Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/146/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne: F. E., O.. XX.XX.XXXX, V. M. - B. F.. XX, XXXXX R., O. F. E., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KORABOVA & LOVICH s.r.o., zast. JUDr. Darina Korábová, advokátska a konateľka , Záborského 42, 831 03 Bratislava, IČO: 50 131 931, proti žalovaným v 1. rade: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, v 2. rade: U. E., O.. XX.XX.XXXX, E. Č..XX, XXX XX F., o zaplatenie 4.046 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni 4046 Eur so 17,6% úrokom z omeškania ročne počnúc od 19.02.2002 do zaplatenia a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania za dobu od 14.04.2000 do 18.02.2002 zamieta.

Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.10.2001 sa žalobkyňa domáhala zaviazania Slovenskej poisťovne a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava (právny predchodca žalovaného v 1.rade) a U. E., E. Č..XX, XXX XX F. ako žalovaného v 2. rade k zaplateniu 7.913,63 DM (t.j. 4046 Eur) spoločne a nerozdielne spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% od 14.04.2000 do zaplatenia. Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 09.10.1999 došlo k dopravnej nehode na území Slovenskej republiky v okrese Trnava, ktorú na základe výsledkov vyšetrovania zapríčinil žalovaný v 2.rade a v dôsledku ktorej, okrem iného, bola na motorovom vozidle žalobkyni tov. zn. V. XXX W..Č.. Y.-F. 100 spôsobená škoda. Výška spôsobenej škody na motorovom vozidle bola vyčíslená na základe znaleckého posudku vypracovaného nemeckou znaleckou kanceláriou sumou 37.000 DM ( hodnota vozidla pred nehodou, t.j. 45.000 DM - hodnota zvyškov po nehode, t.j. 8.000 DM= 37.000 DM ) a uplatnená u žalovanej v 1. rade k náhrade prostredníctvom advokáta JUDr. Friedla. Žalovaná v 1. rade žalobkyni uhradila škodu spôsobenú na motorovom vozidle len čiastočne vo výške 32.520 DM . Vo zvyšku náhradu škody odmietla s poukazom na interný výpočet odpočítateľnej hodnoty zvyškov, ktorý na rozdiel od znaleckého posudku predloženého žalobkyňou bol vyčíslený sumou 12.500 DM.

Súčasťou žaloby bol aj nárok na náhradu nákladov spojených s používaním prenajatého motorového vozidla za účelom plnenia pracovných povinností ako vedúca pobočky spoločnosti Fielmann AG so sídlom v Hamburgu za obdobie od 29.10.1999 do 29.11.1999 vo výške 1.275,63 DM ako i náhrada nákladov spojených s právnym zastúpením v súvislosti s mimosúdnym vymáhaním náhrady škody od právneho predchodcu žalovanej v 1.rade Slovenskej poisťovni a.s. 2. Slovenská poisťovňa a.s. (právny predchodca žalovaného v 1.rade) sa k žalobe vyjadrila na základe písomného stanoviska zo dňa 07.03.2002 v ktorom uviedla, že pri stanovení hodnoty odpočítateľných

zvyškov vychádzala z nadobúdacej hodnoty vozidla bezprostredne pred jeho poškodením v dôsledku dopravnej nehody uvedenej v znaleckom posudku vypracovaným nemeckou znaleckou kanceláriou (45.000 DM) avšak ich cenu, na rozdiel od znaleckého posudku, stanovila vo výške 12.520 DM a to z dôvodu odlišných zásad pre výpočet výšky náhrady škody platiacich na území Slovenskej republiky. Keďže dopravná nehoda sa stala na území Slovenskej republiky, s poukazom na vyhlášku č. 130/1976 Zb. o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody výpočet výšky náhrady škody vykonala v zmysle Zásad pre oceňovanie motorových vozidiel spracovaný v súlade so Znaleckým štandardom schváleným MS SR dňa 01.07.1990.

Pokiaľ ide o náhradu škody za vypožičanie náhradného vozidla vo výške 2.158 DM , tak uviedla, že k tomuto nároku sa vyjadrí až po predložení relevantných dokladov. Nárok na náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením pri mimosúdnom vymáhaní náhrady škody neuznáva, nakoľko sa k ich úhrade v zmysle § 4 písm. c) vyhl. 423/1991Zb. písomne nezaviazala.

