Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12C-243-2016.pdf
PDF · 185.36 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-12C/243/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu G.. O. Y., Y. Y.. P. XXX/ XX, XXX XX J. U. proti žalovaným 1/ Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, IČO 00467551, Škultétyho 329/102, 990 01 Veľký Krtíš, zastúpeného Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom Mierové námestie 452, 991 28 Vinica a žalovanému 2/ Banskobystrickému samosprávnemu kraju, IČO 37828100, Nám. SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu nemajetkovej ujmy 1 000 Eur a o písomné ospravedlnenie, takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1000,- Eur z a s t a v u j e.
Súd žalobu, voči žalovanému 2/ z a m i e t a.
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému 1/ a 2/ sa nárok na trov konania p r i z n á v a v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného 1/ a 2/ povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi nemajetkovú ujmu 1000,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež sa od žalovaného 1/ domáhal písomného ospravedlnenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku listom s nasledovným textom: „Vedenie domova dôchodcov a domova sociálnych služieb sa týmto ospravedlňuje G.. O. Y., že nebol sestrami Y.. Z. U. a L. dňa 29.11.2015 ihneď telefonicky informovaný o tom, že jeho pani matka N. Y. v dôsledku ťažkého kardiorespiračného zlyhávania umiera, hoci vedeli a boli uzrozumené o tom, že tak mali urobiť na základe jeho špecifickej požiadavky v podobe písomnej žiadosť zo dňa 21.07.2014, doručenej dňa 21.07.2014 zariadeniu a na základe písomnej žiadosti zo dňa 23.04.2015, doručenej dňa 23.04.2015 zariadeniu. Takúto nečinnosť obidvoch sestier zariadenie pre seniorov považuje ako morálne a etické pochybenie.“ Žalovaný 2/ je povinný sa písomne ospravedlniť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku listom s nasledovným textom: „Vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja sa týmto ospravedlňuje G.. O. Y., že nebol zamestnancami Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši Y.. Z.X. U. a L., dňa 29.11.2015 ihneď telefonicky informovaný o tom, že jeho matka pani N. Y. v dôsledku ťažkého kardiorespiračného zlyhávania umiera, hoci vedeli a boli uzrozumení o tom, že tak mali urobiť na základe jeho špecifickej požiadavky v podobe písomnej žiadosť zo dňa 21.07.2014, doručenej dňa 21.07.2014 zariadeniu a na základe písomnej žiadosti zo dňa 23.04.2015, doručenej dňa 23.04.2015 zariadeniu. Takúto nečinnosť obidvoch sestier vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja považuje ako morálne a etické pochybenie.“ Súčasne sa domáhal od žalovaných 1/ a 2/ povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu trovy konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.11.2015 v nočnej dobe, asi o 01:11 hod bola k jeho matke, N. Y., ktorá bola umiestnená v zariadení Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši, privolaná sestrou Y.. Z. U. rýchla zdravotná pomoc, nakoľko mala ťažkosti s dýchaním. Po
vyšetrení lekárka rýchlej zdravotnej služby rozhodla o potrebe jej prevozu do nemocnice pričom jeho matka prevoz odmietla. Dňa 29.11.2015 asi o 07:30 hod prišiel žalobca do zariadenia, kde zistil, že jeho matka je v šoku, leží na posteli a ťažko sa jej dýcha, pričom sa trasie. Pri následnom okamžitom prevoze záchrankou do Všeobecnej nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši bolo zistené, že mala dušnosť už od večera 28.11.2015, bola hydratovaná s nízkym krvným tlakom s poklesom na 80/60 mmHg a na kardiálne zlyhanie umiera dňa 30.11.2015, teda 37 hodín po privezení na interné oddelenie. Zamestnanci zariadenia zaradení do služby v dobe od 18:00 hod. dňa 28.11.2015 do asi 07:30 hod. dňa 29.11.2015, teda do jeho príchodu vedeli a boli uzrozumení o tom, že na základe jeho písomnej žiadosti zo dňa 21.07.2014, doručenej zariadeniu 21.07.2014 a na základe písomnej žiadosti zo dňa 23.04.2015, doručenej zariadeniu dňa 23.04.2015 ho majú telefonicky vyrozumieť a privolať v prípade vážnej choroby jeho matky. Nezabezpečili jeho prítomnosť dňa 29.11.2015 v zariadení hoci z lekárskej správy lekára rýchlej lekárskej pomoci poskytovateľa Falck záchranná a.s. stanica Veľký Krtíš v podobe poučenia o zdravotnom stave pacienta zo dňa 29.11.2015 o 01:49 hod. vyplýva, že jej hrozí poškodenie zdravia a smrť v dôsledku srdcového zlyhania následkom čoho došlo k tomu, že bez jeho prítomnosti bolo získané písomné vyhlásenie jeho matky, že odmieta poskytnutie odporúčanej zdravotnej starostlivosti v podobe transportu do nemocnice a následnú hospitalizáciu v nemocnici a až pri jeho náhodnom príchode do zariadenia asi o 07:30 hod. došlo k odvolaniu odmietnutia poskytnutia odporúčanej zdravotnej starostlivosti a potom ako zabezpečil jej prevoz do nemocnice dňa 30.11.2015 v čase o 22:40 hod, teda 37 hodín po prijatí na internom oddelení nemocnice zomrela. V danej veci došlo k morálnemu a k etickému zlyhaniu a pochybeniu zamestnancov zariadenia pri poskytovaní starostlivosti jeho matke, nebohej N. Y.. Nepočínali si zodpovedne, čestne a svedomite pri plnení svojich pracovných povinností aby tak predišli vzniku nemajetkovej ujmy následkom toho mu bola spôsobená nemajetková ujma. Spôsobenie nemajetkovej ujmy spočíva v tom, že s matkou bol citovo viazaný, bola odkázaná na jeho finančno-materiálnu pomoc, pretože dôchodok ktorý poberala nepostačoval na krytie jej bežných životných potrieb, nepostačoval na úhradu za poskytovanie sociálnej služby v zariadení. Protiprávnym konaním došlo k zásahu do jeho súkromia v podobe požiadavky na vyrozumenie o umieraní jeho matky, stratil tým možnosť postarať sa o zabezpečenie poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Utrpel traumu pri príchode do zariadenia pri pohľade na umierajúcu matku. Tým, že nebol ihneď vyrozumený o jej takom ťažkom zdravotnom stave, že umiera tak stratil možnosť poskytnúť jej okamžitú pomoc po príchode do zariadenia sa dostal do pocitu úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, stratil možnosť viesť rodinný život v podobe návštev, narušili sa jeho citové väzby a tým došlo k zásahu do jeho súkromia a takáto trauma je už neodstrániteľná. O tom, že jeho matka umiera nebol vyrozumený ani dňa 29.11.2015 v ranných hodinách o 06:00 hod, kedy došlo k výmene služieb medzi sestrami. Poukázal tiež na znenie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého je každý povinný si počínať tak aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode, na životnom prostredí. Zo strany obidvoch sestier došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti zo zákona. Pri špecifikácií škody v podobe spôsobenia nemajetkovej ujmy vychádzal zo závažnosti skutku. Výška sumy nemajetkovej ujmy nebola vyčíslená na základe tabuliek ani obdobného skutku ale na základe vlastnej úvahy s poukazom na nasledovné faktory: 1. Spôsob umierania jeho matky v zariadení pre seniorov, ležala nezakrytá bez podania stravy, 2. Chýbal pocit dôstojnosti a zodpovednosti sestier zariadenia pri umieraní jeho matky ako im zverenej osoby, imobilnej, so slabým srdcom, 3. Nebola zabezpečená jeho osobná prítomnosť pri umieraní jeho matky ako najbližšieho člena rodiny na základe jeho špecifickej požiadavky v podobe písomnej žiadosti, ani v priebehu dňa pri výmene služieb, ani po výmene služieb, 4. Negatívny vzťah k sestrám za morálne a etické zlyhanie pri ošetrovaní jeho matky po odchode lekára rýchlej zdravotnej pomoci, poskytovateľa Falck záchranná a.s. stanica Veľký Krtíš dňa 29.11.2015 o 01:49 hod, 5. Emočná nepohoda, ktorá vyvolala dlhodobo v ňom hnev, pobúrenie, rozhorčenie, nesúhlas, pocit krivdy, zúfalstva a zdesenie, to všetko malo za následok nespavosť, vnútorné napätie, nechutenstvo k jedlu a stratu životnej energie. Na základe všetkých týchto uvedených faktorov je toho názoru, že je v práve na finančné odškodnenie s pôsobením nemajetkovej ujmy vo výške 1000,- Eur. Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši je právnická osoba, ako rozpočtová organizácia s právnou subjektivitou, zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja ktorý zabezpečuje sociálnu starostlivosť podľa § 35, § 38 Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov formou celoročného pobytu. Dňa 25.06.2002 Banskobystrický samosprávny kraj zriadil Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb zriaďovateľskou listinou č. 2002/002546 s účinnosťou od 01.07.2002 na dobu neurčitú. Teda má právnu subjektivitu a je vecne legitimovaný v tomto konaní, preto je žalovaný spoločne s Banskobystrickým samosprávnym krajom. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.08.2016 ďalej poukázal žalobca na to, že medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je tu solidárna zodpovednosť na základe vlastníckeho vzťahu medzi vlastníkom a ním vlastneným zariadením sociálnych služieb a
preto sú žalovaní 1/ a 2/ solidárne pasívne vecne legitimovaní. Zaplatenie nemajetkovej ujmy 1000,- Eur v rámci solidárnej zodpovednosti a písomné ospravedlnenie si uplatňuje titulom ochrany osobnosti podľa § 11 až § 16 Občianskeho zákonníka, nakoľko došlo k zásahu do jeho zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti. Interná smernica IS 03 Proces prijímania občanov a poskytovanie služieb prijímateľom sociálnej služby zo dňa 17.12.2014 v článku 8 uvádza, že sestra je povinná pri svojej práci zaznamenávať všetky ošetrovateľské úkony do dekurzov ktoré vedú pre každého prijímateľa sociálnej služby, pri svojej práci dohliada aj na výkon práce opatrovateľov, rieši krízové stavy v súlade s predpismi. Terapiou alebo privolaním rýchlej zdravotnej pomoci a o tejto skutočnosti informuje príbuzného alebo určené osoby v dennej zmene bez meškania, v nočnej zmene do 22:00 hod a pri zhoršení zdravotného stavu v nočných hodinách informuje príbuzných v ranných hodinách nasledujúceho dňa. Zo strany Y.. Z. U. a I. L. došlo dňa 29.,11.2015 k porušeniu interného predpisu v podobe internej smernice IS 03 tým, že bez meškania telefonicky nebol žalobca informovaný o tom, že jeho matke sa v nočnej hodine až tak rapídne zhoršil zdravotný stav, že musela byť privolaná rýchla zdravotná pomoc a v dôsledku kardiorespiračného zlyhávania umiera hoci vedeli a boli uzrozumené o tom, že tak mali urobiť na základe uvedenej internej smernice a na základe jeho písomnej požiadavky v podobe jeho dvoch žiadostí. Ďalej poukázal na to, že dňa 29.11.2015 bola nedeľa a preto sa jednalo o jeho náhodný príchod do zariadenia v ranných hodinách v čase asi o 07:30 hod. v sobotu, v nedeľu nechodil pravidelne do zariadenia lebo doobeda trávil čas na mestskej plavárni a v poobedňajších hodinách v Dolnej Strehovej, prípadne mal iné aktivity a preto sa jednalo o jeho náhodný príchod. Pri príchode do zariadenia zistil, že mama leží na posteli nezakrytá, trasie sa a má dušnosť, ťažko sa jej dýchalo. Okamžite opatrovateľke povedal aby zavolala sestru, lebo s matkou je zle. Po odchode opatrovateľky z izby matke povedal, že sa zadusí ako jej švagor, v bolestiach umrie. Matka sa viditeľne zľakla a povedala, že dobre. Teda svojou prítomnosťou zabezpečil, že jeho matka už asi po šiestich hodinách odvolala svoj informovaný nesúhlas s hospitalizáciou. Je toho názoru, že v uvedenej nočnej dobe došlo k takému agresívnemu správaniu sestry Y.. Z. U. voči jeho matke že to zanechalo u nej psychickú traumu a depresívny stav až do jej úmrtia v nemocnici. V zariadení bolo všeobecne známe že jeho matka a sestra Y.. Z. U. mali zlý vzájomný vzťah. Jeho matka zhodne v dňoch 29.11.2015 a 30.11.2015 v priebehu hospitalizácie v nemocnici v depresívnom stave v celej udalosti udávala, že Y.. Z. U. potom ako vstúpila do izby v nočnej dobe jej doslova začala robiť vojnu a následkom takéhoto správania dostala bolesti v strede hrudníka. Pokiaľ ide o odmietanie hospitalizácie jeho matkou dňa 29.11.2015 je toho názoru, že posádka rýchlej lekárskej pomoci pochybila keď nevykonala transport jeho matky do nemocnice, hoci vedela že sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť aj keď odmietla hospitalizáciu v danom prípade jej nesúhlas nemal byť braný do úvahy. Mala jej byť poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť okamžite bez jej súhlasu z dôvodu jej duševnej neschopnosti správne vnímať a posudzovať veci ako to vyplýva na základe psychiatrických vyšetrení nakoľko sa jednalo o osobu senilnú. Ak sa jej dávalo na podpis odmietanie hospitalizácie nebola povinná ho podpísať ihneď mal sa jej poskytnúť primeraný čas na podpis až do jeho príchodu, v prípade jeho vyrozumenia by bol prítomný do ôsmych minút a ak už pri jeho príchode by odmietla prevoz mohol odmietnutie vziať späť lebo jej to zo zákona umožňuje. Súčasne navrhol výsluch svedka D. Y., zamestnankyne Domova dôchodcov, domova sociálnych služieb Veľký Krtíš, ktorá mu telefonovala dňa 21.04.2015 asi 23:30 hod., že došlo ku skolabovaniu jeho matky a že bola privolaná pohotovostná služba. Jej výpoveď má potvrdiť skutočnosť, že o povinnosti neodkladne telefonicky ho vyrozumieť v prípade privolania pohotovostnej služby k jeho matke bola poučená na základe jeho písomnej žiadosti zo dňa 21.07.2014. Ďalej navrhol vypočuť svedka D.. C. Y., Y.. Z. U., I. L. zamestnancov Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Veľký Krtíš, ktorí mali svojou výpoveďou potvrdiť povinnosť neodkladne ho telefonicky vyrozumieť v prípade privolania pohotovostnej služby k jeho matke na základe jeho písomnej žiadosť zo dňa 21.07.2014 a písomnej žiadosť zo dňa 23.04.2015 po poučení D.. C. Y.. Navrhol výsluch svedkov G. I. a H. V. zamestnancov Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Veľký Krtíš, ktorí mali ako opatrovatelia službu od 18:00 hod. dňa 28.11.2015 do 29.11.2015 do 6 00 hod. a ktorí sa mali vo svojej výpovedi vyjadriť k správaniu sestry Y.. Z. U. k jeho matke a na riadne zistenie skutkového stavu veci. Tiež výsluch svedka M.. D. S., E.. riaditeľa Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý sa mal vo svojej výpovedi vyjadriť k morálnym normám a etickým normám ako aj základným aspektom výkonu zamestnania sestier a na základe toho zaujať stanovisko k správaniu k jeho matke ako zverenej osobe, ktorá bola bezbranná a zároveň imobilná, tiež k priebehu výkonu prešetrenia sťažnosti, pretože v oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti č. 39/2015 absentuje meno a priezvisko vedúcej sociálno - zdravotného úseku. V oznámení sú uvádzané údaje ktoré sú v rozpore so skutočnosťou, zabezpečenými listinnými dôkazmi. Ďalej navrhol výsluch svedkov M.. O. E., D.Z. H., D. - J. E., G. I., T. Y., M.. M. Z., ktorí sa mali vyjadriť k tým skutočnostiam ako ťažko sa žalobcovi dýchalo na pohrebe jeho matky, ako ťažko psychicky znášal pohreb svojej matky. Ďalej žiadal zabezpečiť
predloženie listinných dokladov a to kópie dokladov, písomností ktoré boli predložené v súvislosti s oznámením o výsledku prešetrenia sťažností zo dňa 19.02.2016 a to zo strany vyšetrovaných osôb, tiež zápisnicu o prešetrení sťažnosti.
2. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval svojej písomnej žaloby. Poukázal na to, že celá žaloba by nebola podaná keby Banskobystrický samosprávny kraj svojvoľne neodignoroval jeho žiadosť o písomné ospravedlnenie a o prehodnotenie sťažnosti v ním stanovenej lehote. Súčasne navrhol, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu na znenie, že Žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ zariadenia pre seniorov je povinný sa písomne ospravedlniť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku listom s nasledovným textom: „Vedenie Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši sa týmto ospravedlňuje G.. O. Y., že nebol ihneď sestrami/zdravotníckymi asistentkami Y.. Z. U. a I. L.A. dňa 29.11.2015 v ranných hodinách pri výmene služby telefonicky informovaný o tom, že k jeho matke pani N. Y. bola v nočnej dobe privolaná rýchla zdravotnícka pomoc a že v dôsledku ťažkého kardiorespiračného zlyhávania umiera, hoci vedeli a boli uzrozumené o tom, že tak mali urobiť bez meškania na základe interného predpisu v podobe internej smernice IS03 proces prijímania občanov a poskytovanie služieb prijímateľom sociálnej služby zo dňa 17.12.2014.“ Žalovaný 2/ ako vlastník prevádzkovateľa zariadenia pre seniorov je povinný sa písomne ospravedlniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku listom s nasledovný textom: „Vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja v Banskej Bystrici sa týmto ospravedlňuje G.. O. Y., že nebol ihneď sestrami/zdravotníckymi asistentkami Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši, Y.. Z. U. a I. L.Č. dňa 29.11.2015 v ranných hodinách pri výmene služby telefonicky informovaný o tom, že k jeho matke pani N. Y. bola v nočnej dobe privolaná rýchla zdravotnícka pomoc a že v dôsledku ťažkého kardiorespiračného zlyhávania umiera, hoci vedeli a boli uzrozumené o tom, že tak mali urobiť bez meškania na základe interného predpisu v podobe internej smernice IS03 proces prijímania občanov a poskytovanie služieb prijímateľom sociálnej služby zo dňa 17.12.2014.“ Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Právny zástupca žalovaného 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca pri písaní žaloby vychádzal len z informácií získaných od svojej nebohej matky N. Y., zo zápisníc zo šetrenia jeho sťažnosti voči žalovanému 1/. Tieto informácie podáva sugestívne v interpretácií prezentuje a predkladá svoje závery ako dôkazy pričom neberie v úvahu už ukončené šetrenia a že jeho sťažnosti boli uzatvorené ako neopodstatnené. Sestra Y.. Z. U. v inkriminovanom období správne zhodnotila situáciu a privolala rýchlu zdravotnú pomoc ktorá potvrdila jej rozhodnutie tým, že odporučila prevoz matky žalobcu do Nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši a jej hospitalizáciu ktorú matka žalobcu opätovne odmietla. Sestra sa zachovala profesionálne a privolala si pomoc kolegov a rýchlej zdravotnej pomoci, urobila všetky kroky vedúce k zachovaniu životu a zdravia klientky v súlade so svojimi kompetenciami. Rozhodnutie o odmietnutí prevozu bolo plne v kompetencií nebohej N. Y., ktorá nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a bola schopná takéhoto rozhodnutia urobiť a aj ho urobila. Informácie o zdravotnom stave po príchode žalobcu tak ako ich opisuje nekorešpondujú so záznamom z osobitného zošita vedeného pre pani Y. kde sa uvádza, že pani Y. si pred príchodom svojho syna dala vymasírovať plece, komunikovala so sestrou a po príchode syna súhlasila s prevozom do nemocnice až po 20 minutovom rozhovore so svojim synom. Ťažké dýchanie a pokles krvného tlaku boli príznaky pretrvávajúcej kardio pulmonálnej dekompenzácie, ktorá bola nakoniec aj príčinou úmrtia matky žalobcu. Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb nedisponuje oddelením na ktorom by sa klientom venovali najmenej dve sestry. Takými oddeleniami disponujú zdravotnícke zariadenia, ktoré bolo matke žalobcu aj odporúčané. Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb je zariadenie sociálne a ošetrovateľskú starostlivosť pre svojich klientov v zhoršenom zdravotnom stave zabezpečuje hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení. Ak klient hospitalizáciu odmietne, sestry v službe pokračujú v doporučenej terapií, ktorá je ale ochudobnená o podávanie liečiv vnútrožilovým podaním na ktoré dokáže organizmus najrýchlejšie zareagovať. Rovnako je takýto klient ochudobnený aj o diagnostické a terapeutické postupy ktoré sú v kompetencií zdravotníckeho zariadenia. Dňa 11.11.2015 po opakovaných žiadostiach o sprístupnenie informácie poštou ktoré sa týkali poskytovania sociálnych služieb pani Y., posledná zo dňa 04.11.2015, bolo pani Y. navrhnuté jej umiestnenie v menšom zariadení kde je možné lepšie poskytnúť sociálne služby tak náročnej klientke. V odpovedi zo dňa 23.11.2015 žalobca uviedol, že „súčasný aktuálny zdravotný stav mojej matky a jej vysoký vek je taký, že zmena prostredia, vstup medzi nový neznámy kolektív by pre ňu znamenal stres a zbytočný presun do iného zariadenia pre seniorov“. Na základe týchto skutočností som
sa rozhodol v jej najlepší prospech tak, že bude naďalej umiestnená v DD a DSS vo Veľkom Krtíší“ Z hľadiska informovania žalobcu majú za to, že o vzniknutej situácií bol informovaný pretože už 23.11.2015 pri prvom odmietnutí hospitalizácie pani Y. bol informovaný nielen o zdravotnom stave svojej matky, ale aj o následkoch odmietania hospitalizácie. Tieto skutočnosti preberal s riaditeľkou DD a DSS D.. G. Č. dňa 23.11.2015 a dňa 24.11.2015 s vedúcou D.. C. Y.. Na podnet D.. Y. dňa 24.11.2015 žalobca podpísal dva krát vyhlásenie o tom, že nesúhlasí s odmietnutím hospitalizácie svojou matkou, ale rešpektuje jej rozhodnutie. Žalobca opakovane poukazuje na svoju špecifickú žiadosť o poskytnutie informácií ktorú doručil opakovane a preberal aj s D.. Y.. Žiadosť bola postavená na založení poistnej zmluvy medzi pani Y. a poisťovňou Wüstenrot a.s., Karadičová 17, Bratislava 26, ktorá bola uzatvorená pre poistenie udalostí smrti, dožitie, smrť úrazom, trvalé následky v dôsledku úrazu a nevyhnutné liečenie úrazu. Pri podaní žiadosti zo dňa 23.05.2015 takto inštruoval žalobca vedúcu SZÚ D.. C. Y.. Táto skutočnosť je zaznamenaná aj v žiadosti o sprístupnenie informácie poštou zo dňa 04.11.2015 - odpoveď zo dňa 11.11.2015 kde D.. Y. uvádza dôvody na informovanie v nočných hodinách. V noci zo dňa 28.11.2015 na 29.11.2015 však matka žalobcu nemala žiadny úraz, ktorý by bolo nutné oznámiť žalobcovi v nočných hodinách. Jej stav sa zhoršoval pozvoľne a neriešením primárneho dôvodu, ktorý ale sestra v službe po odmietnutí hospitalizácie klientkou už nemala ako významne ovplyvniť. Tvrdenie žalobcu, že do zariadenia 29.11.2015 prišiel náhodne sa nezakladá na pravde, pretože posledný týždeň pred smrťou matky chodieval do zariadenia každý deň zvyčajne od rána až do večerných hodín. Záznam o prítomnosti žalobcu na izbe klientky je aj v nočnej zmene zo dňa 28.11.2015 do 29.11.2015 a jeho príchod sa očakával aj dňa 29.11.2015 ráno. Žalobca prišiel do zariadenia cca o 07:30 hod.. Je pravdou, že medzi žalobcom a jeho matkou bola silná citová väzba ktorú zamestnanci DD a DSS rešpektovali, žalobca mohol matku navštevovať na jej izbe v ktorúkoľvek dennú hodinu a na izbe matky zotrvával rôzne dlhý čas, podľa uváženia matky žalobcu. Je pravdou, že žalobca platil časť úhrady za služby poskytované svojej matke ale je pravdou, že si podľa uváženia z nasporených prostriedkov z účtu svojej matky vyberal rôzne čiastky ktorých účel im nie je známy. Keďže pracovníci v službe postupovali pri svojej práci podľa interných predpisov nie je možné hovoriť o protiprávnom konaní pracovníkov. Tvrdenie žalobcu že stratil možnosť postarať sa o zabezpečenie poskytnutia neodkladnej starostlivosti pre svoju matku je jeho osobne sugestívnym hodnotením situácie ktoré je diskutabilné pretože túto možnosť mal aj v deň prevozu do zdravotníckeho zariadenia kedy mohol na základe svojej požiadavky sám privolať rýchlu zdravotnú pomoc v čom by mu sestra určite nebránila nakoniec mala už vtedy povinnosti aj voči ostatným klientom zariadenia ktorí museli čakať kým sa situácia nevyrieši s matkou žalobcu. Žalovaný 1/ odmieta podiel na nemajetkovej ujme žalobcu z dôvodu úmrtia jeho matky, narušenia citových väzieb pretože jeho pracovníci vykonali všetky potrebné úkony ošetrovateľské aj opatrovateľské pre zachovanie života matky žalobcu až do jej prevozu do zdravotníckeho zariadenia. Žalobca dostával informácie o zdravotnom stave svojej matky priebežné každý deň od sestier keď si ich vyžiadal, stav svojej matky mohol pozorovať a hodnotiť aj vizuálne pretože posledný týždeň pred hospitalizáciou bol u matky každý deň a zdržiaval sa u nej niekoľko hodín, zvyčajne odchádzal až večer. Aj v inkriminovaný deň 28.11.2015 bol zápis o prítomnosti žalobcu aj o 18:30 hod. Pokiaľ žalobca cituje ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka o všeobecnej povinnosti osôb správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí tak žalovaný 1/ poukazuje na ustanovenie § 417 odsek 1 Občianskeho zákonníka v ktorom je uvedené, že komu hrozí škoda je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. V prípade ohrozenia vlastného zdravia je to podrobenie sa terapeutickým úkonom v zdravotníckom zariadení ktoré matke žalobcu odporúčal lekár prvého kontaktu a 28.11.2015 aj lekár rýchlej zdravotnej služby. V prípade žalobcu ako syna je to komunikácia s matkou tak, aby táto prijala dôvody na hospitalizáciu, ktorá jej mohla zachrániť život. Odvolávanie sa žalobcu na prevenčné opatrenia pri ťažko kardiorespiračnom zlyhávaní jeho matky nie je na mieste rovnako ako opakované tvrdenia o neinformovaní žalobcu sestrami na základe dvoch podaných žiadostí ktoré sa týkali poistnej zmluvy s presne vymedzenými poistnými udalosťami. Tie nemali súvis so zhoršením zdravotného stavu pani Y. z dôvodu nerešpektovania odporúčania lekára a odmietania hospitalizácie. Faktory ktoré na podporu svojej žiadosti uvádza žalobca sú nepresné, zavádzajúce a subjektívne ladené. DD a DSS necíti vinu ani povinnosť nahrádzať ujmy žalobcu kde ujma vznikla tak, že jeho matka odmietala odbornú pomoc v zdravotníckom zariadení, žalobca jej rozhodnutie rešpektoval čím vznik situácie ktorá mu spôsobila ujmu umožnil. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ktorá je splnená vtedy keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce subjektívne pocity ale objektívne hľadisko, teda to či by predmetnú ujmu v takom danom mieste a čase vnímala ako každá iná fyzická osoba. Vzhľadom na uvedené skutočnosť žalovaný 1/ navrhol, aby súd žalobu žalobcu o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 1000,- Eur a písomné ospravedlnenie v celom rozsahu zamietol ako neopodstatnenú a žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na pojednávaní sa právna zástupkyňa žalovaného 1/ pridržiavala svojho písomného vyjadrenia. Poukázala na to, že odôvodnenie žalobného návrhu nezodpovedá samotnému petitu ktorým sa domáha ochrany osobnosti žalobca vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Poukázala ďalej na to, že úmrtie matky žalobcu považuje za prirodzený biologický, fyziologický jav. V žiadnom prípade nie je príčina a súvislosť medzi úmrtím a konaním či už žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu č. 103/1967.
4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu uplatňovaný v žalobe neuznáva v celom rozsahu. Poukázal na to, že zákonné predpoklady vychádzajúce z ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka ktoré musia byť naplnené pre vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu sú neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, nemajetková ujma na osobnosti, existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávnenosťou v zásahu do práva na ochranu osobnosti a nemajetkovej ujmy na osobnosti. Ako prvá podmienka musí byť preukázaná existencia zásahu. Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby ktorý je v rozpore s objektívnym právom, právnym poriadkom. Vychádzajúc z uvedeného v žalobe možno konštatovať, že konaním žalovaných v žiadnom prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu do telesnej integrity žalobcu. Práve naopak, z výpovede zamestnancov žalovaného 1/ vyplýva skutočnosť že matke žalobcu bolo v zariadení žalovaného 1/ poskytovaná až nadštandardná starostlivosť a zamestnanci vo vzťahu k jej osobe uplatňovali osobitý prístup poskytovania starostlivosti. Jednoznačne je potrebné odmietnuť tvrdenie že takýmto zásahom do telesnej integrity žalobcu malo byť neoznámenie zdravotného stavu matky žalobcu žalobcovi dňa 29.11.2015 v nočných hodinách, prípadne v skorých ranných hodinách po šiestej hodine. Podľa článku 8 internej smernice IS 03 Proces prijímania občanov a poskytovania sociálnych služieb prijímateľom sociálnej služby, schváleného dňa 17.12.2014 ktorý je záväzný pre zamestnancov žalovaného 1/ platí, že sestra pri svojej práci dohliada aj na výkon práce opatrovateľov a rieši krízové situácie ohľadne zhoršenia zdravotného stavu u prijímateľov v súlade s predpísanou terapiou alebo privolaním rýchlej zdravotníckej pomoci. O tejto skutočnosti informuje príbuzných alebo určené osoby v dennej zmene bez meškania, v nočnej zmene do 22:00 hod.. Pri zhoršení zdravotného stavu v nočných hodinách informuje príbuzných v ranných hodinách nasledujúceho dňa. Zo žiadneho právneho predpisu teda nevyplýva povinnosť žalovaného 1/ oznamovať žalobcovi v nočných hodinách zdravotný stav jeho matky a to ani vtedy ak o to žalobca požiada. Zamestnanci žalovaného 1/ postupovali v súlade s právnymi predpismi o tom svedčí skutočnosť, že v predmetnú noc bola matke žalobcu zo strany zamestnancov žalovaného 1/ privolaná záchranná služba a následne bola matka žalobcu pripravená na prevoz do nemocnice za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti čo však matka žalobcu ktorá bola v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony odmietla. Vzhľadom na to, že k žiadnemu zásahu do telesnej integrity žalobcu zo strany žalovaných nedošlo, nemohol byť takýto neexistujúci zásah neoprávnený, či protiprávny a preto nie je splnená práva podmienka vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, (neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti). Zamestnanci žalovaného 1/ postupovali podľa internej smernice IS03 proces prijímania občanov a poskytovanie služieb prijímateľom sociálnej služby a to v súlade so všetkými právnymi predpismi. Treťou podmienkou priznania nároku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia v prípade vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu je existencia tzv. príčinnej súvislosti medzi neoprávnenosťou zásahu do práva na ochranu osobnosti nemajetkovou ujmou na osobnosti, pričom ani táto podmienka nebola splnená. Tvrdenie žalobcu neobstojí aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal detailný prehľad o zdravotnom stave svojej matky, keďže svoju matku v zariadení žalovaného 1/ navštevoval takmer každý deň, pričom niektoré dni strávil v jej prítomnosti aj 12 hodín. Žalobca taktiež nemôže poprieť skutočnosť, že zdravotný stav jeho matky sa výrazne zhoršil už dňa 13.11.2015, pričom toto zhoršenie zdravotného stavu malo za následok potrebu privolania záchrannej zdravotnej služby dňa 24.11.2015 a následnú potrebu hospitalizácie matky žalobcu, ktorú však matka žalobcu odmietla. Toto odmietnutie hospitalizácie napokon žalobca akceptoval. Žalovaní v žiadnom prípade žalobcovi nemajetkovú ujmu nespôsobili. Žalovaní sa v súvislosti s poskytnutím starostlivosti matke žalobcu porušenia právnych predpisov nedopustili. To že žalobca po úmrtí svojej matky mohol utrpieť
citovú ujmu nemožno v žiadnom prípade spochybňovať. Strata každého blízkeho človeka znamená spravidla silný citový zásah pre pozostalých príbuzných a to obzvlášť v prípadoch ak ide o vzťah rodiča a dieťaťa. Takýto citový zásah je veľmi ťažké prekonať v krátkej časovej dobe a často sa stáva že k úplnému vysporiadaniu sa s takouto negatívnou životnou skúsenosťou ani nikdy nedôjde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj predložené písomnosti možno jednoznačne konštatovať, že matke žalobcu bola v zariadení žalovaného 1/ poskytnutá riadna sociálna starostlivosť, dokonca by sa dalo povedať že matke žalobcu bola poskytovaná starostlivosť nadštandardnom rozsahu. Žalovaný 2/ zároveň vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie vo veci, nakoľko nezodpovedá za spôsobenie nemajetkovej ujmy ktorá podľa uvedeného v žalobe mala žalobcovi vzniknúť. Žalovaný 1/ je zariadením sociálnych služieb zriadeným zriaďovateľom ako rozpočtová organizácia s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá koná pred orgánmi samostatne a sama nesie zodpovednosť za svoje záväzky. Žalovaný 2/ ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na vyjadrenia zamestnancov žalovaného 1/ D.. G. Č., riaditeľky Domova dôchodcov a sociálnych služieb, D.. C. Y., vedúcej oddelenia sociálno
- zdravotného úseku v DD a DSS, vyjadrenie Y.. Z. U., sestry/ zdravotníckej asistentky v zariadení žalovaného 1/, vyjadrenie D.. I. Š. hlavnej sestry v zariadení žalovaného 1/, vyjadrenie H.M. V., opatrovateľky v zariadení žalovaného 1/, vyjadrenie I. L., sestry/zdravotníckej asistentky v zariadení žalovaného 1/ a vyjadrenie G. I., opatrovateľa v zariadení žalovaného 1/, všetky tieto vyjadrenia zo dňa 03.02.2016. Ďalej poukázal na to, že po vykonaní rozsiahleho prešetrenia sťažnosti žalobcu bola jeho sťažnosť posúdená ako neopodstatnená. O výsledku prešetrenia sťažnosti bol žalobca oboznámený na základe podania zo dňa 19.02.2016 označeného ako oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti. Proti výsledku prešetrenia sťažnosti podal žalobca dňa 03.03.2016 sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti, toto podanie bolo v súlade s ustanoveniami zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov opätovne prešetrené, pričom výsledkom bolo zistenie, že sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti je neopodstatnená a o tejto skutočnosti bol sťažovateľ oboznámený podaním zo dňa 02.05.2016 označeným ako oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti. Tvrdenia žalobcu o neetickom prístupe sestry Y.. Z. U. v nočnej službe dňa 29.11.2015 ktoré malo u jeho matky vyvolať šok, stres a bolesti hrudníka stoja proti tvrdeniu pani Y.. Z. U.X.. Podľa jej vyjadrení práve bolesti hrudníka a sťažené dýchanie boli dôvodom prečo ju pani Y. v noci pred 01:00 hod dňa 29.11.2015 privolala a po odbornom zhodnotení jej zdravotného stavu telefonicky zavolala záchrannú zdravotnú službu, ale žiadnu vojnu voči matke žalobcu nezačala. Opatrovatelia H. V. a G. I. neboli svedkom neetického správania Y.. Z. U.Š. v čase keď ich privolala na izbu matky žalobcu a iný svedkovia tejto udalosti neboli. Popis udalosti zaznamenaný v predloženej písomnej dokumentácií zariadenia je zhodný s vyjadrením pani Y.. Z. U.. Matke žalobcu sa začali poskytovať sociálne služby v zariadení žalovaného 1/ dňa 04.11.2005 v bytovke zariadenia žalovaného 1/. Od 1.12.2006 bola premiestnená do hlavnej budovy na oddelenie C do jednolôžkovej izby umiestnenej oproti inšpekčnej izby sestier. Z hľadiska zabezpečenia nepretržitej starostlivosti nosila matka žalobcu signalizačný náramok, z izby nevychádzala, žiadala nosenie stravy na izbu. Počas celého pobytu v zariadení bola spôsobilá na právne úkony. Schopnosť samoobsluhy matky žalobcu sa začala výraznejšie zhoršovať začiatkom jesene 2015 kedy sa väčšia samostatnosť pri vykonávaní sebaobsluhy striedala s dňami keď bola odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby vo väčšej miere. Matka žalobcu mala viacero diagnóz, bola v sledovaní odborných lekárov, interného, gynekológa, hematológa, kožného, gastroenterológa a psychiatra u ktorých ju na vyšetreniach sprevádzali zamestnanci zariadenia žalovaného 1/ na jej požiadanie alebo náklade návrhu sestier ju vždy vyšetril aj všeobecný lekár ktorý prichádzal do zariadenia. Odporúčania lekárov najmä hospitalizáciu matka žalobcu odmietala. Matke žalobcu boli podľa vyjadrenia pani D.. C. Y. ponúkané skupinové a individuálne aktivity ktoré odmietala s výnimkou individuálnych rozhovorov a prechádzky so sociálnou pracovníčkou, alebo opatrovateľkou. V rámci individuálneho plánu mala spracované mapovanie, dotazník samoobslužných činností a od októbra 2010 mala vypracované individuálne plány rozvoja osobnosti ktoré boli zamerané na udržiavanie sebestačnosti, starostlivosť o vlastnú izbu, udržiavanie kondície prechádzkami, individuálny plán bol v auguste 2015 preklopený do programu cignus. V tom čase už matka žalobcu odmietala prechádzky aj keď žalobca po preskúmaní individuálny plán v roku 2015 schválil. Na pojednávaní sa poverená zástupkyňa žalovaného 2/ pridržiavala svojho písomného vyjadrenia v plnom rozsahu naň odkazovala. Poukázala na to, že žalovaný 2/ nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Pokiaľ žalobca uviedol ako dôvod celého tohto súdneho sporu skutočnosť, že mu nebolo odpovedané na jeho žiadosť o ospravedlnenie sa zamestnancov Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb, tak súdu predložila vyrozumenie ktoré bolo expedované dňa 01.06.2016 v ktorom bol žalobca vyrozumený ohľadne tejto skutočnosti. Nie je splnený predpoklad na priznanie nemajetkovej ujmy nakoľko nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, rovnako
nie sú splnené podmienky ani na primerané zadosťučinenie v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka a následne.
5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.10.2016 za prítomnosti strán sporu, právnej zástupkyne žalovaného 1/ a poverených zástupkýň žalovaného 2/. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to, samotnou žalobou, oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 19.02.2016, oznámením o poistení mojej matky N. Y. zo dňa 21.07.2014 a zo dňa 23.04.2015, poučením o zdravotnom stave pacienta zo dňa 29.11.2015, vyjadrením žalovaného 1/ zo dňa 03.08.2016, vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa 03.08.2016, zriaďovacou listinou žalovaného 1/ zo dňa 25.06.2002, stranou č. 6 a 7 z osobitného zošita na zaznamenávanie realizovaných opatrovateľských a ošetrovateľských úkonov pre N. Y. odo dňa 28.11.2015 18 30 h. do 29.11.2015 do 5 30 hod. a od 6 00 h do 7 40 h., záznamom hlásenia nočnej služby v dňoch 28.11.2015 až 29.11.2015 na č.l. 54, odpoveďou žalovaného 1/ zo dňa 11.11.2015, oznámením žalobcu zo dňa 23.11.2015, dekurzom matky žalobcu na č.l. 62 spisu, rozhodnutím žalovaného 1/ zo dňa 22.11.2005 na č.l. 69 spisu, internou smernicou IS 03 proces prijímania občanov a poskytovanie služieb prijímateľom sociálnej služby zo dňa 15.12.2014, vyjadrením D.. G.Ú. Č. zo dňa 03.02.2016, D.. C. Y., Y.. Z. U., D.. I. H., H. V., I. L., G. I., odmietnutím zdravotnej starostlivosti zo dňa 24.11.2015, odpoveďou primára D.. A. U. na č.l. 139 spisu, oznámením o výsledku prešetrenia podnetu z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 21.06.2016.
6. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov zamestnancov žalovaného 1/, nakoľko ich vyjadrenia zo dňa 03.02.2016, ktoré boli spísané v prítomnosti zamestnancov žalovaného 2/ D.. T. V. a Y. I. Č. v rámci prešetrenia sťažnosti žalobcu na zanedbanie starostlivosti o jeho matku považoval za postačujúce. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka D. Y., nakoľko jej výpoveď sa má týkať potvrdenia tvrdenia žalobcu o povinnosti zamestnancov okamžite vyrozumieť žalobcu v prípade privolania pohotovostnej služby k jeho matke v zmysle jeho žiadosti zo dňa 21.07.2014, nakoľko túto skutočnosť už mal preukázanú listinnými dokladmi. Súd nevykonal dôkaz výsluchom M.. D. S.U., E.. Riaditeľa úradu BB SK , nakoľko jeho výpoveď ohľadne skutočností navrhnutých žalobcom nepovažoval za potrebnú. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka M.. O. E.?, D. H., D. J. E., G. I., T. Y., M.. M. Z., ohľadne skutočnosti, ako ťažko žalobca psychicky znášal pohreb svojej matky, nakoľko ide o skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Smrť blízkej osoby vo všeobecnosti je ťažko znášaná každou osobou. Súd tiež nevykonal dôkaz listinný dôkazmi a to zápisnicou o prešetrení sťažnosti žalobcu zo dňa 04.12.2015 v súvislosti s oznámením výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 19.02.2016 a kópiou dokladov, písomností a informácii, ktoré predložili tieto osoby v súvislosti s prešetrením sťažnosti, nakoľko súd mal k dispozícií vyššie uvedené písomné vyjadrenia zamestnancov D.. G. Č. zo dňa 03.02.2016, D.. C. Y., Y.. Z. U., D.. I. H., H. V., I. L., G. I..
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Matke žalobcu sa začali poskytovať sociálne služby v zariadení žalovaného 1/ dňa 04.11.2005 v bytovke zariadenia žalovaného 1/ na základe rozhodnutia zo dňa 22.11.2005. Od 01.12.2006 bola premiestnená do hlavnej budovy na oddelenie C do jednolôžkovej izby umiestnenej oproti inšpekčnej izbe sestier. Zdravotný stav matky žalobcu sa zhoršoval postupne. Dňa 24.11.2015 odmietla doporučenú hospitalizáciu na riešenie dekompenzácie organizmu. Odmietnutie hospitalizácie matky podpísal aj žalobca s tým, že s jej rozhodnutím nesúhlasí ale ho rešpektuje. Po celý čas pobytu v zariadení žalovaného 1/ matka žalobcu nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Z podania žalobcu označeného ako „Oznámenie o poistení mojej matky N. Y.“ zo dňa 21.07.2014 ktoré bolo adresované žalovanému 1/ vyplýva, že žalobca oznamuje žalovanému 1/, že dňa 15.07.2014 došlo k uzavretiu poistnej zmluvy medzi jeho matkou a poisťovňou Wüstenrot poisťovňa a.s., Karadičova 17, 825 22 Bratislava 26, názov poistenia Europoistenie pre poistné udalosti ktorými sú vyžrebovanie, smrť, dožitie, smrť úrazom, trvalé následky v dôsledku úrazu a nevyhnutné liečenie úrazu. V rámci poistnej udalosti na základe poistnej zmluvy je oprávnenou osobou pre prípad smrti a na základe jeho matkou udelenej plnej moci, ktorá bola doručená Domovu dôchodcov a domovu sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši dňa 01.08.2006 je oprávnený vykonať všetky právne úkony aj v súvislosti s realizáciou poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu žiada, pokiaľ je to možné obratom oznámiť mu akúkoľvek udalosť spojenú s akýmkoľvek poškodením zdravia jeho matky na horeuvedené telefónne číslo. Z podania žalobcu zo dňa 23.04.2016 označeného ako „Oznámenie o poistení mojej matky N. Y.“ vyplýva, že žalobca znovu žalovanému 1/ oznamuje, že dňa 15.07.2014 došlo k uzavretiu poistnej zmluvy medzi jeho matkou a poisťovňou Wüstenrot poisťovňa a.s., Karadičova 17, Bratislava 26, názov poistenia Europoistenie pre poistné udalosti ktorými sú vyžrebovanie, smrť,
dožitie, smrť úrazom, trvalé následky v dôsledku úrazu a nevyhnutné liečenie úrazu. V rámci poistnej udalosti na základe poistnej zmluvy je oprávnenou osobou pre prípad smrti a na základe jeho matkou udelenej plnej moci ktorá bola doručená Domovu dôchodcov a domovu sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši dňa 01.08.2006 je oprávnený vykonať všetky právne úkony aj v súvislosti s realizáciou poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu žiada, pokiaľ je to možné obratom mu oznámiť akúkoľvek udalosť spojenú s akýmkoľvek poškodením zdravia jeho matky na horeuvedené telefonické číslo. Zo záznamu hlásenia nočnej služby v dňoch 28.11.2015 až 29.11.2015 na č.l. 54 spisu vyplýva, že o 00:55 hod. matka žalobcu zvonila s tým, že sa jej ťažko dýcha, sťažovala sa na bolesti hrudníka. Bola posadená s tým, že sa jej dýcha lepšie avšak bolesť pretrváva z toho dôvodu bola volaná rýchla zdravotná pomoc ktorá sa dostavila o 01:10 hod s tým, že lekárka rýchlej zdravotnej služby skonštatovala nutnosť prevozu matky žalobcu do Nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši, čo však matka žalobcu odmietla a táto skutočnosť je zaznamenaná aj v Poučení o zdravotnom stave pacienta zo dňa 29.11.2015 na č.l. 16 spisu. Ďalej bolo zistené, že po siedmej hodine rannej dňa 29.11.2015 sa do zariadenia žalovaného 1/ ustanovil žalobca, ktorý asi po 20 minútovom rozhovore so svojou matkou ju presvedčil o jej potrebe hospitalizácie v zdravotníckom zariadení. O 08:45 hod. bola odvezená za prítomnosti žalobcu do Nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši. Zo správy D.. A. U., primára interného oddelenia Veľký Krtíš zo dňa 17.12.2015 na č.l. 139 spisu vyplýva, že matka žalobcu vo veku 86 rokov bola prijatá na jednotku intenzívnej starostlivosti interného oddelenia dňa 29.11.2015 o 9:00 hod., cestou rýchlej zdravotnej pomoci pre kardiálne zlyhanie. Bol jej pri plnom vedomí ponúknutý prevoz do Strediska srdcovocievnych chorôb v Banskej Bystrici ktorý matka žalobcu odmietla, opakovane jej bol dva krát preložený do maďarského jazyka. Matka žalobcu bola plne riadne časovo i miestne orientovaná i o svojej osobe, rozumela čo sa jej hovorilo. Matka žalobcu zomrela dňa 30.11.2015 o 22:40 hod. vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou vo Veľkom Krtíši, to je 37 hodín po príchode na Interné oddelenie a to v dôsledku srdcového zlyhania. Z podania žalovaného 1/ zo dňa 11.11.2015 označeného ako „Žiadosť o sprístupnenie informácie poštou zo dňa 04.11.2015- odpoveď“ vyplýva, že žalobcovi v súvislosti s bezvládnosťou jeho matky boli ponúknuté alternatívy jej umiestnenia s