Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-132-2012.pdf
PDF · 133.32 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/132/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Marek Čupka - TRANSTAV, s miestom podnikania Reussova 1151/20, Revúca, IČO: 37 542 532, právne zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát, AK so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: BRUMAX, s.r.o., so sídlom Hôrka 510, Hôrka, IČO: 44 671 598, právne zast. JUDr. Martin Bašista, advokát, AK so sídlom Štefánikova 8, Poprad, v konaní o zaplatenie 6.659,13 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.659,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.399,01 eur od 27.10.2011 do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.260,12 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.6.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 6.659,13 eur spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný si u žalobcu objednal dodanie kameninových frakcií v celkovej hodnote 12.659,13 eur. Žalobca uvedený tovar dodal žalovanému riadne a včas. Za vykonané služby žalobca vystavil žalovanému faktúry č. XXXXXXX vo výške 10.399,01 eur splatnú 26.10.2011 a č. XXXXXXX vo výške 2.260,12 eur splatnú 25.11.2011. Žalovaný na základe opätovne doručených výziev na úhradu pohľadávok voči žalobcovi faktúru č. 1131118 čiastočne uhradil, a to v rozsahu 6.000,- eur. Žalobca dňa 22.3.2012 vyzval žalovaného na dobrovoľné splnenie svojej povinnosti v plnom rozsahu. Ku dňu podania žaloby žalovaný žalovanú sumu neuhradil a a na predžalobnú výzvu nijako nereagoval.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 16Cb/132/2012-19 zo dňa 4.9.2012, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobca žalovanému nepreukázal aké množstvo dodaného tovaru od neho žalovaný prevzal a žalovaný popiera, aby žalobca dodal tovar v množstve uvedenom vo faktúrach č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Preto žiadal zrušiť vydaný platobný rozkaz, vytýčiť pojednávanie a vyzvať žalobcu na preukázanie dodania, resp. prevzatia tovaru v množstve, ktoré je uvedené v predmetných faktúrach.
3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odporu žalovaného podaním doručeným súdu dňa 19.10.2012, v ktorom uvádza, že žalobca so žalovaným uzatvorili ústnu objednávku iniciovanú zo strany žalovaného, v ktorej sa žalobca zaviazal k dodávke kameninových frakcií. V rozmedzí medzi dňami 14.9.2011 - 20.9.2012 a následne dňami 4.10.2012 - 20.10.2012 (zrejme malo byť správne uvedené obdobie roku 2011) boli zo strany žalobcu uskutočnené dodávky
kameninových frakcií do miest určenia v zmysle pokynov žalovaného. Následne po dodávke predmetného tovaru boli žalobcom vystavené faktúry č. 1131118 zo dňa 5.10.2011 a č. 1131133 zo dňa 4.11.2011, ktorých neoddeliteľnú súčasť tvoria príslušné dodacie listy. Na základe vyššie uvedených skutočností je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca si svoj záväzok voči žalovanému vyplývajúci z ústne uzatvorenej objednávky splnil riadne a včas. Poukázal na to, že v podanom odpore žalovaný uvádza, že žalobca nepreukázal, aké množstvo tovaru žalovaný od žalobcu prevzal. Žalovaný v podanom odpore v žiadnom smere nenamieta, že by k dodaniu a následnému prevzatiu kameninových frakcií nedošlo, taktiež nenamieta skutočnosť, že by si žalobca svoj záväzok nesplnil riadne a včas. Žalovaný odo dňa vystavenia faktúr nevyslovil žiadnu pochybnosť ohľadom množstva dodaného tovaru, dokonca ani v podanom odpore nespomína dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k dodaniu iného množstva tovaru aké je uvedené v dodacích listoch. K vysloveniu pochybností žalovaný pristúpil až okamihom doručenia platobného rozkazu. Podľa žalobcu taktiež žalovaný dňa 21.11.2011 čiastočne uhradil svoj záväzok zaplatením sumy 3.000,- eur a následne dňa 3.1.2012 sumy 3.000,- eur zo svojho záväzku vyplývajúceho z nesplatených faktúr č. 1131118 a č. 1131133, čím v zmysle ustanovení Obch. zák. došlo zo strany žalovaného k uznaniu zvyšku záväzku. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného o dôvodoch zamietnutia plnenia ako aj podanie samotného odporu je z jeho strany vysoko účelové, v snahe vyhnúť sa povinnosti poskytnúť žalované plnenie.
4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 2.12.2016 trval na podanej žalobe a zároveň na námietke, ktorú vzniesol aj písomným podaním doručeným súdu 3.12.2013. Uviedol, že pokiaľ žalovaný ako kupujúci uplatňuje svoju obranu tým smerom, že nebolo dodržané množstvo dodaného tovaru, tak takéto jeho správanie treba považovať za obranu v smere vytknutia vád dodaného tovaru, t. j. vady čo do množstva dodaného tovaru. Následne treba jeho správanie porovnávať s povinnosťami kupujúceho podľa príslušných ustanovení Obch. zákonníka. Žalovaný ako kupujúci mal informácie o množstve dodaného tovaru a kvalite dodaného tovaru už z faktúr, ktoré tvoria právny základ tohto sporu a sú súčasťou spisu. materiálu, ktoré boli splatné k 26.10.2011 a 25.11.2011. Pokiaľ kupujúci, teda žalovaný mal výhrady k objemu dodaného tovaru a výške fakturovanej čiastky, tak v zmysle príslušných ustanovení Obch. zákonníka, mal túto skutočnosť vytknúť predávajúcemu, teda žalobcovi. Poukázal na to, že pred podaním návrhu vo veci samej bol žalovaný písomne v marci 2012 vyzvaný na zaplatenie žalovanej istiny, t. j. fakturovanej čiastky za dodanie tovaru. Ani po takejto snahe o mimosúdne pokonanie veci žalovaný nereagoval a nevytkol výšku fakturovanej čiastky a nepreukázal množstvo dodaného tovaru. Mal za to, že obrana, ktorá je prezentovaná v odpore proti platobnému rozkazu je účelová v snahe vyhnúť sa povinnosti splniť si svoju zákonnú povinnosť - zaplatiť za dodaný tovar. Obranu žalovaného, aj keď ju nikdy takým spôsobom právne neoznačil, je potrebné považovať za vytknutie vady tovaru. V tomto smere žalobca vzniesol námietku nevytknutia vady dodaného tovaru podľa ust. § 428 ods. 2 Obch. zákonníka. Na pojednávaní 12.1.2016 právny zástupca žalobcu poukázal aj na čiastočnú úhradu záväzku vyúčtovaného faktúrou č. 1131118, pričom táto čiastková úhrada nie je preddavkom, ako nesprávne tvrdil právny zástupca žalovaného na pojednávaní. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že z doterajšieho priebehu konania zostala medzi stranami sporná skutková otázka množstva dodaného tovaru. S prihliadnutím na písomné stanovisko zo dňa 28.11.2013 predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu námietke nedodania množstva dohodnutého tovaru nie je možné vyhovieť, keďže nebola uplatnená bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o nej kupujúci dozvedel. Ten sa o množstve dodaného tovaru musel najneskôr dozvedieť dňa 3.1.2012, keď bolo po druhýkrát zaplatené 3.000,- eur a dňa 22.3.2012, kedy žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, pričom na základe tejto výzvy žalovaný nenamietal množstvo dodaného tovaru a na výzvu nijako nereagoval. Vadu dodaného tovaru vytkol až v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 17.9.2012, čo teda nie je možné považovať za vytknutie bez zbytočného odkladu. Z vykonaného dokazovania, je podľa neho preukázané, že žalobca dodal žalovanému fakturované množstvo tovaru na dohodnuté lokality v U. W. a v I., pričom žalovaný zaplatiť z fakturovanej sumy len časť vo výške 6.000,- eur. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že ho telefonicky oslovil p. C. za žalovaného ohľadom dodávky drveného kameniva rôznej frakcie. Celú záležitosť dohadovali telefonicky, s p. C. sa nikdy osobne nestretol. Bola mu zaslaná e-mailová objednávka, ktorú súdu predložil. Spoluprácu so žalovaným mu odporučila aj firma MOPAX, s.r.o., s ktorými dlhé roky spolupracuje. P. C. buď vodičom alebo jemu osobne oznamoval množstvá ako aj rozmery drveného kameniva a miesto určenia, kde má byť tovar dovezený. Žalobca uviedol, že dodací list žalovaný nepodpisoval, avšak p. C. nikdy nenamietal, aby mu bol dodaný zlý tovar alebo v inom množstve. Žalovaný vystavené faktúry nenamietal ani čo do kvality,
ani čo do množstva dodaného tovaru, nevrátil ich, zaplatil len sumu 6.000,- eur. Ohľadom úhrady faktúr komunikoval žalobca s p. C., ktorý mu uvádzal, že má počkať, že aj im dlhujú finančné prostriedky, ale že sa zostatok uhradí. Žalovaný mal snahu sa dohodnúť aj na splátkovom kalendári. Po komunikácii žalovaného s právnou zástupkyňou žalobcu však žalovaný začal namietať množstvo dodaného tovaru, čo dovtedy nikdy nenamietal. Na pojednávaní sa ďalej vyjadril k spôsobu, akým prebieha nakládka a vykládka kameniva, jeho váženie. Súčasťou faktúry sú aj vážne listy, kde na tomto vážnom liste je uvedená celková hmotnosť vrátane nákladného auta, ktorého hmotnosť je 12300 kg a o jednotlivých cestách existujú záznamy. Pokiaľ by žalovanému dodal menšie množstvo, mal by počas výstavby žalovaný na to prísť a nie až po splatnosti faktúr s odstupom niekoľkých mesiacov od dodávky. Pokiaľ by mali byť faktúry vystavené na väčšie množstvo dodaného tovaru, žalovaný takéto niečo nereklamoval a nevrátil faktúru. Ďalej uviedol, že pri vykládke sa množstvo tovaru musí vyložiť celé. V prípade, žeby sa vysypala len časť, nedal by sa uzavrieť zadný uzáver vozidla.
6. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní vyjadril v tom smere, že žalovaný nenamieta vady tovaru, ale namieta snahu žalobcu o získanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanému nebolo dodané také množstvo tovaru, aké si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný podľa vyjadrení žalobcu mal žiadať o úhradu predmetných faktúr v splátkach, a teda ich mal uznať, čo nie je pravdou. Všetky úkony, na ktoré poukazoval žalobca - vystavenie faktúr a dodacích listov, sú jednostranné právne úkony bez toho, aby s týmito akýmkoľvek spôsobom žalovaný súhlasil, resp. ich uznal. Poukázal na to, že všetky predložené listinné dôkazy sú len internými dokladmi žalobcu, tieto nemajú žiadnu právnu silu. Žalobca sa snaží poukázať, že s určitosťou bol dodaný nejaký tovar žalovanému, ale dodnes okrem jeho vyjadrení a ním predložených interných listín, ktoré sú ľahko pozmeniteľné, nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom ani dôkazom tú skutočnosť, že došlo k relevantnému dodaniu takého množstva tovaru, ktoré si následne vyúčtoval vo vzťahu k žalovanému. Interné doklady o cestách, kde mal realizovať stavbu žalovaný neznamenajú, že tam skutočne tovar žalovanému dodal, že žalovaný tovar prevzal a ďalej s ním disponoval. Kúpna zmluva pri hnuteľných veciach je samozrejme uzatvorená až momentom prevzatia hnuteľnej veci. V tomto prípade žalobca preukazuje len to, že bol spôsobilý vec žalovanému odovzdať, resp. že mu bol ochotný ju odovzdať, avšak ničím nepreukázal, že žalovaný tovar naozaj prevzal a že by mu vznikla povinnosť za tento tovar zaplatiť. Samotné listinné dôkazy predkladané žalobcom sú podľa neho rozporuplné. V dodacom liste k faktúre č. 1131118 v rámci uvedenia vodičov, ktorí realizovali údajnú dodávku pre žalovaného sú uvedené mená, ktoré sú odlišné od mien vodičov, ktoré sú zaznamenané v prehľadoch jednotlivých jázd. Je možné, že tieto doklady boli žalobcom upravované. Obdobne tak dodací list k faktúre č. 1131133 nesedí resp. je rozporuplný s jeho prílohami, a to prehľadom jednotlivých jázd, kedy dátum, kedy mali byť jednotlivé jazdy realizované nesedí s dátumami podľa prehľadu jednotlivých jázd. Rovnako tak na váženkách predložených žalobcom sú pri rôznych dátumoch a údajoch zaznamenané mená a miesta inej osoby, ktorej mal byť dodávaný predmetný tovar, a teda ani takýto doklad nie je v súlade s vyjadreniami žalobcu o tom, že tovar v požadovanom množstve mal dodať žalovanému. Podľa ich názoru žalobca nepreukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k naplneniu uzatvorenia kúpnej zmluvy, a to prevzatím hnuteľnej veci - teda kameniva od žalobcu, za ktorý by si následne mohol dôvodne uplatňovať zaplatenie kúpnej ceny. Žiadal žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.
7. Konateľka žalovaného W. C. na pojednávaní uviedla, že nemá vedomosť, ako to bolo s objednávkami štrku, keďže ich nevypisovala ona, ale ich zamestnanec, ktorý mal takéto oprávnenie na objednávanie tovaru. Žalovaný zaplatil len takú sumu, za akú mu bol dodaný tovar - štrk. Zvyšok fakturovaného štrku žalovanému dodaný nebol. Objednávky vypisoval H. C., ktorý zároveň aj kontroloval množstvo dodaného štrku, ktorý jej uviedol, že také množstvo, aké bolo fakturované, nebolo dodané. Tento celý obchod si riešil p. H. C., teda ona sa o to ani nezaujímala. H. C. jej doniesol napísanú výšku sumy, číslo účtu a množstvo dodaného tovaru a ona túto sumu uhradila prostredníctvom internetbankingu. Uviedla, že nežiadala vystaviť dobropis od dodávateľa, teda žalobcu, vo výške rozdielu medzi dodaným a vyfakturovaným množstvom tovaru.
8. Konateľ žalovaného M. C. k predmetnej obchodnej záležitosti nevedel uviesť žiadne skutočnosti, keďže tento obchodný prípad sám v minulosti nezabezpečoval a so žalovaným neprišiel do styku.
9. Svedok I. I. vo svojej výpovedi uviedol, že je živnostníkom a na základe zmluvy pracuje pre spoločnosť MOPAX, s.r.o., ktorá spolupracuje so žalobcom. Žalovanému odporučil firmu žalobcu na dodávku kameniva. Tovar, ktorý bol určený žalovanému v I. a v U. W. nikdy nepreberal a nie je si vedomý, aby
tam on realizoval nejaké stavby. Zároveň sa vyjadril k spôsobu, akým je tovar žalobcu dodávaný na konkrétnu stavbu, kedy zamestnanec alebo osoba určená šéfom preberie tovar, odovzdá sa mu vážny lístok. Potvrdil, že nie je možné presne odkontrolovať dodávku, od toho sú vážne lístky. Žalobca im tovar dodáva a robí aj dopravu tohto tovaru a cenu účtuje podľa ton a v cene dodávky je zaúčtovaná aj cena dopravy. Pokiaľ sa tovar dovezie vo večerných hodinách alebo po pracovnej dobe, vtedy sa vážne lístky dostanú k nim až s ďalšou dodávkou. Ako spôsob dodávok fungoval u žalovaného, k tomu sa svedok vyjadriť nevedel.
10. Svedok M. C. uviedol, že je spoločníkom žalovaného, nie konateľom a nepodieľa sa na obchodnom vedení spoločnosti. O celej záležitosti nemá vedomosť.
11. Svedok I. R. uviedol, že tak v minulosti ako aj v súčasnosti je zamestnancom žalobcu, kedy pracuje ako vodič. Na konkrétne okolnosti prípadu si nespomína, vyjadril sa len k spôsobu, akým komunikuje so žalobcom, keď mu dáva pokyny, aký rozvoz a kde sa bude uskutočňovať. Potvrdil tie skutočnosti, že po naložení kameniva na auto, toto odchádza na certifikovanú váhu, tam mu je odovzdaný vážny lístok a odchádza na miesto vykládky, kedy musí vyložiť celý náklad. Nie je možné, aby vyložil len časť nákladu v jednom mieste - tak je auto konštruované. Na stavbe sú pracovníci alebo majster, ktorí ho usmernia, kde má vykládku urobiť. V súčasnej dobe sa oba vážne lístky, kedy jeden ostáva jemu a druhý odovzdáva na stavbe, podpisujú. Či tomu tak bolo aj v minulosti sa vyjadriť nevedel.
12. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výsluchom strán sporu a svedkov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú - výpis z obchodného registra žalovaného, výpis zo živnostenského registra žalobcu, faktúra č. 1131118 a č. 1131133, dodacie listy k faktúram, kópie vážnych lístkov, prehľad jednotlivých jázd motorových vozidiel v rozhodnom období, mailová komunikácia medzi žalobcom a jeho právnou zástupkyňou z 19.6.2012, fotokópia poštovej knihy žalobcu, fotokópie technických preukazov motorových vozidiel, ktoré vykonávali dopravu kameniva, výpis z účtu žalobcu z novembra 2011 a z januára 2012, cenník výrobkov, ktoré žalobca predáva (prírodné drvené kamenivo), faktúry a dodacie listy vystavené žalobcom pre spoločnosť MOPAX, s.r.o., faktúry č. 7/2011 a č. 4/2011 vystavené žalovaným pre svojich obchodných partnerov, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu na základe ústnej telefonickej objednávky, ktorá následne bola spracovaná aj písomne a e-mailom odoslaná 16.9.2011 žalobcovi, kedy v objednávke je uvedené: „Objednávame si u Vás cca 1000 kameniny, frakcie 32/63 na zákazku I.. Ďakujem C.. Tel. č. XXXX XXX XXX“. Na základe uvedeného sa žalobca zaviazal žalovanému k dodávke kameninových frakcií, kedy v mesiaci september 2011 (14.9. až 20.9.2011) a následne v mesiaci október 2011 (4.10. až 20.10.2011) boli zo strany žalobcu uskutočnené dodávky kameninových frakcií v zmysle už konkretizovaných objednávok do miest určenia tak, ako zadal pokyny H. C.. Po dodávke predmetného tovaru žalobca vystavil faktúry, a to č. 1131118 zo dňa 5.10.2011 a č. 1131133 zo dňa 4.11.2011. Súčasťou faktúr boli dodacie listy, z ktorých je zrejmé, v ktorý deň sa uskutočnila dodávka, aká veľkosť kameninovej frakcie bola dodaná, meno vodiča, ktorý tovar viezlo vozidlom + EČV, množstvo dodaného tovaru a miesto vykládky. Z dodacieho listu za mesiac september 2011 je zrejmé, že žalovanému mal byť dodaný na miesto vykládky v I. a U. W. tovar v množstve 971,900 ton, kde v