Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-17-2022.pdf
PDF · 89.89 KB
Case nature
Subarea
7S/17/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v právnej veci žalobcu: KISS stavebné práce, s.r.o. so sídlom Hlavná 332/25, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 46 443 541, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej, s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 35/1, 812 35 Bratislava v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 13111/2021-11.1/ľr zo dňa 15.12.2021, takto
rozhodol:
O d m i e t a žalobu.
Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 10.03.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (správny súd) dňa 11.03.2022 sa žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný) č. 13111/2021-11.1/ľr zo dňa 15.12.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia.
2. Z obsahu podanej žaloby vyplývalo, že žalobca považuje správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného za vágne, nezákonné a nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalobcu spôsobila skutočnosť, že žalovaný v celom napadnutom rozhodnutí neuviedol konkrétne číslo, teda konkrétny výpočet s presným výsledkom maximálneho výkonu mobilného zariadenia, pre ktorý sa rozhodol vyhovieť odvolaniu prokuratúry, čím ignoroval právne názory prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu, rovnako aj ustanovenie § 5 ods. 4 zákona o odpadoch, ako aj vyhlásenie žalobcu v podanej žiadosti, v zmysle ktorých mobilné zariadenie objektívne nemôže prekročiť prahovú hodnotu 50 000 t/ročne. Žalobca ďalej citoval ust. § 27 ods. 1 Vyhlášky MŽP SR a uviedol, že výpočet maximálnej prahovej hodnoty by prekročil prahovú hodnotu 50 000t/rok, nakoľko maximálny výkon zariadenia za hodinu udávaný výrobcom mobilného zariadenia t.j. 30 t/hod x 8 hod denne x 5 dní v týždni x 52 týždňov v roku = 62 400 t/rok. Avšak s poukazom na ust. § 5 ods. 4 zákona o odpadoch je zrejmé, že mobilné zariadenie je zariadenie, ktoré je prevádzkované na jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, teda logický nemôže prekročiť prahové hodnoty viac ako 50 000 t/rok. Tvrdil, že v prípade vyššie uvedeného výpočtu, kedy by mobilné zariadenie bolo prevádzkované 12 mesiacov (52 týždňov), teda rok, by sa v danom prípade dospelo k hodnote v rozsahu 62 400 t/rok. Nakoľko v zmysle zákona mobilné zaradenie môže byť prevádzkované na jednom mieste maximálne 6 mesiacov (26 týždňov) je zrejmé, že výsledná maximálna hodnota spracovaného odpadu bude v rozsahu 31 200 t/rok. V neposlednom rade mal žalobca za to, že uvedený prepočet nezohľadnil napr. to, že žiadateľ reálne požiadal o zhodnocovanie určitých druhov stavebných odpadov (17 01 01
betón, 17 01 02 tehly, 17 01 03 škridly a obkladový materiál a keramika, ...), pričom každý tento materiál má inú tvrdosť, resp. pevnosť v tlaku (napr. betón 5-35 MPa, tehly 7,4-30 MPa, ...) a teda aj maximálny výkon zariadenia závisí od druhu spracovaného odpadu. Ďalej nezohľadnil ani dobu, keď sa zariadenie musí presúvať na iné miesto a pod., a teda reálne sa nikdy nedosiahne maximálna prahová hodnota, už len z objektívnych okolností počas samotného spracovávania odpadov. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že je potrebné vo všetkých prípadoch pristupovať rovnako a nerozlišovať či ide o mobilné zariadenie, ktoré je schopné vykonávať prevádzku len 6 mesiacov a stacionárne zariadenie, ktoré je schopné vykonávať prevádzku nepretržite. Tento názor považoval za vágny a obchádzajúci zákon o odpadoch, ktorý vyslovene rozdeľuje a definuje, čo sa rozumie mobilným zariadením a čo sú jeho špecifiká.
3. Krajský súd v Košiciach ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci (ust. § 10 a ust. § 13 ods. 3 Správneho súdneho poriadku ) skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, sa zaoberal otázkou splnenia procesných podmienok konania a po preštudovaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa so žalobnými námietkami dospel k záveru, že je dôvod na odmietnutie správnej žaloby postupom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
4. Podľa ust. § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa ust. § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
7. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
8. Podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.
9. Podľa ust. § 97 Správneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“).
10. Podľa ust. § 7, písm. e/ Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Podľa § 98 ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
12. V preskúmavanej veci je základom otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
13. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby
determinované princípom generálnej klauzuly vyjadrenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne zo správneho súdneho prieskumu vylučuje ( ust. § 7 Správneho súdneho poriadku). Aj tu však rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy bude vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do základných práv alebo slobôd subjektov, ktorým sú určené alebo ktorých sa týkajú. Správnemu súdnemu prieskumu preto budú podliehať aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré síce nie sú rozhodnutiami vo veci samej, ale majú napríklad predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, avšak spĺňajú podmienku, že nimi bola spôsobená ujma na subjektívnych právach účastníka konania. Je to tak preto, aby ani v prípade týchto rozhodnutí nedošlo k stavu denegatio iustitiae pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.
14. Protest prokurátora je právnym nástrojom prokurátora ktorým tento vykonáva dozor na dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy spôsobom, ktorý vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. zákona o prokuratúre (ďalej „ZoP“). Ide o verejnoprávny nástroj, zákonom zverený prokurátorovi na realizáciu jeho právomoci, na podanie ktorého účastník administratívneho konania nemá právny nárok. Protestom disponuje prokurátor, ktorý ho v rámci svojej dispozičnej právomoci môže podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia. Prokurátor podáva protest orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie alebo opatrenie vydal. ( ust. § 24 ods.3 ZoP). Ak orgán verejnej správy nemieni protestu vyhovieť alebo mu mieni vyhovieť iba čiastočne, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov konania na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku (ďalej len „nadriadený orgán“) a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Nadriadený orgán o proteste rozhodne do 30 dní od jeho predloženia (ust. § 24 ods. 6 veta prvá, druhá ZoP). Ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení (ust. § 24 ods. 8 ZoP). Proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak (ust. § 24 ods. 11 ZoP). Na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 24 ods. 13 ZoP).
