Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/34/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zast. Mgr. Miroslav Hanec, advokát, AK so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: Peter Simčák - SIMI, s miestom podnikania Tatranská Lomnica 14040, Vysoké Tatry, IČO: 17 115 426, právne zast. GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380, v konaní o zaplatenie 4.974,60 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.974,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.974,60 eur od 3.10.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.8.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.974,60 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste T. Q. XX/XX (penzión). Pri kontrole odberného miesta dňa 26.8.2013 bolo žalobcom zistené, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla, o čom bol vyhotovený zápis. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. XXX/PL- XXXX zo dňa 4.9.2013 znalec X.. N. Leška zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii

- výrazne zmenšenie priemeru spodnej časti plomby. Dňa 18.9.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vypočítanú v zmysle Vyhl. MH SR č. 449/12 Z. z. vo výške 4.974,60 eur faktúrou č. 9000164718, splatnú dňa 2.10.2013. Prílohou faktúry je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 27.8.2013. Podkladom pre výpočet škody je výpočet v listine Neoprávnený odber zemného plynu z 18.9.2013, cena plynu NCG uverejnená na webovom sídle www.eex.com/en <http://www.eex.com/en>. Referenčná cena plynu sa počíta podľa prílohy 12 zák. č. 24/2013 Z. z. pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a plynom. Pre určenie referenčnej ceny plynu je rozhodujúca cena plynu NCG uverejnená deň pred dňom finančného vyrovnania na účely obchodného vyvažovania distribučnej siete. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania z dlžnej sumy od 3.10.2013 do zaplatenia ako aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 14.9.2016 v ktorom uviedol, že žalobca predložil návrh na náhradu škody podporený výkladom, ktorý účelovo deformuje právne normy, z ktorých žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike uvádza, že neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii alebo meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Žalobca presadzuje názor, že jeho nárok na náhradu škody vzniká len samotným porušením (poškodením) zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na určenom meradle. Má za to, že samotné zistenie takéhoto porušenia ho zbavuje povinnosti dokazovať atribúty nevyhnutné na priznanie nároku na náhradu škody, a to vznik skutočnej škody, porušenie právnej povinnosti a príčinnú súvislosť. Takýto výklad by však bez ďalšieho viedol k situáciám, kedy by on sám mohol zneužívať takýto výklad práva k svojmu obohateniu (napr. úmyselne by poškodzoval plomby na meracích zariadeniach svojich klientov). Povinnosť žalobcu dokazovať vznik skutočnej škody vyplýva aj z prvej vety ust. § 82 ods. 2 Zákona o energetike. Na prípadný nárok by mali byť naplnené nasledovné skutočnosti: existencia porušenia zabezpečenia meradla, skutočný odber plynu (vznik škody) a odber plynu v čase po porušení zabezpečenia meradla (porušenie právnej povinnosti). Žalovaný súhlasí, že v tomto prípade sa uplatňuje tzv. objektívna zodpovednosť, ktorú zákonodarca nepochybne zaviedol z dôvodu, aby si každý odberateľ svoje odberné miesto kontroloval a chránil s vyšším stupňom záujmu. Ani sám žalobca však nie je zbavený zákonnej povinnosti konať prevenčne a čo najčastejšie pravidelne vykonávať kontroly odberných miest. Do pozornosti súdu žalovaný dal rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/131/2011 zo dňa 24.1.2012, v ktorom sa uvádza, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla. Žalovaný od septembra 2012 má namontovaný splynovací kotol na drevoplyn a celé zimné a letné obdobie vykuroval týmto kotlom. Nemá teda ani motív zasahovať do plynového meradla a akýmkoľvek spôsobom s ním manipulovať, keď spotrebu zemného plynu vedel obmedziť bez problémov jednoduchým a zákonným spôsobom. Z tohto dôvodu požiadal žalovaný aj o zníženie zálohových platieb a bolo mu vyhovené. Žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva.