dodacom liste je uvedené aj množstvo podľa frakcií a podľa miesta vykládky. Za mesiac október 2011 žalovanému malo byť taktiež do I. a do U. W. 210,650 ton kameniva taktiež s rozčlenením na vykládku v I. a vykládku v U. W. a veľkosť kameninovej frakcie. Množstvo dodaného tovaru je uvádzané aj vo vážnych lístkoch z jednotlivých dní, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Faktúra za mesiac september 2011, ktorá bola splatná 26.10.2011 nebola žalovaným uhradená v celosti, kedy z výpisu žalobcu z VÚB, a.s. je zrejmé, že 21.11.2011 sa uskutočnila zo strany žalovaného úhrada na túto faktúru vo výške 3.000,- eur a taktiež dňa 3.1.2012 vo výške 3.000,- eur, kedy pri oboch úhradách je uvádzaný variabilný symbol faktúry č. 1131118. Ďalšia z vystavených faktúr, ktorá bola splatná 25.11.2011 nebola uhradená ani čiastočne. Žalobca dňa 22.3.2012 prostredníctvom právnej zástupkyne adresoval žalovanému predžalobnú výzvu na úhradu pohľadávky ohľadom zaplatenia zostávajúcej sumy 6.659,13 eur s príslušenstvom. Žalovaný na predžalobnú výzvu nereagoval a po doručení platobného rozkazu, ktorý súd vydal na základe žaloby doručenej súdu 22.6.2012, v odpore voči platobnému rozkazu uvádzal, že žalobca nepreukázal, aké množstvo dodaného tovaru od neho prevzali, nakoľko žalovaný popiera, aby mu žalobca dodal tovar v množstve uvedenom vo faktúrach, ktoré žalobca vystavil. V rámci prebiehajúceho konania na súde právny zástupca žalobcu vzniesol námietku, že kupujúci, teda žalovaný, nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru v súlade s ust. § 428 ods. 2 Obch. zák..
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160701>, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy, a to na základe objednávky, ktorú realizoval za žalovaného H. C.. Uvedená okolnosť sporná nebola, ako nebolo sporné ani to, aby nedošlo k dodaniu a následnému prebratiu kameninových frakcií. Žalovaný po dodaní tovaru, ani v čase po vystavení faktúr nevyslovil pochybnosť ohľadom množstva dodaného tovaru. Neučinil tak ani v čase po doručení predžalobnej výzvy. Prvý krát v podanom odpore namieta množstvo dodaného tovaru, pričom dôvody, prečo by malo dôjsť k dodaniu menšieho množstva tovaru ako je uvedené v dodacích listoch neuvádza. V konaní súd mal preukázané, že Branislav C. ako zástupca žalovaného dohodol dodávku drveného kameniva od žalobcu, a to z jeho lomu v Červenej skale, pričom konkretizácia množstva, ako aj veľkosti frakcií bola realizovaná telefonicky oznámením žalobcovi osobne alebo oznámením vodičom žalobcu. Tak to uviedol vo svojej výpovedi samotný žalobca. Napriek snahe súdu vypočuť v konaní H. C., tento sa na pojednávanie nedostavil, jeho účasť žalobca zabezpečiť nedokázal, a preto následne na jeho svedeckej výpovedi netrval. Taktiež žalovaný uvádzal, že nedokáže zabezpečiť účasť tohto svedka na pojednávaní, keďže tento už dlhodobo pracuje v zahraničí. Výška kúpnej ceny, ktorá bola fakturovaná a ktorej súčasťou bola aj cena prepravy vychádzala z cenníka žalobcu, ktorý bol žalovanému známy a táto nebola rozporovaná. Na základe telefonických alebo ústnych objednávok žalovaného došlo k dodávkam kameniva na žalovaným určené miesta vykládky v mesiacoch september, október 2011 a množstvo kameniva, ktoré bolo dovezené, bolo vážené certifikovanou váhou, ktorú prevádzkuje spoločnosť KAMENIVO TRANSTAV, s.r.o.. Z vážnych lístkov je možné zistiť dátum váženia, označenie subjektu, ktorý vykonával dodávku, ďalej evidenčné číslo nákladného motorového vozidla a prípojného vozidla, na ktoré bolo kamenivo naložené, druh kameniva, brutto váhu vozidla s nákladom, váhu samotného vozidla a váhu nákladu v kilogramoch. Na vážnych lístkoch, ktoré boli predložené v rámci súdneho konania sa nachádzajú aj rukou napísané miesta vykládky, a to buď I. alebo U. W. a za týmto názvom je uvádzané meno I.. Prepravy, ktoré boli v tejto súvislosti vykonané, preukázal žalobca aj prehľadom jázd nákladných motorových vozidiel žalobcu, i keď súd konštatuje, že jednotlivé prehľady jázd, ktoré boli predložené a nachádzajú sa v spise na č.l.
