Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-5-2016.pdf
PDF · 103.57 KB
Case nature
Subarea
6S/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu Q. J. - Q., M. M.X. Z., Y.. M. X, R.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom v Bardejov, Na hradbách 5, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. decembra 2015 číslo: OPS/BEZ/2015/5219, O-611/2015 v spojení s rozhodnutím inšpektorátu práce Košice zo dňa 2. septembra 2015 č.: 182/15/O, na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.12.2015 žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 2.9.2015 č. 182/15/O (ďalej len „rozhodnutie inšpektorátu práce“), ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ( ďalej len „ zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) spočívajúce v tom, že žalobca dňa 11.5.2015 o 12.00 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb W. Z. a S. Z., ktoré pre zamestnávateľa (žalobcu) vykonávali pomocné práce na stavbe - X. U. Č.. XX, Z. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce), rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že v dňoch 11.5.2015 a 19.5.2015 vykonal inšpektorát práce inšpekciu práce zameranú na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania u žalobcu.
3. Pri výkone inšpekcie práce bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k zamestnancom: W. Z. a S. Z.. Predmetný nedostatok bol zdokumentovaný v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-128-53-1.2/P-B28-15 zo dňa 19.5.2015 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi zaslaný dňa 19.5.2015 poštovou prepravou.
4. Inšpektorát práce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt právne posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (špecifikovaný v protokole v časti Nelegálne zamestnávanie, bod B) oznámením o začatí správneho konania doručeným dňa 7.8.2015. K oznámeniu o začatí správneho konania uložením pokuty sa žalobca vyjadril listom doručeným na inšpektorát práce dňa 18.8.2015, v ktorom uviedol, že menovaní mu prišli pomôcť vykopať prívodnú rúru, na ktorej mal poruchu. Na stavbe sa nachádzali iba dve hodiny a následne pracovisko opustili.
5. Rozhodnutím inšpektorátu práce zo dňa 2.9.2015 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
6. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektorom práce v čase vykonávania šetrenia a predmetné nedostatky odôvodnil porušením príslušných ustanovení právneho predpisu.
7. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. Argumentoval najmä tým, že bol uvedený inšpektormi práce do omylu, ktorí uviedli, že predmetné porušenie bude ukončené zápisom a nebude vybavované ako správny delikt. Z tohto dôvodu nemohol zvoliť adekvátny spôsob svojej obrany a o uloženom postihu sa dozvedel až z oznámenia o začatí správneho konania. Menovaní vykonávali podľa jeho slov prácu bezodplatne.
8. Žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu dospel k nasledovným záverom:
9. Inšpektorát práce preukázal, že žalobca ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 11.5.2015 o 12. hodine na stavbe - X. U. Č.. XX, Z., kde závislú prácu vykonávali fyzické osoby W. Z. a S. Z.. Vyššie uvedený záver vyplýva zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku (ďalej zápisnica) spísaných dňa 11.5.2015 s W. Z. a S. Z. a zápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom. Obaja menovaní v zápisniciach zhodne potvrdili, že sa na práci dohodli so žalobcom a nemajú uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. Sám žalobca v zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom potvrdil, že menovaní pracujú pre neho, kopú prívodnú rúru s jeho náradím a nemajú nič podpísané.
10. Tvrdenie žalobcu, že ho inšpektori práce úmyselne uviedli do omylu tým, že jeho porušenie zákona sa bude riešiť iba zápisom, považoval žalovaný za účelové v snahe vyhnúť sa uloženému postihu, keďže nelegálne zamestnávanie je považované za závažné porušenie zákona.
11. K tvrdeniu žalobcu, že správny orgán vykonal nesprávne právne posúdenie veci, keď dospel k záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože nebol naplnený pojmový znak nelegálneho zamestnávania - odplatnosť- žalovaný argumentoval, že odo dňa 1.3.2015 nepatrí odmena medzi znaky závislej práce, a preto považuje tento argument za irelevantný z dôvodu, že samotná inšpekcia práce bola vykonaná dňa 11.5.2015. V zmysle novej právnej úpravy sa za závislú prácu považuje práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom u zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. S ohľadom na túto skutočnosť žalovaný poukázal, že podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj inom pracovnoprávnom vzťahu.
12. K námietke žalobcu, že je potrebné prihliadať na skutočnosť, že zo strany žalobcu sa nejednalo o úmyselné zavinenie, žalovaný poukázal na tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti
zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov, zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa.
13. Žalovaný mal za to, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené správne, odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu vo výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci.
14. Pri uložení pokuty inšpektorát práce prihliadal na počet zamestnancov (2 osoby), či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku na dobu trvania protiprávneho stavu, ale aj preventívny účel. Prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 4 Správneho poriadku.
15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice. Poukázal, že postup žalovaného trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá spočíva v postupe inšpektora práce, pretože žalobca bol vyrozumený, že vec je zápisom uzatvorená a nebude vybavovaná ako správny delikt. Namietal, že až v oznámení o začatí správneho konania bolo navrhnuté uloženie pokuty vo výške 5.000,- eur, pričom na druhej strane poučenia bol v zmysle § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce poučený o uložení pokuty v rozmedzí 2.000 - 200.000,- eur. Z toho je zrejmé, že toto poučenie nie je úplné a správne, nakoľko v samotnom napadnutom prvostupňovom rozhodnutí je citované dotknuté zákonné ustanovenie v celom rozsahu a doplnené o: „a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.“ Až na základe tohto oznámenia sa dozvedel o hroziacej sankcii, a to už bol limitovaný v možnostiach svojej obrany.
16. Žalobca ďalej v žalobe namietal neúplne zistený skutkový stav. Už prvostupňovému správnemu orgánu vo svojom vyjadrení zo dňa 18.8.2015 podal jasné stanovisko, že v mieste kontroly odstraňoval havarijný stav všeobecne prospešného zariadenia - prívodného potrubia, na základe ktorého navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka V. B.A.G., N. objednávateľa (SLOVPROPERTY, s.r.o.), ktorý poznal naliehavosť situácie, a ktorého výpoveď mala prispieť k objasneniu veci, nakoľko v dôsledku komplikácií na stavenisku mohol vzniknúť bezprostredný stav ohrozenia hlavného potrubia, preto bolo potrebné zabudovať prípojku v čo najkratšom čase. Skutočnosť, že žalobca mohol konať v tiesni a odstraňoval poruchový stav potrubia žalovaný neskúmal, pretože prevzal za rozhodujúce len skutkové zistenia a závery inšpektorátu práce. Ak by sa predmetným dokazovaním preukázala nevyhnutnosť konania (krajná núdza), nebolo by možné kvalifikovať žalobcovo konanie ako protiprávne, preto nevykonanie predmetného dôkazu je z hľadiska merita veci zásadným pochybením, ktoré je potrebné odstrániť zrušením napadnutého rozhodnutia za účelom doplnenia dokazovania.
17. Podľa názoru žalobcu žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď vyslovil právny názor, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nesúvisí so zákonným obsahom závislej práce. Na rozdiel od aktuálnej pracovnoprávnej úpravy Zákonníka práce, ktorý už nezahrňuje odplatu z výkonu práce- odmeňovanie zamestnanca, Súdny dvor aj ho naďalej považuje za potrebný znak statusu zamestnanca, pričom výška odmeny nie je rozhodujúca. Znakom závislej práce je v zmysle smerníc EÚ a judikatúry unijného práva, ktoré diktujú súlad našim vnútroštátnym právnym predpisom, vždy odplatnosť tohto vzťahu. Je zrejmé, že správny orgán vykonal nesprávne právne posúdenie veci, keď dospel k záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom nebol naplnený pojmový znak nelegálneho zamestnávania postavený na závislej práci, ku ktorej tým pádom nemohlo v danej veci dôjsť.
18. Žalobca argumentoval aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.8.2015 sp.zn. 6Sžo/51/2011, podľa ktorého pri posudzovaní protiprávneho konania je potrebné prihliadať na subjektívnu stránku protiprávneho konania, t.j. úmyselné, či nedbanlivostné zavinenie, pričom v tejto veci je podľa jeho názoru vylúčené úmyselné zavinenie. Žalovaný napriek odvolacím námietkam neprihliadal na všetky aspekty protiprávneho konania, čo je protiústavné, nakoľko správny orgán nerozlišuje úmyselné nelegálne zamestnávanie od nedbanlivostného a minimálna sankcia je rovnaká pre obidva prípady.
19. Žalobca konštatoval, že konanie a rozhodnutia správnych orgánov v prvom i druhom stupni trpia vadami, ktoré mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisu, napadnuté rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci
a sú dané zrušovacie dôvody podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/ a e/ O.s.p. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
20. Žalobca v zmysle § 250c O.s.p. požiadal aj o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
22. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
23. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
24. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
25. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončí sa podľa SSP.
26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
29. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
30. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
32. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 5.000,- eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že zamestnávateľ (žalobca) využíval závislú prácu fyzických osôb: W. Z. a S. Z., ktoré pre žalobcu vykonávali pomocné práce na stavbe
- X. U. XX, Z. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce v znení neskorších predpisov).
33. Na základe odvolania žalobcu žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
34. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobca namietal v postupe žalovaného vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci.
35. Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, tento zákon upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.
36. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod tretí zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.
37. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb.
38. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3 (prvá veta).
40. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur do 200.000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.
41. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
42. Tvrdenie žalobcu, že zo strany inšpektora práce bol uvedený do omylu tým, že ho informoval, že jeho vec bude uzatvorená zápisom a nebude vybavovaná ako správny delikt, považuje správny súd za účelové, nakoľko žalobca začatím správneho konania, t.j. oznámením o začatí správneho konania zo dňa 23.7.2015 mal vedomosť o tom, že za jeho konanie mu môže byť v prípade preukázania viny uložená pokuta vo výške 5.000,-eur. Na základe tejto skutočnosti nemohol byť uvedený do omylu a ani nebol ukrátený na svojich procesných právach. Sám žalobca vo Vyjadrení zo dňa 12.8.2015 k začatiu správneho konania požiadal inšpektorát práce o odpustenie pokuty vo výške 5.000,-eur a priznal svoje porušenie povinností.
43. K námietke žalobcu, že žiadal žalovaného o vypočutie objednávateľa prác, ktorý by potvrdil ich nevyhnutnosť, správny súd poukazuje, že podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že podklady nachádzajúce sa v spise boli plne postačujúce na rozhodnutie vo veci bez nutnosti nariadenia ústneho pojednávania.
44. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že pokuta vo výške 5.000,- eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že
žalobca dňa 11.5.2015 o 12. hodine využíval závislú práce fyzických osôb W. Z. a S. Z., ktoré pre žalobcu vykonávali pomocné práce na stavbe - X. XX, Z. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami o podaní informácie o vysvetlenie dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaných dňa 11.5.2015 s W. Z. a S. Z. a zápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom. Obaja v zápisniciach zhodne potvrdili, že sa na práci dohodli so žalobcom a nemajú uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. Sám žalobca v zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom potvrdil, že menovaní pracujú pre neho, kopú prívodnú rúru s jeho náradím a nemajú nič podpísané. Žalobca v tejto zápisnici žiadnym spôsobom neuviedol, že sa jedná o konanie v krajnej núdzi, že tieto osoby odstraňovali havarijný stav všeobecne prospešného zariadenia.
45. Správny súd poukazuje, že zamestnávateľ má objektívnu zodpovednosť, teda je zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu povinnosti došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie.
46. K námietke žalobcu, že žalovaný vykonal nesprávne právne posúdenie veci, a to tým, že nebol naplnený pojmový znak nelegálneho zamestnávania - odplatnosť, správny súd uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného. Odo dňa 1.3.2015 nepatrí odmena medzi znaky závislej práce a samotná inšpekcia práce bola vykonaná dňa 11.5.2015. Za závislú prácu sa považuje práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
47. Výška uloženej pokuty je v súlade so zákonom o inšpekcii práce a jej výška pri nelegálnom zamestnávaní dvoch osôb je určená obligatórne. Odôvodnenie výšky pokuty je v medziach logickej správnej úvahy a zodpovedá kritériám uvedeným v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.
48. Správny orgán dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil ani žalovaný, ak po náležitom vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
49. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
50. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
51. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod v § 168 SSP.
52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).