tým, že by bola presťahovaná na oddelenie A zariadenia, kde sú umiestňovaní imobilní klienti zariadenia. Dvaja opatrovatelia poskytujú starostlivosť pre 38 klientov, čo je menej ako na oddelení C. Respektíve že bude umiestnená v zariadení pre seniorov, ktoré budú zriadené v priestoroch Nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 23.11.2015 žalovanému 1/ oznámil, že súčasný aktuálny zdravotný stav jeho matky a jej vysoký vek je taký, že zmena prostredia, vstup medzi nový a neznámy kolektív by pre ňu znamenal stres a zbytočný presun do iného zariadenia pre seniorov. Na základe týchto skutočností sa rozhodol, že v jej najlepší prospech bude keď bude naďalej umiestnená v Domove dôchodcov a v domove sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši. V internej smernici IS 03 Proces prijímania občanov a poskytovania služieb prijímateľom sociálnej služby vydanej žalovaným 1/ (č.l. 83 spisu) v článku 8 sa uvádza, že súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti sestier je aj poskytovanie informácií o chorobách, jej následkoch a liečbe ako aj zdravom životnom štýle prijímateľom. Pri svojej práci dohliada sestra na výkon práce opatrovateľov, rieši krízové situácie ohľadne zhoršenia zdravotného stavu prijímateľov v súlade s predpísanou terapiou alebo privolaním rýchlej zdravotníckej pomoci. O tejto skutočnosti informuje príbuzných alebo určené osoby v dennej zmene bez meškania, v nočnej zmene do 22:00 hod.. Pri zhoršení zdravotného stavu v nočných hodinách informuje príbuzných v ranných hodinách nasledujúceho dňa. Zo zriaďovacej listiny zo dňa 25.06.2002 (č.l. 84) spisu vyplýva, že žalovaný 2/ Banskobystrický samosprávny kraj v zmysle ustanovenie § 71a písmeno d) zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 448/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov a v zmysle ustanovenie § 21 zákona číslo 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov touto zriaďovacou listinou s účinnosťou od 01.07.2002 zriadil Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb na dobu neurčitú pričom v bode 7 sa uvádza, že táto organizácia je zariadením sociálnych služieb zriadeným zriaďovateľom ako rozpočtová organizácia s vlastnou právnou subjektivitou. Dňa 04.12.2015 žalobca požiadal o prešetrenie postupu zamestnancov Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši, žalovaného 1/ Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja odbor zdravotníctva v súvislosti s poskytovaním starostlivosti jeho matke v dňoch 28.11.2015 až 29.11.2015 v nočných hodinách. Z oznámenia zo dňa 19.02.2016 o výsledku prešetrenia sťažnosti žalobcu ktorá im bola doručená dňa 08.12.2015 vyplýva, že táto jeho sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Proti tomuto oznámeniu žalovaného 2/ žalobca opätovne podal sťažnosť zo dňa 19.02.2016 proti vybavovaniu sťažnosti. Z oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 02.05.2016 ktorá im bola doručená dňa 03.03.2016 vyplýva, že táto sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená.
8. D.. G. Č., riaditeľka zariadenia žalovaného 1/ vo svojom vyjadrení v rámci šetrenia sťažnosti žalobcu zo dňa 03.02.2016 uviedla, že sestra Y.. Z. U.U. pracuje v zariadení od 01.06.1998 a považuje ju za svedomitého zamestnanca s výbornými odbornými znalosťami, profesionálnym i ľudským prístupom ku klientom. Počas jej pôsobenia v zariadení neboli zaznamenané zo strany klientov ani rodinných príslušníkov negatívne ohlasy na jej prácu. Tvrdenie matky žalobcu, že jej sestra robila vojnu považuje za osobný pocit matky žalobcu ktorá v čase kedy oznamovala túto skutočnosť svojmu synovi bola v zlom zdravotnom stave, preto z jej strany išlo o určitú precitlivenosť a svojské vyhodnotenie situácie z priebehu nočných udalostí. Stávali sa situácie za ktoré matka žalobcu slovne urážala zamestnancov, čo však s ohľadom k jej veku a zdravotnému stavu bolo rešpektované bez vyvodzovania dôsledkov voči nej. Po dôslednom preštudovaní hlásenia nočnej služby dospela k záveru, že zamestnanci zariadenia vrátane Y.. Z. U. vykonávali vo svojej nočnej zmene všetky úkony potrebné k zabezpečeniu potrebnej starostlivosti o klientov a bez problémového chodu zariadenia. Žalobca vedel o zhoršenom zdravotnom stave svojej matky minimálne od 23.11.2015, napriek tomu ju nepresvedčil o nutnosti hospitalizácie. Denne navštevoval svoju matku, teda videl že nedochádza k zlepšeniu zdravotného stavu jeho matky. Pri vysokom veku matky žalobcu a uvádzaných zdravotných ťažkostiach, odmietaní hospitalizácie bolo otázkou času kedy dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu načo bol žalobca upozorňovaný. Je toho názoru, že pre matku žalobcu bola zabezpečovaná nadštandardná starostlivosť zo strany zamestnancov. Jej izba bola umiestnená priamo oproti izby sestier. Matka žalobcu mala k dispozícií signalizačné zariadenie na privolanie sestier, pričom po každom jej privolaní sestra k nej došla. Pri jej návštevách matka žalobcu na jej izbe nikdy nevyjadrila pred ňou nespokojnosť so starostlivosťou. Na otázku ako sa má odpovedala, že všetko je poriadku a vyjadrila svoju spokojnosť.
9. Z vyjadrenia D.. C. Y. vedúcej sociálno-zdravotného úseku žalovaného 1/ zo dňa 03.02.2016 vyplýva, že si prečítala hlásenie služieb z nočnej zmeny z 28. až 29.11.2015 a hlásenie služieb z dennej zmeny na oddelení C zo dňa 29.11.2015. Tiež si prečítala všetky záznamy, ktoré boli zapísané do osobného zošita ktorý si sestry začali viesť pre pani Y.. Zo záznamov bolo zrejmé, že pani Y. bola poskytnutá adekvátna pomoc zo strany službukonajúcej sestry, pričom odvoz rýchlej zdravotnej pomoci do nemocnice v nočných hodinách pani Y. odmietla. Dňa 23.04.2015 žalobca požiadal o informovanie o zdravotnom stave svojej matky. Pričom uviedla presnú citáciu z uvedeného oznámenia o poistení N. Y.. S touto požiadavkou oboznámila aj pracovníkov sociálno-zdravotného úseku a zaznačila ju do programu cignus. Rovnako poukázala na to, že zdravotný stav matky žalobcu sa zhoršoval postupne, dňa 24.11.2015 odmietla doporučenú hospitalizáciu na riešenie dekompenzácie organizmu o čom bol žalobca informovaný. Odmietnutie hospitalizácie matky potvrdil podpisom, rovnako ona potvrdila toto odmietnutie podpisom s tým, že žalobca uviedol že s rozhodnutím nesúhlasí ale ho rešpektuje. Uviedla, že žalobca bol u svojej matky na návšteve každý deň od rána do večera a o aktuálnom zdravotnom stave bol informovaný aj videl zhoršenie stavu svojej matky. Sám sa ju snažil bezvýsledne prehovoriť na hospitalizáciu. Situácia v nočnej zmene bola pokračovaním odmietania liečby zo strany pani Y. a takto to vyhodnotila aj sestra Y.. Z. U., ktorá sa po odmietnutí prevozu do nemocnice klientke ďalej intenzívne venovala a priebežne sledovala jej zdravotný stav, ktorý sa nezhoršoval s tým, že prevoz do nemocnice sa bude na ďalší deň riešiť so synom. Po príchode sestry z dennej zmeny si táto plnila povinnosti pri pani Y. a ostatných klientoch a približne okolo siedmej hodiny prišiel žalobca (jeho príchod sa očakával), ktorý bol informovaný o udalostiach z nočnej zmeny a spolu so sestrou prehovárali cca 20 minút pani Y. o potrebe prevozu do nemocnice rýchlou zdravotnou pomocou, ktorá bola volaná podľa hlásenie o 7:40 hod.. Sestra Y.. Z. U. správne vyhodnotila situáciu, pri zhoršenom stave a urobila všetky zdravie zachraňujúce úkony ktoré urobiť mohla, uložila pacientku do vhodnej polohy, privolala pomoc opatrovateľa z oddelenia B a A aby postrážil klientku a zavolala rýchlu zdravotnú pomoc. Zasahujúcim pracovníkom rýchlej zdravotnej pomoci poskytla potrebnú súčinnosť, poskytla potrebné informácie, bola svedkom odmietnutia prevozu pani Y., čo potvrdila aj svojim podpisom na informovaný nesúhlas, ktorý podpísala aj pani Y.. Tvrdenie o zanedbaní starostlivosti a pochybenie zo strany zamestnancov považuje za neopodstatnené.
10. Z vyjadrenia Y.. Z. U., sestry/ zdravotníckej asistentky zariadenia žalovaného 1/ zo dňa 03.02.2016 vyplýva, že sestry majú povinnosť oznamovať príbuzným napríklad hospitalizáciu, prípadne zhoršenie zdravotného stavu. Robia tak počas dňa bežne a keď dôjde k takejto situácií v noci oznamuje to až ráno denná služba. Povinnosť oboznámiť príbuzných v noci sa píše aj do hlásenia pre dennú službu. Pani Y. hospitalizáciu odmietla ale jej stav podľa jej odborného hľadiska sa medzi tým stabilizoval a bez problémov zaspala. Nemala dôvod informovať pána Y., ktorý o jej zdravotnom stave mal podrobné
informácie a v zariadení bol v uvedených dňoch aj 12 hodín denne a prichádzal ráno. V dobe od 18:00 hod. dňa 28.11.2015 do 06:00 hod. dňa 29.11.2015 si plnila svoje pracovné povinnosti podľa svojej pracovnej náplne a podľa harmonogramu nočnej zmeny opatrovateľa. Starostlivosť ktorú klientom poskytla v noci je zaznamenaná v hlásení služieb. Najväčšia pozornosť počas noci sa venovala pani Y., čo je okrem hlásenia služieb zaznamenané aj v osobitnom zošite, ktorý sa zaviedol výlučne pre ňu z dôvodu neustáleho podozrievania, že jej nie je poskytovaná dostatočná starostlivosť. Pri pani Y. bola počas služby podľa záznamov 14 - krát.
11. Z vyjadrenia D.C.. I. Š., hlavnej sestry v zariadení žalovaného 1/ zo dňa 03.02.2016 vyplýva, že nebola osobne svedkom situácie ohľadne odmietnutia prevozu matky žalobcu do nemocnice, ale nakoľko pani U. je dôsledná vo vykonávaní svojich pracovných povinností je presvedčená že postupovala správne. Z jej zistení vyplýva že nedošlo k žiadnemu porušeniu ani zanedbaniu. Stav matky žalobcu sa zhoršil oproti bežnému stavu od 13.11.2015, pripúchali jej nohy, D.. Z. jej upravoval liečbu 16.11.2015. Dňa 23.11.2015 bola vyšetrená matka žalobcu obvodným lekárom, pričom tento zhodnotil jej zdravotný stav, že je nutné ju previezť do zdravotníckeho zariadenia. Boli obaja, tak žalobca ako aj matka žalobcu o tomto poučení, čo podpísali a potvrdili svojimi podpismi. Kontroly pani Y. zo strany zamestnancov boli častejšie o čom sa viedli záznamy a dokonca sa zaviedol samostatný zošit o zabezpečení starostlivosti pani Y., ktorý bol kedykoľvek k dispozícií. Zaužívaným pravidlom Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb je oznamovanie hospitalizácie klientov rodinným príslušníkom do 22:00 hod., hospitalizáciu v nemocnici oznamuje vždy denná služba po nástupe. Toto zabezpečuje vždy sestra. Zmena zdravotného stavu sa príbuzným oznamuje po odbornom zhodnotení sestrou. Sestra zvažuje závažnosť ochorenia. Zamestnanci sú o tejto skutočnosti oboznámení. Podľa jej zistení nedošlo v čase od 18:00 hod. dňa 28.11.2015 do 07:30 hod. dňa 29.11.2015 k porušeniu pracovnej disciplíny ani k zanedbaniu starostlivosti o ktoréhokoľvek klienta zo strany službukonajúcich zamestnancov, U., I., V. N. L..
12. Z vyjadrenia H. V., opatrovateľky v zariadení žalobcu 1/ zo dňa 03.02.2016 vyplýva, že pani U. pozná ako veľmi zodpovednú sestru a nevie si predstaviť že by sa neeticky správala k pani Y., rovnako ani ostatní zamestnanci. Nikto by si to k nikomu nedovolil. Po polnoci 29.11.2015 ju telefonicky privolala pani U. pretože pani Y. ťažko dýcha. Zostala na izbe s pani Y. a pani U. zavolala rýchlu zdravotnú pomoc. Následne pán I. ktorého tiež zavolala išiel otvoriť hlavný vchod pre rýchlu zdravotnú pomoc. Po celý čas bola prítomná, takže bola svedkom toho ako lekár vyšetril pani Y.. Napriek ťažkostiam ktoré mala odmietla si dať pichnúť injekciu, odmietla odvoz do nemocnice aj to podpísala. Lekár išiel na inšpečku aj so sestrou, ona zatiaľ pani Y. uložila do postele. Stávalo sa že pani Y. počas jednej služby zvonila možno aj 20-krát. Vždy išli na izbu aj keď sa mali venovať iným klientom. Vedeli to pochopiť, nakoľko išlo o starú a chorú pani. Informácie o hospitalizácií, zmene zdravotného stavu a úmrtí poskytujú príbuzným v zariadení len sestry. O pani Y. sa všetci starali až nadštandardne a nikto z nich nezanedbával svoje povinnosti. Vo všetkom čo žiadala jej bolo vyhovené. Napríklad kúpala sa celú hodinu, kúpala sa aj mimo plánu len na jej požiadanie.
13. I. L., sestra / zdravotnícka asistentka zariadenia žalovaného 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 03.02.2016 uviedla, že do dennej zmeny nastúpila dňa 29.11.2015 o 06:00 hod.. V ošetrovateľských záznamoch bol zaznamenaný celý priebeh nočných udalostí. Pani Y. ju privolala signalizáciou o 06:15 hod., dožadovala tabletky na dýchanie. Bola jej odporučená hospitalizácia ktorú naďalej odmietala, pretože podľa jej vyjadrení mala zlú skúsenosť s nemocnicou. Bola jej podaná raňajšia terapia podľa ordinácie lekára. O 07:00 hod. bola opäť privolaná, chcela vymasírovať chrbát, pravé rameno a ľavé bedro Dolgit krémom, bolesť neudávala, len aby bolo vymasírované. Ďalej pokračovala vo vykonávaní svojich úkonov na oddeleniach podľa harmonogramu práce. Pri vykonávaní týchto činností bola privolaná opatrovateľkou k rozhovoru so žalobcom, ktorý medzičasom do zariadenia došiel. Dožadoval sa vysvetlenia nočnej terapie jeho matky, pričom ho upozornila, že v tejto chvíli je najdôležitejšie, že jeho matka má problémy s dýchaním a je potrebné riešiť túto skutočnosť najmä hospitalizáciou. O 07:40 hod., asi po 20 minútovom rozhovore v prítomnosti žalobcu bola pani Y. presvedčená o nutnosti hospitalizácie, ktorú aj keď s odporom akceptovala. Následne bola privolaná rýchla zdravotná pomoc. Po jej príchode pani Y. opäť potvrdila svoju nevôľu ísť na hospitalizáciu vzhľadom na jej zlé skúsenosti pri pobyte v nemocnici. Pri celom rozhovore bol prítomný žalobca. Ďalej uviedla, že žalobcovi pri svojom príchode do služby netelefonovala, nakoľko stav jeho matky pretrvával od 23.11.2015 kde bola po prvý krát doporučená hospitalizácia a vedela, že žalobca do zariadenia príde čoskoro. Žalobca bol informovaný o zdravotnom stave svojej matky, o možných komplikáciách ktoré vedú z odmietania hospitalizácie.
14. Z vyjadrenia G. I., opatrovateľa v zariadení žalovaného 1/ zo dňa 03.02.2016 vyplýva, že tento nastúpil do služby dňa 28.11.2015 o 18:00 hod. ako opatrovateľ na oddelenie B. Počas nočnej zmeny vykonával činnosti podľa plánu práce. Asi 13 minút po polnoci prišla za ním sestra z oddelenia C, Y.. U.Í. so žiadosťou aby jej pomohol pri starostlivosti o pani Y., ktorá ju privolala lebo sa jej priťažilo. Bola k nej privolaná rýchla zdravotná pomoc. Po dohode s pani U. z izby odišiel ku hlavnému vchodu odomknúť dvere posádke rýchlej zdravotnej pomoci. Po ich príchode ich zaviedol na izbu matky žalobcu kde bola aj službu konajúca sestra pani U.. V izbe bol kľud, pani Y. nejavila známky nervozity ani stresu. Bolo jej spravené EKG, zmeraný tlak, toto on sledoval od dverí, nakoľko v izbe bola sestra U. a traja pracovníci rýchlej zdravotnej pomoci. Lekár rýchlej zdravotnej pomoci chcel podať matke žalobcu injekciu, pani Y. injekciu odmietla, lekár rýchlej zdravotnej pomoci chcel pani Y.Ú. previezť do nemocnice na vyšetrenie čo však ona odmietla. Po spísaní papierov, kedy lekár vyjadril potrebu vypísať náležité dokumenty aby bol krytý, že zo strany pani Y. došlo k odmietnutiu hospitalizácie pracovníci rýchlej zdravotnej pomoci odišli. Na oddelení C zotrval ešte asi 10-20 minút, E. U. v tom čase ešte bola skontrolovať pani Y., tá bola kľudná, teda jeho prítomnosť na oddelení C už nebola potrebná a z toho dôvodu odišiel pokračovať v práci na oddelenie B. V čase keď pomáhal na oddelení C pri poskytovaní starostlivosti o pani Y. nezaznamenal žiadne známky nevhodného správania sestry U. voči klientke pani Y..
