Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CbZm/7/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu MAGNETON Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Kollárova 91, 036 01 Martin, IČO: 31 597 491, právne zastúpeného JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova č. 12, 080 01 Prešov , proti žalovaným: 1. METRONEX, s.r.o., so sídlom Rybnická 2709, 069 01 Snina, IČO: 36 477 109, 2. X.. C. J., D. N. XXX, XXX XX I. , X. K. J., D. I. XXXX/X, XXX XX I., právne zastúpenými JUDr. Danielom Finkom, advokátom, Laborecká 80, 066 01 Humenné , v konaní o zaplatenie 51.500 Eur zo zmenky s príslušenstvom, o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, takto

rozhodol:

Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 12.03.2013, č.k. 18 Zm 1/2013 z r u š u j e v celom rozsahu.

Žalovaní majú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 9.1.2013 domáhal, aby súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým by žalovanému v 1. rade ako zmenkovému dlžníkovi a žalovaným v 2. a 3. rade ako avalistom uložil povinnosť zaplatiť 88.500 Eur zo zmenky, spolu s príslušenstvom. Zároveň uviedol, že zmenkový veriteľ Ing. Jozef Urban indosoval zmenku na žalobcu. Písomným podaním zo dňa 12.2.2013 doručeným súdu dňa 14.2.2013 žalobca oznámil, že žalovaný v 3. rade uhradil na zmenku dňa 24.9.2012 ešte pred podaním návrhu 37 000 Eur a na základe tejto skutočnosti zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 37 000 Eur späť. Uznesením zo dňa 12.3.2013 bolo konanie v časti o zaplatenie 37 000 eur so 6 % ročným úrokom od 06.08.2012 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 123,34 eura zastavené.

Na základe žalobcom predloženej zmenky a jeho písomných prednesov vydal dňa 12.3.2013 tunajší súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 18 Zm 1/2013, ktorým uložil žalovaním, aby do troch dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu 51 500 eur so 6 % ročným úrokom od 06.08.2012 do zaplatenia, sumu 171,66 eur ako zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, nahradili trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 3 090 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 281,46 eura na účet právneho zástupcu žalobcu alebo aby v tej istej lehote podali u podpísaného súdu odôvodnené námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu namietajú.

Proti platobnému rozkazu podali dňa 12.4.2013 žalovaní v zákonnej lehote námietky, v ktorých uviedli, že na základe Zmluvy o pôžičke sa Ing. Jozef Urban, Trebostov 160, 038 01 Košťany nad Turcom ako veriteľ žalovanému v prvom rade ako dlžníkovi zaviazal poskytnúť a prenechať v prospech žalovaného v prvom rade peňažné prostriedky vo výške 88 500 Eur. V zmysle článku 11 bod 3 tejto zmluvy, sa žalovaný

v 1. rade zaviazal, že veriteľovi vráti poskytnutú pôžičku do 5. augusta 2012 s tým, že v zmysle článku II bod 4 tejto zmluvy o pôžičke si zmluvné strany dohodli úrok (ako odmenu za poskytnuté finančné prostriedky do lehoty splatnosti) vo výške 0,00 Eur, t.j. bezúročne. Medzi X.. S. B. a žalovaným v 1. rade tak vznikol hlavný záväzkovo-právny vzťah, v zmysle ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi uvedené finančné prostriedky a dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť. V zmysle predpisov občianskeho práva, pohľadávku veriteľa možno zabezpečiť niektorým zo zabezpečovacích právnych prostriedkov. Veriteľ a dlžník takúto možnosť aj využili a v zmysle článku IV bod 1 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že žalovaný v prvom rade zabezpečí pohľadávku žalobcu vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zmenkou na dlžnú sumu plus úroky (dohodnuté 0,00 Eur). Vystavená zmenka teda slúžila výlučne len na zabezpečenie záväzku z poskytnutej pôžičky, jedná sa teda o akcesorický právny vzťah, ktorý je viazaný na existenciu hlavného záväzkového vzťahu z poskytnutej pôžičky. Je zrejmé, že zmluva o pôžičke je datovaná dňa 05. augusta 2011 a v článku I je uvedená suma 88 500 Eur. Taktiež je zrejmé, že vystavená zmenka je datovaná taktiež dňa 05. augusta 2011 a taktiež vystavená na sumu 88 500 Eur. Na uvedenej zmenke, ktorá zabezpečuje záväzok žalovaného v 1. rade sú ako zmenkoví ručitelia tohto záväzku uvedení žalovaní v druhom a v treťom rade. Následne zo strany zmenkového veriteľa došlo k indosácii zmenky na rad žalobcu, ktorý sa stal novým zmenkovým veriteľom. X.. S. B. sa na základe uvedenej zmluvy o pôžičke zaviazal poskytnúť žalovanému v 1. rade sumu 88 500 Eur. K reálnemu plneniu však došlo len vo výške 56 609,60 Eur. Takúto sumu žalovanému v 1. rade aj reálne poskytol. Poskytnutá pôžička vo výške 56 609,60 Eur však bola X.. S. B. v plnom rozsahu vrátená a uhradená, a to ešte pred samotným podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu.

K podaniu zo dňa 14.02.2013 v ktorom žalobca uvádza, že žalovaný č. 3 uhradil na zmenku dňa 24.09.2012 ešte pred podaním návrhu 37 000 Eur žalovaný v 1. rade uviedol, že suma 37 000 Eur bola hradená za účelom splatenia pôžičky, teda hlavného záväzkového vzťahu, ktorý táto zmenka zabezpečovala. Je nesporné, že úhradu tejto sumy vykonal Michal Kapraľ. Podľa výpisu z obchodného registra je K. J. nepretržite od 14.10 2005 spoločníkom žalovaného v 1. rade ako aj jeho konateľom, teda štatutárnym orgánom oprávneným v mene žalovaného v 1. rade konať. Zároveň je aj jeho zamestnancom, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 08.12.2005 v pozícii zástupcu riaditeľa. Je preto nepochybné, že je osobou oprávnenou vykonávať ekonomické a finančné transakcie. Z dokladu o úhrade sumy 37 000 Eur v časti Popis transakcie je uvedené „vrátenie pôžičky44. Je preto podľa názoru žalovaného v 1. rade nesporné, že ten dňa 24.09.2012 splnil časť svojho dlhu zo zmluvy o pôžičke, a to v časti, v ktorej žalovaný v 1. rade poskytnutie finančných prostriedkov nepopiera.

