Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/514/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému N. E., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, o vymoženie 1 645,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 9Er/400/2015-13 zo dňa 14.09.2015, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 28.04.2015 exekútor predložil žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.645,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, v ktorom oprávnený podal návrh na vymoženie istiny 1.645,98 eur, úroky vo výške 24 % ročne zo sumy 1.645,98 eur odo dňa 02.10.2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1645,98 eur odo dňa 02.10.2010 do zaplatenia, suma dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 478,49 eur, dlžných poplatkov vo výške 28,22 eur, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 86,11 eur, náhradu za zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 104,94 eur. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu prvého stupňa predložený exekučný titul

- Rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava pod sp.zn. IS- C/1210/0153 zo dňa 12.02.2013, ktorý nadobudol dňa 08.03.2013 právoplatnosť a dňa 12.03.2013 vykonateľnosť. Rozhodcovský rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 5880786108 zo dňa 20.10.2008 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštová banka a.s. Bratislava a povinným.

3. Následne súd prvej inštancie citoval § 103, § 104 ods.1 veta prvá O.s.p. a § 159 ods.3 O.s.p., a uviedol, že v registri „Er“ súdu prvej inštancie bolo zistené, že pod č.k. 2Er/214/2014 bolo súdom prvej inštancie vedené exekučné konanie vo veci rovnakých účastníkov pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.645,98 eur s príslušenstvom priznanej totožným exekučným titulom - rozsudkom Rozhodcovským rozsudkom STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava pod sp.zn. IS- C/1210/0153 zo dňa 12.02.2013, ktorý nadobudol dňa 08.03.2013 právoplatnosť a

dňa 12.03.2013 vykonateľnosť. Uznesením zo dňa 02.02.2015, ktoré nadobudlo dňa 19.03.2015 právoplatnosť, tunajší súd exekučné konanie zastavil po tom, čo uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 05.05.2014 nadobudlo právoplatnosť. Dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a následne zastavenia exekučného konania bola neprijateľná zmluvná podmienka a to neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom, ktoré vo svojom dôsledku viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Predmetné rozhodnutie bolo Uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 12CoE/319/2014-48 zo dňa 13.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2015, potvrdené.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie mal preukázané, že o exekúcii vedenej na základe totožného exekučného titulu vo veci rovnakých strán už bolo súdom v konaní 2Er/214/2014 právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku res iudicata, pričom sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania. Súd prvej inštancie preto v zmysle ustanovenia § 161 ods.2 konanie zastavil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 (§ 205 ods.2 písm.a) O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm.d) O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.f) O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods.2 písm.e) O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods.1 písm.d) O.s.p.), že stranám konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods.1 písm.f) O.s.p.) a že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods.1 písm.h) O.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku a uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, respektíve k prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aplikáciu § 251 ods.4, § 159 ods.3, § 104 ods.1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia a odopretie možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods.1 ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

8. Podľa § 387 ods.2 sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

9. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 1 645,98 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, sp. zn. IS- C/1210/0153 zo dňa 12.02.2013. Z predloženého spisu zároveň

vyplýva, že právny predchodca oprávneného a povinná uzavreli Zmluvu o úvere č. 5880786108 dňa 20.10.2008, v zmysle ktorej poskytol právny predchodca oprávneného povinnej úver vo výške 1 659,70 Eur a povinná sa zaviazala sumu vrátiť v 70 splátkach po 46,90 eur mesačne.

10. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp.zn. 9Er/400/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 2Er/214/2014-30 zo dňa 05.05.2014 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko išlo o nulitný právny akt, a teda rozhodcovský rozsudok nebol materiálne vykonateľným exekučným titulom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2015, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 12CoE/319/2014-48 zo dňa 13.11.2014. Z uvedeného dôvodu bol súd prvej inštancie toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 161 ods.2 CSP.

11. Podľa § 161 ods.1 CSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

12. Podľa § 161 ods.3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. V podanom odvolaní oprávnený predovšetkým namietal, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania. Zároveň namietal, že zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci, ako aj aplikáciu § 251 ods.4, § 159 ods.3, § 104 ods.1 prvá veta a § 103 O.s.p., na exekučné konanie.

15. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 CSP, podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). V ustanovení § 161 ods.2 je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku teda vyplýva, že procesné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými stranami; 3. a o tej istej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neobstoja námietky oprávneného, o tom že exekučný súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení exekučného konania ako aj nesprávnej aplikácie zmienených ustanovení na exekučné konanie.

16. Oprávnený ďalej namietal, že zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.

17. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku.

V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Následne rozhodnutie meritórneho charakteru o takejto veci má uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku.

18. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 2Er/214/2014-30 zo dňa 05.05.2014, ktorým súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2015, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 12CoE/319/2014-48 zo dňa 13.11.2014. Nakoľko uvedeným uznesením bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 2Er/214/2014-30 zo dňa 05.05.2014, v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 12CoE/319/2014-48 zo dňa 13.11.2014, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

19. K námietkam oprávneného ohľadom odopretia možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu odvolací súd ešte dodáva, že v tomto štádiu konania súd dokazovanie nevykonáva. V tomto štádiu exekučného konania postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani táto námietka oprávneného.

20. Zo všetkých vyššie zmienených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods.1 potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným stranám preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05. 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .