Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. V.. N. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. októbra 2016 takto

rozhodol:

Obžalovaný

V.. N. G., T.. XX.XX.XXXX/XXXX D. C., U. H. H., G. X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o ,

ž e

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu syna U. S., T.. XX.XX.XXXX, H. F., Y. XXXX, vyplývajúcej mu z ust. § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu i rozsudkom Krajského súdu Brno, sp.zn. 60 Co 229/2012, zo dňa 19.07.2012, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna Tomáša sumou 2800,-Kč mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky I.. V. S., G. V.. N. G. túto povinnosť riadne neplní od 12.08.2014 doposiaľ, s výnimkou mesiacov, kedy na výživu syna prispel prostredníctvom exekútora a to v období od mesiaca august 2014 do mesiaca marec 2015 vrátane sumou po 20,-€ v každom mesiaci, od mesiaca apríl 2015 do mesiaca február 2016 vrátane sumou po 48,51€ mesačne v každom mesiaci, mesiaca marec 2016, kedy prispel sumou 2.124,-Kč, apríl 2016 v sume 1.060,-Kč, jún 2016 v sume 2.197,-Kč, júl 2016 v sume 982,-Kč, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 47 687,- Kč, (1.763,90Eur), pričom konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T 97/2014, zo dňa 09.07.2014 právoplatne odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.zák., pričom v rozhodnom období bol od 01.05.2015 riadne zamestnaný s príjmom dostatočným na úhradu výživného, v ostatnom období v evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaný nebol, dávky v hmotnej núdzi nepoberal,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, pričom bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky nepodmienečne.

Podľa 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. V.. N. G. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžal. V.. N. G., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný V.. N. G. na hlavnom pojednávaní uviedol že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby, nakoľko časť dlžného výživného uhradil. K veci uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči synovi U. S., na ktorého má mesačne prispievať na výživu v sume 2800,-Kč. Pokiaľ pracoval, bolo mu výživné strhávané zo mzdy exekútorom. Vo Volkswagene, kde pracoval zarábal mesačne okolo 730,-Eur. Jeho mesačné náklady sú asi 315,-Eur. V čase konania hlavného pojednávania uviedol, že začal podnikať, má sľúbenú zákazku, z ktorej by chcel dlh na výživnom uhradiť, prípadne výživné uhradí z predaja nehnuteľnosti. So synom sa nestretáva, na jeho výživu neprispel inou formou.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpovede neprítomných svedkov. I.. V. S. uviedla, že s obžalovaným majú spoločné S. U. S., na ktorého má obžalovaný určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 2.800,-Kč mesačne. Od augusta 2014 dostala od obžalovaného exekučne zarazené výživné a to v mesiaci august 2014 v sume 547,-Kč, september 2014 v sume 541,-Kč, október 2014 v sume 543,- november 2014 v sume 544,-Kč, december 2014 v sume 541,-Kč, január 2015 v sume 548,-Kč, február 2015 v sume 539,-Kč, marec 2015 v sume 537,-Kč, apríl 2015 v sume 538,-Kč, máj 2015 v sume 537,-Kč, júl 2015 v sume 1067,-kč, august 2015 v sume 2.387,-Kč. Na výživu syna obžalovaný neprispel inou formou. Ona pracuje s príjmom cca 58.807,-Kč. Náhradné výživné, ani dávky v hmotnej núdzi ani iný štátny príspevok na syna nepoberá. Neplatenie výživného obžalovaným na synovi nezanechalo trvalo nepriaznivé následky. U. S. uviedol, že obžalovaný je jeho otec a bol zaviazaný k plateniu výživného na jeho osobu vo výške 2.800,-Kč. Pokiaľ vie, tak si obžalovaný svoju vyživovaciu

povinnosť riadne neplní. Okrem peňazí mu výživné neuhrádza ani v inej forme. Stále chodí do školy, študuje v maturitnom ročníku na gymnáziu, neplatenie výživného obžalovaným na ňom nezanechalo trvalo nepriaznivé následky.

