Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8P-30-2016.pdf
PDF · 87.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/30/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/ X, B. a otca: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX , v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného maloletej U. Q. Y., K.. XX.XX.XXXX, zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.08.2016 sa otec domáhal, aby súd rozhodol o znížení výživného, ktoré je povinný platiť na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. XP/XX/2016-32 zo dňa 21.3.2016 na maloletú U. Q. Y., a to zo sumy 130 eur na sumu 80 eur, nakoľko jeho finančné pomery sa nezlepšujú ale zhoršujú a povinnosť uloženú tunajším súdom nie je schopný plniť. Preto si pravidelne požičiava sumu 30 eur od svojej sestry, čím sa zadlžuje. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je vo výške 370,98 eur, pričom minimálna mzda na Slovensku je 405 eur a životné minimum je 198,09 eur. Jeho výdavky v sume 201,39 eur pozostávajú zo súdom určeného výživného na maloletú (pôvodne 66,39 eur), z príspevku rodičom v sume 100 eur mesačne na domácnosť (elektrika, kúrenie, strava), cestovného do zamestnania v sume 35 eur mesačne. Podľa jeho tvrdenia nevyhnutné životné potreby má zabezpečené len vďaka tomu, že ostatné základné výdavky uhrádzajú za neho rodičia. Poukázal na to, že súdom určené výživné hradil pravidelne. S maloletou sa aj stretával, avšak z finančných dôvodov začal tieto stretnutia obmedzovať. Vzhľadom na stupeň vzdelania, ktorý dosiahol
- základné vzdelanie, má podľa neho znížené možnosti na získanie lepšie plateného miesta, pričom druhé zamestnanie je neprípustné vzhľadom na to, že prácu vykonáva v noci. Výživné v sume 80 eur je podľa jeho názoru maximálne výživné, ktoré podľa platnej legislatívy zodpovedá jeho príjmu. Záverom poukázal na to, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti (býva v jednej izbe v dome patriacom jeho rodičom), nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, cenných papierov, cenín ani šperkov. Nepredvídateľné aj predvídateľné (napr. futbalové stretnutia) výdavky si môže dovoliť len s finančnou pomocou blízkej rodiny (sestra, brat).
2. Matka sa k návrhu otca písomne vyjadrila podaním zo dňa 29.08.2016, v ktorom žiadala, aby súd tento návrh zamietol. Poukázala na to, že otec nemá problém platiť zvýšené výživné, že navštevuje drahé športové podujatia, chodí na dovolenky a užíva si život. Suma 130 eur podľa nej zodpovedá nákladom na výchovu a výživu maloletej, úhradu školských potrieb a oblečenia. Na ošatenie a obuv maloletej vynakladá mesačne priemerne 50 eur, na kozmetiku 15 eur (maloletá má problémovú pleť), na stravu v školskej jedálni 25 eur, na cestovné 20 eur, za poistku platí 21 eur mesačne a za telefón 10 eur. Za internet platí mesačne 15 eur. Na kúpu počítača pre maloletú si od brata požičala sumu 2.000 eur, ktorú
mu spláca po 20 - 30 eur mesačne. Mimoriadne jednorazové výdavky má na maloletú v súvislosti s nástupom do školy. Krúžok výtvarnej výchovy a tanečný krúžok tento školský rok maloletá z finančných dôvodov nenavštevuje.
3. Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník maloletej. Doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, preto súd pri aplikácii § 180 CSP v spojení s § 31 CMP pojednával v jeho neprítomnosti.
4. Na pojednávaní konanom dňa 14.10.2016 otec uviedol, že návrh na zníženie výživného podal z toho dôvodu, že má len minimálnu mzdu, z ktorej nie je schopný plniť výživné v sume 130 eur. S jeho platením mu v súčasnosti pomáha sestra. Vyjadril sa, že zmena jeho výdavkov spočíva iba vo zvýšení výživného, ktoré mu bolo určené posledným rozhodnutím o výživnom. Matka sa na pojednávaní vyjadrila, že k zníženiu výdavkov na maloletú od posledného rozhodnutia súdu o zvýšení výživného nedošlo. Naopak, výdavky na maloletú stúpli.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca na zníženie výživného, s písomným vyjadrením matky k návrhu, výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinami týkajúcimi sa príjmov a výdavkov rodičov, výdavkami na maloletú, s obsahom celého spisového materiálu a s trvale pripojeným spisom W.. G.. XP/XX/XXXX, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. XP/ XX/2016-32 zo dňa 21.3.2016, právoplatným dňa 18.07.2016, rozhodol súd o zvýšení výživného, ktorým je otec povinný prispievať na výživu maloletej, a to na sumu 130 eur mesačne, od 22.02.1016, čím bol zmenený rozsudok Okresného súdu Martin č.k. XXP/XXX/2006-32 zo dňa 11.6.2007 v časti výživného maloletej. Pri určovaní rozsahu výživného vychádzal súd z čistého mesačného príjmu otca v sume 370,98 eur (príjem od 3/2015 do 2/2016). Priemerný čistý mesačný príjem matky bol 195,38 eur. Matka bola evidovaná ako poberateľka rodinných prídavkov vo výške 23,52 eur. Maloletá navštevovala v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom II. stupeň základnej školy. Žiaden z týchto údajov sa od vyhlásenia tohto posledného rozsudku o výživnom maloletej výrazne nezmenil. Čistý príjem otca za obdobie od februára 2016 do júla 2016 bol 394,59 eur v čistom. Priemerný príjem matky za rok 2016 bol okolo 220 eur v čistom. Maloletá je žiačkou na druhom stupni základnej školy, vo vyššom ročníku ako minulý školský rok, v ktorom bolo rozhodované o zvýšení výživného. Z dôvodu nástupu maloletej do školy jej musela matka zakupovať školské potreby, novú tašku, nové oblečenie, uhrádzala poplatky spojené s návštevou školy. Porovnaním písomných podaní nachádzajúcich sa v spise XP/XX/2016 súd zistil, že návrh otca na zníženie výživného zo dňa 01.08.2016, doručený súdu dňa 03.08.2016, je obsahovo totožný s odvolaním otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. XP/XX/2016-32 zo dňa 21.3.2016, datovaným dňa 09.04.2016. Rovnako tak vyjadrenie matky k tomuto odvolaniu otca, datované dňa 29.04.2016, je obsahovo totožné s vyjadrením matky k návrhu otca na zníženie výživného, datovaným dňa 29.08.2016 a s návrhom matky na zvýšenie výživného zo dňa 22.02.2016.
6. Súd zamietol návrh otca na vykonanie dôkazu vypočutím jeho brata a tiež výsluchom jeho sestry ohľadom pôžičky v sume 30 eur mesačne, ktorú podľa tvrdenia otca poskytuje otcovi, a to z dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov považoval súd za nadbytočné, ktoré by zároveň nemohli mať žiaden vplyv rozhodnutie.
7. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba zásadnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu zásadnú a trvalú (môže sa jednať napr. o zvýšenie alebo zníženie príjmu, prípadne ostaného majetku, čo ovplyvní celkovú situáciu pomerov povinného, a to nielen na krátky čas, rozšírenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti povinného). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na zníženie výživného, ktoré je povinný uhrádzať otec, a to z dôvodu, že nedošlo k žiadnej závažnejšej zmene pomerov, ktorá by zmenu výživného odôvodňovala. Nezmenili sa pomery na strane otca, pomery na strane matky ani pomery na strane maloletej. Vzhľadom na krátky čas (cca sedem mesiacov), ktorý uplynul od posledného rozhodovania súdu o výživnom (21.03.2016, t.j. deň vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Martin č.k. XP/XX/XXXX-32 zo dňa 21.03.2016), nedošlo ani k objektívnej zmene pomerov v dôsledku rastu životných nákladov. Príjmy otca aj matky dosahujú približne rovnakú úroveň, dokonca príjem otca sa v priemere mierne zvýšil. Jeho osobné výdavky sú taktiež rovnaké. Zvýšenie výdavkov o sumu, o ktorú bolo zvýšené výživné na maloletú, súd nemôže brať do úvahy, nakoľko táto zmena je priamym dôsledkom rozhodnutia súdu o zvýšení výživného na maloletú, v nadväznosti na ktorú skutočnosť nemôže súd prihliadať ani na záväzok, ktorý vzniká otcovi voči jeho sestre, ktorá mu pomáha s platením výživného. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v konaní nezistil žiadne relevantné okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Preto súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko účastníci si trovy konania neuplatnili, pričom súd vznik trov na ich strane ani nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Martin.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).