3. K vyjadreniu žalovaného sa následne žalobca vyjadril v tom smere, že poukázal na rozhodovaciu prax súdov vrátane Najvyššieho súdu SR. Každý, kto odoberal plyn meradlom s poškodenou plombou, spôsobil žalobcovi škodu a je za ňu objektívne zodpovedný bez ohľadu na zavinenie a je povinný škodu nahradiť. Stav zistený na meradle, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemôže byť podkladom pre výpočet škody. Pre určenie jej výšky existuje platný vykonávací predpis, ktorý sa nepáči neoprávneným odberateľov, ktorí sa spoliehajú na svoje subjektívne dôvody a emotívne tvrdenia o tom, prečo by nezasahovali do plomby. Zákonodarca právnu úpravu prijal s ohľadom na reálny život a neustále narastajúci trend neoprávnených odberov, a to nielen v prípadoch sociálne slabších subjektov. Citovaný rozsudok KS v Trnave je právnou praxou prekonaný. Žalobca vykonáva v rámci svojej činnosti aj také úkony, ktoré majú predchádzať neoprávneným odberom. Dôkazom toho je kontrola na odbernom mieste žalovaného dňa 26.8.2013, pri ktorej sa javil a následne bol potvrdený odber plynomerom s poškodenou plombou. 4. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že na odbernom mieste žalovaného na adrese Tatranská Lomnica 40/11 žalobca dňa 26.8.2013 išiel na kontrolu odberného miesta. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete je vlastníkom meradiel, ktoré zaznamenávajú spotrebu zemného plynu a údaje žalobcom zistené na odberných miestach sú podkladom pre to, aby dodávateľ zemného plynu mohol vyfakturovať odberateľovi kúpnu cenu za spotrebovaný plyn. Údaje z plynomerov sú použiteľné pri vyúčtovaní kúpnej ceny len v prípade, že plynomer spĺňa všetky technické a právne predpisy, okrem iného, že je na ňom neporušená plomba, inak označovaná ako overovacia a zabezpečovacia značka. Táto plomba zabezpečuje meradlo pred tým, aby ktokoľvek mohol otvoriť kryt číselníka, mať voľný prístup k číselníku a ovplyvniť údaje, ktoré tento číselník zaznamenáva. Dňa 26.8.2013 pri kontrole daného plynomeru nadobudol žalobca podozrenie, že práve plomba na číselníku meradla javí znaky porušenia. Z uvedeného dôvodu plynomer z odberného miesta demontovali, zabalil sa do osobitnej krabice, ktorá bola prelepená a podpísaná aj odberateľom. Takto zabalené meradlo bolo odoslané na odborné posúdenie znalcovi Ing. Leškovi, ktorý ako znalec z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia preskúmal túto plombu a potvrdil podozrenie, že táto plomba nie je v súlade s pôvodným označením, to znamená, že nie je v súlade s plombou, ktorá bola osadená na tomto plynomeri. Žalobca doložil vyjadrenie Plynárenskej metrológie, s.r.o., ktorá overovala meradlo dňa 12.12.2012 a z titulu tohto overenia umiestnila na číselník meradla predmetnú plombu. Tento plynomer mal platné overenie a pokiaľ by nebolo zistené porušenie plomby, bol by sa používal 10 rokov. V znaleckom posudku, ktorý obsahuje aj fotodokumentáciu je uvedené, že je výrazne zmenšený priemer spodnej časti plomby, že otlačok na plombe pravdepodobne má označenie v tvare 12-M1 alebo M41. Keďže meradlo bolo vyrobené v r. 2002 a preplombované v r. 2012, to znamená, urobila sa na ňom úradná skúška, plomba nemohla mať označenie 12-M41, lebo takéto označenie sa v SR nepoužíva. Taktiež znalec vyslovil, že ide o obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu otlačkov na plombe na plynomeri u žalovaného. Tým vyslovil jednoznačný záver, že sporné a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a

týmto nástrojom sú plombovacie kliešte. Každý autorizovaný subjekt, ktorý má oprávnenie overovať plynomery a následne na ne umiestňovať plomby má vlastnú a špecifickú overovaciu značku, ktorá je obsiahnutá na plombovacích kliešťach. Podľa Zákona o metrológii plynomery sú určené meradlá a tieto je možné používať len ak majú platné overenie. Platnosť tohto úradného overenia zaniká, ak bola porušená, poškodená, pozmenená alebo iným spôsobom bolo zasiahnuté do plomby na číselníku. Keďže meradlo stráca zo zákona platnosť, nie je možné údaje z tohto meradla používať. V danom prípade, keďže bola táto plomba porušená, nemohli dodávateľovi plynu oznámiť údaj na meradle, na základe ktorého by mohol odberateľovi vyúčtovať kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn. Deň 26.8.2013, ako deň, kedy žalobca zistil porušenie plomby, je podľa vykonávacej vyhl. č. 449/2012 Z. z. posledným dňom neoprávneného odberu a doba neoprávneného odberu, teda jej začiatok sa stanovuje ku dňu tzv. posledného legálneho odpočtu, t. j. odpočtu, ktorý sa vykonal na odbernom mieste predtým, ako bolo zistené porušenie plomby na číselníku. Žalobca stanovil dobu neoprávneného odberu od 26.1.2013 do 26.8.2013. Dokladom o poslednom odpočte na odbernom mieste je výstup z evidenčného systému žalobcu, podľa ktorého dňa 25.1.2013 bolo na odbernom mieste u žalovaného nainštalované nové meradlo. Pokiaľ ide o celkovú výšku spôsobenej škody, táto pozostáva z množstva neoprávnene odobratého plynu a nákladov súvisiacich so zisťovaním neoprávneného odberu. Množstvo neoprávnene odobratého plynu bolo vypočítané podľa vyhl. č. 449/2012 Z. z. ako náhradný spôsob výpočtu škody z dôvodu, že nie sú k dispozícii údaje o množstve skutočne odobratého množstva plynu na odbernom mieste, a to z toho dôvodu, že údaj na meradle sa považuje za neplatný. Pri výpočte škody žalobca vychádzal zo spotrebičov, ktoré boli zistené na odbernom mieste a tieto sú uvedené v zápise zo dňa 26.8.2013. Na odbernom mieste boli vtedy dva plynové kotly RAPIDO. S ohľadom na skutočnosť, že v čase kontroly bol zapnutý len jeden z týchto kotlov, pri výpočte škody vychádzal z toho, ako keby na odbernom mieste bol len jeden plynový kotol. Žalovaný uvádzal, že používa alternatívne vykurovanie drevom, čo taktiež na odbernom mieste bolo zistené. Ak by žalobca chcel zistiť množstvo reálne odobratého plynu, musel by byť na odbernom mieste po celú dobu tohto neoprávneného odberu a museli by sledovať ako bol ten ktorý plynový spotrebič v prevádzke, t. j. koľko hodín a na aký výkon. Keďže toto nie je objektívne ani reálne možné, uplatňuje sa náhradný výpočet podľa vykonávacej vyhlášky. Škoda vznikla žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete z dôvodu, že hoci bol na odberné miesto uzatvorený vzťah o dodávke plynu, teda zmluva medzi žalovaným ako odberateľom plynu a žalobcom ako dodávateľom plynu, plyn, ktorý bol v dobe neoprávneného odberu spotrebovaný je plyn žalobcu, ktorý má v distribučnej sieti pre účely plnenia zákonných povinností prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré zahŕňa aj tzv. vyvažovanie siete. Keďže údaj na meradle bol neplatný, dodávateľovi plynu túto skutočnosť žalobca oznámil, a preto dodávateľ plynu si za toto obdobie nevyúčtoval voči odberateľovi kúpnu cenu. V tejto súvislosti žalobca predložil opravnú faktúru, z ktorej je zrejmé, že za obdobie od 25.1.2013 do 26.8.2013 bol u žalovaného nameraný odber plynu 1 m3 tak, ako bol uvádzaný počiatočný stav z meradla plynomeru ku dňu inštalácie 25.1.2013. Za uvedené obdobie teda žalovaný nezaplatil nič za spotrebovaný zemný plyn. Žalobca predložil fotodokumentáciu súvisiacu s tým, že v auguste 2013 bol plynový kotol zapnutý, a teda bol v tejto dobe v prevádzke. V danej veci boli naplnené všetky atribúty zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, ktorým je odber meradlom s porušenou plombou, škoda, ktorá bola vypočítaná náhradným spôsobom podľa vykonávacej vyhlášky a príčinná súvislosť je v tom, že po celé obdobie neoprávneného odberu sa plyn odoberal na odbernom mieste a škoda sa dala zistiť len náhradným spôsobom. Ak zákon berie na zodpovednosť stav, že je odoberané meradlom s porušenou plombou, je irelevantné následne skúmať alebo preukazovať, či do tohto meradla bolo aj niekým zasiahnuté, a teda či niekto ovplyvnil jeho metrologické vlastnosti. Špecifickosť plomby na číselníku meradla je v tom, že jej odstránením je možné ľubovoľne manipulovať s mechanizmom číselníka. Zásahy do plomby na číselníkoch sú najčastejším prípadom neoprávneného odberu, pretože odberatelia si myslia, že nie je rozhodujúce poškodenie plomby, ale poškodenie číselníka, čo v takýchto prípadoch sa nedá zistiť, pretože číselník poškodený byť nemusí. Na základe uvedených skutočností právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobcu už len samotným porušením plomby na meracom zariadení sa prezumuje vznik škody, a to s výškou výpočtu podľa príslušnej vykonávacej vyhlášky. Žalobca prezentuje, že takýmto spôsobom sa zbavuje zodpovednosti niesť dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody. Žalobca je povinný dokázať jednak porušenie právnej povinnosti, vznik konkrétnej škody ako i príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Ani jeden z uvedených atribútov vzniku zodpovednosti za škodu žalobca do dnešného dňa nepreukázal. V zmysle § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca

predložil znalecký posudok, kde na otázku, či je značka poškodená, nie je daná jasná odpoveď len všeobecné konštatovanie. Na otázku či sú na značke iné poškodenia a zásah bola daná rovnaká všeobecná odpoveď. Na otázku či bola originálna značka nahradená inou - nekorektným značením - znalec odpovedá: „Môžem s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou“. Znalec hovorí o pravdepodobnosti. Či je pravdepodobnosť malá alebo veľká, vždy tu existuje aj pravdepodobnosť toho, že sa mýli. Znalec opäť nedal odpoveď na jednoznačne položenú otázku. Na otázku ak bola značka poškodená, mohol byť robený zásah do počítadla, znalec konštatoval, že v takom prípade je možné demontovať číselník z telesa meradla. Táto otázka je však len fikciou. Je rozdiel „mohol byť robený zásad do počítadla“ od slovného spojenia „bol vykonaný zásah o počítadla“. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal jednoznačne poškodenie značky, resp. plomby a zároveň nepreukázal skutočnosť, že počítadlo bolo akýmkoľvek iným spôsobom poškodené. Podľa odpočtu, ktorý predložil žalobca sa na meracom zariadení v deň jeho demontáže nachádzal stav číselníka 1441 m3. Tento plyn bol reálne zaplatený, a teda žalobca nemá nárok na jeho zaplatenie druhýkrát. Zároveň uviedol, že pre prípad, ak by sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, zariadenie presne odpočítalo konkrétne množstvo plynu, čiže 1441 m3, to zn. jeho množstvo je určiteľné a nie je žiadny dôvod na to, aby bolo pristúpené k tzv. náhradnému výpočtu škody. Mohlo by tak byť len v prípade, kedy by počítadlo bolo porušené, čo však žalobca ani predloženým znaleckým posudkom nepreukázal, nie je zrejmé, či meracie zariadenie bolo poškodené alebo či bola poškodená len plomba a samotné zariadenie počítalo správne.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že výsledky odpočtu plynu na jeho odbernom mieste boli preukázané a svedčia o tom, aká bola priemerná spotreba plynu za jednotlivé obdobia a že hodnota, ktorá bola dňa 26.8.2013 na meradle nameraná, je porovnateľná s celým predchádzajúcim obdobím. Samozrejme je potrebné brať jednotlivé špecifiká ročných období, napriek tomu je porovnateľná. Z jeho strany nedošlo k neoprávnenému odberu ani k porušeniu meradla. K demontáži meradla v auguste 2013 nebola prizvaná polícia ani on nebol prizvaný. Demontoval to sám pracovník žalobcu, jemu to bolo už donesené v krabici na recepciu a ani on sám som sa nemohol presvedčiť o tom, či to bolo porušené a ako sa demontáž uskutočňovala. Túto udalosť žalovaný nahlásil aj na políciu, aby to bolo vyšetrené. Stalo sa mu to aj na ďalšom meradle, kde tiež zavolal políciu, ktorá to nafotila a za ich prítomnosti sa vykonávala demontáž meradla. Meradlo je verejne prístupné a nie je nijako chránené voči akémukoľvek poškodeniu. Mal za to, že nebol ani jeden m3 plynu preukázaný ako odber na čierno, takže žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Takýto postup distribučnej spoločnosti považuje za nekorektný a že sa žalobca obohacuje na úkor obyčajných ľudí. Zabezpečil si alternatívny spôsob vykurovania na drevo a štiepku, na čo investoval značné prostriedky a plynový kotol slúžil len ako rezerva v prípade napr. údržby, poruchy, resp. veľkých mrazov. V čase, keď zavádzal alternatívne spôsoby vykurovania, t. j. v septembri 2012 oznámil uvedenú skutočnosť aj žalobcovi a požiadal ho o zníženie zálohových platieb za plyn.

7. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalovaného, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú zápis zo dňa 26.8.2013 o vykonanej kontrole odberného miesta, znalecký posudok č. 298/PL-2013, faktúra a príloha k faktúre č. 9000164718, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, list žalovaného z 1.10.2013 adresovaný žalobcovi, odpoveď žalobcu na list žalovaného zo 17.1.2014, prehľad výsledku odpočtov na odbernom mieste žalovaného, opravná faktúra spoločnosti SPP, a.s. pre žalovaného č. 7413894036, ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste v T. Q. XX/XX (penzión). Pri kontrole tohto odberného miesta dňa 26.8.2013, ktorú vykonával žalobca, bolo zistené, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla. O tejto udalosti bol vyhotovený zápis a bola vyhotovená aj fotodokumentácia, kedy v čase kontroly na odbernom mieste bol v prevádzke jeden plynový kotol RAPIDO, pričom žalovaný mal na odbernom mieste dva takéto plynové kotly. Odberateľ sa podľa zápisu vyjadril k tejto kontrole tak, že kúri drevom, plynový kotol používa len ako záložný zdroj. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na expertízu - bol vypracovaný znalecký posudok č. 298/PL-2013 znalcom Ing. Petrom Leškom. V znaleckom posudku znalec dospel k záveru, že došlo k porušeniu overovacej značky na číselníku, keď konštatoval obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolných neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a vizuálnou prehliadkou plynomeru zistil výrazné zmenšenie priemeru spodnej časti plomby. Znalec vyslovil názor, že s veľkou pravdepodobnosťou predpokladá, že pôvodné zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalecký posudok bol vyhotovený 4.9.2013. Súd mal preukázané, že na odbernom mieste žalovaného došlo dňa 25.1.2013 k výmene plynomeru, ktorý plynomer bol overený dňa 12.12.2012 s platnosťou na 10 rokov v autorizovanom meracom stredisku v Spišskej Belej, o čom predložil žalobca listinný dôkaz 2.9.2016 a montážny list meradla č. 1300751250. Za obdobie od 25.1.2013 do 26.8.2013, kedy došlo ku kontrole na odbernom mieste je uvedený nameraný odber plynu 1 m3 tak ako bolo uvádzané ako počiatočný stav z meradla plynomeru ku dňu inštalácie 25.1.2013. V zápise zo dňa 26.8.2013 bol uvedený v kolónke „stav počítadla plynomeru“ 1441 m3. Žalobca ako distribútor z dôvodu, že bola plomba na plynomeri porušená, nemohol dodávateľovi plynu - spoločnosti SPP, a.s., s ktorým mal žalovaný uzavretú zmluvu o dodávkach plynu oznámiť údaj na meradle, na základe ktorého by odberateľovi vyúčtoval kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn a deň 26.8.2013, kedy bolo zistené porušenie plomby sa podľa vykonávacej vyhl. č. 449/2012 Z. z. považuje za posledný deň neoprávneného odberu a doba neoprávneného odberu sa stanovuje odo dňa tzv. posledného legálneho odpočtu, t. j. odpočtu, ktorý sa vykonal na odbernom mieste predtým ako bolo zistené porušenie plomby na číselníku. Doba neoprávneného odberu tak bola stanovená od 26.1.2013 do 26.8.2013. Žalobca dňa 18.9.2013 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 4.974,60 eur faktúrou č. 9000164718. Spolu s faktúrou bol žalovanému doručený aj výpočet škody. Žalovaný na uvedené reagoval listom z 1.10.2013, kedy nesúhlasil s vyfakturovaním škody. Poukázal na to, že znalecký posudok nie je dôkazom, žeby on ako osoba alebo ním poverená osoba manipulovala s plynovým meradlom. Faktúru, ktorá mu bola vystavená, považuje za neoprávnené obohacovanie žalobcu. Poukázal na to, že od septembra 2012 má namontovaný splynovací kotol na drevoplyn, ktorým vykurovali letné a zimné obdobie a nemal dôvod zasahovať do plynového meradla. Listom zo 17.1.2014 žalobca odpovedal žalovanému na jeho reklamáciu.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20160701>.

Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jednou zo základných podmienok úspešného nároku na náhradu škody preukázanie vzniku škody, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je aj vyjadriteľná peniazmi a taktiež príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a takýmto vznikom škody. Bolo povinnosťou žalobcu ako poškodeného preukázať, že v dôsledku porušenia právnej povinnosti, v danom prípade je to neoprávnený odber plynu, došlo k zmenšeniu jeho majetku vo výške ceny plynu, ktorý žalovaný neoprávnene odobral. Preukázanie tejto podmienky je v danom prípade, vzhľadom na špecifiká vzájomných vzťahov viacerých subjektov, ktoré sú zúčastnené pri dodávke, preprave, distribúcii plynu, obtiažne a súd riešil aj otázku, či neoprávnene odobratý plyn žalovaným predstavuje škodu na strane žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete, pričom dodávateľom plynu pre žalovaného je iný subjekt.

9. Súd konštatuje, že žalobca je v tomto spore aktívne legitimovaný, kedy v súlade s § 3 písm. c) bod 4, 5, 6 a 11 zák. č. 251/2012 Z. z. prevádzkovateľom prepravnej siete je plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto zákona, prevádzkovateľom distribučnej siete je plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, dodávateľom plynu je osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu a koncovým odberateľom plynu je odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu. Žalovaný je teda konečným odberateľom plynu, ktorý odoberá tak, že je pripojený k distribučnej sieti, ktorá je vlastnená a ktorú prevádzkuje žalobca. Na distribučnú sieť sú napojení ako dodávatelia spoločnosti, ktoré majú povolenie na dodávku plynu medzi inými aj spoločnosť SPP, a.s., s ktorou má uzavretú zmluvu žalovaný. Vzťahy medzi SPP, a.s. a SPP distribúcia, a.s. sú upravené osobitnou zmluvou. V rozsudku sp. zn. 1Co/571/2013 Krajský súd Košice v súvislosti s poukazom na prevádzkový poriadok SPP Distribúcia, a.s. uvádza, že: „Dodávateľ plynu dodáva do distribučnej siete také množstvo plynu, ktoré jeho zmluvný odberatelia odoberú na meraných výstupných bodoch distribučnej siete. Dodávateľ plynu si účtuje úhradu za plyn vo výške, aká bola nameraná na odberných miestach jeho zmluvných odberateľov a iba v takom množstve on dodáva plyn do distribučnej siete. Množstvo dodaného plynu dodávateľom sa teda rovná súčtu nameraných odberov na jednotlivých meradlách. V prípade zistenia neoprávneného odberu plynu, za ktoré sa považuje aj porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nemožno brať do úvahy nameraný odber, a teda odber vykonaný na úkor zmluvného dodávateľa, keďže prevádzkovateľ distribučnej siete tomuto za uvedené obdobie už vykazuje nulový odber plynu a takto mu dodávateľ za uvedené obdobie ani nefakturuje žiadny odber. Pokiaľ teda žalovaný takto odoberal tzv. nemeraný plyn, tento odoberal na úkor žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý tento dodal do systému v rámci jeho povinností vyvažovať distribučnú sieť, a teda nad rámec nameranej spotreby všetkých dodávateľov. Odberom takéhoto plynu dochádza k vzniku škody u prevádzkovateľa distribučnej siete“. Dodávateľ plynu preto za rozhodné obdobie od posledného korektného merania do dátumu zistenia porušenia meradla nefakturuje žiaden odber plynu. Pokiaľ boli uhrádzané zálohové platby za uvedené obdobie, dochádza u zmluvného odberateľa ku preplatku. V konkrétnom prípade o tom svedčí faktúra nazvaná ako opravná faktúra č. 7413894036 (pozri č. l. 47- 49 súdneho spisu), ktorá bola doručovaná žalovanému spoločnosťou SPP, a.s. a výsledkom ktorej je preplatok vo výške 865,85 eur. Žalobca v spore je aktívne legitimovaným subjektom, pretože odberom tzv. nemeraného plynu zo strany žalovaného došlo na strane žalobcu k vzniku škody, a to aj napriek tomu, že zmluvným dodávateľom plynu bol v danom prípade SPP, a.s..

10. Zo strany žalobcu v tomto konaní došlo k preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a odobratím tzv. nemeraného plynu žalobcovi škoda vznikla. Plyn žalovaný odoberal, nie je však k dispozícii platný údaj z plynomera, ani žiadne iné objektívne a spoľahlivé údaje o množstve spotrebovaného plynu. Nerieši sa tu teda otázka, koľko plynu žalovaný cez plynomer odoberal a akú cenu má zaplatiť, ale už ide o škodu, ktorá odberom cez meradlo, na ktorom bola porušená plomba, bola spôsobená. U žalovaného dodávateľ plynu za predmetné obdobie eviduje nulovú spotrebu napriek tomu, že nulová nebola. Poškodenie plomby číselníka vždy objektívne vytvára možnosť zásahu do mechanizmu číselníka, a teda do údajov o spotrebe plynu, čo konštatuje aj znalec Ing. Leško v znaleckom posudku keď uvádza, že po odstránení originálnej plomby je možné demontovať číselník z telesa meradla. Zásah do číselníka je možný len poškodením plomby, pričom zásah do číselníka nemusí poškodiť mechanizmus počítania. Aby sa vylúčil tento stav, zákonodarca stanovil, že meradlo s poškodenou plombou stráca platnosť a súčasne, že údaje z neplatného meradla nie je možné použiť pri vyúčtovaní kúpnej ceny. Preukázanie, kedy došlo k poškodeniu plynomeru, a teda presné vymedzenie obdobia, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu, nie je možné objektívne

zistiť a pre zistenie skutočnej výšky škody nie je možné presne ustáliť množstvo plynu, ktorý bol neoprávnene odobratý. Pokiaľ však odberateľ neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s § 82 ods. 2 zák. č 251/2012 Z. z. povinný uhradiť vzniknutú škodu ako aj ušlý zisk a pokiaľ túto vzniknutú škodu nemožno skutočne vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nastupuje tu spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu tak, ako to predpokladá vyhláška č. 449/2012 Z. z., teda všeobecne záväzný právny predpis, ktorý je vydaný v súlade s § 95 ods. 1 písm. l) Zákona o energetike. Keďže nebolo možné spoľahlivo vyčísliť na základe objektívne existujúcich skutočností skutočnú výšku škody, vyhláška č. 449/2012 Z. z. upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako alternatívny spôsob výpočtu škody. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú zápis zo dňa 26.8.2013 a montážny list meradla z toho istého dňa, kde bola zaznamená demontáž plynomeru, ktorý bol odoslaný na posudok. Obe tieto listiny sú podpísané žalovaným. Súd zdôrazňuje, že zodpovednosť za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike je objektívna. Právny zástupca žalovaného nespochybňoval, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale poukázal na to, že žalobca nie je zbavený zákonnej povinnosti konať prevenčne poukazujúc na § 415 Občianskeho zákonníka a čo najčastejšie pravidelne vykonávať kontroly odberných miest. Tu súd uvádza, že zabezpečenie plynomerov určuje právna úprava a práve plomba na číselníku zabezpečuje meradlo pred neoprávnenými zásahmi do mechanizmu počítadla. Platná právna úprava toto považuje za dostatočné zabezpečenie. Skutočnosť, že dňa 26.8.2013 žalobca vykonal kontrolu na odbernom mieste svedčí o tom, že tieto kontroly odberných miest žalobca vykonáva a možno konštatovať, že si plní povinnosť konať prevenčne.

11. Podľa vyššie uvedenej vyhlášky, konkr. jej § 1 bod 14 k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalovanému tak vyúčtovacou faktúrou č. 9000164718, ktorú vystavil žalobca, bola fakturovaná škoda vypočítaná v súlade s cit. vyhláškou, a to vo výške 4.714,09 eur a nevyhnutné náklady súvisiace so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 260,51 eur, ktorú sumu žalobca zdokladoval predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa na č. l. 39 - 41 súdneho spisu, kedy zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy bolo vyčíslené sumou 185,80 eur, znalecký posudok na meradlo vo výške 40,- eur a v zmysle Cenníka externých služieb SPP Distribúcia, a.s. sa do nákladov započítalo aj overenie plynomeru vo výške 15,14 eur a oprava plynárenských prístrojov a zariadení vo výške 19,57 eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.974,60 eur.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

12. Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).

Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

13. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške odo dňa 3.10.2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bol vyúčtovaný neoprávnený odber.

14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Proti výroku rozsudku o trovách konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.