Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-112-2013.pdf
PDF · 111.28 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/112/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: GtO Slovakia, s. r. o., so sídlom Gemerská 558, 049 51 Brzotín, IČO: 46 269 533, v zastúpení URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému: HDI Versicherung AG, so sídlom Edelsinnstraße 7-11, 1120 Viedeň, konajúca prostredníctvom HDI Versicherung AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Obchodná 2, 811 06 Bratislava, IČO: 36 857 475, v zastúpení JUDr. Rastislav Posluch, advokát, so sídlom Bazová 9, 821 08 Bratislava o zaplatenie 45.000,- EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 45.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 45.000,- EUR od 30.08.2012 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 % trov konania, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou osobne do podateľne Okresného súdu Rožňava dňa 07.12.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na náhradu škody vo výške 45.000,- EUR s príslušenstvom z titulu poistného plnenia v dôsledku vzniku poistnej udalosti.
2. Podaním doručeným Okresnému súdu Rožňava dňa 09.05.2013 vzniesol žalovaný námietku miestnej príslušnosti pri prvom úkone, ktorý mu patril, na základe čoho bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I. Vzhľadom na nesúhlas žalobcu bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave, ktorý uznesením č. k. 1Ncb/86/2013 - 85 zo dňa 31.10.2013 rozhodol o tom, že miestne príslušným na konanie je Okresný súd Bratislava I.
3. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 01.11.2009 poistnú zmluvu č. XXXXXXXX na poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z činnosti povrchovej úpravy kovov pre prípad poškodenia alebo zničenia veci tretej osoby.
4. Žalobca si písomne uplatnil nárok na náhradu škody z titulu poistného plnenia v dôsledku vzniku poistnej udalosti, ktorej bolo pridelené číslo XXXX XXXXXX XXXX. Jednalo sa o škodu v dôsledku znehodnotenia výrobkov pri činnosti žalobcu, na ktorých tento vykonával galvanické povrchové úpravy. Pre náhlu poruchu na galvanickej linke v dôsledku výpadkov elektrickej energie sa znehodnotili žalobcom prevzaté výrobky, ktoré boli v rôznych fázach technologického procesu. Tento proces však bol vždy napokon dokončený a predmetné výrobky boli dodané zmluvným partnerom. Títo však po zistení vadnosti výrobkov uplatnili reklamácie, pričom nároky vyplývajúce z reklamácií predstavovali sumu
presahujúcu 90.000 EUR. V dôsledku činnosti žalobcu a jeho materskej spoločnosti Gt Oberflächen sa podarilo škodu podstatne znížiť a to až na jej polovicu.
5. V oznámení zo dňa 14.08.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil vyšetrovanie škody s tým, že vec uzavrel bez poskytnutia poistného plnenia. Jeho odôvodnenie spočívalo v poukaze na ustanovenia čl. 7 ods. 2 písm. a) a b) Všeobecných podmienok pre poistenie zodpovednosti (ďalej v texte už len „VPZD) a čl. 2 ods. 4 písm. ac) zmluvných doplňujúcich podmienok pre poistenie zodpovednosti (ďalej už len „DZPD)
6. Žalobca sa s uvedeným záverom žalovaného nestotožnil a žiadal o prešetrenie likvidácie predmetnej poistnej udalosti, pričom žalovaný svoje stanovisko nezmenil.
7. Ako ďalej žalobca uvádza, poistenie uzavrel s cieľom poistiť vznik škody tak, ako to vyplýva z poistnej zmluvy. Závery žalovaného o odmietnutí poistného plnenia považuje za nedôvodné, v rozpore so zmluvnými dojedaniami, nakoľko spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal so škodovou udalosťou je v rozpore so zmyslom celého poistenia, ktoré strany uzavreli. Výkladom žalovaného by totiž poistná zmluva nekryla žiadne žalobcom požadované poistné riziká, pretože podľa poistnej zmluvy predmetom je poistenie zodpovednosti z prevádzky poisteného (žalobcu) pri povrchovej úprave kovov a s tým súvisiacich činností v zmysle oprávnenia na výkon činností podľa výpisu z obchodného registra. Rozsah poistenia je uvedený v čl. 2.2 zmluvy, pričom sa jedná o škody spôsobené tretej osobe pri výkone poistenej činnosti (procesu povrchovej úpravy kovov).
8. Zmluvné strany sa pri uzatváraní Zmluvy dohodli na možnosti zmluvne sa odchýliť od ustanovení VPZD v časti rozšírenie poistenia a z tohto dôvodu potom platia zmluvné podmienky dojednané stranami pre prípad poškodenia alebo zničenia veci tretej osoby pri výkone poistenej činnosti v rozsahu čl. 2 bod 2.1 Zmluvy.
9. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie čl. 7 zmluvy - Osobitné dojednania - kde bolo dohodnuté odchylne od čl. 7 bod. 10/b VPZD „poistenie (teda aj povinnosť poisťovne plniť) sa vzťahuje aj na povinnosť k náhrade škody za škody na hnuteľných veciach vzniknuté následkom ich používania, dopravy, spracovania alebo inej činnosti na nich alebo vzniknutých v súvislosti s nimi“.
10. Podľa ustanovenia čl. 7 bod 7.3 zmluvy vyplýva, že poistenie sa pri základnom poistnom krytí dojednanom v zmluve, vzťahuje aj na škody, resp. náhradu škody na hnuteľných veciach vzniknutých následkom ich používania, dopravy, spracovania alebo inej činnosti na nich alebo vzniknutých v súvislosti s nimi.
11. Vzhľadom k tomu potom argumentácia žalovaného o dodaní vadného výrobku neobstojí, pretože technologická činnosť žalobcu je práve prevádzkovou činnosťou, ktorou bola spôsobená škoda na hnuteľnej veci tretej osoby, ktoré žalobca prevzal ako oprávnený držiteľ za účelom jej spracovania v zmysle ustanovenia čl. 7 ods. 7.3 bod 1 zmluvy a podľa názoru žalobcu existuje príčinná súvislosť medzi touto skutočnosťou a škodou. Ako uvádza žalobca, on vykonáva činnosť, ktorá nesmeruje k výrobe výrobku, ale k opracovaniu existujúceho výrobku svojou prevádzkovou činnosťou.
12. Žalobca zastáva názor, že v danom prípade nie je možné uplatniť žiadne výluky z poistenia, pretože podľa čl. 7 ods. 2 VZPD „poistenie sa nevzťahuje na povinnosti k náhrade škody tých osôb, ktoré škodu, za ktorú zodpovedajú, privodili protiprávne a úmyselne.“ V danom prípade je však vylúčené protiprávne konanie na strane žalobcu a rovnako tak úmysel vzťahujúci sa na vznik škody, pretože absentovala akákoľvek vôľová zložka nevyhnutne zastúpená v úmysle.
13. Výsledok likvidácie poistnej udalosti považuje žalobca za nesprávny, v rozpore s uzavretým poistným vzťahom, ktorého cieľom bolo práve poistiť vznik škody následkom spracovania hnuteľných vecí tak, ako vyplýva z predmetu činnosti žalobcu a popísaného skutkového stavu vzniku škody.
14. Žalovaný sa k žalobnému návrhu napriek výzve súdu nevyjadril.
15. Na pojednávaní konanom dňa 01.02.2016 súd predmetnú vec prejednal za prítomnosti strán sporu. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom
žalobnom návrhu a navrhol vypočuť svedkov. Žalovaný sa vyjadril, že danú poistnú udalosť šetrili, no vzhľadom na výluky, ktoré boli uzavreté pri tejto poistnej zmluve nie je možné z ich strany plniť. Poistná zmluva bola uzavretá pôvodne so spol. UTF Galvanik Slovakia s. r. o. v roku 2009 a následne dodatkom č. 1, ktorý sa uzatváral v roku 2011, došlo k rozšíreniu na strane poistených aj o žalobcu. Žalovaný nemá vedomosť, že by došlo k nejakým zmenám týkajúcich sa tejto poistnej zmluvy.
16. Súd sa oboznámil s návrhom na začatie konania zo dňa 07.12.2012, so svedeckou výpoveďou svedka Ing. U. U. a svedka JUDr. C. F. a vykonal vo veci dokazovanie: listinnými dôkazmi založenými v spise: Poistnou zmluvou č. XXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za škodu zo dňa 01.11.2009, Všeobecnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti /VPZD/, Doplňujúcimi podmienkami pre poistenie zodpovednosti /DPZD/, hlásením o škodovej udalosti, Oznámením o ukončení vyšetrenia škody zo dňa 14.08.2012, Žiadosťou o prešetrenie likvidácie zo dňa 22.08.2012 a Prešetrením postupu likvidácie - stanovisko poisťovateľa zo dňa 05.10.2012, predžalobnou výzvou zo dňa 19.11.2012, odpoveďou na predžalobnú výzvu zo dňa 28.11.2012, výsluchom svedkov p. Ing. U. U. a p. JUDr. C. F. ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
17. Žalobca je právnická osoba - obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 28151/V a žalovaný je právnická osoba - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 1575/B.
18. Medzi stranami nie je sporné, že dňa 01.11.2009 došlo k uzavretiu poistnej zmluvy č. XXXXXXXX medzi spoločnosťou UFT Galvanik Slovakia, s. r. o. Rožňava, obsahom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu, pričom poistenie sa vzťahovalo na všeobecnú zodpovednosť za škodu vyplývajúcu z činnosti alebo vzťahu podľa čl. 2 prílohy č. 1 k poistnej zmluve. Dodatkom č. 1 k Zmluve, ktorý sa uzatváral v roku 2011 došlo k rozšíreniu poistnej zmluvy na strane poistených o žalobcu.
19. Dňa 03.08.2012 nahlásil žalobca poistnú udalosť zaevidovanú pod č. 6100 XXXXXX XXXX. V hlásení o poistnej udalosti uvádza, že v priebehu 01 - 02/2012 dodala spoločnosť ZFLS ako majoritný klient žalobcu súčasti riadiaceho mechanizmu pre nákladné automobily v objeme cca 5.000 ks na realizáciu povrchovej úpravy. V priebehu mesiacov 03 - 04/2012 odberateľ upozornil na nekvalitne dodané - poškodené výrobky ktoré v mesiaci júl 2012 v pošte 590 ks aj fyzicky vrátil žalobcovi. K znehodnoteniu predmetných výrobkov pri činnosti klienta došlo tak, že v dôsledku porúch galvanizačnej linky (spočívajúcich vo výpadkoch elektromotorov, senzoru -demag, dopravníkového pásu a výpadkoch elektrickej energie) sa znehodnotili výrobky nachádzajúce sa už v rôznych fázach technologického procesu. Proces galvanizácie pozostáva: odmasťovanie - morenie - nanášanie - pasivácia. Zastavením linky z uvedených dôvodov došlo k premoreniu (nadmerné pôsobenie v kúpeli HCl), príp. výrobky zostali pri zastavení linky určitý čas v pôsobení atmosferického vzduchu a výparov, čo malo za následok okamžité napadnutie výrobkov koróziou. Výpadky linky boli podľa slov žalobcu odstránené do 24 hodín, technologický proces bol aj napriek uvedeným výpadkom vždy dokončený, avšak s rizikom, že galvanizácia na takto poškodený povrch výrobku je nestála. Výrobky boli po dodaní klientovi reklamované v objeme cca 10 %.
20. Žalovaný oznámením o ukončení vyšetrenia škody listom zo dňa 14.08.2012 oznámil žalobcovi, že z jeho zistení možno konštatovať, že boli naplnené skutkové podstaty výluk v zmysle čl. 7 ods. 2 zmluvných VPZD a čl. 2 ods. 4 písm. ac) zmluvných DPZD a teda z uvedených dôvodov uzatvoril predmetný nárok bez poskytnutia poistného plnenia.
21. V zmysle čl. 7 ods. 2 zmluvných VPZD sa poistenie nevzťahuje na povinnosť k náhrade škôd tých osôb, ktoré škodu, za ktorú zodpovedajú, privodili protiprávne alebo úmyselne. Za úmysel sa posudzuje aj: a) konanie alebo nedbanlivosť, pri ktorom vznik škody podľa pravdepodobnosti musel byť očakávaný, ale predsa bolo uskutočnené (napr. bol zvolený pracovný postup, ktorý mal ušetriť náklady a čas), b) vedomosť o vadnosti alebo škodlivosti vyrábaných alebo dodávaných tovarov.
22. V zmysle čl. 2 ods. 4 písm. ac) zmluvných DPZD sa poistná ochrana neposkytuje:
- pri častiach, príslušenstve alebo zariadení motorových vozidiel, leteckých a vodných dopravných prostriedkov.
23. Vzhľadom k nesúhlasu žalobcu s ukončením likvidácie jeho poistnej udalosti bez poskytnutia plnenie požiadal tento žalovaného o prešetrenie likvidácie PU č. 6100 XXXXXX XXXX, pričom uviedol, že poistná zmluva bola „ušitá“ na mieru žalobcu a uzatvorená až po dlhšom jednaní a úpravách. Žalobca už v čase uzatvárania poistnej zmluvy si musel byť vedomý, že žalobca vykonáva povrchovú úpravu výrobkov určených aj pre automobilový priemysel. S poukazom na skutočnosť, že žalobca prakticky nevyrába a nedodáva žiadne výrobky (a krytie v rozsahu zodpovednosti za vadný výrobok bolo od začiatku nejasné), boli v poistnej zmluve dohodnuté špeciálne dojednania v bode 7.3, v bode 7.4 ako aj v bode 7.6, pričom nárokovaná poistná udalosť spadá podľa názoru žalobcu práve pod bod 7.3. Žalobca poopravuje vyjadrenie žalovaného v tom smere, že poistná udalosť vznikla nie dodaním vadného výrobku/polovýrobku, ale spracovaním, ďalším spracovaním alebo opracovaním alebo zušľachtením. Technologický proces bol dokončený z dôvodu, že spoločnosť žalobcu nemá možnosti na to, aby zhodnotila, že dané opracované výrobky sú poškodené a preto boli tieto poslané zákazníkovi, kde prešli tzv. PIP testom. Takýto postup zvolil žalobca z dôvodu, že nie všetky závesy, ktoré sa nachádzali v linke v čase výpadku boli v konečnom dôsledku vyhodnotené ako nepoužiteľné. Ak by žalobca postupoval spôsobom navrhnutým žalovaným, a to že opracované výrobky mali byť zvesené a vôbec neposielané zákazníkovi na kontrolu, škoda by bola rádovo vyššia.
24. K bodu 1. zamietavého stanoviska žalobca vyjadril svoj nesúhlas s poukazom na to, že v rámci možností minimalizoval škody a zvolený pracovný postup v žiadnom prípade nešetril čas ani náklady - práve naopak, bol pre neho finančne náročnejší, no v konečnom dôsledku zabezpečil zníženie výšky nárokovanej škody (nakoľko nie všetky závesy zo série boli nepoužiteľné). To, že by mal žalobca vedomosť o vadnosti alebo škodlivosti tovarov odmietol, nakoľko určenie, či opracovaný výrobok nespĺňa požadované parametre, bolo možné vykonať až u zákazníka. Žalovaným uvedená výluka sa podľa názoru žalobcu vzťahuje na úmyselné pravidelné dodávanie vadných alebo škodlivých výrobkov, kde má výrobca o tomto vedomosť, či žalobca odmieta.
25. K bodu 2. zamietavého stanoviska žalobca uviedol, že podľa jeho výkladu sa výluka uvedená v čl. 2 ods. 4 písm. ac) DPZD vzťahuje výhradne na krytie dohodnuté pod písm. ac) a teda pre náklady spojené s vybratím, odstránením a vylúčením, zapojením, zabudovaním alebo preložením vadných výrobkov, pričom takého dojednanie nebolo v zmluve dohodnuté a takéto nároky sa nenárokujú.
