Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cb-185-2015.pdf
PDF · 91.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/185/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Obec Víťaz, 082 38 Víťaz 111, IČO: 00 327 981, zastúpeného JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so sídlom ul. Majlátha 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: STAVOMONT-SP Snina, spol. s r.o., so sídlom Stakčínska 758/8, 069 01 Snina, IČO: 31 722 849, zastúpenému JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 12 250,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12 250,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 12 250,- eur od 09.04.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 27.08.2015 na tunajšom súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 12 250,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 15.01.2013 prenajal pre žalovaného priestor pre zriadenie staveniska v dohodnutej cene 12 250,- eur a následne dňa 25.03.2013 vyhotovil faktúru č.20137 na dohodnutú sumu, ktorá bola splatná dňa 08.04.2013. Žalovaný predmetnú faktúru bez výhrad prijal, avšak v čase splatnosti ani doposiaľ ju žalobcovi neuhradil. Žalovaný kontaktoval žalobcu po splatnosti faktúry a prisľúbil uznanie dlhu formou notárskej zápisnice, ktorá by mohla byť exekučným titulom. Neskôr termíny posúval a následne už nebol zastihnuteľný ani telefonicky a na odkazy nereagoval. Žalovaný sa od 09.04.2013 dostal do omeškania s úhradou faktúry, preto si žalobca uplatnil tiež úroky z omeškania.
2. Platobným rozkazom č.k. 12Cb/185/2015-14 zo dňa 28.09.2015 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že pri danom skutkovom stave veci neuznáva požadovanú sumu a v priebehu konania preukáže, že v účtovníctve neeviduje pohľadávku v takej výške, ktorej sa žalobca domáha, a ktorá sa nezakladá na pravdivom skutkovom základe.
3. Strany sporu boli na pojednávanie nariadené na deň 13.10.2016 riadne a včas predvolané. Po vyvolaní veci súd zistil, že na pojednávanie sa nedostavil žalovaný. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 13.10.2016 z dôvodu pracovnej cesty právneho zástupcu. Zároveň uviedol, že dáva súhlas, aby súd konala pojednával v predmetnej veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd v súlade s ust. § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v jeho neprítomnosti a otvoril pojednávanie.
4. Žalobca prítomný na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá a žiada, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na to, že medzi stranami sporu vznikol obchodno-záväzkový právny vzťah založený na tom, že zo strany žalobcu bol žalovanému prenajatý priestor za účelom medzi nimi dohodnutým a tento priestor bol žalovanému poskytnutý. Túto skutočnosť potvrdzuje písomná objednávka žalovaného ním podpísaná. V objednávke bola zároveň dohodnutá cena prenájmu vo výške 12 250,- eur. Táto cena bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou, ktorá bola žalovanému doručená. Táto skutočnosť je nesporná a svedčí o tom aj to, že odo dňa vystavenia tejto faktúry v priebehu 2 rokov zo strany žalovaného nebola namietaná ani pravosť, ani výška fakturovanej sumy a nebola rozporovaná vyfakturovaná suma, ani samotný predmet zmluvy. Zo strany žalovaného boli vznesené prvé námietky až po doručení platobného rozkazu, ktorý bol vydaný v tomto súdnom konaní, pričom tieto tvrdenia žalovaného žalobca považuje iba za účelové tvrdenia, ktorými sa žalovaný snaží oddialiť konečné rozhodnutie v danej právnej veci. Vzhľadom na uvedené poukázal na to, že z jeho strany bol preukázaný nárok a to ako po stránke právnej stránke tak aj po stránke skutkovej a žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vo výške 100%.
5. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a listinami tvoriacimi prílohu podaného návrhu a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobca je orgánom samosprávy vykonávajúci samostatnú, nezávislú správu vlastných záležitostí podľa svojich potrieb, zo svojej vôle, pri ktorej rešpektuje len zákony.
7. Žalovaný je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorej predmetom činnosti je najmä vykonávanie bytových a občianskych stavieb, priemyselných a poľnohospodárskych stavieb, inžinierskych stavieb, stavebné rekonštrukcie, výroba betónových zmesí, maltových zmesí, betónových výrobkov a murovacích materiálov, maloobchod, veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť a iné.
8. Z objednávky č.18/EÚ/2013 zo dňa 15.01.2013 súd zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal prenájom priestorov pre zriadenie staveniska v dohodnutej cene 12 250,-eur a to v období od 16.01.2013 do 20.03.2013.
9. Žalobca faktúrou č.20137 zo dňa 25.03.2013 vyfakturoval žalovanému za prenájom priestorov pre zriadenie staveniska od 16.01.2013 do 20.03.2013 dohodnutú cenu 12 250,- eur. Faktúra bola splatná dňa 08.04.2013.
10. Upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 30.09.2013 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 12 252,14 eur, t.j. fakturovanú cenu za prenájom priestorov vo výške 12 250,- eur a úroku z omeškania vo výške 2,14 eur. Žalovaný faktúru neuhradil v lehote splatnosti a napriek upomienke a výzve právneho zástupcu ju neuhradil ani doposiaľ.
11. Svoju obranu proti žalobe žalovaný založil na tom, že predmetnú faktúru neeviduje vo svojom účtovníctve. V podanom odpore žalovaný však nenamietal, že by si u žalovaného neobjednal prenájom priestorov na zriadenie staveniska v období od 16.01.2013 do 20.03.2013 za dohodnutú cenu 12 250,- eur, že by mu žalobca neposkytol priestory na prenájom v tomto období, ani že by ich žalovaný nevyužil.
12. Žalobca poukázal na to, že žalovaný, u ktorého urgoval zaplatenie predmetnej faktúry svoj záväzok voči nemu nepopieral, naopak žiadal o určitý čas na úhradu pohľadávky z dôvodu platobnej neschopnosti. Od vystavenia faktúry nedošlo ani k jej vráteniu, ani k namietaniu pohľadávky čo do dôvodu alebo čo do výšky a žalovaný nepodnikol žiadne kroky na popretie pohľadávky žalobcu.
13. Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvoril, že medzi stranami sporu bol uzatvorený obchodno- záväzkový právny vzťah v súlade s ust. § 269 ods.2 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník.
14. Podľa § 1 ods.2 zák. č.513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods.2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 3 písm. b) na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.
Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto type zmluvy v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
15. Podľa § 633 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
16. V § 663 Občianskeho zákona ide o všeobecnú úpravu nájomného vzťahu. Ustanovenia § 662 až § 664OZ sú všeobecné a platia pre všetky druhy nájmu. Kontrola predmetu nájmu a spôsob jeho užívania (§ 665 OZ) je právom prenajímateľa. V Občianskom zákone chýba osobitná úprava nájmu pozemku. Na vznik nájomnej zmluvy nevyžaduje zákon písomnú formu. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu v súvislosti s prenechaním veci a jej užívaním sú upravené v § 664 a § 665 OZ. Nájom oprávňuje nájomcu vec užívať tak, ako je vymedzené najmä v § 663 až § 665 OZ, prípadne ako to bolo vymedzené zmluvou. Odplatnosť je pojmová náležitosť nájomného, bez nej by nešlo o nájomnú zmluvu, ale o niektorý iný typ zmluvy. Odplatu za nájom označujeme ako nájomné.
Pre prípad nájomného vzťahu plnenie prenajímateľa spočíva v prenechaní vecí nájomcovi za úplatu na užívanie alebo k braniu úžitkov z vecí. Je právom nájomcu rozhodnúť (ak to nie je v rozpore so zmluvou), na aký účel, akým spôsobom a s akou intenzitou bude predmet nájmu užívať. Tomu zodpovedá i prípadný majetkový prospech nájomcu za situácie, keď mu nájomca užíva predmet nájmu bez nájomnej zmluvy. Faktické užívanie veci je realizácia užívacieho práva; majetkovú hodnotu má však samé užívacie právo. Tým, že nájomca využíva užívacie právo, získava majetkový prospech spočívajúci v užívaní veci, za ktoré je povinný poskytnúť odplatu vo forme nájomného.
17. Súd po vyhodnotení zisteného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že žalobca svoj uplatnený nárok dostatočne skutkovo a právne odôvodnil a predloženými listinnými dôkazmi ho preukázal čo do dôvodu i výšky. Súd v konaní vykonaným dokazovaním nezistil žiadny dôkaz spôsobilý vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy o základe a výške jeho nároku. Súd nemal dôvod spochybňovať žalobcom tvrdené skutočnosti o tom, že žalovaný si u neho objednávkou zo dňa 15.01.2013 objednal prenájom priestorov za účelom zriadenia staveniska a že žalobca mu priestory v čase od 16.01.2013 do 20.03.2013 prenajal.
Za prenájom priestorov za účelom zriadenia staveniska žalobca vyfakturoval žalovanému dohodnutú cenu v zmysle objednávky žalovaného a to sumu 12 250,- eur. Žalobca faktúru č. 20137 zo dňa 25.03.2013, splatnú dňa 08.04.2013 žalovanému doručil, o čom svedčí skutočnosť, že žalovaný požiadal žalobcu o predĺženie termínu jej splatnosti z dôvodu jeho platobnej neschopnosti.
18. Argument žalovaného o tom, že predmetnú faktúru neeviduje vo svojom účtovníctve nie je spôsobilým prostriedkom procesnej obrany, táto skutočnosť svedčí skôr o nedôslednom vedení účtovníctva žalovaného. Obrana žalovaného v tomto konaní bola založená iba na uvedených skutkových tvrdeniach a ďalej na tvrdeniach o tom, že záväzok v žalovanej výške neeviduje a predmetná pohľadávka nezodpovedá skutočnému stavu. Vo vyjadrení zo dňa 06.05.2016 - odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí odporu, na svoju obranu v konaní uviedol, že prenájom priestorov v dobe od 16.01.2013 do 20.03.2013 nevyužil v danom čase. Podľa jeho názoru, žalobca nepreukázal, že žalovaný stavenisko
využil. Chcel navrhnúť žalobcovi úpravu ceny s ohľadom na nevyužitie priestorov. Svoje skutkové tvrdenia však žalovaný nepreukázal žiadnymi dôkazmi a v tomto smere ani nenavrhol vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania. Mylne sa žalovaný domnieva, že dôkazné bremeno ohľadom doby užívania prenajatých priestorov bolo na strane žalobcu. Toto dôkazné bremeno zaťažovala žalovaného, ktorý namietal, že počas dojednanej doby, prenajaté priestory neužíval. Pričom nebola sporná doba, na ktorú v zmysle objednávky žalovaného mu žalobca priestory prenajal. Danú skutočnosť žalovaný nepoprel. Vzhľadom na dobu od podania žaloby (27.08.2015) do dňa vyhlásenia rozhodnutia v danej právnej veci (13.10.2016) žalobca mal dostatočný časový priestor na to, aby ním tvrdené skutočnosti relevantným spôsobom preukázal. V tomto konaní realizoval viacero procesných úkonov, na pojednávanie bol riadne predvolaný a to v dostatočnom časovom odstupe (19.09.2016) a teda ak sa pojednávania nemohol zúčastniť, mal stále ešte možnosť písomnou formou svoje skutkové tvrdenia preukázať.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
Súd preto dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 12 250,- eur.
19. Podľa § 365 Obchodného zákonníka platného v čase vzniku záväzkového vzťahu, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so splatením peňažného záväzku, žalobca bol oprávnený požadovať aj zaplatenie úrokov z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v požadovanej výške, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.
21. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade mal žalobca vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.