15. Právnu situáciu medzi účastníkmi správneho konania a orgánom verejnej správy, vytvára stanovisko Okresného úradu Košice - okolie (ďalej prvostupňový orgán) zo dňa 07.04.2020, č. OU-KS- OSZP-2020/005960, ktorým bolo žalobcovi ako žiadateľovi o pomoc oznámené, že projekt Malé mobilné drviace zariadenie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a) až f) a ods. 2 prílohy č. 8 zákona nespĺňa kritéria pre zisťovacie konania a ani pre povinné hodnotenia podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Voči predmetnému stanovisku bol dňa 21.07.2021, z dôvodu údajnej nezákonnosti, podaný protest prokurátora, ktorému prvostupňový orgán nemienil vyhovieť a preto ho postúpil spolu so spisovým materiálom Okresnému úradu Košice, odbor opravných prostriedkov (ďalej aj „nadriadený orgán“), ktorý sa svojim rozhodnutím zo dňa 10.09.2021, č. s. OU-KE-OOP3-2021/033176-003 stotožnil so stanoviskom prvostupňového orgánu a protestu prokurátora nevyhovel. V dôsledku tejto skutočnosti sa Okresná prokuratúra Košice - okolie (ďalej „prokuratúra“), v súlade s ust. § 24 ods. 11 ZoP, voči rozhodnutiu druhostupňového orgánu zo dňa 10.09.2021, č. s. OU-KE-OOP3-2021/033176-003 odvolala. S názorom prokuratúry o údajnej nezákonnosti žalovaný súhlasil a preto o podanom odvolaní rozhodol tak, že napadnutým rozhodnutím odvolanie prokuratúry potvrdil a rozhodnutie druhostupňového orgánu zo dňa 10.09.2021, č. s. OU-KE-OOP3-2021/033176-003 zrušil.
16. Konajúci súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o potvrdení odvolania prokurátora a zrušení rozhodnutia zo dňa 10.09.2021, č. s. OU-KE-OOP3-2021/033176-003, ktoré žalobca napadol správnou žalobou, nemá na právnu situáciu vytvorenú stanoviskom prvostupňového orgánu zo dňa 07.04.2020, č. OU-KS-OSZP-2020/005960 vplyv, čo znamená, že nemôže ovplyvniť právny stav z neho vyplývajúci. Právnym dôsledkom napadnutého rozhodnutia bolo len zrušenie rozhodnutia o nevyhovení protestu prokuratúra, ktoré je rozhodnutím procesným a teda nie spôsobilým vyvolať ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V dôsledku toho ani žalobca ako
účastník administratívneho konania nemohol byť rozhodnutím žalovaného o potvrdení odvolania prokuratúry a zrušení rozhodnutia druhostupňového orgánu zo dňa 10.09.2021, č. s. OU-KE- OOP3-2021/033176-003, ukrátený na jeho subjektívnych právach, ktoré sa viažu k pôvodnému administratívnemu konaniu, v našom prípade konaniu, v ktorom bolo vydané stanovisko zo dňa 07.04.2020, č.OU-KS-OSZP-2020/005960.
17. Prokurátor podal protest proti opatreniu zo 07.04.2020, ktoré bolo vydané v prospech žalobcu. Keďže správny orgán prvého stupňa nemienil protestu prokurátora vyhovieť, postúpil tento na svoj nadriadený orgán, ktorý rozhodnutím nevyhovel protestu a ponechal opatrenie v platnosti. Prokurátor podal odvolanie voči rozhodnutiu o nevyhovení protestu, o ktorom bolo rozhodnuté odvolacím orgánom (ministerstvom) tak, že ruší rozhodnutie o nevyhovení protestu. Teda tento odvolací správny orgán vo výroku nevyhovel protestu, ale len zrušil rozhodnutie o nevyhovení protestu Toto rozhodnutie bolo napadnuté žalobou. Odvolací správny orgán svojím rozhodnutím vytvoril procesnú situáciu, že nadriadený správny orgán v konaní o proteste prokurátora (OÚ KE, odbor opravných prostriedkov), musí nanovo rozhodnúť o proteste alebo prokurátor zoberie protest späť, pričom v tomto konaní si môže svoje subjektívne práva chrániť aj žalobca tým, že podá odvolanie voči prípadnému rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora. Keďže o proteste prokurátora v čase vydania odvolacieho orgánu (ministerstva) rozhodnuté nebolo a rovnako teda opatrenie zo dňa 07.04.2020 zrušené na základe protestu prokurátora nebolo, nemohlo ním dôjsť ani k zásahu do subjektívnych práv žalobu. Navyše uvedené rozhodnutie odvolacieho orgánu (ministerstva) je procesným typom rozhodnutia, keďže na základe jeho výroku sa administratívne konanie nekončí.
18. Uvedené skutočnosti viedli správny súd k záveru, že žalobca správnou žalobou napadol procesné rozhodnutie, ktorým žalovaný neporušil ani neohrozil jeho subjektívne práva a ktoré je z tohto dôvodu vylúčené z prieskumu vykonávaného správnym súdom a preto správny súd jeho správnu žalobu ako neprípustnú, podľa ust. § 98 ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku odmietol.
19. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170, písm. a/ Správneho súdneho poriadku tak, že keďže žalobu odmietol, nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu.
20. Záverom správny súd k ust. § 7 písm. e) nad rámec uvádza, že podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci.