Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17C-271-2014.pdf
PDF · 116.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/271/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, ul. Teplická 7434/147, IČO: 36234176, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. 1. Mája 173/11, proti žalovanej: S. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená JUDr. Zuzanou Hrbáčikovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Hroznová 2318, o zaplatenie 2.022,90 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.363,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 17.09.2015 do zaplatenia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 130 eur mesačne vždy do 20.teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh.
IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 27.08.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu úveru vo výške 1.865,54 eur, poplatok za vedenie účtu v sume 7,96 eur, poplatok Bill protection v sume 7,96 eur spolu s vyčísleným úrokom vo výške 141,44 eur, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 263,34 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2.022,90 eur od 28.08.2013 do zaplatenia. Žalobca si takisto uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.08.2011 so žalovanou uzatvoril Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ďalej len „úverová zmluva“ podľa ktorej jej poskytol úver vo výške 2.000 eur. Na základe tejto úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala ho vrátiť s úrokmi a poplatkami v pravidelných 84 mesačných splátkach vo výške 52,08 eur. Žalovaná dlh z úveru riadne nesplácala, čím sa dostala do omeškania. Listom zo dňa 27.12.2012 ju žalobca vyzval k splateniu celého dlhu, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok. V žalobe si však žalobca neuplatňuje zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty. Úrok z omeškania vyčíslil za obdobie od 12.01.2013 do dňa spísania žaloby (17.08.2014) zo sumy 2.022,90 eur. Úrok z omeškania je zákonný vo výške 8,15 % ročne.
2. Súd žalobu doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 16.12.2015. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila v podaní zo dňa 28.12.2015. V ňom namietala, že v úverovej zmluve nie je uvedený dátum o konečnej splatnosti úveru, RPMN je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, pretože je uvedená variabilne,
neurčito. Takisto nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 636,72 eur a žalobca má tak právo na vrátenie iba sumy 2.000 eur, ktorá predstavuje čerpaný úver. Žaloba je preto dôvodná iba v sume 1.363,28 eur. Záverom požiadala o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach po 20 eur mesačne, pretože sa nachádza v ťaživej ekonomickej situácii a nie je schopná zaplatiť dlh jednorázovo. Naproti tomu je žalobca nebanková spoločnosť, ktorá tým nebude nijako vážne poškodená.
3. K písomnému vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca v písomnom podaní zo dňa 15.03.2015. V ňom uviedol, že variabilná RPMN bola uvedená preto, že závisí od dňa poskytnutia úveru, čo nie je možné vopred určiť. Spracovanie úverovej zmluvy v systéme žalobcu trvá istý čas. Zastáva názor, že zákon neurčuje výslovne, že RPMN nemôže byť určená aj rozpätím. Musí byť iba vypočítaný podľa údajov platných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Na ilustráciu uviedol rôzne výšky RPMN pri rovnakej úverovej zmluve iba pri rôznom dni čerpania úveru. Z toho je zrejmé, že zmena dátumu poskytnutia úveru môže ovplyvniť výšku RPMN. Na podporu správnosti postupu uviedol aj vyjadrenie Ministerstva financií ČR, ktoré vychádza z rovnakej právnej úpravy pri výpočte RPMN. Žalobca ďalej zastáva názor, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú uvedené v úverovej zmluve správne. Poukázal na inú terminológiu smernice 2008/48/ES v článku 10 ods.2 písm.h/, kde je uvedené výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý uvádza výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmyslom právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa je jeho informovanosť stručne a jasne. Žalovaná podľa žalobcu svoje tvrdenie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva.
4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalovanú a právneho zástupcu žalobcu. Pojednávania sa zúčastnili žalovaná a jej právna zástupkyňa, ktorej žalovaná udelila plnú moc na jej zastupovanie (po priznaní bezplatnej právnej pomoci Centrom právnej pomoci). Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 12.10.2016.
5. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že uzatvorená úverová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods.2 písm.f/, k/, l/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Konečná splatnosť úveru musí byť uvedená presným dátumom, aby spotrebiteľ mal vedomosť o tom, dokedy bude úver splácať. V tomto tvrdení poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/315/2012 zo dňa 20.1.2012. Ďalej uviedla, že to, že RPMN nie je vyjadrená ako presné percento ide na ťarchu žalobcu. Dátum poskytnutia úveru musí byť žalobcovi známy, keďže jej ho poskytol. Uvedenie rozpätia nespĺňa požiadavku presnosti a jednoznačnosti údaju o RPMN. Žalobca ani neuviedol, aký konkrétny ukazovateľ bol rozhodujúci pre kolísanie RPMN až o 1 %. Napríklad veľké finančné domy uvádzajú presný údaj o RPMN už pri uzatvorení zmluvy o finančnom lízingu v prípade motorového vozidla, ktoré však bude dodané o 6 mesiacov a úver bude poskytnutý až o 6 mesiacov. V tomto tvrdení poukázala na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/178/2015 zo dňa 18.02.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/261/2015 zo dňa 30.03.2016 a sp.zn. 24Co/327/2013 zo dňa 04.06.2014. Ohľadne nesprávnosti úverovej zmluvy pri uvedení výšky, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedla, že pri počte splátok 84, každej vo výške 52,08 eur je celková čiastka splatná spotrebiteľom 4.374,72 eur, čo je zjavne v rozpore s údajom v úverovej zmluve, kde je uvedené, že celková čiastka splatná spotrebiteľom je 4.207,56 eur. Žalovanej tak nie je zrejmé, čo všetko vlastne v daných splátkach uhradí. V tejto súvislosti poukázala na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/261/2015 zo dňa 30.03.2016 a sp.zn. 6Co/523/2014 z 25.06.2014. Nakoniec žalovaná namieta aj dôvodnosť zaplatenia poistenia Bill Protection vo výške 7,96 eur, pretože podmienky poistenia, jeho rozsah a splatnosť úverová zmluva neobsahuje. Predmetné poistenie je obsahom predtlačeného formulára a nie je riadne dojednané. Žalobca nepreukázal, že by žalovanej poskytol informácie ako požaduje § 788 a 792a Občianskeho zákonníka, rovnako ani to, že by žalovaná bola oboznámená s Úverovými podmienkami, a to práve s tými, ktoré predložil žalobca. Žalovanej nie je zrejmé, ako má možnosť podpísať úverovú zmluvu bez súhlasu s poistením, ak žalobca uvedie v zmluve, že jej podpisom klient súhlasí s poistením. Nakoniec opätovne požiadala o možnosť splnenie dlhu v splátkach po 20 eur mesačne.
6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti býva vo svojom byte v Trenčíne spolu s manželom. Ide o trojizbový byt s výmerou približne 70 m2. Občasne prebýva v byte aj ich 30-ročný syn a posledné 4 mesiace aj bývalá nevesta. Spolu s manželom majú príjem zo starobného dôchodku spolu 700 eur.
Z tohto príjmu si platí bežné výdavky a mimo to spláca mesačne úver voči SLSP a.s. vo výške 220 eur mesačne. Tento úver bol čerpaný v roku 2011 v sume 10.000 eur za účelom rekonštrukcie bytu. Zostatková hodnota dlhu je približne 8.000 eur. Pri splácaní tohto úveru sa nedostala do nejakého výrazného omeškania. Okrem toho spláca dlh z úveru čerpaného od Poštovej banky v sume 3.000 eur, ktorý čerpala takisto v roku 2011. Mesačná splátka je 120 eur. Úver si zobrala pre dcéru. Takisto spláca aj dlh na byte voči bytovému družstvu, správcovi bytového domu. Okrem toho spláca aj dlh voči mobilnému operátorovi, tento dlh urobil jej syn, avšak telefón je písaný na ňu. Okrem týchto dlhov má dlh aj z úveru čerpaného od fyzickej osoby a to celkovo v sume približne 400.000 Sk. Kvôli tomu dlhu je na byte zriadené aj exekučné záložné právo. V tejto situácii jej pomáha aj dcéra, ktorá mesačne prispieva sumou približne 100 eur. Dcéra je na materskej dovolenke a živí ju priateľ, s ktorým býva v nájomnom byte. V prípade plnenia v splátkach je pre ňu najvýhodnejší 20.-ty deň v mesiaci.
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: úverovou zmluvou, úverovými podmienkami, výzvou k splateniu celého úveru, poštovým podacím hárkom a výpisom čerpania splátok a úhrad. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:
8. Dňa 16.08.2011 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou Úverovú zmluvu č. 4108027991, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový úver vo výške 2.000 eur. Úrok bol v zmluve uvedený vo výške 22,67 % ročne, pričom zároveň bola uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom (žalovanou) v sume 4.207,56 eur v 84 mesačných splátkach vo výške 52,08 eur, bez uvedenia konečného dňa splatnosti úveru. Termín splatnosti mesačnej splátky bol dohodnutý vždy k 15. dňu v mesiaci. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. Celkovo žalovaná uhradila žalobcovi titulom splácania úveru sumu 636,72 eur, naposledy dňa 23.10.2012, splátkou vo výške 160 eur. Listom zo dňa 27.12.2012, ktorý bol žalovanej odoslaný dňa 28.12.2012 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej čiastky v sume 2.047,15 eur.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
11. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
12. Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497).
