Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/257/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Karolom Krochtom v súkromnoprávnom spore žalobcov: 1. D.. P. A., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XXX, XXX XX X., 2. T. X., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX V. E., obaja právne zastúpení: JUDr. Ján Garaj, advokát, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. H. A., IČO: 00 329 941, XXX XX A., 2. D.. F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., 3. D.. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., 4. D.. V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., 5. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., 6. V. lesy K. - u, IČO: 31 966 977, K. E. XX, XXX XX V. K., 7. U. - katolícka cirkev, G. úrad A., IČO: 31 952 054, A. XXX,XXX XX A., žalovaný v 7. rade právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50120000, so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, 8. X. družstvo so sídlom v A., IČO: 00 204 421, A. XXX, XXX XX A., 9. Q. pozemkový fond, IČO: 17 335 345, B. XX, XXX XX B., 10. X. združenie X. A., IČO: 42 342 406, XXX XX A., žalovaní v 2., 3, 5., 8. a 10. rade právne zastúpení: JUDr. Michal Dic, advokát, so sídlom 17. novembra 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o neplatnosť zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným p r i z n á v a proti žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej iba „žalobcovia“) podali proti žalovaným v 1. až 10. rade (ďalej iba „žalovaní“) žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 08.11.2013, ktorú uzatvorili žalovaní v 1.,6. - 9. rade, ako vlastníci spoločného poľovného revíru a žalovaní v 2. - 5. rade, ako zástupcovia vlastníkov spoločného poľovného revíru so žalovaným v 10. rade, ako s budúcim užívateľom spoločného poľovného revíru - Vysoká uznaným rozhodnutím bývalého Lesného úradu Podolínec, č.j. 42/93-SA, zo dňa 23.03.1993.

2. Samotná neplatnosť napádanej zmluvy je podľa žalobcov spôsobená (i) absenciou obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 14 ods. 3 písm. c/ zákona o poľovníctve - určenie výšky a spôsobu dohodnutej náhrady za postúpenie poľovného revíru, a to bez bližšej špecifikácie spôsobu vyplácania náhrady vlastníkom poľovných pozemkov, kde chýba ich číslo účtu, resp. číslo účtu ich splnomocnencov, z čoho žalobcovia dôvodia, že splnomocnenci nemali oprávnenie na dojednanie výšky náhrady (ii) neplatnosťou splnomocnení viaznucich na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a na uzavretie samotnej zmluvy, keďže listiny pripojené k notárskej zápisnici - „Plná moc vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Vysoká“ nespĺňajú náležitosti plnomocenstva podľa príslušných ustanovení Obč. zák., poukazujúc aj na § 40 ods. 3 Obč. zák., (iii) postupom zvolávania schôdze vlastníkov poľovných pozemkov odporujúcim § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve.

3. V priebehu konania žalobcovia navrhli rad prostriedkov procesného útoku vo forme zabezpečenia/ vyžiadania si od príslušných subjektov: originálu napádanej zmluvy za účelom jej verifikácie s predloženou fotokópiou, originálov plných mocí udelených jednotlivými vlastníkmi poľovných pozemkov žalovaným v 2. až 5. rade, keďže tie na samotnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 6.11.2013 predložené nemali byť, a ktoré súdu predložil žalovaný v 4. rade, originálu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 6.11.2013 N 475/2013, Nz 40227/2013, NCRis 40952/2013, uznesení obecného zastupiteľstva Obce A. zo dňa 15.5.2012, 24.7.2013, 20.8.2013 a 28.10.2013, oznámenia o zmene údajov zapísaných v registri poľovníckych organizácii týkajúceho sa žalovaného v 10. rade, rovnopisu zoznamu štatutára žalovaného v 10. rade, z dôvodu pochybností žalobcov o osobe oprávnenej konať pri podpise napádanej zmluvy za žalovaného v 10. rade, zmluvy o správe majetku z 1.7.2013 medzi Gr. kat. cirkev farnosť A., V. E. a Gr. kat. arcibiskupstvom X. z dôvodu pochybností žalobcov o osobe oprávnenej konať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ďalej navrhli svedecký výsluch všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí udelili plnú moc na svoje zastupovanie žalovaným v 2. až 5. rade, prípadne aj postupom podľa § 345 CSP, svedecký výsluch bývalého štatutára žalovaného v 8. rade, a výsluch štatutára žalovaného v 6. rade. Právny zástupca žalovaného v 7. rade navrhoval výsluch a konfrontáciu kňaza, ktorý mal dať plnú moc na zastupovanie svojej farnosti žalobcovi v 2. rade na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 1.7.2013, pre pochybnosti o udelení spomínanej plnej moci. Žalovaný v 4. rade navrhol pre zmenu výsluch všetkých osôb, ktoré dali plnú moc žalobcovi v 2. rade na ich zastupovanie na vyššie uvedenom zhromaždení, a ku svedkom navrhnutými žalobcami, poukázal na možný postup podľa § 196 ods. 3 CSP.

4. Žalobe kontroval svojimi podaním žalovaný v 6. rade, ktorý nárok uplatnený v žalobe neuznal, poukazujúc na priebeh a okolnosti uzatvorenia napádanej zmluvy, ktorú považuje za legitímnu.

5. Následne bolo vo veci nariadených niekoľko pojednávaní, a v prípade splnenia procesných podmienok, tie boli aj vykonané.

6. Právny zástupca žalovaných v 2., 3., 5., 8. a 10. rade namietal vecnú pasívnu legitimáciu svojich mandantov. Žalovaný v 4. rade taktiež niekoľkokrát namietal jednak aktívnu a jednak pasívnu vecnú legitimáciu s tým, že žalovanými by mali byť veštci vlastníci poľovných pozemkov, keďže poľovný revír „Vysoká“ je vec spoločná, poukazujúc na § 139 Obč. zák.. Právny zástupca žalovaného v 7. rade taktiež namietal jednak aktívnu a jednak pasívnu vecnú legitimáciu, kde podľa jeho názoru by mali byť žalovaní všetci účastníci napádanej zmluvy - teda všetci vlastníci poľovných pozemkov, čo vyplýva zo samotnej napádanej zmluvy a súčasne spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 2. rade, ktorého nehnuteľnosti tvoriace spoločný poľovný revír sú „spoločnou nehnuteľnosťou“ v zmysle zákona č. 97/2013Z.z.. Právny zástupca žalobcov mal za to, že je tu daná jednak vecná aktívna legitimácia jeho mandantov, ktorí sú vlastníci poľovných pozemkov tvoriacich spoločný poľovný revír, ktorí sa aj zúčastnili na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Podľa jeho názoru tu nie je a špeciálnym zákonom dané nerozlučné procesné spoločenstvo, žalovanými majú byť iba účastníci napádanej zmluvy, teda iba splnomocnenci poukazujúc na § 5 zákona o poľovníctve s tým, že aj rozhodnutia NS SR ustáli, že ak by mali byť žalovanými všetci vlastníci poľovných pozemkov - teda originárni účastníci napádanej zmluvy, ktorí sú zastúpení, išlo by o odmietnutie spravodlivosti.

7. Vzhľadom na niekoľkonásobne opakovanú vznesenú námietku vecnej aktívnej a vecne pasívnej legitimácie, a v záujme hospodárnosti konania, súd pristúpil najsamprv k vyriešeniu tejto nastolenej otázky a vyvodil záver, že pre meritórne rozhodnutie, výsledkom ktorého je zamietnutie žaloby, postačuje nasledovné:

8. Vo všeobecnosti sa rozlišuje spoločenstvo účastníkov dobrovoľné či spoločenstvo nútené, alebo spoločenstvo samostatné či spoločenstvo nerozlučné; účastníctvo pre konkrétnu vec potom vyplýva z povahy predmetu konania, ktorý spravidla vymedzuje hmotné (vecné), ale aj procesné právo a ktorému sa účastníci konania musia podriadiť, ak chcú mať vo veci kladné meritórne rozhodnutie. V spore o neplatnosť právneho úkonu - v tomto prípade zmluvy, musia byť účastníkmi - stranami súdneho konania (§ 60 veštci účastníci právneho úkonu - v tomto prípade zmluvy, ktorého neplatnosť sa napáda, pretože sú nositeľmi práv a povinnosti vyplývajúcich z hmotného práva a teda majú vecnú (v tomto prípade) pasívnu legitimáciu. O nerozlučné spoločenstvo ( § 77 v konaní ide vtedy, keď účinok rozsudku by sa vťahoval na všetkých spoločníkov, teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo

povinnosť nedeliteľnej povahy - znamená to, že je potrebné vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný rozsudok, pretože účinok rozsudku sa vzťahuje na všetkých spoločníkov buď podľa povahy veci, alebo podľa zákona.

9. V danom prípade existuje/upravuje danú problematiku lex specialis, ktorým je zákon o poľovníctve z.č. 274/2009Z.z., a ktorý má prednosť pred lex generalis, teda pred Obč. zák.. Keďže v danej veci, ako už bolo uvedené existuje lex specialis, je potrebné postupovať podľa neho, a iba v prípade absencie podstatných ustanovení v lex specialis, musí sa aplikovať lex generalis, čo však v danom prípade nie je potrebné, pretože z § 14 zákona o poľovníctve, ktorý upravuje obsah a podmienky zmluvy, konkrétne z ods. 1 možno dospieť k záveru, kto je účastníkom zmluvy o užívaní poľovného revíru - teda kto je účastníkom napádaného právneho úkonu. Z neho (§14 ods. 1) vyplýva, že účastníkom zmluvy na jednej strane je budúci užívateľ poľovného revíru, v danom prípade žalovaný v 10. rade a na strane druhej sú to všetci vlastníci spoločného poľovného revíru, keďže v zmysle cit. zák. ust. „Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru“. Poľovný revír „Vysoká“ je spoločným poľovným revírom. Vlastníci spoločného poľovného revíru, aj napriek tomu, že sú bezpochyby účastníkmi zmluvy, nemusia byť v nej jednotlivo identifikovaní, čo vyplýva z § 14 ods. 3 písm. a/ cit. zák. ust., v zmysle ktorého „Zmluva musí obsahovať najmä: identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy“. Ide o predvídateľné, logické a pragmatické riešenie zákonodarcu, keďže by bolo prakticky nemožným, aby takúto zmluvu podpísali všetci vlastníci spoločného poľovného revíru, ktorých počet v prevažnej miere sa počíta na stovky.

10. Nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že v danom prípade ide tu o akúsi dvojfázovosť, kde existujú dve plnomocenstva (i) jedno podľa Obč. zák. na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, teda vlastník poľovného pozemku niekoho splnomocní na svoje zastupovanie na zhromaždení, a (ii) podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, kde samotné zhromaždenie splnomocní niekoho na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov, o.i. aj na podpis samotnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, čo korešponduje/je plne súladne s doteraz vyššie popísaným.

11. Netreba tu zabudnúť ani na § 2 písm. s/ zákona o poľovníctve - spoločný poľovný revír je vec spoločná, kde potom sú oprávnení a povinní všetci vlastníci poľovných pozemkov, ktoré tvoria spoločný poľovný revír, a to spoločne a nerozdielne - § 2 písm. u/ zákona o poľovníctve.

12. Nesprávne určený okruh účastníkov konania v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej moci a nemôže o tomto nedostatku žalobcu ani poučiť, ak je ten navyše zastúpený advokátom (§ 160 ods. 3 , nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu skutočnosť a poučenie by bolo v tomto smere v rozpore jednak s § 160 ods. 3 ako aj zo zásadou rovnosti strán konania podľa čl. 6 CSP. Ak teda má mať rozsudok súdu (ktorým by súd aj žalobe vyhovel) účinky voči všetkým účastníkom zmluvy, musia byť účastníkmi súdneho konania o neplatnosť tejto zmluvy všetci jej účastníci, lebo len všetci sú nositeľmi vecnej legitimácie; nie je prípustné, aby na návrh a po súdnom konaní iba s niektorými účastníkmi zmluvy, boli rozhodnutím (ktoré svojou nezavinenou neúčasťou v súdnom konaní nemohli ovplyvniť) viazaní aj iní účastníci zmluvy, pričom súd bez návrhu (z vlastnej iniciatívy) nie je oprávnený určovať okruh účastníkov sporu či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru sa týka tak všetkých majiteľov poľovných pozemkov tvoriacich tento spoločného poľovný revír.

13. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie, jednoducho povedané, žalobu môže podať každý, kto sa cíti byť na svojich právach dotknutý, a žalobcovia jednoznačne deklarovali v čom sa cítia dotknutí na svojich právach - sú vlastníkmi/spoluvlastníkmi poľovných pozemkov, a ako poľovníci nemôžu na nich poľovať. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy je potrebné považovať za určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, pričom jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide. Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti žalovanému. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu

situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Účastníkom napádanej zmluvy, ako spolu/ vlastník poľovných pozemkov bol však iba žalobca v 1. rade - čl. 625. Žalobca v 2. rade, keďže jeho poľovné pozemky sú „spoločnou nehnuteľnosťou“, účastníkom napádanej zmluvy sám nebol - § 8, § 9 ods. 13 z.č. 97/2013Z.z., a ako taký sám ani potom nemôže v tomto konaní vystupovať ako žalobca

- § 16 ods. 2 cit. zákona - čl. 621. Teda minimálne u neho potom absentuje aktívna vecná legitimácia. Žalovanou stranou namietaná procesná plná moc udelená Dr. Garajovi na zastupovanie žalobcov v tomto konaní zodpovedná § 89 CSP.

14. I keď pre zamietnutie žaloby postačuje vyššie uvedené, súd uvádza, že ani jeden z dôvodov neplatnosti zmluvy uvádzaných žalobcami, zistený nebol. (i) Určenie výšky a spôsobu vyplatenia náhrady je celkom jasné, určité a zrozumiteľné, teda je jasne, určito a zrozumiteľne určená jednak výška ako aj spôsob vyplatenia náhrady - viď čl. III. napádanej zmluvy, a tento v žiadnom prípade nemožno považovať za vágny, kde užívateľ poľovného revíru nad rámec zákonných povinností, za účelom zefektívnenia vyplácania týchto náhrad každoročne verejne informuje vlastníkov poľovných pozemkov o mieste a termíne vyplácania - čl. 93. (ii) Pokiaľ ide o otázku platnosti plných mocí udelených vlastníkmi poľovných pozemkov žalovaným v 2.-5. rade, nebola v konaní napádaná pravosť podpisov na tej ktorej plnej moci. Preto ako už bolo v priebehu konania súdom stranám spomenuté, splnomocnenie predstavuje osvedčenie o existencii a rozsahu zastúpenia, keďže ide o jednostranný právny úkon splnomocniteľa, a preto je rozhodujúci pre vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa, obsah plnej moci, ktorá navonok osvedčuje, že k uzavretiu dohody o plnej moci došlo, a tieto dva inštitúty je potrebné striktne rozlišovať. Z uvedeného je zrejmé, že snaha rozporovať dohodu o plnej moci toho ktorého splnomocniteľa a splnomocnenca, zo strany žalobcov je bez právneho významu. Rovnako žiadne pochybnosti o svojej pravosti/platnosti nevyvolávajú ani plné moci, na základe ktorých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konali poverené osoby žalovaného v 6. a 7. rade. Rovnako v čase podpisu napádanej zmluvy, tú za žalovaného v 10. rade podpísala osoba na to oprávnená - čl. 391,392. Zo žiadneho právneho prepisu navyše nevyplývala povinnosť, aby plnomocenstvá boli súčasťou notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, prílohou zápisnice je obligatórne iba listina prítomných - § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Naproti tomu však pochybnosti o platnosti vyvolávajú práve niektoré plnomocenstvá udelené na zhromaždení dňa 1.7.2013, od ktorých odvodzovali žalobcovia/ich právny zástupca svoje oprávnenie konať na zhromaždení dňa 6.11.2013 - identifikácia splnomocnenca a splnomocniteľa, pochybnosť o vôbec právnej subjektivite a tým aj spôsobilosti na právne úkony tam uvedených splnomocnencov a splnomocniteľov. (iii) Pokiaľ ide o nedodržanie lehoty na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, je zrejme, že vyhláška v obci Stráňany bola vyvesená dňa 29.10.2013, zhromaždenie sa konalo dňa 6.11.2013 - čl. 14, čo plne korešponduje s § 122 Obč. zák.. Právny názor žalobcov v tomto smere testom zákonnosti nemôže prejsť, pretože tí podali iba svoj pohľad na počítanie času, čo však nemá oporu v žiadnom právnom predpise, pretože lehota je zachovaná, ak sa úkon urobil čo i len v poslednej sekunde rozhodujúceho momentu pre je počítanie, keďže zákon nepozná počítanie lehôt na hodiny, sekundy...,ale iba na dni, týždne a roky.

15. Z hľadiska hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti konania, no v neposlednom rade vo svetle zisteného skutkového a právneho stavu, bolo by potom úplne nadbytočným vykonať dôkazy, ktoré navrhli žalobcovia, žalovaný v 4. rade a právny zástupca žalovaného v 7. rade, a o ktorých bolo preto rozhodnuté zamietavým uznesením na pojednávaní dňa 13.10.2016. Ostatne dôkazy, či už predložené stranami, alebo na ich návrh vyžiadané, a ktorých vykonanie nebolo zamietnuté, sud vzal do úvahy pri svojom rozhodovaní.

16. Súd záverom uvádza, že podľa jeho právneho názoru dal v tomto rozhodnutí odpoveď na podstatné argumenty strán konania, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám konania ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcov, teda súd nerozhodol v súlade s ich právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu ich základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu, túto účastníkom konania poskytol v požadovanej kvalite. Okrem toho sa zo správania niektorých strán konania javí, že podaniu žaloby predchádzalo naštrbenie interpersonálnych vzťahoch v poľovnom združení, ktoré bolo pôvodne užívateľom poľovného revíru ( PZ Vysoká) a následná frustrácia z nemožnosti ďalej poľovať v novom poľovnom zdužení (PZ Pašková) a nie je vylúčené ani to, žeby boli strany pred súdom stáli v

opačnom garde za predpokladu, že by zmluvu o užívaní poľovného revíru uzatvorilo poľovné združenie založené žalobcami (PZ Veterný vrch).

17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd žalovaným s plným úspechom (žaloba bola zamietnutá) priznal právo na náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

4/ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.