Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/396/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobkyne Y. A., C. XX.X.XXXX, S. S. XX, I., zastúpenej JUDr. Jánom Martincom, advokátom so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému W. A., C.B. X.X.XXXX, S. S. XX, I., o zaplatenie 1.469,92 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 1.469,92 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.469,92 eura od 12.11.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 14.8.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.469,92 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 1.8.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že strany sú doposiaľ bezpodielovými spoluvlastníkmi 3-izbového bytu Č.. X C. X. M. A. A. Č.. XX C. S. A. I., X. poschodie v bytovom dome O.. Č..: XXXX O. C. M..Č..: XXXX, ktorý byt je vedený Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na T. A. Č.. XXXX pre okres Košice I, obec Košice - Sídlisko Ťahanovce, katastrálne územie: Nové Ťahanovce. Manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 17.1.2014, sp. zn. 18P/215/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2014. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán doposiaľ nebolo vyporiadané. Z dôvodu, že žalovaný obýva spoločný byt so žalobkyňou, avšak sa nezúčastňuje na úhradách spojených s užívaním bytu, resp. sa na nich podieľa iba v obmedzenej miere, uplatňuje si žalobkyňa za obdobie od 03/2014 do 07/2015 vrátane polovicu ňou uhradených platieb za užívanie bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve strán konania. Spôsob výpočtu žalovanej sumy je nasledovný: Úhrady spojené s užívaním bytu, ktorého sa uhrádzajú prostredníctvom správcu bytového domu predstavujú mesačne sumu 157,49 eura - 157,49 eura x 17 mesiacov = 2.677,33 eura - 1 tejto sumy predstavuje 1.338,67 eura. Platba za spotrebovaný zemný plyn predstavuje sumu 19,- eur za obdobie 3 mesiacov( 1 rok ) - 19,- eur x (17 mesiacov :3) = 107,66 eura - 2,92 eura (suma predstavujúca preplatok H. A. R. Č.. XXXXXXXXXX=104,74 eura - 1 tejto sumy predstavuje 52,37 eura. Platba za spotrebovanú elektrickú energiu predstavuje sumu 34,80 eura mesačne za obdobie 03/2014 až 04/2014 (ide o fakturačné obdobie od 7.4.2013 do 2.4.2014) - 34,80 x 2 mesiace = 69,60 eura. Keďže v tomto fakturačnom období preplatok z vyúčtovacej faktúry č. 7227118606 predstavuje sumu 65,90 eura, pričom ide o fakturačné obdobie takmer 12 mesiacov (bez 5-tich dní), žalobkyňa od sumy 69,60 eura odrátala sumu preplatku zodpovedajúcu jeho pomernej časti vzťahujúcej sa na dva mesiace z celkových 12 mesiacov, 2 mesiace z 12 predstavujú z tohto celku 16,7%. 69,60 eura x 0,167= 11,62 eura. 69,60 eura-11,62 = 57,98 eura - 1 tejto sumy predstavuje 28,99 eura. Platba za spotrebovanú elektrickú energiu

predstavuje sumu 29,10 eura mesačne za obdobie 05/2014 až 04/2015 - 29,10 eura x 12 mesiacov = 349,20 eura. Keďže v tomto fakturačnom období preplatok H. A. R. Č.. XXXXXXXXXX predstavuje sumu 15,10 eura, pričom ide o fakturačné obdobie takmer 12 mesiacov (bez 5 -tich dní), žalobkyňa od sumy 349,20 eura odrátala sumu preplatku. Výsledná suma je teda 349,20 eura - 15,10 eura =334,10 eura - 1 tejto sumy predstavuje 167,05 eura. Platba za spotrebovanú elektrickú energiu predstavuje zálohovo sumu 27,50 eura mesačne za obdobie 05/2015 až 07/2015 - 27,50 eura x 3 mesiaca = 82,50 eura - 1 tejto sumy predstavuje 41,25 eura. Miestny poplatok za komunálne a drobné stavebné odpady za zdaňovacie obdobie roku 2014 predstavuje sumu 94,05 eura a rovnako tak v roku 2015 - 94,05 eura : 12 mesiacov x 17 mesiacov = 133,28 eura - 1 tejto sumy predstavuje 66,64 eura. Poistenie bytu a zodpovednosti za škodu predstavuje sumu 20,98 eura za bežný rok - 20,98 eura : 12 mesiacov x 17 mesiacov = 29,75 eura - 1 tejto sumy predstavuje 14,88 eura. Platba za rozhlas a televíziu predstavuje sumu 4,64 eura mesačne - 4,64 eura x 17 mesiacov = 78,88 eura -1/2 tejto sumy predstavuje 39,44 eura. Platba za internetové pripojenie domácnosti a pevnú linku predstavuje sumu 18,92 eura mesačne - 18,92 eura x 17 mesiacov = 321,64 eura - 1 tejto sumy predstavuje 160,82 eura. Daň z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie roku 2014 predstavuje sumu 19,92 eura a rovnako tak v roku 2015 - 19,92 eura : 12 mesiacov x 17 mesiacov = 28,22 eura - 1 tejto sumy predstavuje 14,11 eura. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný uhradil žalobkyne prostredníctvom poštových poukazov v uvedenom období sumu 330,- eur pripadajúcu na úhrady za služby spojené s užívaním bytu - 1 nedoplatku zo sumy 248,63 eura určenej z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním Stavebného bytového družstva I. Košice za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, navrhovateľka sumu 330,- eur a sumu 124,30 eura od uplatneného nároku odpočítala: 1.924,22 eura - 454,30 eura = 1.469,92 eura. Z vyššie uvedeného dôvodu si žalobkyňa uplatňuje právo na zaplatenie sumy 1.469,92 eura, ročného úroku z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 1.469,92 eura od 1.8.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania

2. Dňa 18.11.2015 podal žalovaný odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že žalobkyňa v návrhu uplatňuje polovicu zo všetkých ňou uhradených platieb za užívanie bytu, pričom predmetný byt užívajú spolu traja a jemu umožňuje užívať z predmetného bytu len 1 menšiu izbu a 1x v týždni použiť priestory kuchyne na prípravu stravy. Takto je výpočet žalovanej sumy uvedeným spôsobom výpočtu veľmi tendenčný, neobjektívny, nespravodlivý a do značnej miery by ním žalobkyňa na jeho úkor, bola zvýhodnená. V predmetnom byte sa málo zdržiava, sprchuje sa v práci a takto na spotrebe vody, kúrenia, elektrickej energie sa podieľam len nepatrnou čiastkou, pričom na spotrebe uvedených energii sa podieľajú 3 osoby a aj preto je požiadavka žalobkyne vo výške 1 -ice neopodstatnená. Miestny poplatok za odpady je tiež vyrubený na 3 osoby, a tak platí, to čo je vyššie uvedené. Rozhlas ani televíziu nepoužíva a ani k nim nemá umožnený prístup. Rovnako nepoužíva ani pevnú telefónnu linku, pričom žalobkyňu viackrát žiadal, aby ju zrušila, nakoľko disponujú mobilnými telefónmi a on používa výlučne len mobilný telefón. Rovnako je to aj s internetom, ku ktorému prístup nemá a preto ho ani nepoužíva. Okrem doteraz uvedeného, žalobkyňa do výpočtu tiež nezahrnula sumu 124,- eur ktorú jej poštovým poukazom poukázal dňa 16.6.2015. Vzhľadom na uvedené je presvedčený, že v tejto oblasti voči žalobkyne nemá žiadne podlžnosti. Pokiaľ napriek tomu je žalobkyňa iného názoru, navrhuje prípadne určenie objektívnej požadovanej sumy buď po vzájomnom jednaní o dohode, prípadne ju určiť súdnym znalcom. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní, návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol a zaviazal ju nahradiť mu všetky trovy konania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením sa so žalobou žalobkyne, s odporom a vyjadreniami žalovaného a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že dlhodobo jej bývalý manžel neuhrádzal náklady spojené s užívaním predmetného bytu. Od marca 2014 do septembra 2014 jej neplatil vôbec. Následne jej začal platiť 30,- eur mesačne. Je to 3- izbový byt, má 64 m2. Žalovaný užíva balkónovú izbu, rozloha izby - 4,70 x 2,50. Spí na synovej válende. Nezamykajú izby v byte, navštevuje kúpeľňu, záchod, kedy ako mu vyhovuje. Obývačku takisto navštevuje. Preto ho v obývačke našla, keď neočakávane prišla domov. Žalovaný využíva celý byt. V byte býva aj syn, ktorý do žalovaného obdobia nemal 18 rokov. Teraz má od 24.4.2016 18 rokov. Je študent, nie zárobkovo-činný. Od 24.4.2013 prispieva na výživu syna žalovaný sumou 80,- eur. Výživné žalovaný uhrádza riadne. Žalovanému v užívaní bytu nebráni. Žalovaný uhradil titulom užívania bytu sumu 330,- eur a 124,30 eura, tých 124,30 eura bol nedoplatok za nájomné (to bolo kúrenie a voda). Išlo o nedoplatok v súvislosti s užívaním bytu. Ona uhradila plnú sumu, následne jej žalovaný uhradil časť, teda polovicu. Ona uhrádza poplatky za internet a televíziu so spoločnosťou

ANTIK, túto zmluvu uzavrel žalovaný. Zmluvu s ANTIKOM podpisoval žalovaný, ona ju nevie zrušiť, má pevnú linku, ktorá je nefunkčná. Môže to zrušiť len žalovaný. Žalovaný má v byte nahlásené trvalé bydlisko.

5. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že jeho príjem je 380,- eur v hrubou, v čistom 360,- eur, tento mu neumožňuje uhrádzať požadované náklady za užívanie predmetného bytu (mesačné náklady). Doma sa zdržiava minimálne. Do práce ide o 05:30 hod. Pracuje v Steel Arene ako upratovač. O 07:00 hod začína, vracia sa o 15:00 hod poobede. Niekedy áno, niekedy nie, chodí aj s kamarátmi na chaty. Nie vždy chodí o 15:00 hod. domov, ale keď chodí, tak o 15:00 poobede je doma, snaží sa ísť vonku, nezdržiava sa doma. Domov prichádza o 22:00 hod., doma prespáva, ale nie vždy. Chodí aj k rodičom aj ku sestre. V byte sa nezamykajú miestnosti.

6. Podľa ustanovenia § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

7. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

8. Podľa ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

9. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je v podstatnej časti dôvodná, pretože žalobkyňa má voči žalovanému nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

12. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

13. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia (§ 454 Občianskeho zákonníka) je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo (žalovaného), a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil (žalobcu). Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v ustanovení § 458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté.

14. Ak po rozvode manželstva, avšak v čase, keď obaja účastníci mali právo spoločného nájmu bytu a byt zároveň spoločne užívali, platil celé nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu len jeden z nájomcov, získava druhý z nájomcov bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka. Pri určovaní rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia treba vychádzať zo skutočných nákladov na nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, vynaložených jedným z

nájomcov, a nie z preddavkov na ne. Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v ustanovení § 458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. V prípade náhrady nákladov na nájom a úhrad za užívanie bytu rozsah vydania predstavuje podiel úhrady pripadajúci na žalovaného. Tento podiel však nie je závislý od počtu spoločných nájomcov (to sa nevzťahuje na manželov počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva). Pri určení podielu možno vychádzať z podlahovej plochy užívanej výlučne žalovaným s pripočítaním určitého percenta za využívanie spoločných priestorov (tam, kde je úhrada závislá od podlahovej plochy), prípadne z počtu osôb v byte (tam, kde je úhrada závislá od počtu osôb v domácnosti) (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 210/2005).

15. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v tom, že žalovaný ako bývalý manžel žalobkyne a spoluvlastník bytu č. 7 na X. M. A. Č.. XX C. P. S. A. I. užíva tento byt, pričom však neuhrádza platby resp. úhrady spojené s užívaním tohto bytu v rozsahu v akom ho užíva.

16. V konaní bolo medzi stranami nesporné, že ich manželstvo bolo rozvedené, že počas manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetný byt, že žalovaný predmetný byt užíva a že žalovaný uhradil žalobkyni platby spojené s užívaním tohto bytu celkovo vo výške 454,30 eura.

17. Žalovaným obdobím je marec 2014 až júl 2015 (17 mesiacov) a predmetom konania je vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia titulom úhrad spojených s užívaním bytu, úhrad za plyn, elektrinu, daň za komunálny odpad, poistenie bytu, platieb za rozhlas, televíziu, internet a daň z nehnuteľnosti v celkovej výške 1.469,92 eura.