Z listinných dôkazov súd oboznámil potvrdenie o návšteve školy U. S., z ktorého vyplýva, že tento po skončení strednej školy nastúpil na riadne denné štúdium do prvého ročníka lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Z rozsudku o určení výživného vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Brne, sp.zn. 60Co 229/2012 právoplatným 03.09.2012 bol obžalovaný zaviazaný k plateniu výživného na svojho syna U. S. v sume 2.800,-Kč mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zo správ úradu práce, sociálnej poisťovne, daňového úradu a zamestnávateľov vyplýva, že obžalovaný nie je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne sociálne dávky, ani dávky v nezamestnanosti a v hmotnej núdzi. Od 01.05.2014 bol obžalovaný zamestnaný. V roku 2015 dosahoval priemerný mesačný príjem 1.149,14 Eur. Zo správ o úhrade výživného vyplýva, že obžalovaný prostredníctvom Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže uhradil v žalovanom období výživné nasledovne: od mesiaca august 2014 do mesiaca marec 2015 vrátane mesačne výživné v sume po 20,-Eur. Od mesiaca apríl 2015 do mesiaca február 2016 vrátane mesačne výživné v sume po 48,51 Eur. Po podaní obžaloby uhradil obžalovaný výživné v mesiaci marec 2016 v sume 2.124,-Kč, apríl 2016 v sume 1.060,-Kč, jún 2016 v sume 2.197,-Kč, júl 2016 v sume 982,-Kč. Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 3T/97/2014, zo dňa 09.07.2014, vyplýva, že obžalovaný bol už za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento má v registri trestov dva záznamy, v jednom prípade sa na neho hadí akoby nebol odsúdený, žalovaný skutok spáchal obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre rovnaký druh trestnej činnosti. Jeden krát bol riešený za spáchanie priestupku.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona vo forme nepriameho úmyslu, ktorý spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd na rozdiel od podanej obžaloby upravil dobu neplatenia výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku, pričom zohľadnil aj dodatočne uhradené výživné za mesiace marec 2016, apríl 2016, jún 2016 a júl 2016 a tým upravil aj sumu dlžného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu celkom vo výške 47.687,- Kč, čo je pri kurze 27,035 suma 1.763,90 Eur.

Obžalovaný nepoprel, že v rozhodnom období na syna výživné neplatil riadne, spoľahol sa na exekučné zrážky, hoci jeho príjem mu postačoval na uhrádzanie vyššej sumy výživného a po skončení zamestnania a začatí podnikania už neuhrádzal výživné ako bol k tomu zaviazaný. Obžalovaný mal síce snahu výživné doplatiť a uhradiť ho v celom rozsahu, pričom bol riadne a zákonne poučení aj o účinnej ľútosti a súd aj odročil hlavné pojednávanie na primeranú dobu aby obžalovaný dlh na výživnom uhradil, ale ako vyplýva z listinných dôkazov, tento nevyužil ustanovenie o účinnej ľútosti, ani ponúknutú šancu súdom a dlh na výživnom do vyhlásenia rozsudku neuhradil. Obžalovaný si bol vedomí toho, že ak výživné neuhradí v plnom rozsahu, nebude môcť súd aplikovať ustanovenie o účinnej ľútosti. Obžalovaný sa ani neunúval dostaviť sa na ostatné hlavné pojednávanie, ospravedlnenie z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti súd neakceptoval, nakoľko je

povinnosťou obžalovaného zariadiť si svoje pracovné povinnosti tak, aby sa mohol pojednávania zúčastniť. Súd si nebude prispôsobovať termíny pojednávania tak, ako to vyhovuje obžalovanému. Obžalovaný bol poučený, že ak na hlavné pojednávanie nepríde, bude toto vykonané v jeho neprítomnosti.

Tento vyššie uvedený zistený skutkový stav potvrdili aj svedkovia I.. V. S. Z. U. S. a skutkový stav bol aj potvrdený oboznámenými listinnými dôkazmi.

Obžalovaný síce riadne v žalovanom období pracoval, výživné mu bolo čiastočne aj exekútorom zrážané, ale obžalovaný v mesiacoch, kedy mu výživné nebolo zrazené exekútorom sám výživné oprávneným osobám neposlal, hoci vedel adresu ich pobytu a tým mu vznikol na výživnom tak vysoký dlh. Obžalovaný tak konal napriek tomu, že z predchádzajúceho odsúdenia si bol vedomí, že takéto konanie zakladá znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy a musel si byť vedomí aj toho, že výživné neplatí počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť. Z dokazovania vyplýva, že vyživovacia povinnosť obžalovaného voči synovi stále trvá, tento sa nepretržite pripravuje na svoje povolanie, riadne študuje na vysokej škole.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona sa prečinu zanedbania povinnej výživy dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Nakoľko vina obžalovaného zo žalovaného skutku s úpravou ako je to vyššie uvedené, je jednoznačne preukázaná, mimo akúkoľvek pochybnosť, uznal ho súd vinným zo žalovaného trestného činu v plnom rozsahu s úpravou výšky dlhu ku dňu vyhlásenia rozsudku.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby pri tomto trestnom čine, ktorá je od 1 do 5 rokov pri treste odňatia slobody. Súd za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l Trestného zákona zohľadnil priznanie sa a prejavenú ľútosť obžalovaného. Na druhej strane ani v osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému. Nakoľko prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, použil súd zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Tak mohol súd ukladať obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere od 1 roku do 3 rokov a 8 mesiacov. Nakoľko obžalovaný spáchal žalovaný trestný čin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, bolo ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu neprípustné s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona.

Súd uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd pre výkon uloženého trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj ochrannú funkciu ako to má na mysli .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.