Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/399/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanej E. C., H.. XX.XX.XXXX, C. D. Q. XXX/X, XXX XX C. Š., za účasti vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĹOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42362962 do 30.06.2016, v konaní o zaplatenie 544,20 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 224,60€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 224,60 € od 14.4.2012 do zaplatenia, ktoré sumy jej súd povoľuje splácať v splátkach vo výške 55,-€ mesačne splatných vždy do 20.teho dňa v mesiaci na účet žalobcu, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplnej úhrady dlhu, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Súd žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 544,20 € spolu s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že dňa 03.10.2011 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 400,-€ za odplatu vo výške 152,-€. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 552,-€ uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,- € a v ďalších 10 pravidelných mesačných splátkach vo výške 54,60 €. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná svojim podpisom na zmluve. Žalovaná na úver celkom uhradila do dňa podania návrhu sumu vo výške 7,80 €. Vzhľadom k tomu, že si žalovaná neplnila svoje povinnosti riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej oznámil oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 17.05.2015, že celý jej dlh sa stal splatným ku dňu 13.04.2012.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. V konaní pred súdom uviedla, že si zobrala tento úver v spoločnosti žalobcu, nakoľko potrebovala kúpiť práčku a bojler. Zmluvu podpisovala doma, kde za ňou prišla aj obchodná zástupkyňa a úver jej vyplatila v hotovosti na ruku. Je pravdou, že hneď pri podpise zmluvy jej zaplatila splátku vo výške 7,80€ a následne jej zaplatila asi dve platby po 54,60€. Neskôr sa dostala do finančných problémov, preto prestala peniaze na úver poukazovať. Žalovaná potvrdila, že dostala od žalobcu oznámenie o zosplatnení úveru, avšak nemala toľko peňazí na vyplatenie úveru.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov - Q. C.G., C. C., oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predžalobnej upomienky, oznámením o zosplatnení záväzku, podacím hárkom, prehľadom splátok poukázaných žalovanou na úver, kartou splátok ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca uzavrel dňa 03.10.2011 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalobca poskytol bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 400,-€ pri dojednanej odplate vo výške 152,-€ a žalovaná sa zaviazala celkovú dlžnú čiastku vo výške 552,-€ vrátiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,-€ a v ďalších pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške 54,60 €, s tým, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bol súčasne uvedený doporučený termín úhrady dlhu k 20. dňu v mesiaci. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nesplácala svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas vyzval ju žalobca listom zo dňa 01.03.2012 - výzvou k úhrade dlžnej sumy na zaplatenie aktuálneho zostatku dlhu a súčasnej ju upozornil, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, bude požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 17.05.2012 oznámil žalobca žalovanej, že jej záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420112308 sa stal ku dňu 03.10.2011 splatný v celom rozsahu. Žalovaná celkom na úver zaplatila čiastku vo výške 7,80 a na zmluvu o domácom servise platby v celkovej výške 167,60€ (dňa 3.10.2011 vo výške 54,60€, dňa 23.11.2011 vo výške 58,-€, dňa 28.12.2011 vo výške 55,- €). Ďalšie splátky na úver ani na domáci servis nepoukázala.

5. Svedok Q. C., syn žalovanej, v konaní pred súdom potvrdil, že je pravdou, že matka si zobrala u žalobcu úver vo výške 400,- € na kúpu práčky a iných vecí, ktoré potrebovali do domácnosti. Následne tejto úver splácala splátkami, ktoré chodila k nim vyberať nejaká pani. Uvedené splátky sa zapisovali do karty splátok.

6. Svedkyňa C. C., obchodná zástupkyňa žalobcu, v konaní pred súdom uviedla, že konkrétne si tento prípad nepamätá, vie, že od žalobcu dostala kontakt na žalovanú, preto za ňou išla. Žalovaná mala zrejme predtým nejaké úvery v ich spoločnosti, resp. v spoločnosti Kešovka. Pamätá si, že chodila splátky úveru vyberať mesačne. Pri každej zmluve bola uzatváraná aj zmluva o domácom servise. Svedkyňa ďalej potvrdila, že sa domnieva, že nemala prípad, že by sa takáto zmluva o domácom servise nebola uzatvorená popri zmluve o spotrebiteľskom úvere. Jej odmena sa pritom odvíjala od množstva splátok, ktoré vybrala od klientov, týkalo sa to aj splátok domáceho servisu.

7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinnému ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 písm. a, b Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného ku dňu podpísania zmluvy o zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Podľa § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného ku dňu podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

11. Podľa bodu 1 Obchodných podmienok, veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške.

12. Súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420112308 zo dňa 3.10.2011 je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporene preukázané, že medzi sporovými stranami bola dňa 3.10.2011 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere ( čo vyplýva aj zo samotného názvu tejto zmluvy), nakoľko podľa ustanovenia § 1 ods. 2 predmetného zákona sa za spotrebiteľský úver považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. V danom prípade bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo forme pôžičky hotovostným spôsobom. Z dikcie zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci vyplýva, že obligatórnymi časťami zmluvy sú okrem iného údaje ohľadne výšky, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj celková doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedená zmluva síce obsahovala údaj o splatnosti dojednaných splátok, avšak tento bol uvedený zmätočne a neurčito a súčasne nebolo uvedené, aká časť splátky bude použitá na úhradu istiny, aká na úhradu úroku a ostatných poplatkov, ktoré údaje sú v súlade s vyššie citovanou zákonnou úpravou obligatórnymi náležitosťami zmluvy. Taktiež pokiaľ ide o dojednanie konečnej splatnosti úveru uvedením konkrétneho termínu, súd konštatuje, že predmetná zmluva tento údaj neobsahuje. Právna úprava pritom vyžaduje uvedenie presného dátumu konečnej splatnosti úveru (t.j. deň, mesiac, rok), preto uvedenie počtu splátok (na základe ktorých si má potom samotný spotrebiteľ vypočítať konečnú splatnosť úveru) ako údaj o konečnej splatnosti úveru nepostačuje. Tento údaj musí byť v zmluve uvedený konkrétnym dátumom a musí byť obsahom zmluvy samotnej. A nakoniec, pokiaľ ide o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, tento údaj nespĺňa náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože tam nie sú uvedené všetky predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, tak ako to vyžaduje zákon v citovanom ustanovení § 9 ods. 2 písm. j). Výška RPMN bola pritom uvedená len vo všeobecnej časti zmluvy (v obchodných podmienkach), teda nebola dojednaná so žalovanou prijateľným spôsobom, a to v samotnom obsahu zmluvy. Vychádzajúc potom z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva neobsahuje tieto obligatórne náležitosti, predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Ďalej z predloženej zmluvy o poskytovaní domáceho servisu datovanej dňom 03.10.2011 (teda rovnakým dňom ako úverová zmluva) súd zistil, že jej predmetom bolo poskytovanie domáceho servisu žalobcom žalovanej (podľa čl. 2.1. zmluvy v mieste trvalého bydliska žalovanej, resp. na inom dohodou určenom mieste). Domáci servis je v čl. 1.1. zmluvy definovaný ako poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe predmetnej zmluvy o úvere č. 420112308. Ďalej je uvedené, že je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Podľa čl. 2.2. zmluvy sa žalovaná za to zaviazala zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 163,80 Eur v troch splátkach vo výške 54,60€. Ako je zrejmé zo zhodných prejavov sporových strán i z predloženého dokladu o platbách (splátkový kalendár - čl. 69) žalobcovi na domáci servis zaplatila sumu vo výške 167,60€, ktorú sumu v konaní nerozporoval ani právny zástupca žalobcu.

14. Vo vzťahu k zmluve o poskytnutí domáceho servisu je potrebné uviesť, že táto bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalovaná zaviazala na poplatok vo výške 163,80 Eur za to, že žalobca jej poskytne isté „nadštandardné“ služby. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou žalobca žalovanej k úveru síce „pribalil niečo navyše“, no tým len navýšil

odplatu za poskytnutie úveru a takouto praktikou poskytovania akéhosi balíka nadštandardných služieb na základe osobitnej zmluvy len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. V prípade „konzultačnej“ činnosti ide totiž o služby, ktoré nielen banky ale aj nebankové subjekty poskytujú úplne bezplatne v záujme získania novej a udržania si súčasnej klientely, pričom podľa samotného zmluvného textu pripraveného žalobcom je nadštandardné to, čo vyplýva zo zákona, resp. je samozrejmým v súvislosti so správou vlastnej pohľadávky. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Doslova až absurditou je, že žalovanou ako spotrebiteľom „vyžiadaný“ a platený domáci servis má spočívať v tom, že veriteľ (dodávateľ) si eviduje a zaúčtováva plnenie dlhu a upozorňuje na (ne)splácanie. Podľa názoru súdu už len tieto okolnosti svedčia o tom, že účelom zmluvy o domácom servise bolo prekrytie reálnej odmeny žalobcu ako veriteľa za poskytnutie úveru. Vyplýva to aj z výsluchu svedkyne, ktorá zmluvy podpisovala ako obchodná zástupkyňa, ktorá súdu potvrdila, že uvedená zmluva o domácom servise sa spisovala pri spotrebiteľských úveroch pravidelne, pričom odplata obchodného zástupcu bola priamo závislá na výške vybraných splátok úveru včetne domáceho sevisu. Súd preto zmluvu o domácom servise vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Z uvedených dôvodov súd potom zohľadnil plnenie žalovanej započítané žalobcom na „domáci servis“ vo výške 167,60€ ako plnenie poskytnuté na splácanie úveru. Žalovaná teda z poskytnutej sumy 400,- Eur vrátila celkovo 175,40€ (sumu 167,60€ čo vyplýva tak z tvrdení žalobcu, vyjadrenia žalovanej ako aj zo splátkového kalendára na č.l. 69 spisu plus sumu 7,80€, ktorá bola poukázaná na úver) a je vzhľadom na už konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru dlžná žalobcovi ešte rozdiel vo výške 224,60€.

16. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 01.02.2013. Podľa § 3 nariadenia je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania predstavovala 1%, preto úrok z omeškania predstavuje výšku 9% ročne. Pokiaľ ide o moment omeškania, súd ho určil na deň nasledujúci po zosplatnení celého zostatku úveru, t. j. 14.04.2012 tak, ako to žalobca vo svojom návrhu aj požadoval.

17. Súd uložil žalovanej povinnosť splácať dlh v splátkach v súlade s § 232 ods. 4 po 55,- € mesačne, nakoľko mal preukázané, že jej ako starobnej dôchodkyni momentálna finančná situácia neumožňuje zaplatiť dlh naraz. Súd vo výroku tohto rozhodnutia súčasne určil výšku aj podmienky splatnosti jednotlivých splátok.

18. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 92,40€, ktorá bola upravená v bode 3 Obchodných podmienok pripojených k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd aj v tejto časti žalobu žalobcu zamietol vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná neplatným spôsobom pre nedostatok jej formy. Zo samotného znenia ust. § 544 ods. 2 je zrejmé, že zmluvnú pokutu možno dojednať len v písomnej forme. V danom prípade bola zmluvná pokuta obsiahnutá v Obchodných podmienkach zmluvy, ktoré tvoria akýsi všeobecný rámec oprávnení a povinností pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov, ktorí uzatvárajú zmluvu so žalobcom. Podpis žalovanej bol pripojený len pod textom

zmluvy (na prvej strane), preto nemožno hovoriť o tom, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo uzavreté medzi stranami písomne. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu aj v tejto časti zmluvnej pokuty zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 252 ods. 2 a nepriznal žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane, ktorí mali v konaní pomerný úspech (žalobca úspešný v časti 224,60€ a žalovaná úspešná v časti 319,62 + zmluvná pokuta vo výške 92,40€) nárok na náhradu trov, nakoľko si v konaní žiadne trovy konania neuplatnili. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka (účastného v konaní podľa predchádzajúcej procesnej právnej úpravy účinnej do 30.06.2016) súd na danom mieste súčasne poukazuje na to, že vedľajší účastník v konaní nevykonal v prospech žalovanej žiadny úkon, preto mu žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.