Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Cob-106-2016.pdf
PDF · 81.74 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/106/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Bibiany Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: AB Contact, s.r.o., Kukučínova 8, Piešťany, IČO: 36 257 753, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Galovou, E. Belluša 6936/10, 921 01 Piešťany proti žalovanému: Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o., J. Zigmundíka 1489, Vrbové, IČO: 36 269 727, o určenie vecného bremena vydržaním a zriadením vecného bremena ako aj o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 4Cb/102/2016-96 zo dňa 28.6.2016 jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť strpieť (umožniť) žalobcovi právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami všetkého druhu cez parcelu „C“ evidovanú na katastrálnej mape ako parc. č. 2621/2 o výmere 14 400 m2, zastavané plochy a nádvoria v kat. území Z., vo vlastníctve žalovaného, zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor pre katastrálne územie Z., a to v rozsahu podľa geometrického plánu č. 182/2016 vypracovaného geodetickou kanceláriou P. C. zo dňa 13.5.2016 úradne overeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom dňa 14.6.2016 pod č. 431/16 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému strpieť (umožniť) právo žalobcu na prechod a prejazd motorovými vozidlami všetkého druhu cez parcelu „C“ evidovanú na katastrálnej mape ako parc. č. 2621/2 o výmere 14 400 m2, zastavané plochy a nádvoria v kat. území Z., vo vlastníctve žalovaného, zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor pre katastrálne územie Z., a to v rozsahu podľa geometrického plánu č. 182/2016 vypracovaného geodetickou kanceláriou P. C. zo dňa 13.5.2016 úradne overeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom dňa 14.6.2016 pod č. 431/16 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že nadobudol halu 1 do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.5.2016 od ostatných vlastníkov Ing. O. Y. a J. Y. (ďalej len ostatní vlastníci), pričom poukázal na to, že nemá prístup do haly 1, ktorej je výlučným vlastníkom. Žiadal, aby mu tento prístup bol umožnený cez parc. č. 2621/2 o výmere 14 400 m2, zastavané plochy a nádvoria (ďalej len parc. č. 2621/2), ktorá je vo vlastníctve žalovaného, zapísanej na LV č. XXXX Okresný úradom Piešťany pre katastrálne územie Z.. V tejto súvislosti poukázal na to, že hala 1 vo vlastníctve ostatných vlastníkov bola predmetom nájmu od roku 1996 a vystriedalo sa na nej niekoľko nájomcov, pričom vždy bolo právo vlastníka haly 1 zodpovedajúce vecnému bremenu (právu prechodu a prejazdu motorovými vozidlami všetkého druhu) a bolo zo strany každodobých vlastníkov parc. č. 2621/2 zachované a bolo realizované v dobrej viere, že vlastníkom haly 1 patrí. Žalobca tiež uviedol, že bol zo strany ostatných vlastníkov haly 1 oboznámený s tým, že prístup k hale 1 cez pozemky parc. č. 2631/1 a 2621/1 (pozemky ELISY) sa vykonáva na základe zriadeného vecného bremena v prospech každodobého vlastníka haly 1, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu vozidlami všetkého druhu cez pozemky parc. č. 2631/1 a parc. č. 2621/1
v rozsahu určenom geometrickým plánom č. 177/2010, vypracovaným geodetom Ing. K. I. a úradne overeným príslušným úradom dňa 23.8.2010 pod č. 457/10 a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 21.1.2011, evidovanej na LV č. XXXX a č. XXXX Okresným úradom Piešťany pre katastrálne územie Z.. Zriadenie vecného bremena predchádzalo súdne konanie medzi ostatnými vlastníkmi a N., vedené na Okresnom súde v Piešťanoch pod č.k. 4C/8/2010, ktoré bolo ukončené späťvzatím návrhu ostatných vlastníkov z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní. Žalobca mal za to, že vydaním predbežného opatrenia sa vo vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným nevytvorí nenávratný stav a ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, keďže žalobca kúpou haly 1 iba pokračuje v pomeroch, ktoré v areáli bývalého š.p. Trikota vládli.
2.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. a konštatoval, že na nariadenie predbežného opatrenia sa alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a druhým je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný (dočasný) charakter, t.j. že sa ním upravujú pomery alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Konštatoval, že podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že dôkazné bremeno uloženia predbežného opatrenia zaťažuje žalobcu, a aby súd mohol návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť je tiež potrebné, aby žalobca predložil dôkaz o tom, že jeho právo je konaním žalovaného vážne ohrozené, resp. že mu jeho konaním hrozí bezprostredná ujma. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva bez pochybností o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v návrhu chýba jeden zo základných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia, a to potreba dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov a tiež, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedol žiadne také skutočnosti, ktorými by preukázal, že je v súčasnosti potrebné vykonať opatrenia na zamedzenie bezprostredne hroziacej ujmy nariadením predbežného opatrenia spôsobom ako to požaduje žalobca v samotnom návrhu. Taktiež nebolo preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by mohlo žalobcovi vzniknúť možným neuzavretím nájomnej zmluvy na halu 1 s tretím subjektom, čo by podľa žalobcu mohlo viesť k strate očakávaného prínosu z podnikateľskej činnosti a zmareniu práva vlastniť majetok a práva podnikať.
3.Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie o chýbajúcom základnom predpoklade na nariadenie predbežného opatrenia - „potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania“, keď považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia za čiastočne nepreskúmateľné, všeobecné, bez konkrétneho vysvetlenia a prepojenia na žalobcom tvrdený skutkový stav a na listinné dôkazy k nemu produkované. Zameral sa iba na jedinú otázku a to, že nebolo osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania z dôvodu neosvedčenia „nebezpečenstva hroziacej ujmy“ vo vzťahu k právam žalobcu. Svoju úvahu na neosvedčení nebezpečenstva hroziacej ujmy právam žalobcu postavil na argumentácii, že žalobca neosvedčil, že by mu mohla vzniknúť značná, závažná a neodstrániteľná ujma a konštatoval, že prípadná strata očakávaného podnikateľského výnosu (príjem z prenájmu) nepovažoval za závažnú. Ďalej uviedol, že v súvislosti s podmienkami pre vydanie neodkladného opatrenia došlo od 1.7.2016 k zmene právnej úpravy (vzťahuje sa na konania začaté pred jeho účinnosťou), keď odpadá ako jedna z podmienok nariadenia predbežného opatrenia „odôvodnenie nebezpečenstva hroziacej ujmy“).
4.Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu súdneho konania (dňa 1.7.2016) nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) odvolací súd posudzoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ustanovení CSP o neodkladných opatreniach.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd považuje za potrebné k veci uviesť, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia vo všeobecnosti je osvedčenie naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov ako aj obava, že by exekúcia bola ohrozená (paralela s pôvodným § 74 ods. 1 a § 102 ods. 1 O.s.p.), pričom samozrejmosťou musí byť primeranosť navrhovaného obmedzenia žalovaného uplatnenému právu žalobcu. Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd v zásade skúma, či žalobca dostatočne osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, či osvedčil reálnu a bezprostrednú hrozbu ťažkej ujmy, ďalej skúma či navrhované znenie neodkladného opatrenia je prostriedkom na zabezpečenie ochrany, či sa vydaním predbežného opatrenia neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, keďže rozhodnutie o neodkladnom opatrení má mať len dočasný charakter, a prípadnú nemožnosť súdneho výkonu rozhodnutia.
6.V danom prípade malo navrhované neodkladné opatrenie podľa žalobcu dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, pričom potrebu jeho nariadenia žalobca odôvodnil nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že by žalobca utrpel škodu alebo inú nenapraviteľnú ujmu. V predmetnej veci odvolací súd uvádza, že žalobca ako kupujúci si síce musel byť vedomý pri uzatváraní kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k pozemku č. 2621/2, že prístup k tomuto pozemku vykonávali predchádzajúci vlastníci v dobrej viere, že im toto právo patrí (žalobca bol zo strany žalovaného na túto skutočnosť upozornený, čo vyplýva aj z uzavretej kúpnej zmluvy), čo ich aj predávajúci, avšak na druhej strane je potrebné konštatovať, že vzhľadom na charakter nehnuteľnosti ako aj jej umiestnenie je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov tak, aby žalobca mal zachovaný, resp. umožnený prístup k predmetnej nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom a ktorá mu slúži na podnikateľské účely. Naviac z obsahu podania žalobcu a tiež aj z obsahu spisu je preukázané, že jediný prístup k hale 1 je možný cez nehnuteľnosti - parc. č. 2621/2 a tento prístup žalobcovi je s výnimkou pešieho prístupu osôb znemožnený.
Odvolací súd sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie nie náležitým spôsobom odôvodnil, zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie ako sú už uvedené vyššie, a to osvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia ako aj vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musia byť splnené kumulatívne a dospel k záveru, že tieto podmienky sú v danom prípade naplnené. Z dikcie zákona vyplýva, že dočasná úprava musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkovi osvedčená vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi je osvedčené aj ohrozovanie alebo porušenie konkrétneho práva žalobcu, ktorému je možné do rozhodnutia vo veci samej poskytnúť ochranu pred neodkladným opatrením. Pod potrebou dočasnej úpravy treba rozumieť taký stav vo vzťahu účastníkov, ktorí neznesie odklad.
7.Odvolací súd má za to, že vydanie neodkladného opatrenia nezasiahne do majetkových a vlastníckych práv žalovaného, ani sa mu žiadnym spôsobom nezamedzí v podnikateľskej činnosti a nariadením neodkladného opatrenia sa mu neprimerane neobmedzia jeho práva, pričom vo vzťahu k žalobcovi vydaním tohto neodkladného opatrenia budú dočasne upravené pomery účastníkov a tiež sa zamedzí nebezpečenstvu vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť žalobcovi.
8.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil nárok na vydanie neodkladného opatrenia, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).