Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-181-2014.pdf
PDF · 114.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/181/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobkyne: S. Š., Q.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/X, XXX XX U., zast.: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava proti žalovanej: P. T., Q.. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX U., št. občan SR, zast.: T. Y., X. XX, XXX XX U., o zaplatenie 12.500,- € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 12.500,- € spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 8,50 % zo sumy 250,00 € od 07-06-2013 až do zaplatenia;
- vo výške 8,50 % zo sumy 250,00 € od 01-07-2013 až do zaplatenia;
- vo výške 8,50 % zo sumy 250,00 € od 01-08-2013 až do zaplatenia;
- vo výške 8,50 % zo sumy 250,00 € od 01-09-2013 až do zaplatenia;
- vo výške 8,50 % zo sumy 250,00 € od 01-10-2013 až do zaplatenia;
- vo výške 8,50 % zo sumy 250,00 € od 01-11-2013 až do zaplatenia;
- vo výške 8,25 % zo sumy 250,00 € od 01-12-2013 až do zaplatenia;
- vo výške 8,25 % zo sumy 250,00 € od 01-01-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,25 % zo sumy 250,00 € od 01-02-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,25 % zo sumy 250,00 € od 01-03-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,25 % zo sumy 250,00 € od 01-04-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,25 % zo sumy 250,00 € od 01-05-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,25 % zo sumy 250,00 € od 01-06-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,15 % zo sumy 250,00 € od 01-07-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,15 % zo sumy 250,00 € od 01-08-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,15 % zo sumy 250,00 € od 01-09-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-10-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-11-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-12-2014 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-01-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-02-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-03-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-04-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-05-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-06-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-07-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-08-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-09-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-10-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-11-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-12-2015 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-01-2016 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-02-2016 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-03-2016 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-04-2016 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-05-2016 až do zaplatenia;
- vo výške 8,05 % zo sumy 250,00 € od 01-06-2016 až do zaplatenia.
Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.06.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 6.500,- € s príslušenstvom z dôvodu náhrady za užívanie bytu. Uznesením, č.k. 8C/181/2014-58, zo dňa 10.06.2016 súd pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobkyňa ďalej v konaní domáhala zaplatenia sumy 12.500,- € s príslušenstvom za obdobie apríl 2012 - máj 2016 (50 mesiacov x 250,- €).
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Ružinov, zapísanej na S. Č.. XXXX ako byt č. XX na 10. posch. bytového domu so súp. č. XXX na X. I.. Č.. XX v Bratislave, postavený na pozemku s parc. č. XXXXX/ X a XXXXX/X, o veľkosti podielu 1 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva v dedičskom konaní D. XX/XXXX po poručiteľovi Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, M.. XX.XX.XXXX. Pri prejednaní dedičstva po poručiteľovi bol rešpektovaný jeho závet a listina o vydedení. Poručiteľ závetom odkázal celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok manželke M. Š.j, ktorá medzičasom zomrela a ako náhradný dedič bol ustanovený T. Y., nar. XX.XX.XXXX. Listinou o vydedení poručiteľ vydedil svojho jediného zákonného dediča R. Š., Q.. XX.XX.XXXX, ktorého dedičský podiel v dôsledku vydedenia pripadol žalobkyni, a to o veľkosti 1. Okrem žalobkyne sa druhým dedičom stal T. Y., ktorý darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 29.11.2011 pod č. T.