Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-19-2016.pdf
PDF · 137.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: AGRO K - D - CH, s.r.o., Stredný riadok 468, Nálepkovo, práv. zast.: JUDr. Peter Beluščák, advokát, Jantárová 30, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 1725427/2015, takto
rozhodol:
Podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 01.12.2015 č. 1725427/2015, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 28.09.2015 č. XXXXXXX/XXXX a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18.02.2016, osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach toho istého dňa, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1725427/2015 zo dňa 01.12.2015, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
2. Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2015 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu AGRO - K - D - CH, s.r.o., Stredný riadok 468, 053 33 Nálepkovo, IČO: 36 608 696, DIČ: 2022222246, IČ DPH: SK2022222246 rozdiel dane z priadnej hodnoty v sume 20.612,72 eur za zdaňovacie obdobie august 2007. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
3. V odvolaní proti citovanému rozhodnutiu Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves žalobca navrhol, aby prvostupňový orgán, využijúc ustanovenie § 73 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2015 v zmysle ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolacie námietky žalobcu proti citovanému rozhodnutiu Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume 20.612,72 eur, daňovému subjektu AGRO - K - D - CH, s.r.o., Stredný riadok 468, 053 33 Nálepkovo, IČO: 36 608 696, DIČ: 2022222246, IČ DPH: SK2022222246 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, podané odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia Daňového úradu Košice. Žalovaný uviedol, že preveril postup správcu dane a z predloženého spisového materiálu zistil, že postup správcu dane nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Poukázal na to, že z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane začal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 a september 2007 dňa 05.02.2008, preto postupoval podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Doba zo dňa 04.08.2008 bol daňovému subjektu doručený a s daňovým subjektom prerokovaný dňa 12.09.2008. Dodatočný platobný výmer č. XXX/ XXX/XXXXX/XX/Fere zo dňa 22.09.2008, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007, bol v odvolacom konaní zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Opakovaná daňová kontrola začala dňa 16.03.2009 (preto správca dane postupoval podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) a ukončená bola dňa 27.04.2010 prerokovaním protokolu z opakovanej daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Doba zo dňa 16.03.2010. V odvolacom konaní bol dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Fere zo dňa 11.05.2010, ktorým správca dane po opakovanej daňovej kontrole vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007, potvrdený. Rozhodnutím Ministerstva financií SR č. K.- XX zo dňa 14.08.2012 bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý v odvolacom konaní potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane, ktorým správca dane po opakovanej daňovej kontrole vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie september 2007. V danom rozhodnutí Ministerstvo financií SR poukázalo na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, podľa ktorého daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX- XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 26.09.2012 zrušilo dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/ Fere zo dňa 11.05.2010 a vrátilo správcovi dane do vyrubovacieho konania, ktoré správca dane ukončil rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2015. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade protokol z daňovej kontroly bol daňovému subjektu doručený v roku 2008, lehota na zánik práva vyrubiť daň začala plynúť 31.12.2008 a bola by uplynula dňom 31.12.2003, ale v roku 2009 začala opakovaná daňová kontrola, ktorá napriek skutočnosti, že trvala dlhšie ako jeden rok a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, bola vykonaná. Opakovaná daňová kontrola bola začatá v súlade s platným zákonom, bola vykonaná a aj ukončená. Úkon, ktorý opakovanú daňovú kontrolu ukončil, nebol zrušený, pretože prerokovanie protokolu z opakovanej daňovej kontroly nemožno zrušiť. Doručenie protokolu z opakovanej daňovej kontroly je úkon, ktorý presne ukončil túto daňovú kontrolu a je možné považovať ho za úkon smerujúci na vyrubenie dane, aj napriek námietke daňového subjektu. Žalovaný poukázal na to, že protokol z opakovanej daňovej kontroly bol daňovému subjektu doručený v roku 2010, lehota na zánik práva vyrubiť daň začala plynúť 31.12.2010 a uplynie dňom 31.12.2015. Poukázal na to, že zrušil dodatočný platobný výmer, ktorý správca dane vydal po opakovanej daňovej kontrole, ale samotná opakovaná daňová kontrola zrušená nebola. Námietky daňového subjektu, ktoré sa týkajú uplynutia lehoty na vyrubenie dane, preto považoval za neopodstatnené. Žalovaný citoval ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a k námietkam daňového subjektu, ktoré sa týkajú porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a dôkazného bremena daňového subjektu uviedol, že podkladom správcu dane pre neuznanie práva na odpočítanie dane z preverovaných faktúr daňovému subjektu AGRO - K - D - CH, s.r.o. nebola zodpovednosť daňového subjektu za daňovú a platobnú disciplínu dodávateľa a subdodávateľov (o ktorých sa spoločnosť E.-L., I..W..V.. ani nezmienila) - ako je to uvedené v odvolaní. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že je v záujme daňového subjektu čo najpresvedčivejšie brániť svoje právo a právom chránené záujmy, najmä včasným uplatnením námietok a riadnym predkladaním dôkazov, ktoré preukazujú ním tvrdené skutočnosti. Uviedol, že keď daňový subjekt AGRO - K - D - CH, s.r.o. uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti E.-L., I..W..V.., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené konkrétnou
spoločnosťou uvedenou ako dodávateľ tak, ako je uvedené na predmetných faktúrach. Konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, že fakturované služby a tovar nadobudol od spoločnosti E.-L., I..W..V.. a uvedená spoločnosť nepreukázala, od koho nadobudla tovar, ani kto mal fakturované práce vykonať. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že v danej veci bola rozhodujúcou skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal, že fakturovaný tovar a služby prijal od spoločnosti E.- L., I..W..V.. Tvrdenia daňového subjektu, bez akýchkoľvek preveriteľných dôkazov, nemajú žiadny podstatný vplyv na záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil zákonom stanovené podmienky odpočítania dane z pridanej hodnoty a nepreukázal, že nadobudol tovar a služby od spoločnosti E.-L., I..W..V.., ktorá nepreukázala, akým spôsobom došlo k deklarovaniu dodania tovarov a služieb. Žalovaný poukázal na to, že zo zistení správcu dane vyplýva, že daňový subjekt AGRO - K - D - CH, s.r.o. predložil správcovi dane len jedno potvrdenie a zaúčtované faktúry bez príloh a vysvetlení, a že spoločnosť E.- L., I..W..V.. podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2003; posledný štvrťročný prehľad k dani zo závislej činnosti predložila správcovi dane za I. štvrťrok 2003; spoločnosť E.-L., I..W..V.. v zdaňovacom období august 2007 nemala žiadnych zamestnancov; spoločnosť E.- L., I..W..V.. v septembri 2007 vystavila ďalšie faktúry pre fyzickú osobu - podnikateľa X.. H., ktorý je konateľom daňového subjektu AGRO - K - D - CH, s.r.o., predmetom ktorých bol tiež odvoz sutiny a výkon paličských a búracích prác, ktoré mali byť vykonané v období jún - september 2007 v objeme cca 12 mil. Sk; nehnuteľnosti, ktoré v mesiacoch jún až september 2007 mala spoločnosť E.-L., I..W..V.. búrať, sa nachádzali v X. N. A., T., I. R. C. a dva objekty v D.R. D.; spoločnosť E.-L., I..W..V.. nepreukázala, že mala alebo zabezpečila brigádnikov a potrebné zariadenia alebo ďalších dodávateľov na vykonanie týchto prác na uvedených miestach naraz. Žalovaný uviedol, že je nepochybné, že daňový subjekt nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázal opodstatnenosť práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosť E.-L., I..W..V.. K namietanej skutočnosti, že spoločnosť E.-L., I..W..V.. potvrdila uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre daňový subjekt a správca dane nesprávne vyhodnotil získané skutočnosti, žalovaný zistil, že daňový subjekt AGRO - K - D - CH, s.r.o. ako jediný dôkaz, že spoločnosť E.-L., I..W..V.. vykonala paličské a búracie práce a dodala mu smrekovú guľatinu, predložil dňa 28.08.2008 fotokópiu potvrdenia zo dňa 14.08.2008, v ktorom D. W. (v potvrdení nesprávne uvedený ako D. W.) - jediný konateľ spoločnosti E.-L., I..W..V.., potvrdil, že v roku 2007 spolupracoval s daňovým subjektom AGRO - K - D - CH, s.r.o., vystavil faktúry uvedené v potvrdení a za fakturovaný tovar a služby prevzal finančnú hotovosť. Konateľ neuviedol, že službu a tovar dodal, ale uviedol, že vystavil faktúry a že za fakturovaný tovar prevzal finančnú hotovosť. Žalovaný poukázal na to, že údaje o vystavených faktúrach sú presné, a to i napriek tomu, že spoločnosť E.-L., I..W..V.. neviedla účtovníctvo. Jediný konateľ spoločnosti E.-L., I..W..V.., D. W. nespolupracoval so správcom dane, nezdržiaval sa na adrese sídla spoločnosti, ani na adrese trvalého bydliska. Dňa 08.06.2009 sa X.. H. - konateľ daňového subjektu AGRO - K - D - CH, s.r.o. dostavil na Daňový úrad Gelnica spolu s D. W., ktorý okrem vyjadrenia, že potvrdzuje spoluprácu so spoločnosťou AGRO - K - D - CH, s.r.o. v zmysle potvrdenia zo dňa 14.08.2008, odmietol sa „vyjadrovať k ostatným veciam na odporúčanie svojho právnika“. Vzhľadom na to, že D. W.Á. odmietol odpovedať na otázky správcu dane a vyjadriť sa k preverovaným zdaniteľným obchodom, správca dane požiadal o odpovede X.. H.. Uviedol, že odpovede X.. H. neobsahovali žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by správca dane mohol následne preveriť, pretože X.. H. sa vyjadril, že búracie práce vykonali ľudia spoločnosti E.-L., I..W..V.., ale nevedel kam sa suť vyvážala, nevedel akými autami bola vyvážaná, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa predmetu preverovaných faktúr. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako aj na to, čo uviedol daňový subjekt. Správca dane prihliadal na dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt, na jeho vyjadrenia, ako aj na vyjadrenie konateľa spoločnosti E.-L., I..W..V.., ktoré následne preveril a vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že postup správcu dane bol v súlade s ustanoveniami § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj v súlade s ustanoveniami § 2 a § 29 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ustanoveniami § 3 a § 24 Daňového poriadku. Konštatoval, že námietky daňového subjektu týkajúce sa neuznaného odpočítania dane z faktúr od spoločnosti E.-L., I..W..V.. sú neopodstatnené.
5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného videl žalobca v skutočnosti, že došlo k uplynutiu lehoty na vyrubenie dane za zdaňovacie obdobie august 2007. Uviedol, že lehota podľa ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo väzbe na ustanovenia § 69 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov bola pre zdaňovacie obdobie
august 2007 do konca roku 2012 (do 31.12.2012). Správca dane urobil úkon na vyrubenie dane v roku 2008, a to doručením protokolu z daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Doba zo dňa 04.08.2008, dňa 12.09.2008, čím podľa ustanovenia § 49 ods. 2 citovaného zákona, vo väzbe na ustanovenie § 69 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., začala plynúť nová 5 ročná lehota na vyrubenie dane, ktorá uplynula dňa 31.12.2013, čím zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Žalobca poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa uvádza, že ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane, ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto strata vykázaná. Uviedol, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdiel dane, plynú lehoty podľa ods. 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 69 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a uviedol, že doručenie protokolu z opakovanej daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXX/XXXX zo dňa 16.03.2010, ktorý bol doručený dňa 27.04.2010, nemožno považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu dane, nakoľko išlo o opakovanú daňovú kontrolu a zároveň MF SR vo svojom rozhodnutí konštatovalo, že opakovaná daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Z uvedeného dôvodu z takto nezákonne získaného dôkazného prostriedku z opakovanej daňovej kontroly ani nemôže plynúť nová 5-ročná lehota, ktorá by predlžovala opätovne lehotu na vyrubenie dane. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že správca dane opakovanou daňovou kontrolou vykonal daňovú kontrolu tej istej dane a za to isté zdaňovacie obdobie, t.j. dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007. Doručenie protokolu z opakovanej daňovej kontroly sa už nepovažuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane, ktorý by opätovne predlžoval lehotu o ďalších päť rokov, nakoľko za tento úkon sa považuje už doručenie protokolu č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Doba zo dňa 04.08.2008, a ktorý bol doručený a prerokovaný dňa 12.09.2008, kedy sa lehota na vyrubenie dane predlžila už o 5 rokov, t.j. do roku 2013 (31.12.2013). Žalobca poukázal na to, že čo sa týka námietok nezákonnosti rozhodnutia správcu dane z dôvodu nezákonnosti opakovanej daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, tak žalovaný na túto námietku vôbec vo svojom rozhodnutí nereagoval a ani len neuviedol ako ju v konkrétnom prípade vyhodnotil a hlavne neuviedol, prečo neakceptoval záver Ministerstva financií a Finančného riaditeľstva SR o nezákonnosti akéhokoľvek rozhodnutia vydaného na základe protokolu z opakovanej daňovej kontroly. Vyššie uvedené dôvody, pre ktoré považuje žalobca vykonanú opakovanú daňovú kontrolu za nezákonnú (nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie kontroly) sú dané a boli zistené a uznané za oprávnené vyššie uvedenými rozhodnutiami Ministerstva financií SR (rozhodnutie č. K.-XX zo dňa 14.08.2012) a Finančného riaditeľstva SR (rozhodnutie č. XXXXXXX/X/ XXXXXX-XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 26.09.2012). Poukázal na to, že žalovaný neuviedol prečo sa odchýlil od predchádzajúcich právnych a skutkových záverov ohľadne zákonnosti vykonanej opakovanej kontroly, protokolu vyhotoveného na základe tejto kontroly a jeho nepoužiteľnosti v daňovom konaní ako podklad pre rozhodnutie. Konštatoval, že čo sa týka námietky žalobcu ohľadne nedodržania lehôt na vyrubenie dane a zániku práva daň vyrubiť, tak žalovaný na tieto vôbec konkrétne nereagoval a jeho rozhodnutie neposkytuje žiadnu odpoveď na konkrétne otázky nastolené odvolaním. Žalobca uviedol, že právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2015 a následne rozhodnutím žalovaného č. 1725427/2015 zo dňa 01.12.2015, ktorým rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil, bol žalobca ukrátený na jeho zákonných právach. Žalobca navyše namietal, že nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 26.09.2012 zrušilo dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Fere zo dňa 11.05.2010 a vrátilo správcu dane do vyrubovacieho konania. Dňa 28.09.2015 správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2007 v sume 20.612,72 eur. Žalobca ďalej namietal, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane a žalovaného, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko správca dane pripísal kontrolovanému daňovému subjektu dôkaznú núdzu zo skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Následne uvedená procesná vada viedla správcu dane k nesprávnej aplikácie všeobecne záväzného hmotnoprávneho predpisu, v danom prípade zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Záver správcu dane, že nevzniklo u kontrolovaného daňového subjektu právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr od dodávateľa E.-L., I..W..V.. a neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) citovaného zákona nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že stanovisko správcu dane a žalovaného, že vzhľadom na vyjadrenie konateľa spoločnosti správca dane spochybnil skutočnosť, že služby a tovary pre kontrolovaný daňový subjekt, ktoré boli deklarované na predmetných dodávateľských faktúrach od jeho dodávateľa v skutočnosti nedodal dodávateľ spoločnosti E.-L., I..W..V.., pretože kontrolovaný daňový subjekt priznal vo svoje výpovedi, že drevo nakupoval priamo na kamiónoch, ktoré skoro všetky mali poľskú evidenčnú značku a že dodávateľ neviedol účtovníctvo, považoval žalobca za nesprávne a predčasné. Ďalej uviedol, že žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval a mohol disponovať, preto sa nemožno stotožniť s názorom správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia, ktoré však zabezpečoval jeho dodávateľ. Skutočnosti, že spoločnosť E.-L., I..W..V.. nepredložila, resp. neviedla účtovníctvo a nepodávala daňové priznania samo o sebe nič nepreukazuje a taktiež sú to veci, ktoré kontrolovaný daňový subjekt nemôže a ani nedokáže ovplyvniť, nakoľko na tieto skutočnosti nemal žiadny dosah. Konštatoval, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť a predložil správcovi dane všetky doklady, ktorými disponoval a ktoré mu boli dodávateľom - spoločnosťou E.-L., I..W..V.. vystavené za dodanie tovarov a služieb a doručené. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že spoločnosť E.-L., I..W..V.. potvrdila uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre kontrolovaný daňový subjekt. Žalobca sa domnieval, že správca dane nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, čo spočívalo v jeho nesprávnej úvahe, že dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu neviedol účtovníctvo a nepodával daňové priznania a odmietol vypovedať ako svedok z dôvodov, ktoré uviedol pri ústnom pojednávaní. Žalobca bol toho názoru, že správca dane nevykonal dokazovanie v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov a nepredložil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy vo veci, tak aby boli nespochybniteľným podkladom pre neuznanie dane odpočítanej z faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou E.-L., I..W..V..
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.04.2016 navrhol žalobu zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. K námietkam, ktoré sa týkajú nezákonnosti rozhodnutia správcu dane z dôvodu použitia protokolu z opakovanej daňovej kontroly, ktorý má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a z dôvodu uplynutia lehoty na vyrubenie dane, žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní preveril postup správcu dane a zistil, že tento postup nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, pretože:
- Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 a september 2007 bola začatá dňa 05.02.2008 - lehota na vykonanie daňovej kontroly predĺžená do 30.09.2008, protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Doba zo dňa 04.08.2008 bol žalobcovi doručený a prerokovaný dňa 12.09.2008 - dodržaná lehota na výkon daňovej kontroly.
- Dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Fere zo dňa 22.09.2008, ktorým správca vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie september 2007, bol Daňovým riaditeľstvom SR zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu - rozhodnutie DR SR č. X.-XXXX/XXXX/XXXXXX-W. zo dňa 09.01.2009.
- Opakovaná daňová kontrola začala dňa 16.03.2009 - lehota na vykonanie opakovanej daňovej kontroly bola predĺžená do 31.12.2009, protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly č. XXX/ XXX/XXXX/XXXX/Doba zo dňa 16.03.2010 bol žalobcovi doručený a prerokovaný dňa 27.04.2010 - opakovaná kontrola trvala dlhšie ako rok a dlhšie ako bola predĺžená lehota na jej vykonanie.
- Dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Fere zo dňa 11.05.2010, ktorým správca dane po opakovanej daňovej kontrole vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2007 (vo vyjadrení uvedený dátum 2008 ako zrejmý omyl v roku), bol Daňovým riaditeľstvom SR (po preskúmaní jeho rozhodnutia mimo odvolacieho konania Ministerstvom financií SR) zrušený a vec bola správcovi dane vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie - rozhodnutie FR SR č. XXXXXXX/X/XXXXXX-XXXXXXX/ XXXX/XXXX zo dňa 26.09.2012.
- Správca dane vykonal vyrubovacie konanie a dňa 28.09.2015 vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX, ktoré FR SR v odvolacom konaní potvrdilo - rozhodnutie č. 1725427/2015 zo dňa 01.12.2015. Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že opakovaná daňová kontrola bola začatá v súlade s platným
zákonom, bola vykonaná a aj ukončená. Napriek skutočnosti, že opakovaná kontrola trvala dlhšie ako jeden rok a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, bola vykonaná. Úkon, ktorý ju ukončil, nebol zrušený, pretože prerokovanie protokolu z opakovanej daňovej kontroly nemožno zrušiť. Doručenie protokolu z opakovanej daňovej kontroly je úkon, ktorý procesne ukončil opakovanú daňovú kontrolu a je možné považovať ho za úkon smerujúci na vyrubenie dane. Žalovaný zrušil dodatočný platobný výmer správcu dane, ale samotná opakovaná daňová kontrola zrušená nebola. Žalovaný ďalej uviedol, že protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený v roku 2008, lehota na zánik práva vyrubiť daň začala plynúť 31.12.2008 a uplynula by dňom 31.12.2013, ale v roku 2009 začala opakovaná daňová kontrola - protokol z opakovanej daňovej kontroly bol žalobcovi doručený v roku 2010, lehota na zánik práva vyrubiť daň začala plynúť 31.12.2010 a uplynula dňom 31.12.2015. Žalovaný k námietke žalobcu, ktorá sa týkala nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia správcom dane vo vyrubovacom konaní poukázal na ustanovenie § 68 ods. 1 Daňového poriadku (vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 citovaného zákona a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu), z ktorého vyplýva, že vyrubovacie konanie, ktoré začalo musí byť aj ukončené, a to bez ohľadu na dĺžku jeho trvania. Vyrubovacie konanie v danom prípade bolo ukončené doručením rozhodnutia správcu dane zo dňa 28.09.2015. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v danej veci bola rozhodujúcou skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar a služby prijal od spoločnosti E.-L., I..W..V.. Jeho tvrdenia, bez akýchkoľvek preveriteľných dôkazov, nemajú žiadny podstatný vplyv na záver správcu dane, že žalobca nesplnil a nepreukázal zákonom stanovené podmienky odpočítania dane z pridanej hodnoty. Uviedol, že predložené faktúry, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť E.-L., I..W..V.., okrem všeobecnej formulácie predmetu fakturácie, neposkytujú žiadnu špecifikáciu vykonaných služieb a žalobca, ani spoločnosť E.-L., I..W..V.. nepredložili žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosti, na základe ktorých boli predmetné faktúry vystavené. Žalobca sa obmedzil len na tvrdenia, ktoré však neboli konkrétne a preveriteľné a tieto tvrdenia nepreukázal hodnovernými dôkazmi, t.j. nevyužil svoje právo a tým, že správcovi dane nepredložil relevantné dôkazy, nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z preverovaných faktúr. Vzhľadom na to, že správca dane mal opodstatnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, nevychádzal len z predložených faktúr od spoločnosti E.-L., I..W..V.., ale k tomu účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či žalobca prijal fakturovaný tovar a služby od spoločnosti E.-L., I..W..V.. a či skutočnosti deklarované na faktúrach odrážajú reálny stav.
7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
8. Z administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august a september 2007, o výsledku ktorej vyhotovil protokol dňa 04.08.2008 č. XXXX. Protokol bol prerokovaný a doručený dňa 12.09.2008. Dňa 22.09.2008 správca dane vydal dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty v sume 20.612,72 eur za zdaňovacie obdobie august 2007. Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 09.01.2009 dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 22.09.2008 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správca dane vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXX/XXX/ XXXX/XXXX/Doba zo dňa 16.03.2010, pričom z uvedeného protokolu vyplýva, že opakovaná daňová kontrola začala dňa 16.03.2009. Protokol z opakovanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2007 bol prerokovaný a doručený dňa 27.04.2010. Na základe opakovanej daňovej kontroly a doručeného protokolu správca dane vydal dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty č. XXX/XXX/XXXX/XX/Fere zo dňa 11.05.2010. Na základe podaného odvolania, ktoré podal žalobca voči tomuto dodatočnému platobnému výmeru, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. X.XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-W. zo dňa 24.09.2010 podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Gelnica č. XXX/XXX/XXXX/XX/Fere zo dňa 11.05.2010, ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume 20.612,72 eur. Na základe podnetu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydalo dňa 14.08.2012 rozhodnutie č. K.-XX, ktorým zrušilo právoplatné rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Bratislava č. X.-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-W. zo dňa 24.09.2010, ktorým bol v odvolacom konaní potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Gelnica č. XXX/XXX/XXXX/XX/Fere zo dňa 11.05.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX-XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 26.09.2012 dodatočný platobný výmer Daňového úradu Gelnica č. XXX/XXX/XXXX/XX/Fere zo dňa 11.05.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že opakovaná daňová kontrola u žalobcu bola začatá dňa 16.03.2009 a bola ukončená prerokovaním protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly dňa 27.04.2010, z čoho vyplýva, že nebola dodržaná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly a tým došlo k porušeniu ustanovenia § 15 ods. 17 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Dňa 28.09.2015 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 20.612,72 eur za zdaňovacie obdobie august 2007.
9. Podľa § 15 ods. 12 veta štvrtá zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Podľa ustanovenia § 15 ods. 13 veta prvá a veta štvrtá zákona č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode a výške dane sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane, alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň, ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň alebo rozdiel dane po uplynutí siedmych rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň, ani rozdiel dane, alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň, ani rozdiel dane po uplynutí 7 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo nárok na sumu podľa osobitných predpisov je možné najneskôr do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie: a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 69 ods. 3 Daňového poriadku). Podľa § 78 ods. 1 zákona o DPH daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa § 69, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu, okrem
dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.