3. Žalovaný v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 22.02.2002 k žalobe uviedol, že on si svoju povinnosť voči poisťovni splnil, nehodu riadne ohlásil a preto považoval celú záležitosť vo vzťahu k jeho osobe za vybavenú, o ďalšom postupe Slovenskej poisťovne a.s. nemal žiadne informácie.

4. Podaním zo dňa 8.11.2002 právny zástupca žalobkyni vyjadril nesúhlas s právnym názorom Slovenskej poisťovne a.s. ohľadom dôvodov pre ktoré odmietla poskytnúť plnenie žalobkyni v plnom rozsahu. Poukázal na to, že v prípade škody na motorovom vozidle sa má postupovať, s poukazom na vyhl. č. 130/1976 Dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody, v súlade s rozhodným právom aplikovateľným na daný prípad a teda v súlade so všeobecným záväzným právnym predpisom ktorým je v zásade Občiansky zákonník, podľa ktorého sa nahrádza skutočná škoda buď uvedením do pôvodného stavu alebo vo forme finančnej náhrady. V danom prípade ide o škodu ktorá vznikla nemeckému štátnemu príslušníkovi na jeho majetku znížením jeho majetkových hodnôt v dôsledku poškodenie motorového vozidla, prípadne nákladov vynaložených na jeho opravu v Nemeckej spolkovej republike.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia obranu poisťovne nie je možné akceptovať nakoľko okolnosti daného prípadu neumožňujú jej aplikáciu.

5. Podaním zo dňa 24.03.2004 právny zástupca žalobkyne žiadal súd s poukazom na § 28 ods.3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o pripustenie vstupu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava na miesto žalovanej v 1.rade t.j. Slovenskej poisťovni a.s. v zmysle § 92 ods.2 OSP.

Uznesením prvostupňového súdu zo dňa 16.07.2004 č.k. 18C 146/2001- 151 súd zámenu účastníkov pripustil.

6. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 17.04.2008, č.k.18C 146/2001-191 žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a žalovaného v 2.rade zaviazal k náhrade škody vo výške 2.942,80 EUR so 17,6% úrokom z omeškania od 19.02.2002 do zaplatenia. Vo zvyšku (náhrada trov právneho zastúpenia) súd žalobu zamietol z dôvodu, že sa jedná o nárok viažuci sa k žalovanému v 1.rade.

7. Z dôvodu podania odvolania voči rozsudku zo strany žalobkyne ako i žalovaného v 2.rade Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu uznesením č.k. 14Co/113/2009-275 zo dňa 23.02.2010 zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu nesprávne posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1.rade, nedostatočné vykonanie dokazovania v súvislosti s nárokmi žalobkyne na náhradu trov právneho zastúpenia pri mimosúdnom vymáhaní náhrad škody, nákladov na prenájom vozidla, nepreskúmateľnosť odôvodnenia ohľadom odpočítateľnej hodnoty zvyškov v súvislosti s priznaním nároku na náhradu škody.

8. Súd v ďalšom konaní, v intenciách záverov odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne a jej manžela, U. E., prostredníctvom dožiadaného súdu v mieste bydliska žalobkyne, Okresného súdu Demmin a po opätovnom prehodnotení výsledkov vykonaného dokazovania (potvrdenie o dopravnej nehode PR PZ Trnava čl. 5, faktúra za právne služby čl. 20, oznam SP a.s. o poskytnutom plnení čl. 21, faktúra za prenájom vozidla čl. 37, potvrdenie zamestnávateľa

žalobkyne o používaní súkromného vozidla na služobné účely č.l. 39, znalecký posudok nemeckej znaleckej kancelárie U. M. č.l. 57, faktúra za vypracovaný znalecký posudok č.l. 96, doklad o výpočte odpočítateľnej hodnoty zvyškov žalovaným v 1. rade č.l. 112, oznámenie o poistnej udalosti č.l. 142, obsah spisu žalovaného v 1.rade č. 99-18160/36-427, písomných vyjadrení právnych zástupcov žalobkyne, žalovaného v 1. rade, verbálnych prednesov účastníkov konania na pojednávaniach) dospel k záveru, že nároky žalobkyne sú dôvodné .

9. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané že dňa 09.10.1999 došlo na území Slovenskej republiky v okrese Trnava k dopravnej nehode ktorú zavinil žalovaný v 2.rade. Tento na základe uzavretej poistnej zmluvy s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade ( Slovenská poisťovňa a.s.) ohlásil poistnú udalosť poisťovni za účelom poskytnutia náhrady škody poškodenému na základe vyhl. č. 423/1991 Zb. MF SR upravujúcej rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody bola manželovi žalobkyne spôsobená škoda na zdraví ( náhrada bolestného) a žalobkyne škoda na majetku. Škoda na majetku pozostávala s poškodenia motorového vozidla tov. zn. Peugeot 309. Motorové vozidlo bolo po dopravnej nehode odtiahnuté do Nemecka. Náklady spojené s odťahom, vyprostením a uskladnením motorového vozidla boli vyčíslené na sumu 309,58 DM. Výška škody na motorovom vozidle bola predmetom skúmania nemeckej znaleckej kancelárie U. M. , S. N. XX, XXXXX N., ktorá v znaleckom posudku č. 862/261099 označila škodu za totálnu, nadobúdaciu hodnotu vozidla bezprostredne pred dopravnou nehodou vyčíslila na sumu 45.000 DM a hodnotu odpočítateľných zvyškov určila sumou 8 000 DM. Znalecká kancelária si za vypracovaný znalecký posudok vyúčtovala znalečné vo výške 1.794,52 DM.

10. Slovenská poisťovňa a.s. priznala manželovi žalobkyne náhradu bolestného vo výške 98,92 DM, žalobkyni náhradu nákladov spojených s odťahom motorového vozidla ako i znalečné v plnej výške. Ohľadom škody na vozidle poisťovňa akceptovala aj závery znaleckého posudku predloženého žalobkyňou v ktorom hodnota motorového vozidla pred dopravnou nehodou bola stanovená na sumu 45.000 DM, avšak celkové plnenie krátila z dôvodu stanovenia vyššej hodnoty odpočitateľných zvyškov (12 500 DM) a žalobkyni vyplatila sumu 32.520 DM oproti požadovaným 37.000 DM (oznámenie poisťovne zo dňa 13.04.2000).

Pokiaľ ide o náklady právneho zastúpenia súvisiace s mimosúdnym vymáhaním náhrady škody a náhradu nákladov spojených s prenájmom motorového vozidla pre potreby plnenia pracovných úloh žalobkyni, ich náhrada bola voči žalovaným uplatnená v predmetnej žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha úhrady zostatku neuhradenej škody na motorovom vozidle.

11. Vzhľadom k tomu, že účastníkom dopravnej nehody bol cudzí štátny príslušník, bolo potrebné stanoviť podľa akého právneho režimu súd bude postupovať pri posudzovaní a rozhodovaní o nárokoch na náhradu škody.

Podľa Čl. I. vyhl. č. 130/1976 o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody sa určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení.

Na účely tohto Dohovoru sa považuje za dopravnú nehodu nehoda, na ktorej sa zúčastňuje jedno alebo viac vozidiel bez ohľadu, či sú poháňané motorom alebo nie a ktorá súvisí s dopravou na verejných cestách, na pozemkoch prístupných verejnosti alebo na súkromných pozemkoch, na ktoré majú právo prístupu určité osoby.

Podľa Čl.2 rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.

Podľa Č1. 8 rozhodné právo určuje najmä :

1. podmienky a rozsah zodpovednosti, 2. dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, 3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, 4. spôsob a rozsah náhrady škody, 5. možnosť prechodu práva na náhradu škody, 6. osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu,

7. zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, 8. premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času.

Podľa Č1.9 poškodené osoby majú právo žalovať priamo poistiteľa zodpovednej osoby, ak im toto právo patrí podľa práva rozhodného podľa článku 3. 4 alebo 5. Ak je podľa článku 4 alebo 5 rozhodný právny poriadok štátu registrácie a tento právny poriadok nepriznáva právo na priamo žalobu, toto právo jednako vzniká, ak vyplýva z vnútorných predpisov štátu, v ktorom došlo k dopravnej nehode. Ak toto právo nepatrí podľa žiadneho z týchto právnych poriadkov, jednako vzniká, ak to ustanovuje právny poriadok, ktorým sa spravuje poistná zmluva.

12. Z vyššie citovaných ustanovení právneho predpisu platného v čase vzniku dopravnej nehody vyplýva, že rozhodným právom pre posudzovanie a rozhodovanie o nárokoch na náhradu škody sú všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky.

Podľa § 1 ods.1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vykonáva Slovenská poisťovňa a.s.

Podľa § 28 ods. 2 zák.č. 381/2002 Z.z. právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31.12.2001 sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 28 ods.3 práva a povinnosti Slovenskej poisťovne a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1.januára 2002 na kanceláriu ( Slovenská kancelária poisťovateľov ).

Z ustanovenia § 3 ods.1 vyhl. č. 423/1991 Zb. vyplýva, že prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla , na ktoré sa vzťahuje zákonné poistenie ( ďalej len poistený ) má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému, pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonník fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods.2 Obč. zákonník rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.

Ustanovenie § 427 Obč. zákonníka upravuje zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ktorá má objektívny charakter, t. z. že sa jedná o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.

Podľa § 822 Obč. zákonníka z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

Podľa § 823 Obč. zákonníka platí poistiteľ poškodenému, poškodený však právo ma plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 7 ods.1 vyhl. č. 423/1991 Zb. náhradu platí poisťovňa poškodenému, poškodený však nemá právo na plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods.4, § 8 a § 9 ods.2.

Podľa § 9 ods. l,2 vyhl. č. 423/1991 Zb. poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody. Dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni.

12. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 1. rade k tejto otázke sa zásadným spôsobom vyjadril vo svojom rozhodnutí odvolací súd, ktorý uviedol že zodpovednosť poisťovne ako žalovaného v 1. rade je daná právnymi normami upravujúcimi právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyhl. č. 423/1991 Zb. a následne zák. č. 381/2002 Z.z.). Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2.rade táto je založená na ust. § 427 ods.2 Obč. zákonníka, ktorý umožňuje poškodenému požadovať náhradu škody aj od priameho škodcu t.j. vinníka dopravnej nehody.

13. V prípade náhrady škody podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa pri náhrade škody uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Skutočnou škodou sa pritom rozumie majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného Táto ujma predstavuje rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po jej spôsobení, ktorý je potrebné nahradiť či už uvedením do pôvodného stavu alebo peňažným plnení. Pri určovaní výšky škody sa vychádza zo zásady upravenej v § 443 Obč. zákonníka, podľa ktorej sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému prináleží titulom náhrady škody taká suma, ktorá zodpovedá stavu v akom sa vec nachádzala v čase jej poškodenia.

Predmetom žaloby je nárok na náhradu škody spočívajúci v rozdielnom ocenení odpočítateľných zvyškov motorového vozidla. Tento rozdiel bol spôsobený tým, že podľa znaleckého posudku nemeckej znaleckej kancelárie bola hodnota zvyškov ocenená sumou 8.000 DM, pričom Slovenská poisťovňa a.s. zvyšky ocenila sumou 12.500 DM s poukazom na platné cenové relácie resp. postup pri oceňovaní na území Slovenskej republiky.

Nesporným faktom je, že rozhodné právo podľa vyhl. 130/1976 Zb. určuje okrem iného aj spôsob a rozsah náhrady škody, tento sa však riadi ustanoveniami § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka z ustanovení ktorého rozhodne nevyplýva, že pri určení výšky škody sa musí vychádzať z cenových relácií platných na území Slovenska. Účelom práva na náhradu škody je v plnom rozsahu nahradiť majetkovú ujmu, ktorú poškodený utrpel v dôsledku protiprávnej činnosti tretej osoby. V prípade žeby súd za daných okolností súhlasil s argumentáciou žalovanej v 1.rade došlo by k popretiu zásady upravenej v § 443 Občianskeho zákonníka a to zásady reparačnej. Rozdielnosť v spôsobe výpočtu ceny odpočitateľných zvyškov nemôže byť na ťarchu poškodeného a preto je podľa názoru súdu potrebné vychádzať z ceny uvedenej v znaleckom posudku nemeckej znaleckej kancelárie vo výške 8 000 DM, ktorá zodpovedá spravodlivému vyrovnaniu spôsobenej škody na motorovom vozidle ( rozsudok KS BA 6Co 433/2012-225).