O tom, že žalovaný v 1. rade plnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke, svedčí aj vzájomná korešpondencia, v ktorej dňa 29.11.2012 žalovaný v 1. rade uvádza, že veriteľovi uhradil sumu 56 609,60 Eur titulom poskytnutej pôžičky. O tom, že zmenka, ktorej je zaplatenie tvorí predmet tohto návrhu skutočne bola iba zabezpečovacím inštitútom zo zmluvy o pôžičke, svedčí napríklad podanie X.. S. B. zo dňa 04.12.2012, v ktorom uvádza, že pôžička zo dňa 5. augusta 201 1 je firmou METRONEX, s.r.o. ručená vlastnou zmenkou vystavenou dňa 05. augusta 201 1. Žalovaný v 1. rade však X.. S. B. za účelom splatenia pôžičky uhradil aj ďalších 19 609,60 Eur. O tejto skutočnosti predložil súdu kópie bankových prevodov. Z týchto bankových dokladov je zrejmé, že všetky transakcie realizovala zamestnankyňa žalovaného v 1. rade C. J.Ľ.. Tá je zamestnaná u žalovaného v 1. rade na základe pracovnej zmluvy zo dňa 08.12.2005 v pozícii ekonómka. Je preto taktiež nesporné, že aj táto osoba je oprávnená za žalovaného v 1. rade vykonávať konkrétne finančné a bankové operácie. Na základe týchto skutočností teda žalovaný v 1. rade plnil svoj dlh z poskytnutej zmluvy o pôžičke v 16 splátkach výške 1 225,60 Eur, a to v období od 16.08.2011 až do 16.11.2012. Celkovo tak žalovaný v 1. rade splnil svoj dlh z poskytnutej pôžičky v sume 56 609,60 Eur.

Táto skutočnosť teda znamená, že žalovaný v 1. rade v plnom rozsahu vrátil reálne poskytnuté finančné prostriedky, ktoré mu boli odovzdané, a to ešte pred samotným podaním návrhu zo strany žalobcu, ktorý bol doručený súdu dňa 09.01.2013. Podľa názoru žalovaného v 1. rade je nesporné, že veriteľovi zo zmluvy o pôžičke uhradil celkovo sumu 56 609,60 Eur a má za to, že jeho dlh v celom rozsahu zanikol. Keďže zmenka, ktorú predložil žalobca len zabezpečovala splnenie dlhu v prípade, že ho žalovaný v 1. rade neuspokojí, v súčasnosti považuje žalovaný v 1. rade tento návrh za neoprávnený, keďže jeho dlh už v celom rozsahu zanikol.

Zmenka bola vystavená len ako zabezpečovací inštitút na krytie reálne poskytnutej pôžičky. Hlavným právnym následkom splnenia dlhuje zánik záväzku, ktorý môže byť úplný alebo čiastočný. V danom prípade došlo k úplnému splneniu dlhu z reálne poskytnutej sumy. Táto skutočnosť má teda tiež za následok zánik zabezpečenia veriteľovej pohľadávky. Žalobca si teda nemôže vo svojom návrhu uplatniť zaplatenie záväzku, ktorý už zanikol. Námietky v časti zostávajúcej sumy vo výške 31 890,40 Eur odôvodňuje žalovaný v 1. rade skutočnosťou, že sa nejedná o oprávnenú pohľadávku veriteľa z hlavného záväzkového vzťahu, keďže pôžička v tejto výške žalovanému v 1. rade poskytnutá nebola, teda v tejto časti k uzatvoreniu pôžičky platne nedošlo, a teda zmenka ako zabezpečovací právny inštitút nemôže kryť neexistujúcu pohľadávku, teda pohľadávku vyplývajúcu z absolútne neplatného právneho úkonu.

Všetky vyššie uvedené náležitosti musia byť pritom splnené kumulatívne, nie alternatívne. Znamená to teda, že v prípade absencie ktorejkoľvek tejto náležitosti by pôžička ako taká nespĺňala zákonom predpísané náležitosti a z tohto dôvodu by absencia týchto skutočnosti mala bez pochýb za následok neplatnosť právneho úkonu ako takého, a to buď v celom rozsahu alebo len v jeho časti. Žalovaný v 1. rade poukazuje na to, že medzi Ing. Jozef Urban a žalovaným v 1. rade nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke v časti 31 890,40 Eur. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukázal existenciu záväzkovo právneho vzťahu čo sa týka tejto sumy. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalovaného v 1. rade nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalobca nepožičal peniaze. V takomto alebo podobnom prípade je na žalobcovi, aby tvrdil a preukazoval, že peniaze poskytol, inak podľa názoru žalovaného v 1. rade, žalobca nie je oprávnený „aktivizovať“ zabezpečovací právny inštitút (zmenku) za účelom splnenia svojej pohľadávky.

Aj keď je zmluva o pôžičke neformálnym právnym úkonom, je reálnou zmluvou (kontraktom), čo znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby bol odovzdaný predmet pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí alebo napr. bezhotovostným spôsobom. Veriteľ, ktorý sa na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle § 657 splniť dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 OSP, teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich) a to či už v hotovosti alebo formou bezhotovostného platobného styku. Keby nedošlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky, nemohla vzniknúť ani povinnosť vrátiť tento predmet, a teda žalobca by nemohol ani uplatniť zabezpečovací právny inštitút - zmenku na preplatenie v zostávajúcej časti neuhradeného záväzku. Z predložených listinných dôkazov táto právna skutočnosť /reálne odovzdanie peňazí/ vôbec nevyplýva.

Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o pôžičky je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

Žalovaný v 1. rade má za to, že zmluva o pôžičke v časti 31 890,40 Eur je absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorý súd prihliada z úradnej moci. Je taktiež tohto názoru, že súd nemôže priznať právnu ochranu z neplatného právneho úkonu. Pokiaľ je teda neplatný hlavný záväzok z poskytnutej pôžičky v

uvedenej časti, nemôže ani platne vzniknúť zabezpečovací právny vzťah, ktorý je viazaný na existenciu toho hlavného.

Je taktiež namieste otázka, či zmenkový veriteľ môže platne indosovať zmenku zabezpečujúcu hlavný záväzok v čase, keď tento záväzok zanikol v plnom rozsahu splnením. Vyššie uvedená konštatácia žalovaného v 1. rade o nevyhnutnosti reálneho kontraktu zodpovedá aj ustálenej rozhodovacej a právnej praxi súdov. Vyššie uvedené tvrdenia žalovaného v 1. rade podporuje aj príslušná judikatúra, konkrétne: II. ÚS 303/2011-10, I. Ú S 307/2012- 11, ďalej napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010 sp. 4Cod 13/2009 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009. Žalovaní sú toho názoru, že v danom prípade si žalobca uplatňuje právo na plnenie, ktoré mu vôbec nevzniklo. Taktiež sú toho názoru, že žalobca vo svojom návrhu nepredložil všetky listiny potrebné na uplatnenie práva a na posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

Z hľadiska posúdenia právneho vzťahu týkajúceho sa predmetnej zmenky žalovaný v 1. rade uviedol, že ako vystaviteľ vstúpil do zmenkového záväzku z dôvodu vrátenia finančných prostriedkov z poskytnutej pôžičky voči zmenkovému veriteľovi. V danom prípade sa jedná o situáciu, keď pôvodný zmenkový vlastník prijal zmenku na splnenie kauzálneho záväzku. Právna úprava by v takomto prípade mala bez pochýb chrániť zmenkového a kauzálneho dlžníka pred možnosťou byť zaviazaný a plniť z oboch dôvodov (zmluva o pôžičke, zmenka), ktoré sú aj napriek abstraktnosti zmenky dôvodmi vecne a účelovo spojenými. Takýmto spôsobom je dlžník chránený pred dvojnásobným vymáhaním. Žalovaný v 1. rade v plnom rozsahu splatil svoj záväzok z kauzálneho vzťahu (pôžička) do novembra 2012, a to v rozsahu 56 609,60 Eur, v ktorom tento vzťah vznikol. Pôvodný vlastník zmenky X.. S. Ž.. Z výpisu z obchodného registra žalobcu je jednoznačne zrejmé, že sa jedná o jednoosobovú žalobcu je práve pôvodný zmenkový veriteľ Ing. Jozef Urban. Prevod práv zmenkového veriteľa bol teda vykonaný až po zániku kauzálneho záväzku v celom rozsahu. O tejto skutočnosti musel mať vzhľadom na vyššie uvedené vedomosť tak pôvodný ako aj súčasný zmenkový veriteľ. Keďže kauzálny záväzok, ktorý bol zmenkou zabezpečený, zanikol, žalobca sa tak domáha de facto duplicitnej náhrady záväzku žalovaného v 1. rade, čo je neprípustné.

Z týchto dôvodov preto žalovaný v 1. rade má za to, že žalobca ako súčasný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní vedome konal na škodu žalovaných v 1. - 3. rade. Týmto spôsobom je tak prelomená zásada, že žalovaný zo zmenky nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných záväzkoch voči vystaviteľovi alebo skoršiemu majiteľovi. Žalovaný v 1. rade je preto toho názoru, že vzhľadom na vedomé konanie žalobcu na škodu žalovaných v 1. - 3. rade, môže v podaných námietkach namietať aj skutočnosti, ktoré sa zakladajú na jeho záväzkoch voči pôvodnému majiteľovi zmenky. Jednou z takýchto námietok je práve zánik kauzálneho záväzku v celom rozsahu, a to ešte pred prevodom práv zmenkového veriteľa na žalobcu ako aj pred samotným podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Jedná sa preto o námietky z vlastných (osobných) vzťahov medzi žalovaným v rade a právnym predchodcom žalobcu, keďže žalovaný v 1. rade je toho názoru, že tak X.. S. B., ako aj samotný žalobca konal vedome na jeho škodu. Žalovaný v 1. rade. je toho názoru, že v danom prípade došlo u žalobcu, ako aj Ing. Jozefa Urbana okrem iného aj ku konaniu minimálne priečiacemu sa dobrým mravom. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Na prejednanie námietok súd v súlade s ustanovením § 175 ods. 3 O.s.p. nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že žalovaní proti zmenke nevzniesli žiadnu námietku, zároveň označil námietky žalovaných v celom rozsahu za nedôvodné a navrhol vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Vo svojich prednesoch na pojednávaniach poukazoval na abstraktný charakter zmenky, a rozširovanie námietok v rozpore s koncentračnou zásadou zmenkového konania. Vo vzťahu v k tvrdeniam žalovaných o plnení na základe zmluvy o pôžičke uviedol že medzi žalobcom respektíve jeho konateľom a žalovanými v 2. a 3. rade boli aj ďalšie pôžičky a platby, ktoré boli vykonané, musia byť započítané aj na plnenie pôvodného záväzku ( pôžička z 9. 5. 2007 na 3 531 600 SK). Predmetná zmenka nemá žiaden súvis s prípadným záväzkovým vzťahom, z ktorého pochádza a v tomto prípade ide o zmenkový nárok ani o nárok z pôžičky.

Rozsudkom Okresného Prešov zo dňa zo dňa 12.3.2013, č. k. 18 Zm 1/2013 bol Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 12.03.2013, č.k. 18 Zm 1/2013 zrušený v celom rozsahu.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.03.2016, č.k.2 CoZm/18/2016-334 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ktorou zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 12.3.2013, č. k. 18 Zm 1/2013 zrušil v celom rozsahu a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia v súvislosti so žalovaným nárokom a obranou žalovaných nie žalobca, ale naopak žalovaní musia v konaní preukázať, že nedošlo k odovzdaniu celej sumy pôžičky tak, ako táto bola uvedená v zmluve o pôžičke, ktorú sumu všetci žalovaní (žalovaný v 1. rade ako veriteľ a žalovaní v 2. a 3. rade ako ručitelia) potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi s tým, že na rovnakú sumu bola v ten istý deň, ako došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke (5.8.2011) vystavená aj zmenka tak, ako to vyplýva z článku 1, pričom je nedôvodné a podľa odvolacieho súdu doposiaľ ničím nepreukázané tvrdenie žalovaných, ktorí dôvodili tým, že ich bankové prevody bez uvedenia variabilného symbolu, o ktorých tvrdili, že nimi bola platená pôžička zo dňa 5.8.2011, a nie skôr poskytnutá pôžička zo dňa 9.5.2007. Taktiež platby vo výške 19.609,60 eur, s výnimkou platby vo výške 37.000,- eur boli žalobcom pripočítané ako úhrady skoršej zmluvy o pôžičke zo dňa 9.5.2007, čomu práve nasvedčuje aj tá skutočnosť, že Ing. Jozef Urban ako veriteľ z tejto zmluvy o pôžičke, túto ani sčasti súdne nevymáhal a naopak vrátil všetky akcie ALCAST, a.s. ako žalovanému v 2. rade, tak aj žalovanému v 3. rade. Rovnako nesprávny je aj záver súdu prvého stupňa, ktorý Q. X.. S. B. zo dňa 4.12.2012, adresovaný žalovanému v 1. rade, ktorým mu tento oznamuje, že podľa ich Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.8.2011 je ním posielaná suma 1.225,60 eur mesačne, úrokom za každý mesiac trvania pôžičky, si vysvetlil tak, že táto úhrada (19.609,60 eur) bola vykonaná na úhradu pôžičky zo dňa 5.8.2011, keď naopak tak, ako to vyplýva zo žalovanými predložených dokladov o ich splátkach k tomuto dňu, t. j. k decembru 2012, žalovaní celkovo uhradili 117.125,65 eur, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje 3.528,527,33 Sk, t. j. takmer rovnakú sumu, ako bola uvedená v článku II bodu 1 Zmluvy o pôžičke zo dňa 9.5.2007 a o ktorej súd prvého stupňa vyslovil ( rovnako bez zdôvodnenia ), že z nej došlo k reálnemu plneniu zo strany veriteľa Ing. Jozefa Urbana len vo výške 1.680.862,- Sk. Pri tak vysokej sume pôžičky, a to aj v prípade, ak sa jednalo len o sumu pôžičky zo dňa 5.8.2011 žalovanými v uvádzanej výške 56.609,60 eur, je viac, ako neobvyklé, aby si zmluvné strany túto sumu nedohodli zaokrúhlene minimálne na celé eurá, ale táto pôžička by bola dohodnutá dokonca na centy (56.609,60 eur), čo skôr nasvedčuje záveru, že žalovaní všetky platby za nimi uvádzané obdobie previedli konverzným kurzom z meny Slovenskej koruny na eurá a potom aj napriek tomu, že vyšla suma v desať centoch, túto uvádzali ako reálne poskytnutú pôžičku zo dňa 5.8.2011, namiesto sumy, ktorá bola uvedená v zmluve o pôžičke (88.500,- eur), ktoré zaokrúhlenie na celé stoeurovky je bežné a obvyklé pri pôžičkách znejúcich na väčší obnos peňazí medzi podnikateľskými subjektmi, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci. Úlohou súdu prvého stupňa bude preto po zrušení a vrátení veci opätovne posúdiť nárok žalobcu ako nárok zo zabezpečovacej zmenky, voči ktorej je však možné znášať kauzálne námietky, avšak bremeno tvrdenia z týchto kauzálnych námietok sú povinní uniesť žalovaní, a nie je možné tak, ako to urobil súd prvého stupňa, preniesť toto bremeno tvrdenia z kauzálnych námietok zo strany žalovaných na žalobcu. Až následne po tom, ako bude mať súd prvého stupňa bezpečne ustálení skutkový stav najmä ohľadom výšky sumy pôžičky tak, ako táto bola uvedená v zmluve o pôžičke zo dňa 5.8.2011 a či inkriminovanými platbami bola hradená pôžička zo dňa 5.8.2011, a nie skôr poskytnutá pôžička zo dňa 9.5.2007 bude môcť súd pri opätovnej aplikácii rovnakých zákonných ustanovení ( ako v tomto rozhodnutí ) opätovne vo veci rozhodnúť

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, fotokópie a originálu zmenky, úradného záznamu o tom, že originál zmenky bol daný do úschovy pokladne tunajšieho súdu, výsluchom účastníkov konania, svedkyne C. J., oboznámením Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 05.08.2011, Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 09.05.2007 dokladov o vklade v hotovosti, Výpisu z obchodného registra METRONEX, s.r.o., podania Ing. Jozefa Urbana, kópie akcií ALCAST a. s. séria A č. 137-204 (68 ks), kópia akcií ALCAST a.s. séria A č. 505-572 (68 ks), podania žalovaného v 1. rade zo dňa 29.11.2012, dokladov o úhrade zo dňa 04.12.2012, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu žalobcom predloženej zmenky súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku opatrenú doložkou „bez protestu“, ktorou sa spoločnosť žalovaný v 1. rade ako jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť X.. S. B., T. XXX, XXX XX J. R. T. ako remitentovi zmenkovú sumu 88 500 Euro so splatnosťou 5.augusta 2012 a miestom platenia Trebostovo 160, 038 01 Košťany nad Turcom. Ako miesto a dátum vystavenia je na zmenke uvedené Snina 5. augusta 2011. Na zmenke je ďalej ručiteľské vyhlásenie (aval) žalovaných v

2. a 3. rade a na jej zadnej strane (rube) sa nachádza nedatovaný indosament remitenta ako indosanta znejúci na žalobcu ako indosatára. Na základe zmenky mala byť žalobcovi vyplatená zmenková suma.

Z nespochybnených tvrdení účastníkov a listu X.. S. B. zo dňa 4.12.2012 súd zistil, že indosament bol urobený po splatnosti zmenky 5.8.2012) a uplynutí lehoty na protest. V zmysle čl. I § 44 ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZoZŠ“) totiž protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého dňa, v niektorý z dvoch pracovných dní nasledujúcich po sročnosti. Podľa čl. I § 20 ods. 1 ZoZŠ pritom ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Z uvedeného je zrejmé, že jeho účinky sú rovnaké ako pri zmluvnom prevode práv zo zmenky, žalobca teda vstúpil do práv a povinností právneho predchodcu (remitenta ), a žalovaným tak na rozdiel od pravidla pri včasnej indosácii zakotveného v § 17 ZoZŠ zostávajú zachované i tzv. kauzálne námietky týkajúce sa vzťahov, z ktorých zmenka povstala (môže robiť majiteľovi aj námietky ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlým majiteľom).

K tvrdeniam žalobcu o prípustnosti iba formálnych námietok treba uviesť, že doložka „bez protestu“ v zmysle čl. I § 46 ods. 1 ZoZŠ oslobodzuje majiteľa len od povinnosti dať urobiť protest na zachovanie postihových práv, ktoré majiteľovi v tomto prípade zostávajú zachované, nemá však vplyv na aplikáciu citovaného ust. čl. I § 20 ods. 1 ZoZŠ. Indosament po uplynutí lehoty na protest a po splatnosti na nej vyznačenej musel indosatárovi naznačovať, že ide o tzv. núdznu zmenku, takýto indosament má podľa vyššie uvedeného ustanovenia len účinky obyčajného postúpenia, zmenka sa rubopisom preto neoslobodila od mimozmenkových dôvodov (kauzy) svojho vystavenia a žalovaní môžu vznášať aj námietky týkajúce sa vzťahov k predchádzajúcemu majiteľovi zmenky (t.j. i tzv. kauzálne námietky vyplývajúce z právnych vzťahov, z ktorých zmenka povstala).

Podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon), kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Vychádzajúc z uvedeného súd posúdil ako dôvodné právo žalovaných, týkajúce sa možnosti zmenkového dlžníka uplatniť voči majiteľovi zmenky kauzálne námietky, teda námietky, ktoré zmenkový dlžník mal voči vystaviteľovi zmenky v prípade, ak by majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pôvodným vlastníkom zmenky bola fyzická osoba X.. S. B.. Ten následne previedol práva zmenkového veriteľa na žalobcu ( MAGNETON SLOVAKIA, s.r.o.), pričom z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti bolo preukázané, že tak v čase indosácie zmenky, ako aj v súčasnej dobe je jediným spoločníkom a zároveň jediným konateľom tejto obchodnej spoločnosti Ing. Jozef Urban, ktorý indosament vlastnoručne podpísal.. Jediný konateľ žalobcu je teda osobou totožnou s osobou pôvodného vlastníka zmenky a teda je nesporné, že žalobca mal a má komplexnú vedomosť o všetkých právnych vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a žalovaným. Tieto skutočnosti preto odôvodňuje prijatý záver, že žalobca ako súčasný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní vedome konal na škodu žalovaných , čo umožňuje žalovaným zo zmenky voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných záväzkoch voči vystaviteľovi alebo skoršiemu majiteľovi.

Žalovaní v podstate podaných námietok vzniesli námietku nedlhu , keď namietli že išlo o tzv. kryciu zmenku, ktorá zabezpečovala pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 5.8.2011. Na preukázanie sporných skutočností súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov.

X.. S. B. ku skutočnostiam uvedeným žalovanými v podaných námietkach uviedol, že so žalovanými v 2. 3. rade sa pozná od 90 tých rokov. Nakoľko mal súkromné peniaze, viackrát im požičiaval, tak to bolo aj vo vzťahu k zmenke zo dňa 5. 8. 2011, kde sa im požičala suma uvedená na zmenke ( 88.500 eur ), ktorá nebola vrátená. Pôžička, ktorú zabezpečovala predmetná zmenka bola vyplatená v hotovosti. Zo zmenky, ktorá je predmetom tohto konania, mu bola K. J. vyplatená suma 37.000 eur prevodom na osobný účet. V tom čase mu boli zasielané aj úhrady v celkovom rozsahu bývalých 3.581.000 Sk, titulom splácania pôžičky z roku 2007. Tá bola tiež zabezpečená zmenkou, avšak došlo už k jej skartovaniu. Doposiaľ však nedošlo k splneniu záväzkov z r. 2007. K listu zo dňa 4.12.2012, najmä k textu, kde sa konštatuje, že je to splátka pôžičky z 5. augusta 2011, pričom zasielaná mesačná suma je úrokom za

každý mesiac trvania pôžičky, konateľ žalobcu uviedol, že pravdepodobne je to chýba v počítači, správne malo byť uvedené splácanie pôžičky za rok 2007. Zmluva o pôžičke z roku 2007, kde bola dohodnutá suma 3.531.600 Sk, mala byť vrátená do 9.5.2008, bolo to dohodnuté tak, že každý mesiac pošlú sumu 38.000 Sk, čo žalovaní nesplnili. Preto ako zdôraznil, žalovaným peniaze požičal v čase, keď ešte nemali zaplatenú pôvodnú pôžičku s tým, že boli dohodnuté splátky, ktorých výšku si už nepamätal. Niekedy v roku 2012 im požičal sumu, ktorá vyplýva zo zmenky a tá mala byť zaplatená v roku 2012. Medzi ním a bratmi J.i bola dohoda, že starú pôžičku mu budú splácať mesačne, takže ju uhradia do roku 2012 a novú pôžičku zabezpečenú zmenkou na sumu 88.500 eur zaplatia v hotovosti v roku 2012, najneskôr do 5. augusta . O jej úhradu sa pritom nebál, nakoľko došlo z hľadiska zabezpečenia bonity týchto dlžníkov k zmene. Stali sa vlastníkmi nehnuteľností, mali vysporiadané záväzky vo vzťahu k Sociálnej a Zdravotnej poisťovni, teda predpokladal, že majú z čoho zaplatiť. Vykonané úhrady, nakoľko neboli presne určené započítal na najskôr zročné. Preto trval na tom, že zmenka z roku 2007 okrem sumy 307.000 eur, nebola doposiaľ zaplatená.

Žalovaný v 3. rade K. J. vo svojej výpovedi poprel tvrdenia konateľa žalobcu, keď uviedol, že, všetky peniaze, ktoré si požičali riadne vrátili. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa dohodli na nejakej inej dohode, na základe tzv. "džentlmenskej dohody", túto dohodu neeviduje. Žalovaní splácali splátky tak ako sa dohodli v lehotách ich splatnosti. Vo vzťahu k akciám, ktorými zabezpečovali svoj záväzok uviedol, že v tom čase zabezpečovali takú hodnotu ako boli uvedené, teda nominálnu hodnotu. Žalobca podľa jeho názoru keď zistil, že si nepotrebujú už ďalšie peniaze od neho požičať, rozhodol sa využiť podpísané listiny. Bolo pritom zaužívanou zvyklosťou, že kým nebola uhradená pôvodná pôžička, nebola poskytnutá nová pôžička. Preto sa ani neuvádzali žiadne variabilné symboly.

Žalovaný v 2. rade X.. C. J. potvrdil výpoveď žalovaného v 3. rade, pričom poukázal na to, že aj v minulosti či už poskytnutými úvermi zo strany bánk, alebo iných veriteľov viackrát podpísali zmenku, avšak nikdy sa čiastkové úhrady neuvádzali na týchto zmenkách, preto to neurobili ani vo vzťahu k žalobcovi, resp. k jeho právnemu predchodcovi. Súčasne potvrdil že medzi nimi a Ing. Urbanom bolo v minulosti viac záväzkových vzťahov, ktoré si však riadne splnili, nebol dôvod vyznačovať, ani od neho požadovať vyznačovanie platieb na zmenke. Sám právny predchodca žalobcu uznal, že sa jedná o plnenie z pôžičky, ktorá bola zabezpečená zmenkou. Vo vzťahu k pôžičke z roku 2007 uviedol že táto bola ručená akciami spoločnosti ALCAST a.s., ktoré boli prevedené na veriteľa a po splatení boli vrátené naspäť, teda bola v celom rozsahu splatená , pričom sám žalobca, konštatoval, že prijíma platby na úhradu pôžičky vo výške, ktorá zodpovedá sume uvedenej na zmenke, ktorá je predmetom tohto konania. Rovnako pôvodná zmenka bola vrátená a on ju osobne skartoval. Preto žalobca disponuje iba jej kópiou a teda po splatení pôvodnej pôžičky im žalobca poskytol novú pôžičku v roku 2011. Je pritom nelogické, aby pôvodnú pôžičku, ktorú mu vraj nesplácali nevymáhal, dokonca na vznesenú námietku premlčania by nevznikol nárok na jej vrátenie, čo len potvrdzuje, že bola riadne zaplatená.

K zmluve o pôžičke zo dňa 09.05.2007 žalovaní uviedli, že úhrada sumy 19.609,60 Eur zo strany žalovaného v 1. rade nebola úhradou na splatenie pôžičky zo dňa 5. augusta 2011, ale na splatenie pôžičky zo dňa 09.05.2007. Pôvodný zmenkový veriteľ X.. S. B. uzatvoril dňa 09.05.2007 zmluvu o pôžičke s dlžníkmi X.. C. J. a K. J.. V zmysle článku 2 bod 1 tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal požičať dlžníkovi peňažnú čiastku 3.531.600,- Sk v deň podpisu tejto zmluvy s tým, že dlžník sa zaviazal požičanú sumu mu vrátiť do 09.05.2008.

Svedkyňa C. J., ktorá pôsobí ako ekonóm spoločnosti žalovaného v l. rade vo svojej výpovedi uviedla, že na základe pokynov a informácie od žalovaného v 3.rade, ktorý jej oznámil, že všetky úhrady z predchádzajúcej pôžičky boli zrealizované, realizovala jednotlivé splátky ako splátky z pôžičky zo dňa 09.05.2007. Predmetná pôžička nebola v zahrnutá v účtovníctve žalovaného v 3.rade, preto ani nevedela o tej zmluve aké mala číslo, a preto ani neuvádzala číslo zmluvy ako variabilný symbol pri prevode peňazí, ale pri úhradách uvádzala svoje priezvisko.

Právny zástupca v súvislosti s poskytnutím pôžičky poukázal na druhú stranu zmluvy zo dňa 05.02.2011, ktorá mala byť podpísaná v Martine, kde však k reálnemu poskytnutiu pôžičky nedošlo. Preto žalobca nepreukázal, kde táto pôžička poskytnutá bola. Taktiež čo sa týka pôžičky z r. 2007 na nej je napísané, že bude poskytnutá pôžička a nie tam nikde napísané, že svojim podpisom potvrdzujú žalovaní prevzatie peňazí, teda žalobca ani v tomto prípade nevie preukázať akú reálnu sumu a kde žalovaným poskytol.

Žalovaný v 2.rade k tejto skutočnosti podal vysvetlenie keď uviedol, že Zmluva nebola podpísaná v Martine ale žalobca sa dostavil do Sniny, kde doniesol peniaze, tie prepočítali a tam sa podpísala zmluva aj zmenka. Suma, ktorá bola požičaná bola tá, ktorá bola aj reálne vrátená.

Zo samotnej zmluvy o pôžičke zo dňa 09.05.2007 a to aj podľa znenia čl. 2 bod1, kde je uvedené, že „ veriteľ sa zaväzuje požičať dlžníkovi peňažnú sumu..." nevyplýva, že veriteľ túto sumu dlžníkom aj reálne poskytol, teda k reálnemu plneniu zo strany veriteľa z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 09.05.2007 došlo vo výške 1.680.862,- Sk. Táto suma bola žalovanými vrátená vo viacerých splátkach (dňa 04.12.2007 suma 500.000,- Sk, dňa 19.6.2008 suma 62.840,- Sk, dňa 22.07.2008 suma 38.490,- Sk, dňa 19.08.2008 suma 38.500,- Sk, dňa 19.09.2008 suma 38.500,- Sk, dňa 21.10.2008 suma 38.500,- Sk, dňa 3.11.2010 suma 17.000,- Eur, dňa 05.11.2010 suma 5.000,- Eur, dňa 19.11.2010 suma 6.000,- Eur, dňa 22.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 25.11.2010 suma 1.500,- Eur, dňa 08.12.2010 suma 1.500,- Eur), čo dokladovali výpismi vkladov v hotovosti.

V zmysle článku 3 bod 1 bola táto pôžička dohodnutá ako bezúročná. Za účelom zabezpečenia reálne poskytnutej pôžičky boli veriteľovi odovzdané akcie spoločnosti ALCAST, a.s. - cenný papier na meno X.. C. J. v počte 68 ks, por. č. 137-204 a akcie - cenný papier na meno K. J. v počte 68 ks, por. č. 505-572, obe séria A LP0000203016 a taktiež za účelom zabezpečenia splatenia tejto pôžičky bola vystavená zmenka. Potom, čo táto zmluva o pôžičke zo dňa 09.05.2007 bola dlžníkom v celom rozsahu splatená v sume reálne poskytnutého finančného plnenia, boli tieto akcie veriteľom X.. S. B. následne X.. C. J. a K. J. vrátené. V súčasnej dobe sa uvedené akcie nachádzajú v trezore obchodnej spoločnosti ALCAST, a.s. Za účelom preukázania tohto tvrdenia predložili žalovaní do súdneho spisu aj kópie týchto akcií. Zároveň došlo aj ku skartácii originálu zmenky, ktorá splatenie tejto pôžičky zabezpečovala, čo nasvedčuje tomu, že finančné vzťahy z tejto zmluvy o pôžičke boli v plnom rozsahu vysporiadané. Žalobca si pritom z tejto zmluvy o pôžičke zo dňa 09.05.2007 neuplatňoval súdne žiaden nárok a súčasne podaním zo dňa 04.12.2012 adresovaným žalovanému v 1. rade uvádza: „Podľa našej zmluvy o pôžičke zo dňa 05.augusta 2011 článok II bod 5 je vami posielaná suma 1.225,60 eur mesačne na môj účet úrokom za každý mesiac trvania pôžičky.“

Veriteľ X.. S. B. teda v tomto písomnom podaní sám potvrdil, že mesačná suma 1.225,60 Eur poukazovaná žalovaným v 1. rade je plnením z pôžičky z 5. augusta 2011 a nie z pôžičky zo dňa 09.05.2007.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 5.augusta 2011 vyplýva, že podľa tejto zmluvy o pôžičke sa X.. S. B., T. XXX, XXX XX J. R. T. ako veriteľ žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi zaviazal poskytnúť a prenechať v prospech žalovaného v 1. rade peňažné prostriedky vo výške 88.500 Eur. V zmysle článku II bod 3 tejto zmluvy, sa žalovaný v prvom rade zaviazal, že veriteľovi vráti poskytnutú pôžičku do 5. augusta 2012 s tým, že v zmysle článku II bod 4 tejto zmluvy o pôžičke si zmluvné strany dohodli úrok (ako odmenu za poskytnuté finančné prostriedky do lehoty splatnosti) vo výške 0,00 Eur, t.j. bezúročne. V zmysle článku IV bod 1 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že žalovaný v prvom rade zabezpečí pohľadávku žalobcu vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zmenkou na dlžnú sumu plus úroky (dohodnuté 0,00 Eur).Vystavená zmenka teda slúžila výlučne len na zabezpečenie záväzku z poskytnutej pôžičky. Ing. Jozef Urban sa na základe uvedenej zmluvy o pôžičke zaviazal poskytnúť žalovanému v 1. rade sumu 88.500 Eur.

Podľa vyjadrenia žalovaných k reálnemu plneniu však došlo len vo výške 56.609,60 Eur. Takúto sumu žalovanému v prvom rade aj reálne poskytol. Poskytnutá pôžička vo výške 56.609,60 Eur však bola Ing. Jozefovi Urbanovi v plnom rozsahu vrátená a uhradená, a to ešte pred samotným podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu.

K tvrdeniu žalobcu , že žalovaný č. 3 uhradil na zmenku dňa 24.09.2012 ešte pred podaním návrhu 37 000 Eur žalovaný v 1. rade uviedol, že suma 37.000 Eur bola hradená za účelom splatenia pôžičky, teda hlavného záväzkového vzťahu, ktorý táto zmenka zabezpečovala. Je nesporné, že úhradu tejto sumy vykonal K. J.. V doklade o úhrade sumy 37.000 Eur v časti Popis transakcie je uvedené „vrátenie pôžičky“.

Žalovaní predložili súdu kópiu listu zo dňa 29. 11. 2012 adresovaného Ing. Jozefovi Urbanovi označeného ako exspirácia zmenky , v ktorom adresátovi oznamujú že podľa zmluvy každý mesiac od

augusta 2011 do novembra 2012 uhradili na jeho účet 19 609,60 euro a taktiež 24. 9. 2012 bolo vložené na jeho účet 37 000 euro čo spolu tvorí sumu 56 690,600 euro , ktorá mu bola k dátumu napísania listu z pôžičky uhradená.

X.. S. B. listom zo dňa 4. 12. 2012 žalovaním v 1. a 3. rade oznámil , že považuje list z 29. 11. 2012 za nepravdivý a to z dôvodov, že podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 5. augusta 2011, článok 11 bod 5 je nimi posielaná suma 1225,60 euro mesačne na jeho účet úrokom za každý mesiac trvania pôžičky, pričom pôžička na sumu 88 500 eura zo dňa 5. august 2011 je žalovaným v 1. rade ručená vlastnou zmenkou vystavenou dňa 5. augusta 2011. Suma 37 000 euro vložená v hotovosti na účet pánom K. J. A. 24. 9. 2011 nesúvisí s predmetom tohto listu. Záverom adresátov vyzýva k úhrade vyššie uvedenej zmenky aj s príslušenstvom, najneskôr do 14. 12. 2012 s tým, že po tomto dátume zmenku predá.

Podľa § 471 ods. 2 C.s.p. konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 120, ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 657 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne. Podľa § 566 ods. 1 veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Podľa § 566 ods. 2 pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 175 ods. 2 O. s. p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.

Podľa § 175 ods. 4 O. s. p., ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne mal súd za preukázané, že v tomto konaní nie je možné žalobcovi priznať právo vyplývajúce mu z predloženej zmenky a to z nasledujúcich dôvodov:

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZoZŠ“) - vlastná zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj sročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.

Ako vyplýva z cit. ustanovenia zákon ustanovuje formálne obsahové náležitosti zmenky, ale neurčuje poradie ich vzniku. Pre formálnu platnosť zmenky a jej uplatňovanie ako abstraktného cenného papiera preto postačí, ak zmenka pri jej uplatnení obsahuje podstatné náležitosti kryté podpisom vystaviteľa. Uvedené samozrejme nebráni, ak nejde o dobromyseľného následného majiteľa zmenky, vznášať pri jej uplatnení námietky porušenia iných ustanovení tohto zákona, resp. týkajúce sa okolností a vzťahov z ktorých zmenka povstala (súvisiacich s prvým majiteľom zmenky).

Súd z formálneho hľadiska po preskúmaní zmenkovej listiny dospel k záveru, že predložená zmenka má všetky zákonom stanovené náležitosti, a keďže aj podpis vystaviteľa na nej žalovaný v 3. rade uznal za svoj vlastný a uskutočnený v súlade s oprávnením konateľa spoločnosti, v čase jeho pôsobenia v žalovanej spoločnosti, vyhodnotil zmenku ako platnú. Súčasne však bolo úlohou súdu v tomto konaní zaoberať sa kauzálnymi námietkami vznesenými žalovanými.

Súd uvedené kauzálne námietky žalovaných považoval v celom rozsahu za dôvodné.

Postupom podľa § 17 ZoZŠ argumentom a contrario vyplýva, že námietky, ktoré sa zakladajú na osobných vzťahoch k terajšiemu majiteľovi uplatňujúcemu zmenečnú pohľadávku sú zo strany dlžníka prípustné tzv. kauzálne námietky založené na vzťahoch z ktorých zmenka povstala.

Zmenka je v materiálnej podobe vyjadrený obsah právneho úkonu, ktorý musí mať príslušné vlastnosti, t. j. musí byť skutočný (pravý). Pri požiadavke skutočnosti (pravosti) to znamená, že pre záver o pravosti nebude postačovať iba formálna úplnosť, ale bude sa vyžadovať aj platnosť toho, čo je v materiálnej podobe vyjadrené na zmenke, teda aj platnosť daného právneho úkonu.

Zmenkový záväzok na základe platnej zmenky vzniká vtedy, ak zmenku skutočne podpísal spôsobilý zmenkový dlžník, ak majiteľ zmenku oprávnene nadobudol a ak zmenkový dlžník zmenkový záväzok neodvrátil námietkami z tých kauzálnych právnych vzťahov, ktoré právna úprava pripúšťa. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že nie je možné posúdiť právne vzťahy zo zmenky výlučne abstraktne, a teda jej abstraktný charakter bez ďalšieho nezakladá úspech a priznanie nároku. To súvisí so skutočnosťou, že v tomto konaní boli legitímne uplatnené kauzálne námietky zo strany žalovaných, pričom aj cez tvrdenú funkciu zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu zo strany žalobcu došlo k nastoleniu potreby skúmania kauzality.

Čo sa týka rozporov v tvrdeniach účastníkov konania týkajúcich sa výkladu koncentračnej zásady, v tomto prípade sa súd stotožňuje s výkladom koncentračnej zásady právneho zástupcu žalovaných, ktorý správne poukázal na to, že nie je jeho povinnosťou v námietkach označovať priamo dôkazy, ktoré sa majú v rámci vykonaného dokazovania uskutočniť.

K tomuto prijatému záveru súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 3300/07 zo dňa 26.03.2009 podľa ktorého je reštriktívny výklad koncentračnej zásady zmenečných námietok v spojení s dôkaznými návrhmi, resp. sťahovanie koncentrácie na dôkazné návrhy, predstavuje porušenie princípu spravodlivosti, a je zásahom do práva zakotveného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v jeho dôsledku aj v čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Žalovaní v podaných námietkach okrem iného jednoznačne ustálili, že uplatnený nárok zo zabezpečovacej zmenky vyplýva z uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 5.8.2011, ktorá bola v celom rozsahu vo výške požičanej sumy právnemu predchodcovi žalobcu vrátená, tak ako je to vyššie uvedené.

Súd poukazuje na to, že sám žalobca označil funkciu svojej zmenky ako tzv. zabezpečovaciu. V tomto smere sám žalobca aktivoval v konaní kauzu zmenky.

