Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/115/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3C 181/2014 - 112 zo dňa 27.01.2016 takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie voči výroku, ktorým súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že poplatok 215,75 eura za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu proti žalovanému čo do vydania bezdôvodného obohatenia vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o všetkých trovách konania. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 02.09.2014 sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný si okamžite pri poskytnutí úveru započítal poplatok 215,75 eura, čo z úveru predstavuje 14,38 %, pričom ide o ďalšie plnenie v neprimeranej výške a tento poplatok je absolútne neprimeraný k službe. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 28.08.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý revolvingový úver v úverovom limite 1 500 eur so splatnosťou úveru v splátkach v počte 42 splátok vo výške 80,37 eura mesačne, pričom celková čiastka bola vyčíslená na sumu 3 375,54 eura pri predpokladanej RPMN 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % , priemernej RPMN za úver 45,60 % s poskytnutou čiastkou revolvingu 790,84 eura, pri celkovej čiastke revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 928,88 eura. Zmluva má charakter typickej formulárovej zmluvy na predtlačenom formáte žalovaného. Rozhodnutie súd právne odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-5, § 54 Občianskeho zákonníka, čl. 32 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS. Uviedol, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu

na uzavretie zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. V danom prípade žalovaný poskytuje za odplatu službu, žalobca túto službu využíval, pričom nemal možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je potrebné zmluvu považovať za spotrebiteľskú. Tým sa zároveň otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť pritom žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom, ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. l, 4). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „ právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva). Ide o zmluvy, uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel na základe toho, že posúdil celú konštrukciu služby odkladu splátok a odplaty za ňu ako je špecifikovaná v čl. 8 zmluvy za neprijateľnú, výrazne zhoršujúcu postavenie spotrebiteľa a teda ako neprijateľnú podmienku v zmysle ust. 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Podľa dojednania si žalovaný odplatu účtoval v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobca bude mať o takúto službu záujem a odmena ako taká je neprimerane vysoká, keď suma 215,75 eura dosahuje takmer výšku súčtu troch splátok, ktoré môžu byť odložené. Z týchto dôvodov žalobe v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel a určil, že poplatok 215,75 eura za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd v zmysle ust. § 112 ods. 2 O.s.p., v prevyšujúcej časti nárok žalobcu proti žalovanému v časti vydania bezdôvodného obohatenia vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o všetkých trovách konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Uviedol, že výrok rozhodnutia je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, lebo výška poplatku je otázkou, ktorá je z posudzovania ako prijateľnej či neprijateľnej podmienky ex lege vylúčená. Dohoda o cene za plnenie a rovnako aj predmet plnenia podľa Dohody o poskytovaní služby sú vylúčené z testu neprijateľnosti. Bez uvedených zložiek by Dohoda o poskytnutí služby nemohla vzniknúť. Predmet plnenia vyjadruje právo spotrebiteľa svojím rozhodnutím využiť odklad splatnosti splátok. Cena tohto plnenia je preto vylúčená z testu neprijateľnosti, lebo je vyjadrením ekonomickej stránky (výhodnosti či nevýhodnosti). Dohoda pritom nevznikla zaradením do nejakého formuláru a jeho podpisom ako

celku. Dohoda vzniká samostatným uzavretím. Druhý dôvod spočíva aj v eventuálnom posudzovaní Dohody o poskytnutí služby a jej úpravy ako vedľajšieho predmetu plnenia. Žalovaný podotkol, že tomuto posudzovaniu bráni spôsob vzniku Dohody o poskytnutí služby, ten nie je automaticky spojený s úverovou zmluvou, ale vzniká samostatne. Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa platí za niečo, čo ešte nebolo „dodané“, žalobca ho nesprávne uvádza. Dodanie plnenia žalobcovi spočíva v nadobudnutí práva na odklad splatnosti. Zároveň je zrejmé, že žalobcovo tvrdenie nesmeruje voči výške ceny (odplaty), ale voči podmienkam výkonu takto nadobudnutého práva na základe dohody. Nie však jeho obsahu a ceny zaň. Vo svojej argumentácií žalobca ponecháva stranou otázku, že „nedodanie“ je výsledkom jeho rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad a ani podmienky pre vznik zmluvy o úvere. Skutočnosť, že je na tej istej listine ako samotná zmluva o revolvingovom úvere, resp. že bola vopred formulovaná žalovaným, neznamená, že nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon. Pojem „individuálny“ znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú zmluvnú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Ak by sa mal pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, potom je na mieste záver, že ide o každé také ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, je osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. Uvedené zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, aby súd žalobu zamietne, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, s nariadeným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 05.10.2016 (§ 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že ustanovenia Civilného sporového poriadku sa aplikujú aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

7. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1-3, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

8. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považuje dohodu o poskytnutí služby - odmeny za odklad splátok úveru vo výške 215,75 eura za neplatnú. Súd prvej inštancie posudzoval dohodu o poskytnutí služby z hľadiska jej neprijateľnosti komplexne, nie iba samotnú odplatu - poplatok vo výške 215,75 eura, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia ,ako aj zo samotného výroku rozsudku. Tak ako to žalobca tvrdil v priebehu konania a žalovaný tvrdenie žalobcu ani nepoprel, žalovaný si stiahol pri vyplatení sumy úveru žalobcovi odplatu vo výške 215,75 eura za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaný nanútil žalobcovi možnosť odkladu troch splátok úveru. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobca bude mať o takúto „službu“ záujem alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ide o zmluvnú podmienku výrazne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže jej suma takmer dosahuje sumu troch splátok, ktoré môžu byť odložené. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobcu na poskytnutie úverovej sumy.

9. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že uvedenou odplatou dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol službu, iba hypotetickú možnosť požiadať o odklad splátok. Žalobca uhradil poplatok (odplatu) bez ohľadu na to, či túto hypotetickú možnosť, už aj vzhľadom na podmienky, ktoré žalovaný stanovil pre možnosť odkladu splatnosti splátok (práceneschopnoť, strata zamestnania dlžníka), dlžník využije, alebo nevyužije. Nepochybne odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v bode 8.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje peňažný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Zo strany žalobcu nešlo o zakúpenú službu, ale išlo o službu neprijateľne vymienenú žalovaným bez možnosti žalobcu rozhodnúť sa, či bude na takejto dohode participovať, alebo nie.

10. Pokiaľ ide o formu dojednania dohody o poskytnutí služby, odvolací súd konštatuje, že samotný podpis dohody nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky tak, ako to tvrdí žalovaný. Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA CLARO). V Zmluve o revolvingovom úvere v čl. 8 je upravená „Dohoda o poskytnutí služby“. Už len jej samotné zakotvenie v rámci formulárovej zmluvy nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Žalovaný nepreukázal,

že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalobca, resp. že žalobca mal možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše, alebo nepodpíše, ak chcel, aby mu bol zo strany žalovaného poskytnutý úver.

11. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

12. Vo vzťahu k výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd odvolanie žalovaného v zmysle ust. § 386 písm. c) odmietol, lebo Občiansky súdny poriadok (rovnako ani Civilný sporový poriadok) proti takémuto výroku procesnej povahy odvolanie nepripúšťa.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.