-XXXXX/XX, previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú. Na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 9C/192/2013 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu. Nehnuteľnosti od počiatku užíva výlučne žalovaná, a to bez poskytnutia adekvátnej úhrady zostávajúcej spoluvlastníčke. Žalobkyňa pravidelne uhrádza 1 nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu. Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa zákonný nárok na zaplatenie nájomného v sume zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu, keďže byt užíva výlučne žalovaná. Napriek snahe žalobkyne domôcť sa svojho práva za účelom nerušeného výkonu vlastníckeho práva, žalovaná časť nehnuteľnosti zodpovedajúcej výške spoluvlastníckeho podielu žalobkyni nesprístupnila. Priemerná cena nájmu za porovnateľné nehnuteľnosti v porovnateľnej lokalite v danom čase predstavuje sumu 500,- € mesačne. Podľa žalobkyne žalovaná nehnuteľnosti v časti jej spoluvlastníckeho podielu neoprávnene užíva, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje. Primeraná náhrada za užívanie pomernej časti nehnuteľnosti žalovanou má predstavovať 250,- € mesačne.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nevyhnutným predpokladom uplatnenia nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu je užívanie danej veci spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Takýto nárok nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel. Dôvod, pre ktorý spoluvlastník neužíva spoločnú vec, žalovanej nebol známy. Uvedený nárok nemožno kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia, keďže nebola splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde o užívanie veci bez právneho dôvodu (právnym dôvodom na užívanie veci jej spoluvlastnícke právo). Je nesporné, že žalovaná je od roku 2011 podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, bytu č. XX na X. I.. XX v Bratislave o celkovej výmere 60,16 m2. Pre plnohodnotné využívanie spoluvlastníckeho podielu je nutné využívať aj spoločné priestory ako WC, kúpeľňa, kuchyňa a chodba, ktoré nie je možné rozdeliť na polovicu. Žalovaná využíva len izbu č. 2 o rozlohe 20,40 m2 a spoločné priestory. Izbu č. 1 o rozlohe 14,32 m2 a izbu č. 7 o rozlohe 7,27 m2, spolu o rozlohe 21,59 m2 nevyužíva, nakoľko je to nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. So žalobkyňou sa na osobnom stretnutí dňa 16.05.2013 nedohodli na žiadnej sume nájomného zodpovedajúcej výške
spoluvlastníckeho podielu, skôr riešili vyporiadanie a zrušenie spoluvlastníctva. Výzvu, ktorá bola adresovaná dňa 24.02.2012 p. T. Y., žalovaná považovala za irelevantnú, nakoľko v tom čase už bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti ona a z jej strany nebolo možné reagovať na výzvu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, zástupcu žalovanej, svedkyne J. Š., oboznámením sa s LV č. 4014 pre k.ú. N., osvedčením o dedičstve sp. zn. 38D/314/2010, Dnot 47/2010 zo dňa 21.12.2010, listom žalobkyne zo dňa 24.02.2012 a odpoveďou zo dňa 11.04.2012, Zmluvou č. XX X XXXX XX o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26.05.1997, prehľadom ponúk realitných kancelárii na prenájom bytov, ročnými vyúčtovaniami za obdobia r. 2011 až 2015 a výpismi z účtu žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Ružinov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami bytu č. XX na X. I.. Č.. XX v Bratislave spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, každá o veľkosti podielu 1. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel na základe osvedčenia o dedičstve 38D/314/2010, Dnot 47/2010 zo dňa 21.12.2010 a žalovaná na základe darovacej zmluvy, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.11.2011. Spoluvlastnícky podiel žalovanej pôvodne nadobudol p. T. Y. na základe osvedčenia o dedičstve 38D/314/2010, Dnot 47/2010 zo dňa 21.12.2010.
6. Žalobkyňa listom zo dňa 24.02.2012, doručeným 05.04.2012, žiadala p. T. Y., aby jej umožnil prístup do bytu č. XX, vchod X. XX v Bratislave a poskytol jej súčinnosť tak, aby jej bolo umožnené predmetnú nehnuteľnosť užívať v pomere k jej nadobudnutému spoluvlastníckemu právu. P. T. Y. prostredníctvom listu zo dňa 11.04.2012 uviedol, že spoločné užívanie nehnuteľnosti nie je možné, nakoľko nie sú v príbuzenskom ani inom vzťahu.