26. Žalovaný pristúpil na základe žiadosti žalobcu k prešetreniu postupu likvidácie, pričom listom zo dňa 05.10.2012 oznámil žalobcovi svoje stanovisko. V tomto uviedol, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom sa vzťahuje rovnako aj na nároky na náhradu škody spôsobených vadným výrobkom, ako aj vadne vykonanou prácou poisteného po jej odovzdaní. Odkázal pri tom na ustanovenie čl. 2 ods. 1 DPZD, kde odovzdaním vykonanej práce sa rozumie jej urobenie a skutočné odovzdanie práce objednávateľom alebo jeho oprávnenou osobou. V prípade, ktorý príčinne súvisí s vyššie uvedenou škodovou udalosťou, bola práca - povrchová úprava polovýrobkov - objednaná, v rámci plnenia tejto objednávky spoločnosťou žalobcu vykonaná a bola tiež objednávateľom prevzatá. Škodou, ktorú táto práca spôsobila je zlyhanie galvanickej úpravy polovýrobku v dôsledku korózie a tým pádom jeho ďalšia nepoužiteľnosť odberateľom. Dojednania v bode 7.3, 7.4, 7.6 a 7.10 uvedené v čl. 7 Osobitné dojednania poistnej zmluvy č. XXXXXXXX predstavujú rozšírenie poistenia prevádzkovej zodpovednosti, predovšetkým pre oblasť služieb. V žiadnom prípade sa podľa žalovaného nejedná o rozšírenie na poistenie zodpovednosti za vadný výrobok alebo vadne vykonanú prácu v rámci výrobného procesu - platí pre ne výluka v čl. 7 bod 9 VPZD, ktorá nie je na žiadnom mieste ich znenia riešená odchýlením, naopak, vo viacerých dojednaniach je poukázané na jej pokračujúcu platnosť.
27. Žalovaný sa vo svojom liste zo dňa 05.10.2012 zároveň ospravedlnil za chybne uvádzaný odkaz vrátane citácie nesprávneho článku v liste zo dňa 14.08.2012 a poukázal na skutočnosť, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom tvorí samostatný celok v rámci DPZD so špecifickými definíciami, podmienkami a výlukami platnými pre túto časť. V čl. 2 ods. 5 DPZD sú okrem iného, vylúčené z poistenia nároky vzniknuté z plánovania, výroby alebo dodania časti motorových... vozidiel... pokiaľ tieto časti sú zjavne určené pre stavbu alebo pre zabudovanie do motorových ... vozidiel.
28. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku zo dňa 14.08.2012, že vznik škody bol podľa pravdepodobnosti predvídateľný a dodanie vadnej práce/výrobku muselo byť očakávané.
29. Súd vo veci uskutočnil dňa 02.06.2016 pojednávanie, na ktorom vypočul svedka p. Ing. U. U.. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že bol sprostredkovateľom uzavretia poistnej zmluvy medzi stranami sporu, pričom hlavným cieľom uzavretia poistnej zmluvy bolo zabezpečenie poistenia zodpovednosti spoločnosti voči tretím subjektom. Súčasťou ponukového konania zo strany žalovaného, resp. jeho predchodcu bolo aj poistenie vzťahujúce sa na škodu, resp. náhradu škody na hnuteľných veciach v dôsledku ich spracovania. Pri sprostredkovávaní poistenia bolo svedkovi ozrejmené, čím sa spoločnosť zaoberá. Svedok ďalej uviedol, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti pre predchodcu žalobcu bola už v tom čase uzavretá majetková zmluva s poisťovňou, ktorá bola predchodcom žalovaného a podľa jeho názoru mali všetky zúčastnené strany veľmi dobré informácie o poisťovanom riziku. Svedok sa spolu s dvoma zamestnancami poisťovne zúčastnil obhliadky, ktorá bola robená za účelom v tom čase poistenia majetku spoločnosti predchodcu žalobcu. Išlo o v tom čase špecifické poistenie, nakoľko klient mal na daný čas modernú technológiu, išlo o poistenie celej jednej linky, ktorú svedok spolu so zástupcami poisťovne celú prešiel. Čo sa týka prejednávanej poistnej udalosti, bol zainteresovaný pri jej hlásení, avšak z jeho statusu ako sprostredkovateľa nevyplýval nárok posudzovať ju. Svedok pre žalobcu sprostredkoval poistenie so žalovaným, predložil mu poistné podmienky, pričom v tomto prípade sa špeciálne upravovala zmluva, ktorú predložil žalovaný.
30. Svedok JUDr. C. F., ktorý v spoločnosti žalobcu vystupoval ako prokurista, na pojednávaní dňa 13.10.2016 uviedol, že on sám ohlasoval predmetnú poistnú udalosť, keďže spoločnosť nemala konateľa. K veci uviedol, že počas spracovania výrobkov od zákazníka vznikla spoločnosti škoda a po jej ohlásení sa žalovaný postavil k tomu tak, že nárok zamietol. V osobitných dojednaniach však pritom bolo presne uvedené, že keď sa stane podobný prípad, že počas procesu výroby dôjde k znehodnoteniu výrobkov tretej osoby, resp. sa poškodia, má dôjsť k poistnému plneniu zo strany žalovaného tak, ako to bolo dohodnuté, do 15 dní, najneskôr do 1 mesiaca. Uviedol, že po odmietnutí žalovaného likvidovať poistnú udalosť bol nemilo prekvapený týmto stanoviskom poisťovne, nakoľko túto poisťovňu dostali nariadením z Nemecka, uzatvoriť poistenie so žalovaným bola vlastne direktíva. Žalovaný sa totižto presne špecializuje na poisťovanie takýchto procesov aj na území SR. HDI brali ako partnera, boli im prezentovaní ako nemecká spoločnosť, ktorá rozumie tomu, čo poisťuje a preto bol svedok zamietavým stanoviskom šokovaný. Pri takejto vysokej škode, ktorá bola nečakaná, bol ohrozený chod celej spoločnosti, pričom pri uzatváraní zmluvy boli v spoločnosti 2 ľudia a p. Švec ako sprostredkovateľ. Odpisoval na stanovisko poisťovne, nakoľko ešte stále zastupuje matku tejto spoločnosti na Slovensku. Poisťovňa odpovedala druhým listom, ktorý si protirečil s prvým, avšak aj v tomto liste sa uvádzajú také skutočnosti, ktoré nie sú zlučiteľné s predmetnou poistnou zmluvou. V liste sa totižto spomínajú vadné výrobky, no žalobca výrobky nevyrábal, odkazujú na osobitné dojednanie, ktoré bolo uzatvorené a „predstavujú rozšírenie poistenia prevádzkovej zodpovednosti predovšetkým pre oblasť služieb“. Uvedené svedok považuje za snahu žalovaného vyviniť sa. Škoda, ktorá je predmetom uplatneného nároku spočívala v tom, že došlo k odstávke linky, resp. výrobného zariadenia počas procesu povrchovej úpravy pre zákazníka z tretej strany a tým, že tá prvá fáza spočíva v obmastení výrobkov a keď v ďalšom procese dôjde k nepredvídateľnej odstávke, tak všetky tie výrobky, ktoré sú vo výrobnej linke sa znehodnotia, alebo je veľmi vysoká pravdepodobnosť ich znehodnotenia. A práve pre tento prípad bolo podľa slov svedka dohodnuté osobitné dojednanie so žalovaným, že toto sa môže stať.
31. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov predložených žalobcom a z výsluchov svedkov Ing. U. U. a JUDr. C. F. súd ustálil, že žalobný návrh je dôvodný.
32. Žalobca má nárok na poskytnutie plnenia v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle poistnej zmluvy č. XXXXXXXX uzatvorenej so žalovaným dňa 01.11.2009 - poistenie zodpovednosti za škodu spolu so všeobecnými a doplňujúcimi poistnými podmienkami, vo vyčíslenej a uplatnenej výške, keďže ku škodovej udalosti došlo v dobe platnosti a účinnosti uzatvorenej poistnej zmluvy žalobcu so žalovaným.
33. Podľa § 788 odsek 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
34. Podľa § 788 odsek 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
35. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
36. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
37. Podľa § 799 odsek 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
38. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
39. Podľa § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.
40. Vzhľadom na charakter činnosti žalobcu je zrejmé, že škoda nemohla vzniknúť tak ako to uvádza žalovaný, dodaním vadného výrobku, ale činnosťou žalobcu, nakoľko došlo k poškodeniu hnuteľných vecí zmluvne dojednaným spracovaním (opracovanie, zušľachtenie a pod.) v zmysle bodu 7.10 prílohy č. 1 k poistnej zmluve č. 04000123 (ďalej už len „príloha č. 1 k PZ“).
41. V zmysle bodu 7.10 prílohy č. 1 k PZ Škody z činnosti na hnuteľných veciach (vrátane zmluvne dojednaným spracovaním, ďalším spracovaním alebo opracovaním alebo zušľachtením) sa odchylne od čl. 7, bodu 10/b VPZD poistenie vzťahuje aj na povinnosti k náhrade škody za škody na hnuteľných veciach vzniknuté následkom ich používania, dopravy, spracovania alebo inej činnosti na nich alebo vzniknutých v súvislosti s nimi. Odchylne od čl. 7.3 ods. 2 tejto poistnej zmluvy sa dojednáva nasledovné: Poistenie sa vzťahuje aj na povinnosti k náhrade škody na hnuteľných veciach spôsobené zmluvne dojednaným spracovaním, ďalším spracovaním alebo opracovaním alebo zušľachtením.
42. Spôsob, akým žalovaný aplikoval ustanovenia zmluvy na predmetnú poistnú udalosť sa javí ako účelový, s cieľom vyhnúť sa poistnému plneniu. So zreteľom na charakter prevádzky žalobcu a predmet jeho činnosti by argumentácia žalovaného potierala základný princíp poistenia, ktorý žalobcovi ponúkla.
43. Z výsluchu svedka Ing. U. U. súdu vyplynulo, že súčasťou ponukového konania zo strany žalovaného, resp. jeho predchodcu bolo aj poistenie vzťahujúce sa na škodu, resp. náhradu škody na hnuteľných veciach v dôsledku ich spracovania. Všetky zúčastnené strany mali veľmi dobré informácie o poisťovanom riziku a v tom čase išlo o špecifické poistenie, nakoľko žalobca mal na daný čas modernú technológiu. Poistenie sa vzťahovalo na celú jednu linku, ktorú zástupcovia poisťovne celú prešli.
44. Svedok JUDr. C. F. uviedol, že v osobitných dojednaniach k Poistnej zmluve bolo presne uvedené, že keď sa stane podobný prípad, že počas procesu výroby dôjde k znehodnoteniu výrobkov tretej osoby, resp. sa poškodia, má dôjsť k poistnému plneniu zo strany žalovaného tak, ako to bolo dohodnuté. Škoda, ktorá je predmetom uplatneného nároku spočívala v tom, že došlo k odstávke linky, resp. výrobného zariadenia počas procesu povrchovej úpravy pre zákazníka z tretej strany a tým, že tá prvá fáza spočíva v obmastení výrobkov a keď v ďalšom procese dôjde k nepredvídateľnej odstávke, tak všetky tie výrobky, ktoré sú vo výrobnej linke sa znehodnotia, alebo je veľmi vysoká pravdepodobnosť ich znehodnotenia. A práve pre tento prípad bolo podľa slov svedka dohodnuté osobitné dojednanie so žalovaným, že toto sa môže stať.
45. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že v súvislosti s vyššie uvedenou poistnou udalosťou vznikla žalobcovi škoda vo výške 45.000 EUR, v súvislosti so vznikom ktorej vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie od žalovaného v uvedenej výške v súlade s § 788 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca svoje tvrdenia ohľadne naplnenia skutkových podstát výluk v zmysle platných zmluvných VPZD a DPZD v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, súd nároku žalobcu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).