Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-185-2016.pdf
PDF · 106.02 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/185/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: A., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 555,51 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 555,51 eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 555,51 eur od 09.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 4.9.2014 domáhal zaplatenia čiastky 55,51 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svojho nároku sa žalobca domáhal z dôvodu, že zmluva o úvere uzavretá medzi ňou a žalovaným dňa 22.1.2008 v čase jej uzavretia neobsahovala základné zákonné náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Zb. zák., účinného v čase uzavretia zmluvy, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný čerpal úver vo výške 232,36 eur /7000 Sk/, mal uhradiť podľa zmluvy v 8-ich splátkach po 47,79 eur /1440 Sk/ eur, t. j. 4520 eur, čo predstavuje úrok 96,86%. Uhradil tým, že bol uvedený žalovaným do omylu, čiastku 1306,80 eur, teda o 1074,44 eur, o ktorú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Žalobca si uplatňuje nárok vo výške 555,51 eur ako splátky 10. 9. 2010 a nasledujúce.
2.Žalovaný v podanom odpore uviedol, že predmetnú zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučné ustanovenia Občianskeho zákonníka.. Namietal prekážku veci rozhodnutej s poukazom na rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., SR 09437/08, ktorý uznal nárok žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Žalovaný voči uplatňovanej pohľadávke vzniesol námietku premlčania, keď uviedol, že nárok nebol uplatnený v 3-ročnej premlčacej dobe, objektívna lehota uplynula 17. 8. 2014 /pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia jej plynutia/.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä s obsahom uzavretej Úverovej zmluvy, predloženými dokladmi o zaplatení sumy 1306,80 , ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, konal v neprítomnosti strán, ktoré sa na pojednávanie ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Strany uzatvorili dňa 22. 1..2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 232,36 eur /7000 Sk/ zvýšený o poplatok vo výške 150,04 eur, spolu sa žalobca zaviazal uhradiť v 8 mesačných splátkach sumu 11.520 Sk. Iné údaje zmluva neobsahuje.
5.Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
6.Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 258/2001 Z.z.“) a účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
7.Podľa § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
8.Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
9.Podľa § 4 ods. 1 z. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
10.Podľa § 4 ods. 2 z. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
11.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak žaloba percentuálnu mieru nákladov nemohol určiť, potom v zmysle § 3 ods. 6 cit. zák. bol povinný spotrebiteľa informovať nielen o výške úverového limitu, ale aj o nákladoch spotrebiteľa a o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca nepreukázal, že žalovaného ako spotrebiteľa o týchto náležitostiach informoval, pretože zmluva neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného nároku zo spotrebiteľského úveru, vrátane poplatkov uvedených v žalobnom návrhu.
12.Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Pretože predmetná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 cit. zák. a to najmä údaje o výške úroku, iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. spôsobu jej výpočtu, uvedený spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
13.Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom v súčasnosti: 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti: 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14.Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
15.Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16.V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17.V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18.V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19.V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20.V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
21.V zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22.Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravenú a dopisoval do nej iba
konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23.Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.
24. V zmluve tiež nie je presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky.
25.Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) Navyše predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru a taktiež priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
26. Nakoľko v zmluve neboli splnené uvedené základné náležitosti, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ z. č. 258/2001 Z.z
27.Z predložených kópií dokladov súd zistil, že žalobca celkove uhradil 1306,80 žalovanému sumu 1.265,86 eur, posledná úhrada bola uskutočnená dňa 17.8.2011. Všetky sumy boli uhradené z titulu poskytnutia jednej úverovej zmluvy, a to zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie čiastky 1074,44 eur titulom bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 3. 9. 2014 a vyzval žalovaného na úhradu do 8. 9. 2014.
28. Súd konštatoval v rámci posúdenia predbežnej otázky, že zmluva je bezúročná a bez poplatku, bol žalobca povinný žalovanému uhradiť iba sumu skutočne poskytnutého úveru vo výške 232,36 eur. Bezdôvodne tak žalovanému navyše uhradil sumu 1074,44 eur, žalobca si uplatnil sumu 555,51, keď súd skonštatoval, že o uvedenú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil a z tohto dôvodu v zmysle § 451 OZ súd zaviazal odporcu toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vrátiť.
29.Pokiaľ ide o otázku vznesenej námietky premlčania odporcom, súd dospel k záveru, že na túto námietku nemožno prihliadať s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez ďalšieho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 30. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje všeobecne záväznú zásadu, v zmysle ktorej výkon inak právom daných subjektívnych občianskych práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Definícia dobrých mravov nie je v právnom poriadku SR nikde normatívne upravená. Vo všeobecnosti však ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie; je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti takýmto pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom.
31. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby dotknutej, ale aj osoby vykonávajúcej určité právo) s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/49/1996, NS SR vyslovil, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to aj na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. 32. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/173/2011 zásada spravodlivej ochrany práv vyplývajúcich z § 1 O.s.p. vyžaduje, aby občianske súdne konanie ako celok bolo spravodlivé. Spravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo, ako hodnotový činiteľ spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Pre nachádzanie práva je nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu. 33. Cez prizmu vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potom v tejto veci nevyhnutné posúdiť i to, o to viac ak ide o spotrebiteľa, či výkon práva odporcu, ktorý vzniesol námietku premlčania, nie je taký výkon práva, ktorý by bol zneužitím práva v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na všetky okolnosti daného vzťahu. Nielen zo vzťahu žalobca - žalovaný, ale i z činnosti nielen tohto súdu, ale i súdov SR je zrejmé, že žalovaný si postavil svoje podnikanie na zneužívaní spotrebiteľských práv a nedostatočnom právnom vedomí svojich klientov. Treba prihliadnuť na poctivosť žalobcu a zároveň jeho dôveru v poctivosť žalovaného, ktoré vo svojej podstate predstavovali pre žalobcu dôvod, pre ktorý si vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu doposiaľ neuplatňoval ani na súde, a ani inou formou, naopak žalovaný nevyvinul žiadne úsilie vrátiť neoprávnene prijatú sumu, ktoré je prejavom a obsahom pojmu odborná starostlivosť, a to aj napriek ustálenej súdnej praxi z hľadiska posudzovania zmlúv žalovaného a jeho nekalých obchodných praktík. Nie je možné, aby žalovaný nevedel (pri starostlivom vedení zoznamu svojich klientov), že prijal bezdôvodne sumu nad rámec poskytnutého úveru bez ohľadu na to, či na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo bez právneho dôvodu. 34. Súd má za to, že nemohol ustanovenia o premlčaní bezdôvodného obohatenia vykladať striktne a formalisticky. Na vznesenú námietku premlčania súd tak neprihliadal, nakoľko výkon tohto subjektívneho práva vyhodnotil za rozporný s dobrými mravmi, a tak súd týmto neprihliadaním požadovanú ochranu žalovanému odoprel. Konanie žalovaného možno naviac s prihliadnutím na rozhodnutia súdov /napriek ktorým v nekalých obchodných praktikách pokračoval/ za úmyselné konanie a v takom prípade je premlčacia lehota 10-ročná v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 35. K námietke žalovaného o prekážke veci rozhodnutej /res iudicata/- Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.. sp. zn. SR 09437/08 zo dňa 3. 10. 2008, túto námietku nie je možné akceptovať. Názor, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, nie je dôsledný. Bez toho, aby súd nejako spochybňoval materiálnu právoplatnosť právoplatných rozhodcovských rozsudkov, pri ktorých došlo k rešpektovaniu právnych predpisov, je treba poznamenať, že podľa § 35 zákona č. 244/202 Z.z. o rozhodcovskom konaní (,,ZRK“) má rozhodcovský rozsudok síce rovnaké účinky, ale len pre účastníkov konania a nie pre všetky štátne orgány, ako je tomu v prípade rozsudku všeobecného súdu (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 35 ZRK .....,,má doručený rozsudok pre účastníkov konania rovnaké účinky“.... Exekučný súd a ani iný štátny orgán tak nie je pri právnom posúdení a výkone jemu štátnou mocou priznaných právomocí viazaný rozsudkom súkromného rozhodcu založenom na neplatnej rozhodcovskej doložke, čo je ipso facto prirodzenou reflexiou jeho súkromnoprávnej povahy a jednoznačným vyjadrením hraníc jeho právnych účinkov. Rozhodcovská doložka ako je formulovaná vo VOP žalovaného predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je posudzovaný ako neplatný. Tu súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, napr. Uznesenie NS SR. 3Cdo 27/2011, 6Cdo 31/2013, 7Cdo 85/2013, 3 Cdo 454/2015, Uznesenie ÚS SR I.ÚS 25/2014. V zásade by právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu mohol byť prekážkou rozsúdenej veci v konaní o určenie, nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke. Táto otázka bola súdmi vyriešená už aj v exekučných konaniach.
36.Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalobu považoval za dôvodnú v celom rozsahu, a preto jej vyhovel. Spolu s istinou priznal súd žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky.
37. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
38. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 39. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle žaloby odo dňa omeškania žalovaného /po uplynutí lehoty na základe výzvy žalobcu zo dňa 3. 9. 2014/ do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.
41.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a teda súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).