54 - 67 a č.l. 73 - 81, ktoré napríklad realizoval vodič H. B., nesúvisia s prejednávaným obchodným prípadom. Z dodacích listov vyplýva, že prepravu realizovali vodiči žalobcu N. Y., I. C., I. R. a I. R., pričom jeden z týchto vodičov sa na pojednávaní vyjadril k spôsobu, akým realizujú nakládku tovaru a jeho vykládku do miest určenia. Tak ako súd vyššie konštatoval, žalovaný realizoval dvakrát platbu na bankový účet žalobcu s uvedením variabilného symbolu - čísla prvej z faktúr, kedy spolu uhradil sumu 6.000,- eur. Podľa tvrdení žalobcu, ktoré však neboli preukázané v súdnom konaní a právny zástupca žalovaného uvedené poprel, malo dôjsť v rámci mimosúdnej komunikácie medzi sporovými stranami k vyjadreniu, že žalobca má počkať na úhradu zvyšnej sumy, keďže žalovanému dlžia peniaze iní podnikatelia. Právny zástupca žalobcu v e-mailovej komunikácii so žalobcom v júni 2012 sa vyjadril, že žalovaný pošle návrh dohody ohľadom splátok dlhu, avšak k zaslaniu takejto dohody nedošlo. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uhrádzané platby by mali predstavovať preddavok kúpnej ceny, takéto tvrdenie neobstojí, keďže k úhrade sumy 2 x 3.000,- eur došlo po vystavení faktúr a sám žalovaný uvádzal ako variabilný symbol číslo faktúry na identifikáciu platby. Vypočutá konateľka žalovaného W. C. sa k veci vyjadriť nevedela, nakoľko objednávku kameniva mal realizovať zamestnanec žalovaného Branislav C., ktorý mal na to oprávnenie a bol to on, ktorý kontroloval množstvo dodaného štrku a taktiež on jej uviedol, že fakturované množstvo dodané nebolo. H. C. jej mal doniesť napísanú výšku sumy, číslo účtu a množstvo dodaného tovaru, ktoré má zaplatiť, pričom nezisťovala ďalej, aký objem dodaného tovaru H. C. prevzal od žalobcu. Toto jej tvrdenie sa javí ako nepravdepodobné, keď otázkou je prečo zo strany konateľky žalovaného nebola reakcia na množstvo dodaného tovaru. H. C. jej mal doniesť aj číslo účtu, na ktoré mala sumu uhradiť, pričom však číslo účtu žalobcu bolo známe z vystavených faktúr a je málo pravdepodobné, aby ho H. C. uvádzal na papieri, ktorý mal predložiť konateľke žalovaného. Pokiaľ nesedelo dodané množstvo podľa faktúr a dodacích listov s tým, čo v zmysle pokynu H. C. zaplatila, mala konateľka žalovaného túto situáciu riešiť so žalobcom, prípadne ho požiadať o vystavenie dobropisu. Konateľka sa nevedela vyjadriť ani na aký účel bolo dodané kamenivo použité a na aké stavby bolo kamenivo dodávané. K celému obchodnému prípadu, tak ako súd konštatoval, sa nevedel vyjadriť ani ďalší z konateľov žalovaného G. C.. G. I. I., ktorý bol vypočutý potvrdil, že žalovanému odporučil firmu žalobcu na dodávku kameniva. Ako sa už celá situácia odohrala si už nespomína. V súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalovaného, že na vážnych lístkoch, ktoré predložil žalobca je uvádzaná ako kontaktná osoba I. svedok uviedol, že na vážne lístky sa píše kontaktná osoba, avšak v I. a v U. W. nemala firma MOPAX, s.r.o., pre ktorú pracuje, žiadne stavby, kde by sa dodávalo kamenivo. Nevedel sa vyjadriť, prečo je tam uvádzané jeho meno. Je to záznam, ktorý si asi robil vodič. Svedok uviedol, že nikdy nepreberal tovar za žalovaného v I. alebo U. W.. Pokiaľ odporučil žalobcu na dodávku kameniva žalovanému, určite so žalovaným hovorili o tom, že sa to nebude dodávať