Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-211-2016.pdf
PDF · 75.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/211/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 6 proti žalovanej T. L., O.. XX. XX. XXXX, V. U., I.. Š. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 471,18 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 254,18 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 03. 07. 2014 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13. 06. 2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 471,18 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 03. 07. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 22. 08. 2013 uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu č. 320131807, na základe ktorej poskytol žalovanej úver v sume 650 € za odplatu vo výške 247 €. Žalovaná teda mal celkovo zaplatiť 897 € a to v 13 mesačných splátkach, pričom prvé 3 mesačné splátky boli dohodnuté v sume 3,25 € a ďalších 10 pravidelných mesačných splátok bolo dohodnutých vo výške 88,73 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná však ku dňu spísania žaloby uhradila z celého úveru len sumu 425,82 €, naposledy platila 300 € dňa 02. 02. 2015.
3. Žalobca preto v predžalobnej upomienke zo dňa 15. 04. 2014 upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky. Keďže žalovaná nereagovala, v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 27. 05. 2014 oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatný 02. 07. 2014.
4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej bola riadne a včas aj s prílohami a poučením súdu doručená do vlastných rúk, čiže skutočnosti tvrdené žalobcom nerozporovala.
6. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 13. 10. 2016 súd verejne vyhlásil vo veci samej bez nariadenia pojednávania.
7. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.
8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe súd zistil, že táto bola medzi stranami uzavretá 22. 08. 2013 a žalobca ňou poskytol žalovanej úver za podmienok uvádzaných už v žalobe, pričom úver bol poskytnutý za úrok vo výške 20 % istiny a za poskytnutie úveru si žalobca účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny, RPMN úveru predstavovala 67,70 %. Priemerná RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 Z. z. ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 46,06 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré v bode 2 upravovali končenú splatnosť úveru tak, že v zmysle zmluvy o úvere rozumie sa uhradenie poslednej splátky veriteľovi momentom konečnej splatnosti úveru.
9. Ako potom súd zistil žalobca skutočne žalovanú upozornil upomienkou z 15. 04. 2014 na možnosť zosplatnenia úveru vzhľadom na omeškania s úhradou splátok úveru, pričom dlh žalovanej ku dňu spísania žaloby predstavoval podľa údajov v upomienke 471,18 €. Listom z 27. 05. 2014 žalobca žalovanej oznámil, že úver zosplatňuje k 02. 07. 2014. Oba tieto listy boli žalovanej zaslané ako doporučené zásielky. Žalovaná nespochybnila doručenie týchto listov a preto súd konštatovania žalobcu v žalobe, pokiaľ ide o výšku sumy, ktorú žalovaná zaplatila a doručenie týchto listov, považoval v skutočnosti za nerozporované a preto pre súd nesporné.
10. Majúc preukázaný tento skutkový stav súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná v celom rozsahu.
11. Z vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že žalobca so žalovanou síce uzavrel platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá však je v dôsledku porušenia niektorých povinností žalobcom podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona bezúročná a bez poplatkov, resp. poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musím okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa presvedčenia súdu vzhľadom na formuláciu zročnosti jednotlivých splátok kde prvá splátka bola zročná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, veriteľ dostatočne zrozumiteľne pre bežného spotrebiteľa nevyjadril zročnosť druhej až trinástej splátky, a to vzhľadom na skutočnosť, že termíny zročnosti jednotlivých splátok sa v jednotlivých mesiacoch pohybovali v závislosti od počtu dní toho, ktorého dňa kalendárneho mesiaca. Naviac bežného spotrebiteľa mohol zmiasť aj doporučený termín úhrady, ktorý bol uvedený ako 20.deň v mesiaci, čo bolo v rozpore s termínom zročnosti jednotlivých splátok tak, ako by boli nastávali podľa vyššie uvádzaných pravidiel. Naviac zmluva dostatočne určito neurčovala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čiže dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo bola ďalšia náležitosť vyžadovaná v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.
15. Absencia týchto náležitostí v určitej a zrozumiteľnej forme spôsobovala, že v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. bola zmluva, pokiaľ ide o dohodu o týchto náležitostiach, neplatná.
16. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
17. Neplatnosť dojednania termínu zročnosti jednotlivých splátok a termínu konečnej splatnosti úveru spôsobuje následok predpokladaný ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. a totiž, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
18. Za takýchto okolností ak potom žalobca žalovanej celkovej požičal sumu 650 €, z ktorej žalovaná zaplatila sumu 425,82 € je zrejmé, že žalovaná s prihliadnutím na skutočnosť, že by mala zaplatiť len istinu úveru bez úrokov a ďalších poplatkov, dlhuje sumu 224,18 €. Len k zaplateniu tejto sumy
súd žalovanú zaviazal a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. K priznanej istine súd priznal žalobcovi požadované úroky z omeškania.
19. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaná nerozporovala doručenie listov žalobcu, ani skutočnosť, že bola so splácaním úveru v omeškaní a preto je súd toho názoru, že žalobca platne v zmysle ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. úver zosplatnil k 02. 07. 2014 a, že dňom 03. 07. 2014 je žalovaná v omeškaní splatením celého zvyšku úveru, resp. jeho istiny.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. V tomto prípade bol pomer úspechu a neúspechu strán približne rovnaký a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.