Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-106-2013.pdf
PDF · 94.46 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, 2. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. 71, 3. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., zastúpený Mgr. Tomášom Balážom, advokátom so sídlom v Žiline, ul. Štúrova 1, o zaplatenie 7.907,71 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 1.150,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 164,31 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 164,31 eur od 21.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 164,31 eur od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 164,31 eur od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 164,31 eur od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 164,31 eur od 21.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 164,31 eur od 21.06.2010 do zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia
II. Súd konanie vo zvyšnej časti z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 30.11.2012 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovaným domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 7.907,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.420,27 eur od 25.03.2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Túto žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 medzi postupcom SLSP, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 06.06.2003 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej postupca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania týchto prostriedkov, podmienky ich splácania, podmienky pri ich neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. rade na seba prevzal ručiteľský záväzok. Žalobca má za to, že uvedená zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 7.907,71 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 6.420,27 eur, riadneho úroku 486,61 eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 1.000,83 eur. Uplatňuje si aj zákonné úroky z omeškania počnúc dňom 25.03.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. V priebehu konania vzal žalobca žalobu dvakrát späť, a to podaním zo dňa 17.12.2015 v sume prevyšujúcej žalobu nad sumu 3.121,89 eur a podaním zo dňa 03.10.2016 v sume prevyšujúcej žalobu
nad sumu 1.150,17 eur. Po týchto späťvzatiach si tak uplatňuje právo na zaplatenie sumy 1.150,17 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 164,31 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 164,31 eur od 21.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 164,31 eur od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 164,31 eur od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 164,31 eur od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 164,31 eur od 21.05.2010 do zaplatenia a zo sumy 164,31 eur od 21.06.2010 do zaplatenia. Uplatňuje si tak právo na zaplatenie siedmich nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby (splátky splatné od 20.12.2009 do 20.12.2010). Súd o týchto späťvzatiach nerozhodoval samostatne uzneseniami, ale v zmysle § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku v rozsudku.
3. Všetkým žalovaným bola žaloba doručená do vlastných rúk, avšak žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalovaných a právneho zástupcu žalobcu. Žalovaní v 2. a 3. rade a právny zástupca žalobcu sa pojednávania zúčastnili. Žalovaný v 1. rade sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa v tomto konaní domáha od žalovaných zaplatenia nesplatenej časti úveru, na základe predloženej úverovej zmluvy. Navrhuje, aby súd žalobe vyhovel v zmysle naposledy uskutočneného čiastočného späťvzatia žaloby, teda zaviazal žalovaných na zaplatenie siedmich nepremlčaných a nesplatených splátok úveru.
6. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti nemá z čoho dlžnú sumu splácať. Ide o záležitosť žalovaného v 1. rade, jej bývalého manžela, ktorý narobil veľa dlhov, v dôsledku ktorých prišli v exekúciách o rodinný dom a aj o byt. Splácanie bolo v jeho kompetencii. Vie, že dlh sa splácal iba čiastočne, mal to vyriešiť on.
7. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní uviedol, že si je vedomý toho, že na seba prevzal ručiteľský záväzok, avšak nie je ochotný splácať dlh žalovaného v 1. rade, nakoľko má vlastné finančné výdavky, napríklad vyživovaciu povinnosť k svojej dcére.
8. Súd vykonal dokazovanie, ktoré spočívalo v oboznámení sa s listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o splátkovom úvere, dohodou o ručení, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámeniami o postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom na č.l. 12, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, poštovými podacími hárkami na č. l. 23 ,25, 27, upomienkou adresovanou žalovanému v 1. rade a sumárom splátok. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých vec právne posúdil.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
11. Podľa § 261 ods.3 písm. d), ods.4 Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497). Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
12. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 13. Podľa § 306 ods.1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
14. Podľa § 307 ods.3 Obchodného zákonníka pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník. 15. Podľa § 324 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
16. Podľa § 341 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
17. Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
18. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 1 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
23. Žalobca je na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 a na základe oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2011, právnym nástupcom obchodnej spoločnosti SLSP, a.s. v záväzkovom vzťahu so žalovanými. Súd má za preukázané platné postúpenie pohľadávky postupcu na žalobcu, aj s prihliadnutím na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, nakoľko postupca postúpil na žalobcu splatnú pohľadávku z úverovej zmluvy.
24. Uvedený postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli dňa 06.06.2003 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvu o úvere, označenú ako Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX, ďalej len „úverová zmluva“. Na základe tejto úverovej zmluvy bol postupca (veriteľ) povinný poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach účinných od 01.08.2002, ďalej len „VOP“, peňažné prostriedky ako úver. Žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť,
zaplatiť úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Žalovaným v 1. a 2. rade boli na základe úverovej zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky v sume 300.000,-Sk, teda 9.958,18 eur. Lehota splatnosti celého úveru bola dohodnutá do 20.06.2010, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 4.950,-Sk, teda 164,31 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2003 a posledná dňa 20.06.2010. Úrok bol dohodnutý vo výške 9,30 % ročne. Žalovaní titulom splácania úveru nevrátili veriteľovi celú sumu poskytnutého úveru. Naposledy žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili veriteľovi riadnu splátku vo výške 4.950,-Sk dňa 24.09.2007, neskôr dňa 28.11.2007 sumu 10.585,-Sk a posledná úhrada bola v sume 2,-Sk dňa 25.03.2008.
25. Postupca zároveň v rovnaký deň uzatvoril so žalovaným v 3. rade Dohodu o ručení podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto dohody prevzal žalovaný v 3. rade na seba ručiteľský záväzok za splnenie dlhu žalovaných v 1. a 2. rade z predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.
26. Predmetná úverová zmluva, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní sú fyzickými osobami, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Súd posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu aj s ohľadom na uvedenú ochranu.
27. Žalobca si žalobou v zmysle dvoch čiastočných späťvzatí uplatňuje právo na zaplatenie siedmich splátok v sume 164,31 eur (4.950,-Sk) splatných od 20.12.2009 do 20.06.2010. Z vykonaného dokazovania vyplýva a táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola ani sporná, že žalovaní nezaplatili veriteľovi žalobou uplatnené splátky úveru. Vzhľadom k nesplnenej povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade súd rozhodol tak, že žalobe vo vzťahu k nim vyhovel. Žalovaný v 1. a 2. rade si nesplnili svoju povinnosť, ktorá im vyplýva z uzatvorenej úverovej zmluvy a z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka.
28. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd rozhodol tak, že žalobe takisto vyhovel. Žalovaný v 3. rade na seba prevzal platný ručiteľský záväzok, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí úverovú pohľadávku, vrátane jej súčasti a príslušenstva z predmetnej úverovej zmluvy, v prípade, že dlžníci neuhradia pohľadávku veriteľovi riadne a včas. Aj napriek výslovnej dohode medzi žalovaným v 3. rade a veriteľom, že uhradí pohľadávku aj bez doručenia výzvy na plnenia dlžníkovi a na vylúčení ustanovenia § 306 os.1 Obchodného zákonníka, súd má z listinných dôkazov za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade boli písomne vyzvaní na splnenie ich povinnosti na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že na základe výzvy veriteľa si žalovaní v 1. a 2. rade ručením zabezpečenú povinnosť nesplnili vzniklo žalobcovi právo § 306 ods.1 Obchodného zákonníka domáhať sa splnenia záväzku dlžníkov od ručiteľa.
29. Uplatnená žalovaná suma zodpovedá siedmim posledným splátkam, ktoré boli žalovaní v 1. a 2. rade povinní na základe úverovej zmluvy zaplatiť (7 x 164,31 eur). Každá z týchto splátok bola splatná v 20. deň v mesiaci. Nezaplatením týchto splátok úveru sa žalovaní v 1. a 2. rade nasledujúcim dňom dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto má veriteľ (resp. žalobca) právo požadovať od nich popri riadnom plnení aj úroky z omeškania. V dňoch vzniku omeškania platila rovnaká výška úrokov z omeškania v zmysle § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to 9 % ročne. Preto súd rozhodol aj o splnení povinnosti žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania z každej z uvedených splátok vo výške 9 % ročne odo dňa vzniku omeškania.
30. Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
31. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, resp. späťvzatia, súd konanie v časti prevyšujúcej sumu 1.150,17 eur zastavil.
32. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný. Súd žalobu nezamietol ani čiastočne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, vychádzajúc z uplatnenej pohľadávky po čiastočných späťvzatiach žaloby.
35. Súd záverom považuje za potrebné uviesť, že v konaní vystupoval do 30.06.2016 aj vedľajší účastník na strane žalovaného, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“. Jeho účasť v konaní do 30.06.2016 neznamená automatický vznik postavenia osobitného subjektu podľa § 95 Civilného sporového poriadku od 01.07.2016, ktorého podmienkou je rozhodnutie súdu a súhlas chránenej strany. Ak by zákonodarca mienil uskutočniť takúto (automatickú) transformáciu vedľajšieho účastníka na osobitný subjekt v konaniach začatých do 01.07.2016, urobil by tak v prechodných ustanoveniach Civilného sporového poriadku, čo býva štandardným legislatívnym riešením. Jeho účasť v konaní tak dňom 01.07.2016 zanikla. O trovách tohto vedľajšieho účastníka, súd v rozhodnutí vo veci samej nerozhodoval, pretože žalovaní, na ktorých strane vedľajší účastník vystupoval, boli v konaní neúspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.