15. Podľa ustanovenia § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2016 súd pripustil zmenu žaloby pričom v časti v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia nemajetkovej umy 1 000 Eur, súd prejav žalobcu podľa obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, preto potom súd konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1 000 Eur zastavil s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP.
19. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu 2/ v tomto konaní. Žalovaný 1/ v zmysle zriaďovacej listiny zo dňa 25.06.2002 je zariadením sociálnych služieb zriadený zriaďovateľom (žalovaným 2/) ako rozpočtová organizácia s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá pred orgánmi koná samostatne a sám nesie zodpovednosť za svoje záväzky. Žalovaný 2/ sa nijak nezúčastňuje na činnosti žalovaného 1/. Zo strany žalovaného 2/ nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu ani nedošlo k porušeniu povinnosti, ktorá by viedla k vzniku škody, čím zároveň absentuje aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou. Teda nemožno hovoriť ani o solidárnej zodpovednosti v zmysle § 438 a násl. Občianskeho zákonníka .
20. Vykonaným dokazovaním súd ďalej dospel k záveru, že konaním žalovaného 1/ nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu v zmysle § 11 OZ zavinenou smrťou blízkej osoby, jeho matky a teda nenastala natoľko závažná nemateriálna ujma pre rozvíjanie a napĺňanie osobnosti žalobcu, ktorá môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti. Neboli teda splnené podmienky na to, aby súd žalobcovi priznal primerané zadosť učinenie formou ospravedlnenia. Zo strany žiadneho orgánu nebolo konštatované zanedbanie povinnosti zamestnancov žalovaného 1/ pri zabezpečovaní starostlivosti o matku žalobcu dňa 28.11.2015 od 18 00 hod. do 29.11.2015 do 07 30 hod.. Matka žalobcu bola plne spôsobilá na právne úkony. Prevoz do zdravotníckeho zriadenia písomne odmietla o 1:30 hod. dňa 29.11.2015. Uvedenú skutočnosť rýchla zdravotná služba nemohla prehliadnuť a konať proti jej vôli s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ si žalobca myslel, že jeho matka už nie je schopná robiť rozhodnutia ohľadne svojho zdravotného stavu, mal podať na súd návrh na jej pozbavenie, resp. na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Žiaden právny predpis neukladá zamestnancom žalovaného 1/ povinnosť informovať príbuzných klientov nachádzajúcich sa v jeho zariadení pri zhoršení zdravotného stavu alebo privolaní rýchlej zdravotníckej pomoci v nočných
hodinách (po 22 00 hod.) a to ani na základe písomnej žiadosti príbuzného klienta. Interná smernica IS 03 Proces prijímania občanov a poskytovanie služieb prijímateľom sociálnej služby v čl. 8 túto povinnosť sestry poskytujúcej starostlivosť upravuje v dennej zmene tak, že je povinná informovať bez meškania a v nočnej zmene do 22 00 hod.. Pri zhoršení zdravotného stavu v nočných hodinách informuje sestra príbuzných v ranných hodinách nasledujúceho dňa. Smernica neurčuje formu ani presný čas počas ktorého má byť povinnosť splnená. Podľa názoru súd poskytnutím informácie o zdravotnom stave matky žalobcu žalobcovi po siedmej hodine rannej nedošlo k porušeniu internej smernice. Podania žalobcu označené ako „Oznámenie o poistení mojej matky N. Y. zo dňa 21.07.2014 a zo dňa 23.04.2015“ súd z hľadiska ich obsahu nevyhodnotil ako žiadosť o informovanie žalobcu o zhoršení zdravotného stavu jeho matky v nočných hodinách. Žalobca sa v nich domáhal od žalovaného 1/ oznámenia akejkoľvek udalosti spojenej s akýmkoľvek poškodením zdravia je ho matky pre potreby uplatnenia nárokov z poistenej zmluvy uzavretej medzi jeho matkou a spoločnosťou Wustenrot, a. s. Bratislava pre poistné udalosti, vyžrebovanie, smrť, dožitie, smrť úrazom, trvalé následky v dôsledku úrazu a nevyhnutné liečenie úrazu. K žiadnej udalosti zakladajúcej nárok na uplatnenie plnenia z poistnej zmluvy v zariadení žalovaného dňa 28.11.2015 od 18 00 hod. do 29.11.2015 do 07 30 hod. nedošlo. Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že o zlom zdravotnom stave svoje matky žalobca vedel prinajmenšom už od 23.11.2015. Matka žalobcu mala odporúčanú hospitalizáciu na riešenie dekompenzácie organizmu, ktorú dňa 24.11.2015 odmietla, o čom žalobca informovaný, dokonca osobne podpísal odmietnutie hospitalizácie s tým, že s rozhodnutím matky nesúhlasí, ale ho rešpektuje. Žalobca teda vedel o možných komplikáciách, ktoré plynú z odmietania hospitalizácie. Matke žalobcu sa začali poskytovať služby v zariadení žalovaného 1/ dňa 04.11.2005 v bytovke zariadenia. Od 01.12.2006 bola premiestnená do hlavnej budovy na oddelenie C - do jednolôžkovej izby umiestnenej oproti inšpekčnej izbe sestier. Z výpovede zamestnancov žalobcu vyplýva, že matke žalobcu boli poskytované služby nadštandardne. O tejto skutočnosti podľa názoru súdu svedčí aj to, že bol pre ňu zriadený osobitný zošit do ktorého boli zaznamenávané jednotlivé úkony, ktoré boli pre ňu vykonané a čas kedy boli vykonané, keďže žalobca neustále podozrieval zamestnancov žalovaného 1/ z toho, že o jeho matku nie je náležite postarané. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 21.06.2016 vyplýva, že matka žalobcu zomrela vo veku 86 rokov a z jej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že bola polymorbídna (s viacerými chorobami). Bola v sledovaní hematológa pre stredný stupeň anémie - malokrvnosti ale navrhovanú diagnostickú gastrofibroskopiu opakovane odmietla. Ďalej trpela bolesťami chrbtice vo viacerých oblastiach, prevažne v driekovokrížnej časti, vysokým krvným tlakom- hypertenzia WHO III, chronickou inschemickou chorobou srdca v štádiu dekompenzácie, cukrovkou II.typu, poruchovu tukového metabolizmu, mala varixy v predkolení, hemoroidy, chronickú pyelonefritídu, cysty oboch obličiek, zvýšenú hladinu kyseliny močovej v krvi, arteriosklerózu mozgových ciev s nedokrvením mozgu za dlhšie časové obdobie, inkontinenciu moča, osteoporózu v liečbe ortopeda, polyneuropathiu s poruchami mobility ťažkého stupňa, závislosť na Dorete, intermitentnú dezorientáciu
- organické psychózy, intoleranciu mlieka. Matka žalobcu bola hospitalizovaná od 20.10.2015 do 26.10.2015 vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou vo Veľkom Krtíši. Dňa 23.10.2015 odmietla gastrofibroskopické vyšetrenie napriek poučeniu o závažnosti stavu čo podpísal aj žalobca. Ďalej dňa 26.10.2015 žalobca podpísal odmietnutie ďalšieho pokračovania v hospitalizácii. Potom ako bola matka žalobcu dňa 29.11.2016 prevezená do Všeobecnej nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši, boli jej urobené kompletné vyšetrenia s podozrením na vývoj akútnej koronárnej príhody a následným kardiálnym zlyhaním, čo sa aj potvrdilo. Bola jej navrhnutá koronarografia v Stredoslovenskom ústave srdcovocievnych chorôb v Banskej Bystrici, ktorú odmietla, čo potvrdila svojím podpisom. Jej stav sa postupne zhoršoval a dňa 30.11.2015 o 22 40 zomrela. Pitva ukázala ako príčinu smrti srdcovo
- pľúcne zlyhanie pri inschemickej chorobe srdca a celkovej ateroskleróze pokročilého stupňa. Úrad nezistil žiadne porušenia zákona. Súd je toho názoru, že v danom prípade nedošlo k náhlej, šokujúcej smrti matky žalobcu v dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného 1/, ale jej smrť bola dôsledkom jej ochorení a pokročilého veku. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že smrť jeho matky bola spôsobená tiež v dôsledku neadekvátneho správania sa sestry Y.. Z. U. voči jeho matke dňa 28.11.2015 od 18 00 do 29.11.2015 do 05 30 hod.. Uvedenú skutočnosť nepotvrdili ani zamestnanci žalovaného 1/ vo svojich vyjadreniach zo dňa 03.02.2016. Žalobca tam prítomný nebol a skutočnosti, ktoré uvádza vychádzajú len z informácii ktoré mu poskytla jeho matka a ktoré vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav nie je možné považovať za dôveryhodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, preto potom žalobu zamietol.
21. O trovách konania žalovaných 1/ a 2/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle ktorého súd prizná strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní 1/ a 2/ boli v
konaní úspešný v celom rozsahu, súd im preto priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v šiestich vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.