Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-61-2015.pdf
PDF · 106.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/61/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanej: S. N., T.. XX.XX.XXXX, U. H. H., o zaplatenie 451,54 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 202,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 80,75 eura od 26.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 121,84 eura od 26.02.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 10,26 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 451,54 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 80,75 eura od 26.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 121,84 eura od 26.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 eura od 26.12.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou: Slovak Telekom, Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (pozn. súdu - ďalej ako „právny predchodca žalobcu“) podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. dňa 08.12.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program PODLA SEBA 7 (0,06) NAJ a dňa 08.12.2011 uzatvorili Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby alebo zariadenie / mobilný telefón T. X.-XX v lehote viazanosti 24 mesiacov. Žalovaná faktúry uhradila len čiastočne, a to v sume 15,-€. Vzhľadom na to, že si žalovaná svoj zmluvný záväzok nesplnila, porušila zmluvnú povinnosť, vyplýva jej z toho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení zo dňa 20.11.2013, na základe ktorej nadobudol pohľadávky voči žalovanej od jeho právneho predchodcu.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, prostriedky procesnej obrany nepoužila žiadne.
3. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Súd v danej veci dňa 21.09.2016 na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň: 13.10.2016 o 11:00 hod v miestnosti č. 204 na Okresnom súde Piešťany, teda v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
7. Súd prejednal spor v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (pozn. žalovaná sa nevyjadrila) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Z predložených listín: zmluvy o postúpení, oznámenia o postúpení, zmluve o pripojení a dodatku k nej, faktúr právneho predchodcu žalobcu zistil tento skutkový stav veci:
8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2013 právneho predchodcu žalobcu súd zistil, že jej obsahom bolo oznámenie pre žalovanú, že pohľadávky z faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX v celkovej sume 466,54 € spolu s príslušenstvom boli postúpené na žalobcu. Aktívna legitimácia žalobca bola preukázaná i Zmluvou o postúpení zo dňa 20.11.2013 (súčasťou Spr. 136/15 na tunajšom súde).
9. Zmluvou o pripojení zo dňa 8.12.2011 (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469) a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej SIM kartu a boli aktivované služby právneho predchodcu žalobcu. Na základe dodatku k zmluve zo dňa 8.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Podnik“) sa zároveň žalovanej (ďalej len „Účastník“) zaviazala zabezpečiť predaj mobilného telefónu zn. T. X. XX, výrobné číslo XXXXXXXXXXXXXXX za maximálnu kúpnu cenu 1,- €. Podľa čl. 1 písm. b) predmetného dodatku sa žalovaná zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, cenníkom služieb a týmto dodatkom. Podľa čl. 2 dodatku sa Účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia tohto dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností zo strany Účastníka. V zmysle čl. 4 dodatku bolo uvedené, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 248,95 €.
10. Faktúrami vystavenými právnym predchodcom žalobcu:
- dňa 08.01.2012, splatnou dňa 25.01.2012 na sumu 95,75 € (za mesačné poplatky, hlasové služby a nehlasové služby,
- dňa 08.02.2012, splatnou dňa 25.02.2012 na sumu 121,84 € (za mesačné poplatky, hlasové služby, nehlasové služby a iné poplatky,
- dňa 08.12.2012, splatnou dňa 25.12.2012 na sumu 248,95 € (zmluvná pokuta), vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej postupne čiastky k úhrade v celkovej výške 466,54 € (z toho zmluvná pokuta 248,95 €), z ktorej žalovaná podľa tvrdenia žalobcu uhradila sumu 15 ,-€ (započítaná pri faktúre so sumou 95,75 €, t.j. dlh 80,75 €).
11. Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
12. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona o elektronických telekomunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a jej dodatku), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
29. Po právnom posúdení veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Z predložených listín súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o pripojení v znení jej dodatku podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. /majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, resp. jej dodatku/, ktoré sú uzatvárané ako typové zmluvy, s tým, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, právny predchodca žalobcu mení len jej výšku, no nie v súvislosti s individuálnym dojednaním zmluvných strán. Žalovaná obsah zmluvy a dodatku, a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute, pred ich podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu prvej inštancie je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných (typových), resp. formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené a spotrebitelia v nich zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
30. Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení, resp. v jej dodatku považuje súd prvej inštancie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, nakoľko požaduje od žalovanej ako spotrebiteľa, ktorá nesplnila svoj záväzok, aby zaplatila neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku (povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby) a súčasne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvnú pokutu je spotrebiteľ povinný zaplatiť v tejto výške bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia doby viazanosti (neprijateľnosť v zmysle§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka). Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
31. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná podmienka - zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá v rámci dodatku k zmluve o pripojení ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, a ktorá je individuálne nedojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka znení v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení neplatná. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, no pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností vznikne žalovanej ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu konkrétne ktorých zmluvných povinností prišlo.
32. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 248,95 € je neprijateľné, a teda absolútne neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo žalobcovi (ako postupníkovi) právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, preto súd žalobu v tejto časti 248,95 € spolu s požadovaným úrokom z omeškania zamietol. Súčasne je potrebné uviesť, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať (moderovať) neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
34. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku, ktorá bola postúpená na žalobcu od jeho právneho predchodcu (ako dodávateľa), súd vo výroku rozhodnutia výslovne neuviedol, resp. neurčil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú (§ 298 ods. 2 CSP). Takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku si bol upravil žalobca a malo by to význam v tom smere, aby ju v ďalšom vo svojich zmluvách nepoužíval. Tak ako je vyššie uvedené jedná sa však už o postúpenú pohľadávku a o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú v zmluve o pripojení resp. v dodatku k tejto zmluve upravil právny predchodca žalobcu.
35. Za dôvodnú súd prvej inštancie považoval žalobcu v časti zaplatenia sumy 202,59 € spolu s požadovaným úrokom z omeškania.
36. Na základe zmluvy o pripojení sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej dojednané služby v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z., pričom žalovanej tým vznikla podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona o elektronických telekomunikáciách povinnosť platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve o pripojení je preukázané, že žalovaná svoju povinnosť zo zmluvy platiť cenu za poskytované služby nesplnila, resp. splnila len čiastočne vo výške 15,-€ (započítaná pri faktúre na sumu 95,75 €, t.j. dlh 80,75 €), preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Žalovaná neuhradila sumu 202,59 eura za poskytnuté služby, čo bolo preukázané doloženými faktúrami. Súd priznal preto žalobcovi žalovanú sumu 202,59 € a žalobe v tejto časti vyhovel. Nakoľko je žalovaná preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od nej úrok z omeškania, a preto súd žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal úrok z omeškania v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, teda vo výške platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok žiadal odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry v súlade so zákonom, t.j. odkedy bola žalovaná v omeškaní o splatením dlhu.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalovaná je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 451,54 € s príslušenstvom, no súdom mu bola priznaná len suma 202,59 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 44,87 % a úspech žalovanej (neúspech žalobcu) 55,13 %. Čistý úspech žalovanej potom predstavuje 10,26 % (55,13 % - 44,87 %), keď od úspechu žalovanej bolo potrebné odrátať úspech žalobcu. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).