Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/379/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne D. E., N.. X.X.XXXX, A. K., R. XX, proti žalovanému Q. E., N.. XX.X.XXXX, A. N., F. XX, zastúpenému JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, Nitra, Sládkovičova 7, o náhradu nákladov súvisiacich s bývaním, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 42C/169/2013-115 z 24.3.2015 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutej časti, ktorou žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni 769,24 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v tejto časti z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 769,24 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rovnako ako protinávrh žalovaného. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na obdobie do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Poukázal na to, že pred Okresným súdom Košice II prebiehalo medzi sporovými stranami konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého konania nárok žalobkyne na náhradu nákladov súvisiacich s bývaním za obdobie od 24.12.2006 bol vylúčený na samostatné konanie. Vzal do úvahy, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 4.7.1992, a toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 42C/385/2005-27 zo dňa 23.10.2006, pričom na čas po rozvode boli maloleté deti Z. P. F. zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne. Z listu vlastníctva č. XXXXX kat. úz. C. mu vyplynulo, že účastníci konania sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX na R. L. Č.. XX M. K.. Z výpovede žalobkyne mu ďalej vyplynulo, že žalovaný od rozvodu manželstva, teda od roku 2006 neprispel na predmetnú nehnuteľnosť žiadnou čiastkou a preto žalobkyňa od neho požaduje úhradu polovice všetkých súm, ktoré uhradila v súvislosti s bývaním, a to vrátane úhrad za vodu, TÚV, fond opráv, kúrenie, platby za elektrinu, plyn a daň z nehnuteľnosti. Nárok žalobkyňa vyčíslila na 7.207,435 eur. Podrobne ďalej reprodukoval obsah vyjadrení účastníkov a právne vec posudzoval podľa § 143, § 144, § 145 ods. 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 až 4, §136 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka a vychádzal z toho, že predmetom konania bola náhrada nákladov súvisiacich s bývaním za obdobie od 24.12.2006 do 31.5.2013. Mal za to, že keby aj predmetom konania malo byť rozhodovanie o nároku za obdobie do 23.12.2006 - do rozvodu manželstva účastníkov, náklady na bývanie boli uhrádzané zo spoločných prostriedkov a žalobkyni nevznikol nárok na ich náhradu. K podstatnej zmene situácie došlo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, t.j. 23.12.2006, keď uhrádzaním všetkých platieb súvisiacich s užívaním bytu na R. L. M. K., dochádzalo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobkyňa plnila za neho, čo mal plniť on. Bolo

preto potrebné stanoviť výšku bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho jednej polovici všetkých vynaložených nákladov žalobkyňou, a to pri tých položkách, ktoré boli nevyhnutné na udržiavanie vlastníctva, t.j. nákladov zahrňujúcich tvorbu fondov, náklady na bežnú údržbu a prevádzku, správcovský poplatok, náklady súvisiace s prevádzkovaním MaRT a zastupovaním vlastníkov bytov. Žalovaný v danom období bol povinný uhrádzať aj jednu polovicu dane z nehnuteľnosti. Za dôvodný pokladal nárok žalobkyne na náhradu nákladov súvisiacich s bývaním za obdobie od 24.12.2006 do 30.10.2008, pričom v danom období rozčlenil náklady vynaložené žalobkyňou na náklady, ktoré boli predmetom vyúčtovania za spotrebované teplo, teplú vodu, kúrenie a náklady, ktoré boli povinní uhrádzať všetci vlastníci, t.j. také, ktoré možno považovať za nevyhnutné náklady na udržanie vlastníctva. Za dôvodné tak považoval žalobkyňou uhradenú čiastku v období od 1.1.2007 do 31.12.2007 v sume 31,47 eur mesačne, čo za 12 mesiacov predstavovalo 377,64 eur a v období od 1.1.2008 do 31.10.2008 v sume 37,31 eur mesačne, čo za 9 mesiacov predstavovalo 335,79 eur, čo dohromady predstavovalo sumu 750,74 eur, k čomu pripočítal jednu polovicu úhrady dane, ktorá v roku 2007 aj v roku 2008 predstavovala 18,55 eur a za dôvodný nárok žalobkyne uplatňovaný titulom bezdôvodného obohatenia považoval sumu 769,24 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zamietol aj protinávrh žalovaného, nakoľko nebolo v konaní preukázané, aby iné osoby mimo žalobkyne a detí bývali v predmetnom byte. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

3. Rozsudok v jeho vyhovujúcej časti napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,88 eur. Nesúhlasil s výrokom rozsudku, ktorý ho zaviazal nahradiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie za obdobie od 24.12.2006 do 30.10.2008 a voči nároku vzniesol námietku premlčania. Citoval § 107 ods. 1 (zrejme Občianskeho zákonníka) a upozornil, že žalobkyňa po prvýkrát nárok uplatnila až 7.11.2011 a tento je už premlčaný. Vyčítal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keďže žalobkyni žiadne nároky z bezdôvodného obohatenia nevznikli, nakoľko predmetná nehnuteľnosť bola v celom podiele prisúdená tomu, kto ju po tento čas užíval a platil za ňu náklady. Nebolo sporné, že od zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt pripadne žalobkyni. Práve naopak, ak by bol zaviazaný zaplatiť akúkoľvek čiastku spojenú s užívaním, či vlastníctvom bytu, obohatila by sa na jeho úkor práve žalobkyňa. Bol toho názoru, že v konaní bola porušená základná zásada rovnosti účastníkov, keď mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam žalobkyne. Navyše žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, aby za neho niečo uhrádzala. Trval aj na kompenzačnej námietke do výšky uplatneného nároku, keďže žalobkyňa so svojou matkou, novým partnerom a dieťaťom z nového vzťahu užívali aj jeho podiel na byte cca 7 rokov bez súhlasu a bez právneho dôvodu.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného námietku premlčania pokladala za bezpredmetnú, keďže v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa opakovane domáhala svojich nárokov. Zdôraznila, že hneď po majetkovom vyporiadaní uhradila žalovanému sumu takmer 26.000,- eur, ktorú bude musieť ešte cca 10 rokov splácať a tým sú finančne ukrátené aj spoločné deti účastníkov. Uviedla, že jej terajší partner K. V. doposiaľ nie je prihlásený k trvalému pobytu na Lesníckej ulici a prechodne daný byt začal užívať až od 2.9.2013.

5. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 a Krajský súd v Košiciach vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (ďalej len .

6. Podľa ust. § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec prejednal na pojednávaní podľa ust. § 385 ods. 1, 2 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v jeho odvolaní) a § 379 spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že berúc do úvahy námietku premlčania vznesenú žalovaným nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 388 a preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v napadnutej

časti, ktorou žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni 769,24 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobu v tejto časti zamietol.

9. Predmetom odvolania vymedzeným žalovaným bol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol tento zaviazaný zaplatiť žalobkyni 769,24 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Keďže žalovaný až v rámci odvolania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, uznesením 2Co/379/2015-135 z 2.6.2016 odvolací súd vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k možnému použitiu § 100, § 101, § 107, § 112 Občianskeho zákonníka.

11. Pojednávanie konané 13.10.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti strán (§ 378 a § 180 , keď zástupkyňa žalovaného súhlasila s pojednávaním bez jej účasti (viď súhlas z 3.10.2016 na č.l. 147) a na pojednávanie sa nedostavila ani riadne predvolaná žalobkyňa. Jej neprítomnosť ospravedlnil prostredníctvom e-mailu K. V., označujúci sa za jej partnera, pričom o odročenie odvolacieho pojednávania nežiadal. Toto ospravedlnenie však nemá potrebnú relevanciu, keď bez možnosti verifikácie vzťahu K. V. k žalobkyni a jeho oprávnenia za ňu konať, ako aj bez preukázania náhlej choroby žalobkyne úradným - lekárskym dokladom, dôvod jej neúčasti na pojednávaní nemožno dostatočne preskúmať.

12. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania, t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikáciu práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 účinných v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

17. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 . Ani odvolacie námietky žalovaného by nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a neboli by spôsobilé privodiť jeho zmenu.

18. Aj podľa názoru odvolacieho súdu by bolo možné prisúdiť žalobkyni nárok na náhradu jej nákladov súvisiacich s bývaním za obdobie od 24.12.2006 do 30.10.2008 voči žalovanému, a to titulom bezdôvodného obohatenia vypočítaného na sumu 769,24 eur. Ako však už bolo uvedené, žalovaný v rámci odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vzniesol námietku premlčania a túto skutočnosť musel brať do úvahy aj odvolací súd.

19. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu

uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť.

20. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201).

21. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p.; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.

22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva (nároky) a zabrániť tomu, aby povinné osoby boli po časovo neprimeranú dobu vystavené nutnosti splniť svoje povinnosti. Inštitút premlčania bráni dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam, ktoré môžu byť, hlavne pokiaľ ide o ich dokazovanie, spojené s neistotou, pochybnosťami a tým aj s prípadnými zložitými súdnymi spormi. Oprávnené osoby pritom majú zabezpečenú možnosť vykonať svoje práva v určitej dobe (lehote).

27. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na súde neuplatnila svoje právo, vzniká povinnej osobe možnosť vzniesť námietku premlčania a spôsobiť tak stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní znamená, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V dôsledku toho nezostáva súdu, ktorý zistí, že námietka premlčania je dôvodná, nič iného, než žalobu oprávnenej osoby bez ďalšieho zamietnuť. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.

28. Nárok žalobkyne súd prvej inštancie správne právne kvalifikoval ako nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. V ust. § 107 Občianskeho zákonníka je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie

doby začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil.

29. Sporný nárok priznaný preskúmavaným rozhodnutím sa týka náhrady nákladov spojených s bývaním za obdobie od 24.12.2006 do 30.10.2008 a pomernej čiastky uhrádzanej dane v rokoch 2007 a 2008. S ohľadom na charakter nároku a situáciu sporových strán žalobkyňa už pri úhrade tej-ktorej položky hneď vedela, že ak ju platí aj za žalovaného, že sa tento na jej úkor bezdôvodne obohacuje.

30. Podľa žalovaného si žalobkyňa prvýkrát svoj nárok voči nemu riadne uplatnila a vyčíslila ho až v podaní zo 7.11.2011. Z obsahu spisu 14C/1/2007 Okresného súdu Košice II pritom odvolací súd zistil, že žalobkyňa v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov skutočne až v podaní zo 7.11.2011 (č.l. 177 - 178 spisu 14C/1/2007) vyčísľovala svoj nárok voči žalovanému na úhradu platieb spojených so správou a údržbou spoločného bytu, a to v sume 15.000,- eur. Spočívanie premlčania podľa § 112 Občianskeho zákonníka možno dosiahnuť iba riadnym uplatnením práva na súde. Pod uplatnením práva možno rozumieť len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté. Len uvedeným spôsobom môže veriteľ dosiahnuť zastavenie plynutia premlčacej doby. Z obsahu spisu 14C/1/2007 Okresného súdu Košice II nevyplýva, aby žalobkyňa svoj nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila pred 7.11.2011. Z jej podaní a ani z obsahu zápisníc o pojednávaniach nie je zrejmé, aby svoj nárok špecifikovala a kvantifikovala už aj predtým a tak je nutné súhlasiť s názorom odvolateľa, že nárok žalobkyňou bol uplatnený až 7.11.2011. Žalobkyňa nepreukázala, aby si pohľadávku voči žalovanému uplatnila pred 7.11.2011 a v tomto smere nenavrhla vykonať ani žiadne dokazovanie. Nakoľko uplatnený a priznaný nárok súdom prvej inštancie sa týka obdobia rokov 2006 až 2008, pokiaľ si ho žalobkyňa nárokovala až podaním doručeným súdu prvej inštancie 7.11.2011, stalo sa tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a takýto nárok žalobkyni - veriteľke pre vznesenie námietky premlčania už priznať nemožno.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, ktorou žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni 769,24 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v tejto časti zamietol.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 a keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

33. Podľa ust. § 255 ods. 1 (predtým § 142 ods. 1 O.s.p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

34. Podľa § 257 (predtým ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Aplikácia ust. § 257 pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 2MCdo/17/2009).

36. Účelom ustanovenia § 257 je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn. II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave).

37. Ustanovenie § 257 neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje trovy konania sám, preto javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp.zn. 6MCdo/5/2011).

38. Z obsahu spisu ako aj obsahu pripojeného spisu 14C/1/2007 Okresného súdu Košice II je zrejmé, že majetkové a finančné pomery žalobkyne nie sú priaznivé a preto jej bolo rozhodnutím súdu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov do výšky 60%. Pri nepriznaní náhrady trov konania žalovanému odvolací súd v rámci vyhodnocovania dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol na charakter sporu, ktorý pri sporových stranách, ako bývalých manželov, má korene v spore o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Odvolací súd prihliadol i na to, že žalovaný námietku premlčania vzniesol až v odvolacom konaní, čo mu síce zákon umožňuje, mohol však takýto postup zvoliť už aj o mnoho skôr, v záujme urýchlenia konania a jeho hospodárnosti.

39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .