Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-93-2016.pdf
PDF · 64.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/93/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci žalobkyne: H.. W. B., K.. XX.XX.XXXX, O. Č.. V. X, Bratislava, proti žalovanému: Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, o zaplatenie 471.640,- EUR, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.07.2016 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia 471.640,- EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody.
Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. právnu subjektivitu alebo ten, komu zákon túto spôsobilosť priznáva.
Podľa ust. § 18 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú: a) združenia fyzických a právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 1a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, Bratislava je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom.
Podľa § 2 citovaného zákona Bratislava je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom, s vlastnými príjmami a s majetkom, ktorý jej bol zverený.
Podľa § 14 ods. 1,2 citovaného zákona odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh orgánov Bratislavy plní magistrát Bratislavy. Magistrát sa vnútorne člení na oddelenia a referáty. Organizáciu magistrátu Bratislavy, náplne činností útvarov magistrátu Bratislavy a počet zamestnancov magistrátu Bratislavy ustanovuje organizačný poriadok magistrátu Bratislavy, ktorý vydá primátor. Na čele magistrátu Bratislavy je riaditeľ, ktorého na dobu neurčitú vymenúva a odvoláva primátor. Riaditeľ magistrátu sa zúčastňuje zasadnutí mestskej rady a mestského zastupiteľstva s hlasom poradným.
V danom prípade možno konštatovať, že žaloba smeruje proti žalovanému, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zákon označenému žalovanému právnu subjektivitu nepriznáva. Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy je len jedným z orgánov, ktorý zabezpečuje činnosti súvisiace s plnením úloh zverených ostatným orgánom hlavného mesta Bratislavy a sám o sebe nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, t.j. právnu subjektivitu mu nepriznáva zákon o hlavnom meste ani iný zákon. Uvedený nedostatok podmienky konania nie je možné odstrániť opravou a doplnením podania v zmysle ust. § 128 CSP, nakoľko nejde o vadu spočívajúcu v nesprávnom a nepresnom označení strany konania.
Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v danom prípade neexistencia právnej subjektivity (a teda aj procesnej subjektivity) žalovaného predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a preto podľa citovaného ustanovenia § 62 CSP konanie zastavil.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že zavinenie na zastavení konania nie je možné pripísať žiadnej zo strán, a preto súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).