18. Žalobkyňa súdu preukázala, že v období od marca 2014 až júla 2015 uhradila správcovi predmetného bytu na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv sumu 2.677,33 eura (157,49 eura mesačne x 17 mesiacov od marca 2014 až júla 2015 = 2.677,33 eura), a to podľa mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.2.2014 (č.l. 10) a podľa mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.1.2015 (č.l. 11) do 31.7.2015, podľa ktorých mesačný zálohový predpis za užívanie predmetného bytu bol stanovený vo výške 157,49 eura, pričom jedna polovica tejto sumy predstavuje 1.338,67 eura (2.677,33 eura / 2). Žalovaný v tomto období uhradil žalobkyni titulom úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv sumu 330,- eur ako aj sumu 124,30 eura ako úhradu polovice nedoplatku vyúčtovania za služby spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2014. Súd preto rozhodol tak, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 884,37 eura (od sumy 1.338,67 eura ako polovice predpísaných úhrad za užívanie bytu súd odpočítal vyššie uvedené úhrady žalovaného vo výške 454,30 eura). Súd poukazuje na to, že skutočné náklady za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu boli vyššie ako predpísané mesačné úhrady, keďže v súvislosti s užívaním predmetného bytu vznikol za rok 2014 nedoplatok vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s užívaním bytu vo výške 248,63 eura (č.l. 12).

19. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti platieb za spotrebovaný plyn za obdobie od marca 2014 až júla 2015 v celkovej výške 52,37 eura, súd konštatuje, že podľa faktúry H. M. Č.. XXXXXXXXXX H. Q. XX.X.XXXX bola za obdobie od 19.2.2014 do 18.2.2015 žalobkyni fakturovaná suma 73,08 eura, pričom zálohovo zaplatila sumu 76,- eur, teda v tomto období mala preplatok za plyn vo výške 2,92 eura. Žalobkyňa v rozhodnom období od marca 2014 až júla 2015, t.j. 17 mesiacov preddavkovo uhrádzala zálohové platby dodávateľovi SPP, a.s. vo výške 19,- eur štvrťročne, čo predstavuje v rozhodnom období sumu vo výške 107,66 eura (19,- eur štvrťročne / 3 je 6,33 eura mesačne x 17 mesiacov činí 107,67 eura, pričom žalobkyňa ako dominus litis požaduje 107,66 eura), od ktorej sumy súd odpočítal preplatok vo výške 2,92 eura, teda skutočne bola v rozhodnom období zo strany žalobkyne zaplatená suma platieb za spotrebovaný plyn vo výške 104,74 eura. Súd má za to, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za plyn za obdobie od marca 2014 až júla 2015, čo predstavuje sumu vo výške 52,37 eura.

20. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti platieb za elektrinu za obdobie od marca 2014 až júla 2015, súd konštatuje, že za obdobie od 1.3.2014 do 30.4.2014 platba za spotrebovanú elektrinu predstavuje sumu 34,80 eura mesačne (ide o fakturačné obdobie od 7.4.2013 do 2.4.2014) x 2 mesiace činí 69,60 eura. Keďže v tomto fakturačnom období preplatok H. A. R. Č..

XXXXXXXXXX predstavuje sumu 65,90 eura, pričom ide o fakturačné obdobie takmer 12 mesiacov, súd od sumy 69,60 eura odrátal sumu preplatku zodpovedajúcu jeho pomernej časti vzťahujúcej sa na dva mesiace z celkových 12 mesiacov, 2 mesiace z 12 predstavujú z tohto celku sumu 10,98 eura (16,67% zo sumy 65,90 eura). Žalobkyňa v období od marca 2014 do apríla 2014, t.j. 2 mesiace preddavkovo uhrádzala zálohové platby dodávateľovi VSE, a.s. vo výške 34,80 eura mesačne, čo predstavuje v tomto období sumu vo výške 69,60 eura, od ktorej sumy súd odpočítal alikvotnú časť preplatku vo výške 10,98 eura, teda skutočne bola v rozhodnom období zo strany žalobkyne zaplatená suma platieb za spotrebovanú elektrinu vo výške 58,92 eura. Súd má za to, že žalovaný bol povinný vydať žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za elektrinu za obdobie od marca 2014 do apríla 2014, čo predstavuje sumu vo výške 29,46 eura, pričom však žalobkyňa ako dominus litis požaduje sumu 28,99 eura, ktorú jej súd priznal.