10. Rozhodujúcou žalobnou námietkou uplatnenou žalobcom (ktorá bola takisto uplatnená v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 28.09.2015) bola námietka týkajúca sa nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že došlo k zániku (preklúzii) práva správcu dane vyrubiť rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 69 ods. 1, 2 Daňového poriadku. Od posúdenia tejto námietky závisel aj ďalší procesný postup správneho súdu, t.j. či napadnutými rozhodnutiami žalovaného a správcu dane bol v súlade s právnymi predpismi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007.
11. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe prezentoval právny názor, že v danom prípade protokol z daňovej kontroly bol daňovému subjektu doručený v roku 2008, lehota na zánik práva vyrubiť daň začala plynúť 31.12.2008 a bola by uplynula dňom 31.12.2013, ale v roku 2009 začala opakovaná daňová kontrola, ktorá napriek skutočnosti, že trvala dlhšie ako jeden rok a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, bola vykonaná. Úkon, ktorý opakovanú daňovú kontrolu ukončil, nebol zrušený, pretože prerokovanie protokolu z opakovanej daňovej kontroly nemožno zrušiť. Doručený protokol z opakovanej daňovej kontroly je úkon, ktorý procesne ukončil túto daňovú kontrolu a je možné považovať ho za úkon smerujúci na vyrubenie dane. Protokol z opakovanej daňovej kontroly bol daňovému subjektu doručený v roku 2010, lehota na zánik práva vyrubiť daň začala plynúť 31.12.2010 a uplynie dňom 31.12.2015.
12. K zákonnosti daňovej kontroly a jej výslednému produktu - protokolu z daňovej kontroly sa vyjadril Ústavný súd SR vo svojom náleze č. k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010:
- „ak teda daňový úrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (acontrário § 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočnosti zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné“.
- z citácie právneho názoru Ústavného súdu SR vyplýva jednoznačný záver, podľa ktorého nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly má za následok nezákonnosť daňového konania, hodnotenie protokolu z daňovej kontroly ako nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ako aj nezákonnosť rozhodnutia vydaného na základe skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole. Ak je totiž výsledný produkt daňovej kontroly - protokolu o daňovej kontrole nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, potom nemôže byť zákonný ani proces, daňová kontrola, v rámci ktorej vznikol. Opakovaná daňová kontrola ukončená protokolom zo dňa 16.03.2010, bola vykonaná nezákonným spôsobom a ako nezákonný úkon správcu dane nemohol vyvolať právne účinky predpokladané ustanovením § 45 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb.
13. V predmetnej veci protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený v roku 2008 a prekluzívna lehota 5 rokov na vyrubenie rozdielu dane začala plynúť správcovi dane v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dňom 31.12.2008 a uplynula dňom 31.12.2013. K novému plynutiu prekluzívnej lehoty 5 rokov v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. nemohlo dôjsť na základe opakovanej daňovej kontroly začatej dňa 16.03.2009 a ukončenej prerokovaním protokolu z daňovej kontroly a jeho doručením žalobcovi dňa 27.04.2010, pretože opakovaná daňová kontrola nebola vykonaná v súlade s ust. § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko trvala dlhšie ako jeden rok a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku.
14. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu je zrejmé, že prekluzívna 5-ročná lehota na vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiac august 2007 uplynula správcovi dane dňa 31.12.2013, a preto správca dane už nemohol svojím rozhodnutím zo dňa 28.09.2015 vyrubiť žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 20.612,72 eur za zdaňovacie obdobie august 2007.
15. Preto správny súd vyhodnotil žalobnú námietku týkajúcu sa zániku práva správcu dane vyrubiť žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty ako dôvodnú. Pretože došlo k zániku práva správcu dane vyrubiť žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, preto nebolo potrebné, aby sa správny súd zaoberal ďalšími žalobnými námietkami žalobcu.
16. Pretože rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto správny súd ich rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
17. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu a vyhodnotiť účinky plynutia prekluzívnej lehoty správcovi dane na vyrubenie rozdielu dane žalobcovi za mesiac august 2007 v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, a to jednak vo vzťahu k daňovej kontrole ukončenej protokolom v roku 2008, ako aj opakovanej daňovej kontrole ukončenej protokolom v roku 2010 aj so zreteľom na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010 týkajúci sa zákonnosti daňovej kontroly, na ktorý poukázal správny súd v odôvodnení tohto rozsudku.
18. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
19. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.