7. Podľa Zmluvy č. XX X XXXX XX o prevode vlastníctva bytu zo dňa XXX byt č. XX pozostáva z 3 obytných miestností a príslušenstva. Celková výmera podlahovej plochy bytu predstavuje 60,16 m2 a podlahovej plochy pivnice 3 m2.
8. Z prehľadu ponúk realitných kancelárii predložených žalobkyňou vyplýva, že mesačná suma nájomného za obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite sa pohybovala v rozmedzí 500 - 600,- €.
9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že keď bola ešte maloletá, v kontakte so žalovanou ju zastupovala matka, ktorá aj osobne navštívila bytovku, v ktorej sa predmetný byt nachádza, žalovaná jej však neotvorila a podobne tak v ďalšom období jej byt nebol sprístupnený. Jediný krát bola v byte na obhliadke, keď sa robil znalecký posudok pre iné konanie na tunajšom súde. Došlo ešte k stretnutiu, ktoré je spomínané v žalobe v r. 2013, ktorého predmetom bolo komplexné riešenie viacerých čiastkových sporných nárokov medzi stranami vrátane umožnenia užívania predmetného bytu, kedy žalovaná uviedla, že do bytu ju nepustí ani v prípade, že by došlo k dohode o nadobudnutí celého vlastníctva žalobkyňou, pričom nebola ochotná sprístupniť byt ani pre prípad ohliadky pre potreby takejto dohody. V byte mali byť nahlásené dve osoby a v priebehu času pribudli ďalšie dve. Predpokladala, že išlo o deti žalovanej.
10. Právny zástupca žalobkyne v rámci svojho prednesu uviedol, že funkčné usporiadanie bytu neumožňuje plnohodnotné spoluužívanie nehnuteľnosti oboma spoluvlastníkmi, preto bol uplatnený predmetný nárok, ktorého výška je odvodená od výšky bežného nájomného v rovnakej lokalite a v podobnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa svoj podiel pravidelne uhrádza bez reálnej možnosti výkonu svojho práva.
11. Splnomocnený zástupca žalovanej, T. Y., v konaní uviedol, že žalovaná nijakým spôsobom neodmietala nárok žalobkyne na používanie predmetného bytu, skôr to bol on v čase jeho spoluvlastníctva, avšak v čase výzvy, ktorú mu protistrana adresovala, už bola spoluvlastníčkou žalovaná, takže ju nepovažoval za relevantnú. Aj z pôdorysu bytu malo byť zrejmé, že pokiaľ by mala žalobkyňa skutočný záujem o užívanie časti bytu, dal by sa aj technicky takýto výkon zariadiť. Odmietol však, že by takáto vôľa zo strany žalobkyne bola niekedy prejavená. Časom po prevode podielu na žalovanú žili v domácnosti štyria, v súčasnosti traja. Mali kľúč, podľa ktorého platili úhrady spojené s užívaním bytu, pričom platby žalovanej sú o niečo vyššie ako žalobkyne. Napriek tomu preplatky z vyúčtovania delia na polovicu. Stalo sa aj, že celý preplatok omylom inkasovala žalobkyňa. Žalovaná
bola v priebehu minulého roka hospitalizovaná a z tohto dôvodu nepovažoval jej účasť na pojednávaní za vhodnú, nakoľko by to mohlo viesť k zhoršeniu jej zdravotného stavu.