21. Súd ďalej konštatuje, že za obdobie od 1.5.2014 do 30.4.2015 platba za spotrebovanú elektrinu predstavuje sumu 29,10 eura mesačne (ide o fakturačné obdobie od 3.4.2014 do 8.4.2015) x 12 mesiacov činí 349,20 eura. Keďže v tomto fakturačnom období preplatok H. A. R. Č.. XXXXXXXXXX predstavuje sumu 15,10 eura, pričom ide o fakturačné obdobie takmer 12 mesiacov, súd od sumy 349,20 eura odrátal sumu preplatku vo výške 15,10 eura, teda skutočne bola v rozhodnom období zo strany žalobkyne zaplatená suma platieb za spotrebovanú elektrinu vo výške 334,10 eura. Súd má za to, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za elektrinu za obdobie od 1.5.2014 do 30.4.2015, čo predstavuje sumu vo výške 167,05 eura.

22. Súd ďalej konštatuje, že za obdobie od 1.5.2015 do 31.7.2015 platba za spotrebovanú elektrinu predstavuje sumu 27,50 eura mesačne (ide o fakturačné obdobie od 9.4.2015 do 2.4.2016) x 3 mesiace činí 82,50 eura. Súd má za to, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni polovicu jej nákladov za elektrinu za obdobie od 1.5.2015 do 31.7.2015, čo predstavuje sumu vo výške 41,25 eura.

23. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti platieb za miestny poplatok za komunálne a drobné stavebné odpady za obdobie od marca 2014 až júla 2015 v celkovej výške 66,64 eura, súd konštatuje, že miestny poplatok za komunálne a drobné stavebné odpady za zdaňovacie obdobie roku 2014 predstavuje sumu 94,05 eura a za zdaňovacie obdobie roku 2015 taktiež sumu 94,05 eura. Súd má za to, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za miestny poplatok za komunálne a drobné stavebné odpady za obdobie od marca 2014 až júla 2015, čo predstavuje sumu vo výške 66,64 eura (94,05 eura : 12 mesiacov x 17 mesiacov = 133,28 eura - 1 tejto sumy predstavuje 66,64 eura).

24. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti platieb za poistenie bytu a zodpovednosti za škodu za obdobie od marca 2014 až júla 2015 v celkovej výške 14,88 eura, súd konštatuje, že platba za poistenie bytu a zodpovednosti za škodu za obdobie bežného roku predstavuje sumu 20,98 eura. Súd má za to, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za platby za poistenie bytu a zodpovednosti za škodu za obdobie od marca 2014 až júla 2015, čo predstavuje sumu vo výške 14,88 eura (20,98 eura : 12 mesiacov x 17 mesiacov = 29,75 eura - 1 tejto sumy predstavuje 14,88 eura).

25. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti platieb za rozhlas a televíziu za obdobie od marca 2014 až júla 2015 v celkovej výške 39,44 eura, súd konštatuje, že platba za rozhlas a televíziu za obdobie bežného mesiaca predstavuje sumu 4,64 eura. Súd má za to, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za platby za rozhlas a televíziu za obdobie od marca 2014 až júla 2015, čo predstavuje sumu vo výške 39,44 (4,64 eura x 17 mesiacov = 78,88 eura - 1 tejto sumy predstavuje 39,44 eura).

26. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti platieb za internet za obdobie od marca 2014 až júla 2015 v celkovej výške 160,82 eura, súd konštatuje, že platba za internet za obdobie bežného mesiaca predstavuje sumu 18,92 eura. Súd má za to, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za internet za obdobie od marca 2014 až júla 2015, čo predstavuje sumu vo výške 160,82 (18,92 eura x 17 mesiacov = 321,64 eura - 1 tejto sumy predstavuje 160,82 eura).

27. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti platieb za daň z nehnuteľnosti za obdobie od marca 2014 až júla 2015 v celkovej výške 14,11 eura, súd konštatuje, že daň z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie roku 2014 predstavuje sumu 19,92 eura a za zdaňovacie obdobie roku 2015 taktiež sumu 19,92 eura. Súd má za to, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni polovicu jej skutočných nákladov za daň z nehnuteľnosti za obdobie od marca 2014 až júla 2015, čo predstavuje sumu vo výške 14,11 eura (19,92 eura : 12 mesiacov x 17 mesiacov = 28,22 eura - 1 tejto sumy predstavuje 14,11 eura).

28. Tak ako súd uviedol, rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v ustanovení § 458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. V prípade náhrady nákladov za užívanie bytu rozsah vydania predstavuje podiel úhrady pripadajúci na žalovaného. Pri určení rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia súd vychádza iba zo skutočných nákladov, ktoré žalobkyňa fakticky vynaložila, teda z vyúčtovania skutočných nákladov, a nie z predpísaných záloh, pretože zálohy na úhradu platieb za služby spojené s užívaním bytu, ako aj zálohy na elektrinu a plyn sa pravidelne zúčtovávajú a v danom prípade aj boli zúčtované.

29. K všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia patrí predovšetkým skutočnosť, že došlo k získaniu určitého majetkového prospechu -obohatenia na strane neoprávneného nadobúdateľa. V majetkovej sfére obohateného sa prejaví buď vo zväčšení jeho majetku, alebo v tom, že nedôjde k zmenšeniu majetku obohateného, hoci sa tak po práve malo stať a v majetkovej sfére bezdôvodne plniaceho musí dôjsť k zmenšeniu jeho majetku, teda k plneniu.

30. Je nesporné, že žalovaný uhradil žalobkyni sumu 330,- eur pripadajúcu na úhradu za služby spojené s užívaním bytu a sumu 124,30 eura ako úhradu polovice nedoplatku vyúčtovania za služby spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2014. Takisto je nesporné, že žalobkyňa celkovo zaplatila za žalovaného sumu 1.924,22 eura, pričom súd z tejto sumy odpočítal vyššie uvedené úhrady žalovaného vo výške 454,30 eura. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za obdobie od marca 2014 do júla 2015 z titulu nezaplatenia úhrad za služby spojené s užívaním predmetného bytu, úhrad za spotrebovaný plyn a elektrinu, poplatku za komunálny odpad, poistenie bytu, koncesionárskych poplatkov, platieb za internet a dane z nehnuteľnosti v celkovej výške 1.469,92 eura.

31. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že v byte býva aj tretia osoba a to spoločný syn strán sporu, súd konštatuje, že vo vzťahu k tejto osobe majú strany vyživovaciu povinnosť, pričom diel tejto svojej povinnosti plnia aj tým, že svojmu dieťaťu zabezpečujú bývanie. Súd má teda za to, že strany sporu sú povinné uhradiť každý po polovici nákladov - úhrad za služby spojené s užívaním predmetného bytu, úhrad plynu, elektriny, poplatku za komunálny odpad, poistenie bytu, koncesionárskych poplatkov, internetu a dane z nehnuteľnosti, teda uvedené nič nemení na pomere, v akom sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne. Žalovaný ako spoluvlastník predmetného bytu je povinný sa podieľať na nákladoch spojených s vlastníctvom tohto bytu.

32. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že neužíva celý byt, nepozerá televízor ani internet, súd konštatuje, že v protiklade s týmito tvrdeniami žalovaného z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalovaný užíva celý byt, izby v byte sa nezamykajú a zmluvu ohľadne poskytovania služieb pevnej linky a internetu so spoločnosťou Antik podpísal on (čo sa v konaní preukázalo listinným dôkazom - zmluvou na č.l. 89). Na podporu týchto svojich tvrdení, popretých žalobkyňou, žalovaný nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.

33. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívna strana sporu bezozbytkov splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

34. V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti vyššie uvedenej obrany žalovaného, bolo presvedčivo zistiť, či žalovaný neužíva celú podlahovú plochu predmetného bytu, internet a televíziu.

35. Súd konštatuje, že v tejto časti navrhnuté a vykonané dôkazy (výpovede strán) majú rovnakú dôkaznú silu, pričom z nich vyplynulo, že ide o tvrdenia proti tvrdeniam. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalovaného natoľko presvedčivé a nespochybniteľné, aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Vzhľadom na vyššie uvedené si podľa názoru súdu žalovaný nesplnil bezo zbytkov svoju dôkaznú povinnosť tomto smere, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť a síce, že neužíva celú podlahovú plochu predmetného bytu, internet a televíziu.

36. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobkyni priznať iba od toho času, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania zo sumy požadovaného bezdôvodného obohatenia od 1.8.2015 do zaplatenia. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať žalobu, ktorú prevzal žalovaný dňa 10.11.2015, pričom dňom splatnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bude deň po doručení žaloby žalovanému, t.j. 11.11.2015 (streda). Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 12.11.2015.

39. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola k 12.11.2015 0,05%. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.469,92 eura od 12.11.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti ohľadne požadovaného príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.469,92 eura od 1.8.2015 do 11.11.2015, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

40. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v podstatnej časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.469,92 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.469,92 eura od 12.11.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyňa mala vo veci takmer plný úspech a priznal jej preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

44. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Košiciach, dňa 13.10.2016

JUDr. Boris Brondoš

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš