Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/245/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s, so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v konaní právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: N. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XXX, Ž. B. V., v konaní o zaplatenie 222,45 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 222,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 26.07.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 3,- Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 222,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 26.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dve zmluvy o pripojení, na základe ktorých jej vypožičal SIM karty umožňujúce využívať poskytované telekomunikačné služby. Na základe dodatkov k zmluvám žalovanej odpredal dva mobilné telefóny. Žalovaná mu nezaplatila cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 117,45 Eur vyfakturovaných v období marca až mája 2013, čím porušila zmluvné povinnosti a je preto povinná zaplatiť zmluvné pokuty v celkovej výške 105,- Eur (41,- Eur plus 64,- Eur), ktoré zohľadňujú výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri odpredaji telefónov.

2. Žalovaná si na adrese trvalého pobytu žalobu neprevzala, jej skutočný pobyt sa súdu zistiť nepodarilo. Preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 prvej vety Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) a oznámenie o podanej žalobe zverejnil dňa 31.08.2016 na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. V zmysle § 116 ods. 2 druhej vety potom súd považoval žalobu za doručenú žalovanej po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.

3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- €.

4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 11.12.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo H., ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej elektronické telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala platiť cenu za tieto služby. Dodatkom k zmluve zo dňa 16.01.2013 žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón Nokia 113 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- Eur s tým, že ďalej je v dodatku uvedené, že bežná spotrebiteľská cena tohto zariadenia bez zľavy je 42,- Eur. V článku 2.3 písm. a) dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu dvadsaťštyri mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu a po celú túto dobu bude bez prerušenia služby využívať a že bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči žalobcovi (článok 2.3 písm. e) dodatku). Tiež sa zaviazala, že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinností, ku ktorým sa zaviazala v dodatku alebo v zmluve (článok 2.3 písm. c) dodatku), pričom podľa článku 2.5 písm. b) dodatku je žalovaná v takom prípade povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 41,- Eur.

5. Súčasne dňa 11.12.2012 sporové strany uzavreli druhú zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo H.. Dodatkom k zmluve zo dňa 16.01.2013 žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón Nokia C2 za cenu 1,- Eur, pričom ďalej v dodatku je uvedené, že jeho bežná spotrebiteľská cena bez zľavy je 65,- Eur. Aj v článku 2.3 písm. a), c) a e) a článku 2.5 písm. b) tohto dodatku boli uvedené rovnaké povinnosti žalovanej ako v dodatku k predchádzajúcej zmluve s tým rozdielom, že zmluvná pokuta v dodatku tejto druhej zmluve je vo výške 64,- Eur.

6. Faktúrou splatnou dňa 23.04.2013 v sume 21,86 Eur a dňa 23.05.2013 v sume 31,43 Eur vyfakturoval žalobca žalovanej k úhrade telekomunikačné služby za obdobie februára až mája 2013 poskytnuté na základe prvej zmluvy a faktúrou splatnou dňa 23.03.2013 v sume 59,42 Eur, dňa 23.04.2013 v sume 18,84 Eur a dňa 23.05.2013 v sume 10,94 Eur žalovanej vyfakturoval k úhrade telekomunikačné služby ohľadne druhej zmluvy (faktúry č.l. 29 až 33 spisu).

7. Následne listom zo dňa 11.07.2013 (pokusom o pokonávku) žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 117,45 Eur ako ceny neuhradených telekomunikačných služieb poskytnutých a fakturovaných v období marca až mája roku 2013 a tiež sumy 105,- Eur ako zmluvnej pokuty, a to najneskôr do 25.07.2013.

8. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzku žalovanej zaplatiť žalobcovi čiastku 117,45 Eur ako cenu telekomunikačných služieb (splatnú 14 dní od vystavenia faktúr podľa článku 11.8 všeobecných podmienok, ktorými sa obe zmluvy v podrobnostiach spravujú) poskytnutých jej na základe uzavretých zmlúv o pripojení, ktorých právny základ vychádza z ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Súdu totiž nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaná uhradila žalobcovi čo i len časť zvyšku dlžnej sumy 117,45 Eur (z celkovo fakturovanej sumy 142,49 Eur v danom období), rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovanej zaplatiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením.

9. Pokiaľ ide žalovaný nárok na zaplatenie zmluvných pokút, súd mal za preukázané, že žalovaná nesplnila svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v lehote splatnosti faktúr určenej článkom 11.8 všeobecných obchodných podmienok. Žalovaná tým porušila svoju hlavnú povinnosť platiť včas cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, čím súčasne porušila svoju povinnosť nedopustiť sa konania, pre ktoré by žalobca mohol od zmluvy o pripojení odstúpiť. Žalobcovi tým vzniklo právo od oboch zmlúv o pripojení odstúpiť podľa článku 4.4 písm. a) všeobecných obchodných podmienok (v nadväznosti na úpravu § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2016), podľa ktorého je oprávnený odstúpiť od zmluvy ak účastník (teda žalovaná) nezaplatí splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti. Žalobcovi preto vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 41,- Eur z prvej zmluvy a vo výške 64,- Eur z druhej zmluvy na základe v dodatku obsiahnutého zmluvného dojednania zakladajúceho sa na ust. § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré určujú, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

10. Súd preto aj v tejto časti žalobe vyhovel s tým, že dodáva, že sa síce jednalo pri oboch zmluvách o spotrebiteľský právny vzťah, spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, no súd nepovažoval dojednania o zmluvných pokutách za neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), lebo v danom prípade boli zmluvné pokuty čo do výšky primerané a zákon nevylučuje možnosť inštitútom zmluvnej pokuty zabezpečiť splnenie určitej povinnosti, ktorú spotrebiteľ na základe zmluvy má.

11. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania súd vychádzal z právnej úpravy úrokov z omeškania obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 v spojení s prechodným ustanovením § 10c uvedeného nariadenia vzhľadom na uzavretie oboch zmlúv o pripojení pred 01.02.2013 a omeškanie s úhradou faktúr, ktoré nastalo po 01.01.2009. Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti a zmluvných pokút v lehote určenej v pokuse o pokonávku dostala do omeškania (§ 563 Občianskeho zákonníka). Preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania 8,5 % ročne ktorý si uplatnil v súlade s uvedenou právnou úpravou.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

13. Súčasne súd analogickou aplikáciou ust. § 255 ods. 1 uložil neúspešnej žalovanej nahradiť štátu trovy konania vo výške 3,- Eur ako náklady vyúčtované Slovenskou poštou, a.s. za oznámenie skutočností potrebných pre toto súdne konanie (list pošty na č.l. 60 spisu a uznesenie č.l. 63 spisu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.