Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/790/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu R. Q., rod. č.: XXXXXX/XXX, bytom Q. F., Q. XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému PHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 484 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/116/2014-34 zo dňa 25. 05. 2015,

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 484 € s 8,15 % ročným úrokom z omeškania počítaným od 02. 07. 2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 124,07 € v súdom určenej lehote a zaplatiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom súdny poplatok vo výške 29 €, taktiež v súdom určenej lehote na (neuvedené) číslo účtu okresného súdu. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o úvere č. 609500072 dňa 01. 02. 2010, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 500 € a dohodli sa účastníci zmluvy na odplate vo výške 484 €, ktorú sa zaviazal žalobca zaplatiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 13. 03. 2010. Podľa názoru okresného súdu predmetná zmluva má formulárový charakter, úver spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré upravuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. Súd mal za to, že žalovaný sa prijatím sumy 484 € navyše oproti poskytnutej sume 500 € bezdôvodne obohatil a vznikla mu povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, okresný súd mal za to, že ,,premlčacia doba je desaťročná a nie trojročná. Súd preto vyhovel návrhu (žalobe), priznal žalobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia ...“. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP podľa zásady úspechu v konaní a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť náhradu trov konania, resp. nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania tak, ako je uvedené v rozsudku a zároveň mu uložil povinnosť vzhľadom k tomu, že žalobca bol oslobodený od súdneho poplatku, zaplatiť súdny poplatok vo výške 29 €.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) žalovaný. Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm. b) OSP], rozhodnutie súdu prvého stupňa (v súčasnosti súd prvej inštancie - poznámka odvolacieho súdu) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) OSP] a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods.

2 písm. d) OSP]. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa (súd prvej inštancie) sa námietkou premlčania vôbec nezaoberal. Napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, neobsahujúce riadne zdôvodnenie v zmysle ust. § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 OSP. zároveň trval na tom, že nemožno spornú zmluvu podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv vzhľadom na absolútnu obchodnoprávnu povahu zmluvy o úvere v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý sa v konkrétnostiach vyjadroval k otázke nepremlčania nároku žalobcu, ako aj k otázke, z akého dôvodu sa považuje spotrebiteľský úver v súdenej veci za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal pri tom na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a 380 a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 381 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov.

5. O žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom dňa 25. 05. 2015. Odvolanie bolo podané elektronickým podaním dňa 21. 07. 2015 a vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie dňa 10. 09. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorý v zmysle ust. § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu, viď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bolo porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995). Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd pred samotným prejednaním odvolania skúmal, či sú splnené procesné náležitosti na prejednanie odvolania, najmä, či rozsudok obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, a to Občianskym súdny poriadkom platným v čase rozhodnutia okresného súdu a v čase podaného odvolania.

7. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku neobsahuje všetky náležitosti vyžadované v ust. § 157 ods. 2 OSP, nie je z neho zrejmé, z ktorých dôkazov okresný súd vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, najmä pokiaľ ide o otázku premlčania alebo nepremlčania nároku žalobcu.

9. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku sa síce zaoberal tým, že či predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi zmluvy má povahu spotrebiteľskej zmluvy, pričom zároveň dospel k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, avšak pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania práva žalobcu, ohľadom tejto otázky okrem citovania ust. § 107 ods. 1 a 2 v dôvodoch uviedol len tú skutočnosť, že v danom prípade je premlčacia doba desaťročná a nie trojročná. Súd vôbec nekonkretizoval, kedy začala plynúť premlčacia doba, nerozlišoval medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou lehotou, zrejme mal za to, že podľa ust. § 107 ods. 2 je

desaťročná premlčacia doba pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení, a to za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Súd však vôbec nezisťoval, či nedošlo k premlčaniu nároku v subjektívnej dvojročnej lehote podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, a to odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohatenie a kto sa na jeho úkor obohatil. Okresný súd taktiež nevysvetlil v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, z akého dôvodu považoval bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného za úmyselné. Všetky tieto skutočnosti majú za následok, že žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 221 ods. 1 písm. f) OSP], a preto odvolací súd dospel k záveru podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom vzhľadom na dvojinštančnosť konania. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .