Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/96/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému P. T. a spol., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Trestného zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.08.2016 sp. zn. 2T/102/2013 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.10.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 321 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal za vinných : obžalovaných P. F. a P. Q.

› z účastníctva na zločine porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 21 odsek 1 písm. b/, § 20, § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. a/ Trestného zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/, § 139 odsek1 písm. e/ Trestného zákona,

› z účastníctva na zločine lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 21 odsek 1 písm. b/, § 20, § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/, § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona a

obžalovaných P. T. a S. F.

› zo zločinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/, § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona,

› z obzvlášť závažného zločinu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, § 145 odsek 1, odsek 2 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/, § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, že

obžalovaní P. F. a P. Q., v úmysle získať finančné prostriedky, v presne nezistený deň v mesiaci januári 2010 v O. nahovorili obžalovaných P. T. a S. F., aby lúpežne prepadli občana Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, v jeho dome na adrese O., ul. W. č. XXX/XXX a keď to bude potrebné, aby ho aj bitkou - fackovaním, prinútili vydať im našetrené peniaze, pričom na jeho zastrašenie mali použiť bližšie neidentifikovanú strelnú zbraň - pištoľ kalibru 7,65 mm, ktorú im odovzdal obžalovaný P. F.; obžalovaní P. T. a S. F. po akceptovaní tohto návrhu uskutočnili lúpežné prepadnutie dňa 21.01.2010 v ranných hodinách tak, že

cez otvor v strešnej krytine, ktorý vytvorili krátko predtým odsunutím niekoľkých škridiel, vnikli ozbrojení pištoľou a zamaskovaní kuklami na povalu a z povaly po rebríku do domu poškodeného Y. Q., začali ho prehľadávať a keď ich poškodený Y. Q. v dome prekvapil, obžalovaný P. T. namieril na neho pištoľ a obžalovaný S. F. ho zo zeme zodvihnutou vodovodnou rúrkou veľkosti 55 cm a hmotnosti 1,99 kg udrel najmenej sedemkrát silnou intenzitou do hlavy, po ktorých úderoch spadol poškodený na podlahu, kde mu obžalovaní P. T. a S. F. zviazali ruky aj nohy šnúrou na bielizeň, aby sa nemohol hýbať a po prehľadaní miestností odcudzili z domu jednu peňaženku s obnosom najmenej 1.200 Kč, druhú peňaženku s obnosom najmenej 110 Eur a uzamknutú kovovú pokladničku s obsahom najmenej 1.400 Eur a rôznymi dokladmi, pričom s odcudzenými peniazmi sa po odchode z miesta činu rozdelili aj s obžalovanými P. F. a P. Q.; poškodený Y. Q. v dôsledku úderov do hlavy utrpel zakrvácanie do komôr mozgu pri pomliaždení mozgu a zlomenine lebečnej klenby a spodiny a tieto zranenia umocnené neschopnosťou poškodeného privolať si pomoc a postupným podchladením jeho organizmu v dôsledku pretrvávajúcej veľmi nízkej teploty prostredia, viedli k zlyhaniu činnosti mozgu a neodvratnej smrti poškodeného krátko po čine.

Za túto trestnú činnosť uložil obžalovaným nasledovné tresty :

Obžalovanému P. T. podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 odsek 5 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 391 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 21 (dvadsaťjeden) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona súd mu uložil aj trest prepadnutia veci a to peňazí v sume 15,74 Eur. Zároveň vyslovil podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Obžalovanému S. F. podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 21 (dvadsaťjeden) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona súd uložil aj trest prepadnutia veci a to peňazí v sume 55 Eur s tým, že podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Obžalovanému P. F. podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 odsek 5 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradil tohto obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona mu uložil aj trest prepadnutia veci a to peňazí v sume 83,- Kč s tým, že podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Obžalovanému P. Q. podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona súd mu uložil aj trest prepadnutia veci a to peňazí v sume 155,75 Eura 124,- Kč s tým, že podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú E. P. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie všetci obžalovaní, ktoré prostredníctvom svojich obhajcov bližšie odôvodnili.

Obžalovaný P. T. v odôvodnení odvolania namietal správnosť právnej kvalifikácie skutku, ktorý mu je kladený za vinu a žiadal tento kvalifikovať nie ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, nakoľko ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané jeho úmyselné konanie. S poukazom na jeho intelekt populačného podpriemeru a jeho osobnosť ako aj s poukazom na to, že v čase skutku bol pod vplyvom pervitínu netušil, že údery S. F., ktorý zobral tyč a začal poškodeného udierať sú smrteľné. Nemal úmysel poškodeného usmrtiť. Namietal aj výšku uloženého trestu odňatia slobody, keď mu bol uložený trest v rovnakej výmere ako obžalovanému S. F. pričom súd I. stupňa v rozpore s ustanovením § 34 odsek 5 písm. a/ Trestného zákona sa nezaoberal mierou zavinenia jednotlivých obžalovaných. Takto uložený trest považuje za neprimerane prísny. Pri ukladaní trestu sa súd I. stupňa neriadil zásadami upravenými trestnom zákone a vôbec neprihliadol na všetky poľahčujúce okolnosti a na to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti, pod vplyvom hrozby a nátlaku, ani na to, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri jeho objasňovaní. Domáhal sa kvalifikácie skutku ako zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona a žiadal, aby mu bol uložený, s prihliadnutím na všetky poľahčujúce okolnosti, trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s návrhom na zmenu právnej kvalifikácie, navrhol, aby s prihliadnutím na mieru zavinenia a na okolnosti prípadu mu bol uložený trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaný S. F. sa svojim odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby krajský súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku a jeho konanie posúdil ako trestný čin zabitia podľa § 148 Trestného zákona. Nedopustil sa obzvlášť závažného zločinu vraždy, nepripravoval sa na tento trestný čin, na poškodeného zaútočil z prekvapenia, v panike, jednalo sa o skrat, ktorý nesmeroval k vražde ale len k snahe eliminovať poškodeného.

Obžalovaný P. F. namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku najmä pre absenciu úvah, akými sa súd I. stupňa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre jeho neurčitosť, čím boli porušené jeho práva na obhajobu a to aj v súvislosti so zamietnutím jeho návrhov na doplnenie dokazovania. V konaní pred súdom I. stupňa neboli vykonané dôkazy zákonným spôsobom a pri hodnotení nebolo postupované v zmysle základných zásad trestného konania, súd sa dôsledne neriadil zásadou ústnosti a kontradiktórnosti vyjadrenou v § 2 odsek 18 a odsek 19 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o vine a treste dal prednosť dôkazom, ktoré boli vykonané v počiatočnom štádiu prípravného konania a neprihliadol na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Jedná sa najmä o výpovede spoluobžalovaných P. T. a S. F. z prípravného konania, ktorí na hlavnom pojednávaní opakovane uviedli, že ani on ani P. Q. nemá so skutkami nič spoločné a ich účasť na nich si účelovo vymysleli. Iné priame dôkazy voči jeho osobe ako prvotné výpovede S. F. a P. T. z prípravného konania sa v spisovom materiáli nenachádzajú. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že spoluobžalovaným nedal nijaký návod na spáchanie trestného činu, nepôsobil na nich, neuvádzal im konkrétne skutočnosti vo vzťahu k akémukoľvek trestnému činu. Nezistilo sa, že by prišlo k vzájomnému stretnutiu medzi ním a ostatnými obžalovanými, ktorého

predmetom by boli skutočne týkajúce sa návodu na spáchanie trestného činu. V priebehu vykonaného dokazovania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností svedčili záveru, že bola naplnená subjektívna stránka žalovaných trestných činov. Súd I. stupňa skutky nesprávne právne posúdil v dôsledku toho, že nerešpektoval zásadu ústnosti a bezprostrednosti a nesprávne vyhodnotil aj výpovede spoluobžalovaných S. F. a P. T. na hlavnom pojednávaní. Má za to, že súd I. stupňa pochybil, pokiaľ mu neuložil súhrnný trest vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/80/2009 zo dňa 24.07.2014, ktorý bol vyhlásený po povolení obnovy konania v predmetnej trestnej veci a po zrušení rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 28.09.2009. Taktiež neboli splnené podmienky na uloženie ochranného dohľadu v zmysle § 76 odsek 2 Trestného zákona. Uložený trest považuje za neprimeraný aj s poukazom na to, že skutky ktoré sú mu kladené za vinu sa stali v januári 2010 a vec doposiaľ nebola právoplatne skončená. S poukazom na platnú judikatúru ESĽP považuje doterajšiu dobu trestného stíhania za neprimeranú. Z vyššie uvedených dôvodov sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby ho krajský súd podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ a písm. e/ Trestného poriadku a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Rovnakým postupom sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku aj obžalovaný P. Q., ktorý v dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na to, že dňa 23.08.2016 na hlavnom pojednávaní podal návrh na odňatie veci Okresnému súdu Trnava a jej pridelenie Okresnému súdu Bratislava I., o ktorom doposiaľ nerozhodol Najvyšší súd SR a teda Okresný súd Trnava rozhodol vo veci samej ako súd nepríslušný. Hodnotenie tohto návrhu súdom I. stupňa považuje za prejav svojvôle pri rozhodovaní. Tiež namietal procesný postup výsluchu svedkyne W. A. s tým, že tento dôkaz je procesne nepoužiteľný a nezákonný. V čase výsluchu sa svedkyňa nachádzala na území iného štátu, a jej výsluch, po zistení údajov o totožnosti, viedla sudkyňa Slovenskej republiky, ktorá nesmie vykonávať svoju právomoc na území iného štátu. Celý výsluch mala vykonať sudkyňa Okresného súdu Břeclav. Naviac súd I. stupňa vo veci rozhodol bez toho, aby mal obžalovaný možnosť oboznámiť sa s obsahom zápisnice o tomto výsluchu v Českej republike, ktorá bola doručená na okresný súd len faxom a v originálnej podobe až do vyhlásenia rozsudku, táto zápisnica súdu I. stupňa doručená nebola. Poukázal na to, že rozsudok obsahuje len popis jednotlivých výpovedí bez podrobnejšieho odôvodnenia súvislostí, neobsahuje právne úvahy, ktoré viedli súd k záveru, že spáchal skutok, čo je v rozpore s ustanovením § 168 odsek 1 prvá veta Trestného poriadku.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo pričom zistil, že rozsudku predchádzala podstatná chyba konania, v dôsledku ktorej ho nemožno považovať za zákonný.

Z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že obžalovaný P. Q. prostredníctvom svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.08.2016 podal návrh na odňatie veci Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I. (č. l. 4404), ktorý predsedníčka senátu vyhodnotila ako návrh na doplnenie dokazovania (č. l. 4406).

Aj keď je z obsahu spisu zrejmé, že návrh na odňatie a prikázanie veci bol prednesený v súvislosti s návrhom na osobný výsluch svedkyne W. A. a bol odôvodnený hospodárnosťou konania, bolo povinnosťou súdu I. stupňa tento návrh predložiť Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie.

Odňatie a prikázanie trestnej veci v zmysle § 23 odsek 1 Trestného poriadku sa môže uskutočniť v ktoromkoľvek štádiu konania pred súdom.

Podľa § 23 odsek 1 Trestného poriadku, z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením mal byť návrh na odňatie a prikázanie veci predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR v Bratislave, ktorý je spoločne nadriadeným súdom tak vo veci konajúcemu Okresnému súdu Trnava, ako aj Okresnému súdu Bratislava I. Bez vydania rozhodnutia o tomto návrhu nemožno mať za to, že vo veci rozhodol príslušný súd.

Podľa § 23 odsek 4 Trestného poriadku návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku 1/.

Úkonom trestného konania sa rozumie aj hlavné pojednávanie.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda súdu I. stupňa nič nebránilo vo vykonaní hlavného pojednávania dňa 23.08.2016, bolo však jeho povinnosťou, po dokončení dokazovania a záverečných rečiach, predložiť spis na rozhodnutie o návrhu na odňatie a prikázanie veci. Až po vydaní takéhoto rozhodnutia, v prípade, že by nedošlo k odňatiu a prikázaniu veci a k zmene miestnej príslušnosti, rozhodnúť rozsudkom.

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci nebol zachovaný vyššie uvedený postup, krajský súd posúdil napadnutý rozsudok ako rozsudok vydaný nepríslušným súdom. Jedná sa o podstatnú chybu konania, ktorá by, v prípade jej neodstránenia, zakladala aj dovolací dôvod v zmysle § 371 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku. Z vyššie uvedeného dôvodu zrušil krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku, pričom sa ostatnými odvolacími námietkami bližšie nezaoberal, nakoľko bez vyriešenia príslušnosti súdu by neprípustne došlo k rozhodovaniu v merite veci. Povinnosťou súdu I. stupňa preto bude predložiť spis Najvyššiemu SR na rozhodnutie o návrhu na odňatie a prikázanie veci a až v prípade, že mu vec nebude odňatá, opätovne konať a rozhodnúť rozsudkom, pred vydaním ktorého sa musí zaoberať aj jednotlivými námietkami obžalovaných obsiahnutých v ich odvolaniach.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.