Žalobca vo vzťahu ku kauzálnym námietkam spochybnil kauzálny vzťah tvrdený žalovanými, naopak mal za to, že zasielané platby v celkovom rozsahu bývalých 3.581.000 Sk, boli uhrádzané titulom splácania pôžičky z roku 2007, ktorá tiež bola zabezpečená zmenkou, avšak došlo už k jej skartovaniu. Doposiaľ však nedošlo k splneniu záväzkov z r. 2007. Rovnako tak vymedzil kauzálny vzťah definíciou funkcie zmenky ako zabezpečovacej, ktorá má zabezpečovať záväzok z pôžičky zo dňa 5.8.2011 .

Z platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplývajú závery k riešeniu otázky dôkazného bremena, a to tak, že v časti tvrdenia žalobcu o zabezpečovacej funkcii zmenky ku konkrétnemu záväzkovo právnemu vzťahu ťaží dôkazné bremeno a to v rozsahu tvrdenia a preukázania, že peniaze poskytol, že bol odovzdaný predmet pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí alebo napr. bezhotovostným spôsobom. Ako správne poukázali žalovaní v podaných námietkach veriteľ, ktorý sa na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle § 657 splniť dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 OSP, teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal . Teda povinnosť vrátiť predmet poskytnutého plnenia je priamo viazaný na rozsah tohto plnenia v spojení s dohodou zmluvných strán vyplývajúcou z uzavretej zmluvy. predmet, a teda žalobca by nemohol ani uplatniť zabezpečovací právny inštitút -

zmenku na preplatenie v zostávajúcej časti neuhradeného záväzku. Z predložených listinných dôkazov táto právna skutočnosť /reálne odovzdanie peňazí/ nevyplýva.

Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí poukazuje na obsah publikácie zmenkové právo JUDr. Karola Kislinka, DR. Ján Spišiak, dedičia, Heuréka, jún 2005, str. 151, v zmysle ktorej ak dojednanie slúžiace za poklad zažalovanej zmenky je tak neurčité a všeobecnej povahy, že nie je spôsobilým dôvodom majetkovoprávneho záväzku, nemožno tak uplatňovať nároky zo zmenky.

Bez ohľadu na výklad vyššie uvedený výklad povinnosti, ktorá ťaží ktorúkoľvek z účastníkov týchto strán, má súd za preukázané, že záväzok a spôsob jeho dojednania zaistený zabezpečovacou funkciu zmenky nespĺňa vyššie uvedené predpoklady, v dôsledku čoho nie je možné úspešne uplatňovať nároky zo zmenky.

K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením výpovedi účastníkov, svedkyne ako aj predložených Zmlúv o pôžičke, dokladov o úhradách a údajov uvedených na týchto dokladoch.

V danom prípade zmenka, ktorá je predmetom žalobného návrhu je len zabezpečovacím právnym inštitútom, ktorý kryje reálny kontrakt, teda zmluvu o pôžičke, teda nemôže zmenka kryť vyššiu sumu ako reálne bolo poskytnuté.

Tvrdenie žalobcu o poskytnutí peňazí pri podpise zmluvy z roku 2011 v Martine bolo v rozpore so znením ustanovení zmluvy zo dňa 5.augusta 2011 ako aj výpoveďami žalovaných 2,3 a teda reálnosť tohto kontraktu bola výrazne spochybnená a preto aj žalovaní tvrdili, že skutočne vrátili len toľko, koľko si požičali v Snine. Sám žalobca potvrdil, že medzi žalobcom a žalovanými existoval dlhoročný vzťah nejakých pôžičiek a vracania si týchto pôžičiek. Súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalovaných, že je nelogické, aby bola poskytnutá ďalšia pôžička, keď predchádzajúca ešte nebola splatená. V podaných námietkach pritom žalovaní preukázali logický sled udalostí, prečo pôžička v roku 2007 bola v plnej miere splatená, čo potvrdzuje aj vrátenie akcii, ako zabezpečovacieho inštitútu ako aj postup žalobcu, ktorý nároky z tejto pôžičky nevymáhal počas premlčacej lehoty. Súčasne bola vrátená a skartovaná zmenka, ktorá kryla tú pôžičku z roku 2007, z čoho je potrebné prijať záver, že požičaná suma zo zmluvy o pôžičke z roku 2007 musela byť splatená. Nepriamo to potvrdzuje aj vyššie uvedený list žalobcu v ktorom potvrdil, že splátky vo výške 1.225,60 eura mesačne sa týkajú pôžičky zo dňa 5.8.2011.

Z podaní žalovanej strany mal súd preukázané všetky vklady, preukazujúce vrátenie pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke 5.8.2011 a to v 16 splátkach po 1.225,60 Eur, v období od 16.08.2011 až do 16.11.2012, čím žalovaný v 1. rade splnili svoj dlh z poskytnutej pôžičky v sume 56.609,60 Eur a teda dlh v celom rozsahu zanikol. Žalovaný v 1. rade pritom Ing. Jozefovi Urbanovi za účelom splatenia pôžičky uhradil aj ďalších 19.609,60 Eur.

Tvrdenie X.. S. B. o dohode s bratmi J. o tom, že starú pôžičku mu budú splácať mesačne, takže ju uhradia do roku 2012 a novú pôžičku zabezpečenú zmenkou na sumu 88.500 eur zaplatia v hotovosti v roku 2012, najneskôr do 5. augusta nebolo okrem tohto tvrdenia ničím preukázané a vypočutými účastníkmi bolo v celom rozsahu popreté.

Po vyhodnotení dokazovania teda dospel súd k záveru, že vzhľadom na preukázané skutočnosti týkajúce sa kauzy predmetnej zmenky, vzhľadom na jej zabezpečovací charakter, dôvod tejto konkrétnej zmenky (jej kauza) bol aj v zmysle záverov odvolacieho súdu zo strany žalovaných úspešne spochybnený, resp. vylúčený. Súd v súlade s platnou judikatúrou uvádza, že definícia kauzálnych vzťahov musí byť na takej úrovni, aby boli spôsobilé ako dôvody záväzkovo právnych vzťahov, inak nie je možné priznať právo zo zabezpečovacej zmenky.

V danom prípade vychádzajúc z vykonaného dokazovania žalovaný úspešne uniesli dôkazné bremeno námietky kauzality tejto zmenky, keď v konaní preukázali splnenie záväzku zabezpečeného žalovanou zmenkou.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd postupom podľa § 175 ods. 4 O.s.p. zmenkový platobný rozkaz č.k 18 CbZm 7/2013 zo dňa 12.3.2013 v celom rozsahu zrušil.

Podľa § 255 ods. C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na úspech žalovaných v konaní im súd priznal nárok na náhradu trov konania o námietkach

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 .