12. Svedkyňa J. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že je matkou žalobkyne, vo veci sa angažovala ešte v čase, keď bola dcéra maloletá. Byt je súčasťou dedičstva po starom otcovi žalobkyne, ktorý svojho syna vydedil a zo zákona po ňom nastúpila ako dedička žalobkyňa. S manželom bola v tom čase rozvedená, ale napriek tomu dedičstvo prijali, pričom jeho súčasťou nebol len byt, ale aj rôzne pohľadávky, na ktorých splácaní sa podieľala a v súčasnosti je ich záujmom z dedičstva získať aj nejaké plusy, pričom v tomto smere žalovanej alebo jej zástupcovi ponúkala férovú dohodu. Ich prístup bol však taký, že po počiatočnom súhlase sa odmlčali a prestali komunikovať. Čo sa týka užívania predmetného bytu, v priebehu rokov 2012 a 2013 prostredníctvom právneho zástupcu oslovili žalovanú stranu s tým, že by dcéra užívala svoj spoluvlastnícky podiel, prípadne aký by bol návrh na riešenie veci a pán Y. sa vyjadril v tom smere, že nie sú rodina a dcéra nemôže v predmetnom byte žiť spolu s nimi. Neskôr prebehlo aj stretnutie so samotnou žalovanou, kde uznala problém, že byt dcéra neužíva a napriek tomu odkedy je spoluvlastníčkou, uhrádza polovicu nákladov spojených s užívaním bytu. Po tomto stretnutí sa však opäť odmlčala a nereagovala. Protistrane navrhli aj riešenie vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, čo je predmetom aj ďalšieho súdneho konania a opäť po počiatočnom kontakte žalovaná prestala komunikovať a nereflektuje na žiadny spôsob vyporiadania. Čo sa týka platieb za užívanie predmetného bytu, tieto uhrádza za dcéru ona, pričom za celé obdobie jej spoluvlastníctva je to mesačne 67,50 €, nakoľko pôvodný zálohový predpis bol na 135,- €. Ten sa medzičasom zvýšil vzhľadom na zvýšenie počtu osôb v byte po tom, ako spoluvlastníctvo podielu pána Q. prešlo na žalovanú. Na otázku právneho zástupcu uviedla, že osobne v predmetnom byte nikdy nebola. Niekedy v období r. 2013 sa do neho vybrali, nikto im však neotvoril a len od susedy vedela, že žalovaná v ňom žije s pánom Y. a jej dvomi deťmi. Spomínaná komunikácia o prípadnom odkúpení viedla k potrebe pozrieť si byt, vtedy však žalovaná vyhlásila, že ich do neho nepustí a túto možnosť nelogicky stanovila až po skončení súdu. K odovzdaniu kľúčov predmetného bytu zo strany žalovanej ani pána Y. nikdy nedošlo.
13. Súd nevykonal výsluch žalovanej, nakoľko opakovane ospravedlnila neúčasť na pojednávaní z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, čo potvrdil aj jej splnomocnený zástupca a súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ust. § 195 ods. 3 CSP žalovanú vyzval, aby sa písomne vyjadrila k skutkovým tvrdeniam a aby uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a bola poučená o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.
14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
16. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
17. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Súd má za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami bytu č. XX, na 10. posch. bytového domu so súp. č. XXX na X. I.. Č.. XX v Bratislave, zapísanom na LV č. XXXX, o veľkosti podielu 1 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy od p. T. Y., ktorý nadobudol k bytu spoluvlastnícke právo tak, ako aj žalobkyňa, na základe osvedčenia o dedičstve 38D/314/2010, Dnot 47/2010 po poručiteľovi Z. Š.. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že p. T. Y. previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú bez jej vedomia v rozpore so zákonom. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, ostatní spoluvlastníci majú predkupné právo. Pokiaľ spoluvlastník prevádzajúci svoj podiel nepostupuje v súlade so zákonom, táto skutočnosť by zakladala len tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu (porovnaj § 40a v spojení s § 140 OZ), čo znamená, že právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Na rozdiel od absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na relatívnu neplatnosť súd neprihliada z úradnej povinnosti. Keďže súdu nie je známa skutočnosť (žalobkyňa ju ani netvrdila), že by sa žalobkyňa dovolala neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti z p. T. Y. na žalovanú, tento prevod sa považuje za platný, a preto je žalovaná nositeľkou povinnosti požadovanej v žalobe, teda pasívne vecne legitimovaný subjekt.
22. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Hospodárením so spoločnou vecou sa rozumie tiež užívanie nehnuteľnosti. Každý spoluvlastník má právo užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Spoluvlastnícky podiel je vyjadrením vzťahu spoluvlastníkov k ideálnej časti veci, t.j. nejde o podiel vymedzený na veci reálne tak, že by bolo zrejmé, ktorému zo spoluvlastníkov konkrétna časť spoločnej veci prináleží, avšak premieta sa do faktického výkonu práv a povinností vyplývajúcich z tohto vzťahu v rozsahu spoluvlastníckych podielov. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, vyplýva z citovaného § 137 ods. 1 OZ, konkrétne z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom jeho podielu. Pokiaľ nie je niektorému spoluvlastníkovi umožnená plná realizácia tohto práva, prináleží mu za to zodpovedajúca náhrada (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 778/2005 zo dňa 24.01.2007). Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010).
23. Hoci predmetný nárok neposudzovala prax súdov v Slovenskej a Českej republike v minulosti rovnako, napokon na Slovensku prevládol názor, že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ. Túto kvalifikáciu nároku použila aj žalobkyňa a súd sa s touto kvalifikáciou stotožnil tiež. V prípade, že fakticky existujúce pomery neumožňujú niektorému z podielových spoluvlastníkov plnú realizáciu práva užívať spoločnú vec v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu bez platenia úhrady za také užívanie, naopak vzniká povinnosť náhrady, ibaže z dohody spoluvlastníkov, hoci i konkludentne uzavretej, nevyplýva niečo iné, napr. že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť.
24. V konaní bolo nesporne preukázané, že predmetný byt č. XX na X. I.. XX v Bratislave užíva výlučne žalovaná spolu so svojím druhom T. Y., ktorý ju v konaní zastupoval na základe udeleného plnomocenstva a jej deťmi, pričom túto skutočnosť p. Y. pred súdom potvrdil. 25. Podstatnými skutkovými okolnosťami pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobkyni nebolo umožnené reálne byt užívať a ďalej to, že žalovaná ako spoluvlastníčka užíva vec nad rámec svojho podielu. 26. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa predmetný byt vôbec neužíva. Do bytu nemá prístup, nedisponuje kľúčmi a žalovaná nepreukázala opak, teda že kľúče žalobkyni odovzdala. Naopak, žalovaná umožnila byt užívať ešte ďalším trom (neskôr len dvom) osobám, ktoré nemali k bytu žiadne vlastnícke práva. Ako sa vyjadrila aj svedkyňa J. Š. (matka žalobkyne), so žalovanou rokovali o prípadnej dohode, výsledkom ktorej by bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu, avšak za účelom obhliadky žalovaná odmietla žalobkyňu, resp. jej matku do bytu vpustiť. Súd doručil žalovanej zápisnicu z pojednávania, v ktorej bola zachytená výpoveď svedkyne, pričom žalovaná tieto tvrdenia následne nespochybnila. Je pravdou, že výzva na umožnenie užívania bytu bola adresovaná p. Y. v čase, kedy už nebol spoluvlastníkom bytu, na druhej strane z jeho reakcie vyplýva, že spoločné užívania nehnuteľnosti nie je možné, nakoľko nie je v príbuzenskom ani inom vzťahu so žalobkyňou. Inými slovami zástupca žalovanej a zároveň jej životný druh odmietol spoločné užívanie bytu ako člen domácnosti žijúcej v predmetnom byte a v tomto smere je jeho vyjadrenie relevantné, bez ohľadu na jeho právny vzťah k bytu. Bolo teda preukázané, že k realizácii práva zo strany žalobkyne nedochádza, naproti tomu nehnuteľnosť užíva v celom rozsahu žalovaná so svojou rodinou. Z výsledkov dokazovania rovnako nevyplynulo, že by medzi stranami sporu došlo k dohode o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti žalovanou. 27. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že užíva len izbu č. 2 o rozlohe 20,40 m2 a spoločné priestory (WC, kúpeľňa, kuchyňa a chodba). Izbu č. 1 o rozlohe 14,32 m2 a izbu č. 7 o rozlohe 7,27 m2, spolu o rozlohe 21,59 m2 nemala využívať, nakoľko by to bolo nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Ako už súd uviedol vyššie, spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti nemožno vymedziť reálne, ide o podiely ideálne, v rámci ktorých nemožno oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka. Laicky povedané nemožno určiť, že tie ktoré konkrétne miestnosti patria jednému spoluvlastníkovi a zvyšné miestnosti, poprípade príslušenstvo druhému spoluvlastníkovi. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje len mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Čo je však podstatné, žalovaná fakticky disponuje s celým bytom výlučne sama spolu s členmi jej domácnosti. Na tejto skutočnosti by nič nemenilo ani jej rozhodnutie užívať len jednu z izieb, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nemá výkon svojho práva reálne umožnený. Túto obranu však súdu vyhodnotil ako účelovú, nakoľko je nepravdepodobné, aby štvorčlenná domácnosť dlhodobo využívala v trojizbovom byte len jednu izbu o rozlohe 20,40 m2. V každom prípade súd mal za preukázané, že žalovaná využíva vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu za neužívanie nehnuteľnosti v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu.
28. Žalovaná je na LV č. XXXX zapísaná ako podielová spoluvlastníčka od 29.11.2011. Žalobkyňa žiadala náhradu za obdobie apríl 2012 - máj 2016 vo výške jednej polovice mesačného nájomného za porovnateľné nehnuteľnosti v danej lokalite a v danom čase. Byt v spoluvlastníctve strán sporu sa nachádza na X. I.. Č.. XX v Bratislave, pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva a podlahová plocha predstavuje 60,16 m2. Žalobkyňa súdu predložila prehľad ponúk realitných kancelárii ponúkajúcich na prenájom 3-izbové byty nachádzajúce sa na Komárnickej ul. v Bratislave, pričom mesačná cena nájmu za byt s úžitkovou plochou 65 m2 predstavovala 600,- €, za byt s úžitkovou plochou 61 m2 580,- € a za byt s úžitkovou plochou 69 m2 500,- €. Žalobkyňa žiadala mesačnú náhradu v sume 250,- € (1/2 z 500,- €) za 50 mesiacov, t.j. spolu 12.500,- €. Samotnú výšku požadovanej náhrady žalovaná strana v konaní nerozporovala. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti tak súd vyhodnotil nárok žalobkyne ako dôvodný, a preto žalobe vyhovel.
29. V závere súd ešte uvádza, že spoluvlastnícky podiel vyjadruje aj mieru povinností vyplývajúcu zo spoluvlastníctva k veci. Žalobkyňa súdu predložila ročné vyúčtovania za obdobia r. 2011 až 2015 a výpisy z účtu, z ktorých vyplýva, že sa podieľa na hradení platieb v súvislosti s užívaním bytu, čo napokon potvrdil aj zástupca žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, že by bolo voči žalobkyni nespravodlivé, keby napriek plneniu si svojich povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k bytu, by jej neprislúchali žiadne práva. Situácia, kedy jeden zo spoluvlastníkov plní svoje povinnosti vyplývajúce mu zo spoluvlastníctva veci a súčasne mu je znemožnený výkon vlastníckych práv k veci, nie je v súlade s účelom príslušných
zákonných ustanovení upravujúcich podielové spoluvlastníctvo, a preto žalobkyni prináleží, aby súd svojím rozhodnutím poskytol ochranu jej právam a oprávneným záujmom.
30. Právo požadovať úroky z omeškania vzniká veriteľovi odo dňa, kedy sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažnej sumy, pričom toto právo mu vyplýva priamo zo zákona. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Keďže záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia úrokov z omeškania vždy od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý požadovala náhradu za neužívanie bytu. V žalobe uplatnená výška úroku z omeškania bola v súlade s výškou zákonného úroku v zmysle vyššie citovaného nariadenia č. 87/1995 Z.z., preto súd aj v tejto časti nároku žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).