15. Podľa § 324 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
16. Podľa § 341 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
17. Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
18. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
19. Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.
23. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
26. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou, ktorú uzavrel žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľom, pretože pri ich uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Zároveň ide aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre súdnu kontrolu zmluvných podmienok, a to v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcov ako spotrebiteľov, resp. priestor na ochranu podľa § 3 ods.3, či § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
31. Po posúdení predloženej úverovej zmluvy má súd za preukázané platné uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Zo záväzkového vzťahu, vzniknutého na základe tejto úverovej zmluvy si žalobca v tomto konaní uplatňuje právo na vrátenie istiny poskytnutého úveru v sume 1.865,54 eur, poplatok za vedenie účtu v sume 7,96 eur, poplatok Bill protection v sume 7,96 eur, úrok vo výške 141,44 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 263,34 eur a úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2.022,90 eur od 18.08.2014 do zaplatenia.
32. Súd teda posudzoval uplatnené právo žalobcu na úroky úveru, istinu úveru, úroky z omeškania a poplatky. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Je tomu tak preto, že v úverovej zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške, počte a termínoch (presných) splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (každého osobitne), správny údaj o úroku (úrokovej sadzbe) a riadny údaj o RPMN úveru.
33. V súvislosti s neuvedením údajov podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch súd uvádza, že zákonodarca zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch má za následok to, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Jedným z nich je aj údaj o výške, počte a termínoch (presných) splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (každého osobitne). Následkom absencie takéhoto údaju v úverovej zmluve, teda v samotnom podpísanom znení zmluvy, je podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe, napr. z rozhodnutí, ktoré v rámci svojej argumentácie označila právna zástupkyňa žalovanej. Uvedený údaj v úverovej zmluve absentuje.
34. Žalobca sa v rámci svojej argumentácie o tom, že v úverovej zmluve je riadne uvedený údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, odvoláva na smernicu 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Súd v tejto súvislosti uvádza, že zákon o spotrebiteľských úveroch prebral (transponoval) do právneho poriadku Slovenskej republiky túto smernicu, pričom nie je vylúčené, aby za účelom ochrany spotrebiteľa (cieľom smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a posilnenie cezhraničného vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi) členský štát zákonom upravil náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj inak (v prospech lepšej informovanosti spotrebiteľa a vyššej zrozumiteľnosti úverovej zmluvy pre spotrebiteľa). Žalobca
sa tak vlastne odvoláva použitia smernice (oproti jasnému zákonnému ustanoveniu) proti jej vlastnému účelu. Preto táto argumentácia žalobcu neobstojí.
35. V zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili sporové strany, nie je uvedený ani správny údaj o úrokovej sadzbe úveru, to zn. ako keby tento údaj nebol uvedený. V úverovej zmluve je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 22,67 %. Matematickým výpočtom je možné dospieť k záveru, že tento údaj nie je správny. Žalovaná mala splatiť úver v priebehu siedmich rokov (počet mesačných splátok bol 84). Výška úveru bola 2.000 eur a bez poplatkov za vedenie účtu (1,99 eur mesačne) mala žalovaná na splátkach splatiť 4.207,56 eur (v zmluve je tento údaj označený ako celková čiastka splatná spotrebiteľom). Za sedem rokov tak mala na úrokoch zaplatiť spolu 2.207,56 eur. Teda ročne mala na úrokoch zaplatiť 315,37 eur (2.207,56 / 7), čo však predstavuje 15,77 % ročne z istiny, a nie 22,67 % ročne z istiny ako je uvedené v zmluve. Už len z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
36. K neuvedeniu termínu konečnej splatnosti úveru súd uvádza, že tento sa v zmluve nenachádza. Odhliadnuc od judikatúry súdov, z ktorej vyplýva, že takýto údaj musí byť v úverovej zmluve explicitne uvedený, súd uvádza, že táto zákonná požiadavka kladená na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere je celkom jasná. Zákon o spotrebiteľskom úvere totiž nepočíta s výnimkou z tejto požiadavky, napr. v tom zmysle, že je postačujúce ak takýto termín je inak zo zmluvy vyvoditeľný. Naopak jasne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
37. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že je postačujúce (resp. nevyhnutné) ak je RPMN uvedené ako rozpätie sadzieb. Podľa názoru súdu tento údaj má byť uvedený jednoznačne, teda jednou sadzbou a nie variabilne v rozpätí dvoch sadzieb. Ako je uvedené v ustanovení § 9 ods.2 písm.j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, RPMN má byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tohto je zrejmé, že RPMN má byť vypočítaná podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, (tento čas je určitý) a nie podľa údajov platných v čase poskytnutia úveru (ktorý môže byť neurčitý). Argumentácia žalobcu v tomto smere je tak podľa názoru súdu čisto účelová, nemajúca oporu v uvedenom zákone. Takisto je potrebné uviesť že ani z obsahu zákona o spotrebiteľských úveroch ani z obsahu uvedenej Smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, nie je možné podľa názoru súdu vydedukovať, že by rátali s variabilnou RPMN, resp. s nejakým rozpätím sadzby RPMN.
38. Z viacerých vyššie uvedených dôvodov je potrebné považovať úver poskytnutý žalovanej žalobcom za bezúročný a bez poplatkov (vrátane poplatku Bill protection). Súd má však za preukázané, že žalovaná si nesplnila svoju primárnu zmluvnú povinnosť vrátiť čerpaný úver. Žalovaná celkovo čerpala úver vo výške 2.000 eur, pričom žalobcovi vrátila spolu sumu 636,72 eur. Rozdiel medzi čerpaným úverom a vrátenou sumou je tak 1.363,28 eur. Preto je žaloba žalobcu v časti uplatnenej istiny vo výške 1.363,28 eur dôvodná a nedôvodná vo zvyšnej časti uplatnených úrokov za poskytnutie úveru a poplatkov, ktorú súd zamietol.
39. V súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutého úveru súd uvádza, že žalobca ako veriteľ si môže uplatniť voči spotrebiteľovi právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka len po splnení podmienok uvedených v § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka (najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva), s ktorými sa však žalobca v žalobe vôbec nezaoberá. Splnenie týchto podmienok nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Preto možno uzavrieť, že žalovaná sa dostala do omeškania so splnením iba časti dlhu (úveru), a to splátok splatných do 16.09.2016.
40. Pri bezúročnom a bezpoplatkovom úvere by žalovaná mala splatiť úver v 38 splátkach v sume 52,08 eur (spolu 1.979,04 eur) a jednej (39.) splátke v sume 20,96 eur. Pri takomto splácaní by bol úver podľa úverových podmienok splatený poslednou 39. splátkou, splatnou dňa 16.09.2015, pretože deň 15.09.2015 je štátnym sviatkom. Keďže žalovaná zaplatila celkovo iba sumu 636,72 eur, tieto platby zodpovedajú dvanástim celým splátkam splatným do 15.08.2012 a 13. splátke, splatnej 15.09.2012, ktorú tak žalovaná zaplatila iba v sume 11,76 eur. Žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania z celej istiny, nie z jednotlivých splátok. Preto súd rozhodol o úrokoch z omeškania z celej splatnej istiny. Do omeškania so splatením celého dlhu (celého nesplateného úveru) sa žalovaná dostala dňa 17.09.2015, teda deň po konečnej splatnosti bezúročného a bezpoplatkového úveru. Preto súd rozhodol o splnení
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške z dlžnej sumy. V deň vzniku omeškania boli úroky z omeškania stanovené v zmysle § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 8,05 % ročne.
41. Podľa § 232 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
42. Súd určil lehotu na plnenie dlhšiu, ako je zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prihliadol na skutočnosť, že v súčasnosti je žalovaná v zhoršenej finančnej situácii, nakoľko jej príjem a príjem jej manžela jej nedovoľuje zaplatiť dlh jednorázovo. Vzal do úvahy jej osobné pomery uvedené v odseku 6 tohto odôvodnenia. Súd žalovanej povolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 130 eur. Žalovaná žiadala o povolenie splácať dlh v splátkach v sume 20 eur mesačne. Takúto navrhovanú výšku mesačnej splátky jej však súd neurčil, pretože by ňou bolo výrazne zasiahnuté do práva žalobcu požadovať dlžnú sumu naraz, resp. v nie neprimeranej lehote. Za primeranú lehotu na plnenie celej dlžnej sumy je možné považovať približne 1 rok. Pri výške splátky 130 eur mesačne a výške dlžnej sumy približne 1.480 eur (v čase rozhodnutia súdu) bude dlžná suma splatená približne do jedného roka. Je teda zrejmé, že súd určil splátky v prospech žalovanej, avšak vzal do úvahy aj to, že ujma na strane žalobcu spôsobená povolením odkladu splátok v takomto rozsahu nie je taká významná, ako prípadná ujma na strane žalovanej. Pritom je potrebné uviesť aj to, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celé plnenie.
43. Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože obe sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné a v takom prípade môže súd rozhodnúť aj tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pomer úspechu žalobcu a žalovanej bol približne rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.