cez nich, ale že si to žalovaný urobí na priamo. K menám uvedeným na vážnych lístkoch žalobca sa na pojednávaní dňa 14.10.2013 vyjadril, že: „firma MOPAX, s.r.o. objednávala materiál pre žalovaného v samotnom začiatku, keď im začali dodávať a vodiči to tak vypisovali. Niektoré fúry išli pre pána I.a a niektoré pre pána Pavlička, ktorí sa dohodli, ktoré fúry sú pre koho a pán Molitor mu mal poslať súpis, ktorým sa odfakturovala časť dodaného tovaru firme MOPAX, s.r.o. s tým, že zbytok má byť fakturovaný žalovanému. Ja som si to overoval aj u pána I. aj u pána C. a bolo to všetko na základe ústnych dohôd. Udialo sa tak pred samotnou fakturáciou“. Prečo bolo na vážnych listoch uvádzané meno „I.“ neozrejmila dokonale ani odpoveď žalobcu na pojednávaní a možno sa len domnievať, že uvedené súvisí s tým, že prvotný kontakt medzi žalobcom a žalovaným sa realizoval cez pána I. zo spoločnosti MOPAX, s.r.o., ktorá dlhodobo spolupracuje so žalobcom. Svedok I. potvrdil, že nemali stavby v I. a U. W. v rozhodnom období a potvrdil, že v tej dobe realizovali stavby v G. H., D. ako aj v K.. S tým súvisia aj predložené listinné dôkazy právnym zástupcom žalobcu, a to dodacie listy k faktúram vystaveným pre spoločnosť MOPAX, s.r.o. za september a október 2011, ktorými žalobca vyúčtoval kúpnu cenu kameniva dodaného tejto spoločnosti v septembri a októbri 2011 (pozri č.l. 153 - 156 spisu). Z týchto dodacích listov vyplýva, že kamenivo pre MOPAX, s.r.o. bolo dodávané na odlišné miesta vykládky ako žalovanému, a preto je nepravdepodobné, aby došlo k zámene tovaru pre jednotlivé subjekty. Súd ďalej konštatuje, že žalovaným predložené faktúry na poslednom pojednávaní, vystavené pre spoločnosť B.M.Š. s.r.o. a pre spoločnosť GRASSTECHNIC, s.r.o. nie sú dôkazmi, ktoré by vyvracali skutočnosť, že žalobca dodal fakturované množstvo tovaru žalovanému. Uvedené faktúry preukazujú len to, že žalovaný týmto spoločnostiam fakturoval okrem iného aj tam uvádzané množstvá kameniva, či štrku. Súd preto návrh na vypočutie zástupcov týchto spoločností nepokladal za dôkaz, ktorý by pomohol ozrejmiť skutočne dodané množstvá kameniva žalobcom žalovanému, preto takýto návrh zamietol.
14. Súd poukazujúc na vyššie citované ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka má za to, že žalovaný čiastočným plnením svojho záväzku, ktoré učinil v novembri 2011 vo výške 3.000,- eur
a následne v januári 2012 vo výške 3.000,- eur, uznal zvyšok dlhu, keďže s ohľadom na okolnosti týchto čiastočných plnení možno usudzovať, že plnením uznal aj zvyšok záväzku, keď súd opätovne udáva, že žalovaný vystavené faktúry, ktoré mu boli doručené nijakým spôsobom nenamietal čo do množstva dodaného tovaru, nevyslovil v čase ich doručenia pochybnosť, nežiadal ich stornovať a vystaviť nové faktúry, prípadne nepožiadal o vystavenie dobropisu. Obdobne sa tak nestalo ani po doručení predžalobnej výzvy v marci 2012 a tak sa žalobca mohol oprávnene domnievať, že žalovaný neuhradil svoj záväzok nie z toho dôvodu, žeby ho neuznával. Okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že v tej dobe nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov na úhradu svojho záväzku vo vzťahu k žalobcovi. Súd konštatuje, že žalovaný neučinil žiaden taký úkon, z ktorého by bolo možné usudzovať, že zvyšok kúpnej ceny neuznáva.
15. Obrana žalovaného v tomto spore je spojená s jeho tvrdením, že mu nebol dodaný tovar v takom množstve ako je fakturovaný, pričom zdôrazňuje, že žalovaný nenamieta vady tovaru. Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva (§ 420 ods. 1 Obch. zák.). Pre posúdenie množstva tovaru je teda rozhodujúca zmluva. V tomto smere tu existuje objednávka zasielaná e-mailom (pozri č.l. 89 spisu). Množstvo tovaru, ktorý sa má dodať, tvorí podstatnú časť kúpnej zmluvy, preto musí byť vždy určené priamo v zmluve, inak platná zmluva nevznikne. Ak však zo zmluvy vyplýva, že množstvo tovaru je určené len približne, je predávajúci oprávnený určiť presné množstvo tovaru, ktorý sa má dodať, ibaže zmluva priznáva toto právo kupujúcemu (§ 421 ods. 1 Obch. zák.). Ide o ustanovenie dispozitívneho charakteru, kedy v niektorých prípadoch strany v kúpnej zmluve určia množstvo tovaru iba približne alebo takéto približné určenie množstva vyplýva nepriamo z povahy tovaru. V takomto prípade ide o tom, kto je oprávnený určiť presné množstvo. Odsek 1 § 421 Obch. zák. ustanovuje, že toto právo patrí predávajúcemu, s výnimkou prípadu, keď ho zmluva priznáva kupujúcemu. Množstvo a druh kameniva v danom prípade bol priebežne precizovaný žalovaným ako kupujúcim podľa skutočných potrieb žalovaného pri prácach v Mlynici a U. W., a to v zmysle ústnej dohody zmluvných strán. Z dokladov - dodacích listov vyplýva, aké množstvo žalobca dodal žalovanému a aké množstvo mu fakturuje. Žalovaný sa do dňa podania odporu voči platobnému rozkazu nezmienil žalobcovi, že mu bolo fakturované viac ako bolo dodané. To znamená, že mu bolo dodané menšie množstvo kameniva ako je uvádzané v sprievodných dokladoch k faktúram. Takýto stav jednoznačne je možné považovať za vadu dodaného tovaru a ako také malo byť žalovaným namietané. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, či žalovaný niekedy ako kupujúci podal správu žalobcovi ako predávajúcemu o vade tovaru spočívajúcej v nedodržaní množstva dodaného tovaru bez zbytočného odkladu. Po prvýkrát na túto skutočnosť poukázal v rámci prebiehajúceho sporu v odpore voči platobnému rozkazu.
16. Povinnosťou kupujúceho je oznámenie vád tovaru predávajúcemu v lehote podľa ods. 1 § 428 Obchodného zákonníka (notifikačná povinnosť). Včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru. Ak si kupujúci nesplní čas svoju oznamovaciu povinnosť, jeho nároku z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní s ohľadom na to, že ak predávajúci vznesenie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej oznamovacej povinnosti, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád tovaru. Nedochádza tu k zániku práva kupujúceho z vád tovaru, predávajúci by mohol akceptovať aj oneskorené oznámenie a tieto vady odstrániť. Súd neprihliada v súdnom konaní na oneskorenie notifikačnej povinnosti ex offo, ale len na námietku vznesenú predávajúcim.
17. V predmetnom spore žalobca vzniesol námietku nesplnenia si zákonnej povinnosti žalovaného oznámiť vady včas. Kupujúci je povinný oznámiť vady bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil alebo ich mal zistiť. V súvislosti s uplatnením reklamácie bez zbytočného odkladu súd poukazuje na rozhodcovský nález vydaný v právnej veci č. 5713 z roku 1989 na rozhodcovskom súde pri MOK v Paríži, kde rozhodcovia pri výklade obdobného výrazu obsiahnutého v článku 39. Viedenského dohovoru, kde sa ukladá kupujúcemu povinnosť oznámiť vady predávajúcemu v „primeranej lehote“ po tom, čo ich zistil alebo mal zistiť dospeli k záveru, že za primeranú lehotu sa považuje lehota 8 dní, pričom tento výklad možno prijať aj pre účely výkladu ust. § 428 Obchodného zákonníka. Súd preto po vznesenej námietke prihliadol na následky zmeškania reklamačnej lehoty, t. j. kupujúcemu neprisúdil uplatnené právo, i keď len domnelé (v rámci vykonaného dokazovania nie je možné konštatovať, že došlo k množstevným vadám dodaného tovaru) zo zodpovednosti za vady, keďže si kupujúci svoju povinnosť oznámiť vady nesplnil včas.
18. Súd na základe vyššie uvedeného žalobe ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.659,13 eur žalobcovi.
Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení novely 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku). Záväzkový vzťah účastníkov konania vznikol pred 1.2.2013. Výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
19. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške, a to vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.399,01 eur od 27.10.2011 do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.260,12 eur od 26.11.2011 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.