14. Pokiaľ ide o náhradu nákladov za prenájom motorového vozidla žalobkyňou, v čase od 29.10.1999 do 29.11.1999, súd v plnom rozsahu akceptoval uplatnený nárok na náhradu vo výške 1.275,63 DM. Žalobkyňa sa jednak k potrebe prenajatia vozidla vyjadrila v rámci svojej výpovede uskutočnenej prostredníctvom dožiadaného súdu kedy uviedla, že v uvedenom období pracovala ako vedúca pobočky spoločnosti Fielmann AG, Marktplatz 2 v Neubrandenburgu kam dochádzala z bydliska v Altentreptowe. Použitie verejnej dopravy neprichádzalo do úvahy, nakoľko súčasťou jej pracovných úloh bola aj návšteva klientov v domácnosti. Toto tvrdenie podporila aj písomným potvrdením spoločnosti Fielmann AG Altentreptow zo dňa 03.12.1999 o používaní súkromného vozidla na služobné účely a následne doložením riadneho účtovného dokladu - faktúrou č. 120884 vo výške 1.275,63 DM. Uvedené zistenia považoval súd za dostatočné z hľadiska preukázania oprávnenosti predmetného nároku nakoľko tieto zodpovedali pracovným a existenčným potrebám žalobkyne. Pokiaľ žalovaní tvrdili opak mali svoje tvrdenia náležitým spôsobom zdôvodniť. Žalobkyňa používala v súvislosti s výkonom svojej funkcie a plnenia pracovných úloh svoje osobné motorové vozidlo. V súvislosti s dopravnou nehodou došlo k poškodeniu dopravného prostriedku, prostredníctvom ktorého vykonávala svoju prácu. Preto je pochopiteľné, že vzniknutú situáciu riešila na čas nevyhnutne potrebný nájmom motorového vozidla. Konanie žalobkyne je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Navyše nebolo by spravodlivé z hľadiska práva a všeobecných morálnych zásad od žalobkyni bezdôvodne požadovať zníženie životného štandardu len preto, aby subjektom, ktoré majú zodpovednosť vo vzťahu k náhrade spôsobenej škody, nevznikli vyššie náklady.

15. Pokiaľ ide o náhradu nákladov právneho zastúpenia uplatnených vo výške 2.088 DM právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 13.10.2016 uviedla, že v čase kedy došlo k dopravnej nehode právny

predchodca žalovaného v 1.rade nemal zriadeného likvidačného zástupcu v Nemecku a preto žalobkyňa bola nútená s poisťovňou komunikovať priamo. Vzhľadom k tomu, že je príslušníčkou cudzieho štátu, nie je znalá slovenského práva a neovláda slovenský jazyk, bola nútená požiadať o právnu pomoc advokátsku kanceláriu, ktorá je súčasne spôsobilá komunikácie s ňou. Faktom je, že podľa čl. 4 písm. c) vyhl. 423/1991 Zb. poisťovňa nie je povinná hradiť trovy mimosúdneho prerokovania nárokov poškodeného. V danom prípade však nie je možné nárok žalobkyne posudzovať len v intenciách vykonávacieho predpisu, ale vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu je namieste poukázať na čl.46 ústavy.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky, predovšetkým podľa článkov upravujúcich základné práva a slobody, každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46) bez ohľadu na to, či je občanom Slovenskej republiky. Preto využitie právnej pomoci advokátskej kancelárie žalobkyňou v súvislosti s vymáhaním náhrady škody možno považovať za využitie práva garantovaného ústavou. Výška poskytnutej právnej pomoci bola účtovaná za dva úkony právnej pomoci prevzatie a príprava a rokovanie s protistranou, pričom pri vyčíslení hodnoty jednotlivých úkonov sa vychádzalo z náhrady škody vymoženej v mimosúdnom konaní od poisťovne t.j. 34.453 DM podľa § 11/1 v tom čase platnej advokátskej tarify.

16. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O úrokoch z omeškania rozhodoval v súvislosti s otázkou spoločnej zodpovednosti za náhradu škody.

Spoločná zodpovednosť za škodu prichádza do úvahy v prípade ak za náhradu škody zodpovedajú dvaja alebo viacero subjektov aj keď z iného právneho titulu. V takomto prípade ide o solidárnu zodpovednosť a pokiaľ sa poškodený rozhodne uplatňovať si svoj nárok na náhradu škody voči všetkým zodpovedným subjektom, úroky z omeškania s plnením je možné priznať až od doby kedy posledný zo zodpovedných subjektov sa dostal do omeškania. V danom prípade rozhodnou skutočnosťou pre začatie plynutia omeškania s plnením alebo priznania práva na úroky z omeškania bolo doručenie žaloby žalovanému v 2.rade. Výška úrokovej sadzby bola stanovená v súlade s vykonávacím predpisom.

17. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu vo veci ( § 255, § 262).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ), že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,

d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.