Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-47-2016.pdf
PDF · 106.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: W.. E. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., L. XX a R.. X. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., I. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 5. apríla 2016, č. k. 12P/51/2015-342 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca a výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
V časti zaostalého výživného rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že zaostalé výživné za obdobie od 18. 02. 2015 do 05. 04. 2016 vo výške 455,36 eura je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. S. zo sumy 166 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne počnúc dňom 18. 02. 2015 s povinnosťou uhrádzať výživné do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred. Zaostalé výživné za obdobie od 18. 02. 2015 do 05. 04. 2016 vo výške 203,88 eura uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 10P/199/2008-113 z 28. 04. 2009. Ďalším výrokom konanie o zníženie výživného na mal. S. zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že matka návrhom z 18. 02. 2015 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na mal. S. zo sumy 166 eur na 300 eur mesačne od podania návrhu s odôvodnením, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Levice citovaným vyššie, kedy bola zvýšená zo sumy 66,39 eura na sumu 166 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného je dieťa staršie o 6 rokov, je žiačkou 6. ročníka ZŠ, zvýšili sa náklady na štúdium a mimoškolské aktivity. S dieťaťom navštevuje stomatologickú ambulanciu, bude potrebovať fixný strojček na zuby s predpokladanými nákladmi 150 - 200 eur, má ploché nohy, je v lekárskej starostlivosti MUDr. N., musí jej zakupovať ortopedické vložky do topánok, 2 x denne užíva lieky na doplnenie maziva bedrových kĺbov. V minulom roku bola zamestnaná ako živnostníčka, od 01. 02. 2015 pracuje v Nitre, dochádza autom, prípadne autobusom, takže má výdavky spojené s cestovaním. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, s dieťaťom majú samostatné izby. Otec okrem určeného výživného ničím dieťaťu neprispieva na zabezpečenie potrieb, maloletá chodí k otcovi každý druhý víkend do jeho domácnosti. Dieťa navštevuje krúžok karate, kde platí 40 eur na polrok a matka jej zakúpila kimono. V čase predchádzajúcej úpravy výživného matka dieťaťa študovala,
bola nezamestnaná, následne začala podnikať, avšak neúspešne. V súčasnosti je zamestnaná v OKO centrum Nitra, ale je práceneschopná. Dieťaťu bola diagnostikovaná dystrofia, dyslexia, musí navštevovať sedenia u kineziológa, v cene 15 eur za sedenie. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného poukazujúc na to, že sa podieľa iným spôsobom na zabezpečení potrieb maloletej a to počas realizácie stykov, kedy sa dieťaťu maximálne venuje, navštevuje rôzne športové aktivity, v zime lyžujú v lete plávajú, zakúpil jej športovú výstroj na lyžovanie, kolieskové korčule, korčule na ľad, bicykel. Tvrdil, že problém je ten, že matka nemá dostatočný záujem zaradiť sa do pracovného pomeru a tak sa podieľať na zabezpečení potrieb dcéry a prakticky od skončenia vysokej školy pracovala len veľmi krátku dobu. Tvrdil, že dcére dobíja kredit na mobil, raz za štvrťroka s ňou chodí kozmetičke, kaderníčke. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla, odpadla mu k synovi W. a dcére I., ktorí ukončili vysokú školu, pričom im prispieval sumou okolo 5.000, -Sk mesačne. Uvádzal, že žije sám, náklady má okolo 130 eur, zakúpil si motorové vozidlo, ktoré spláca na leasing v mesačných splátkach 199,77 eura. Poslednú splátku bude mať 02. 04. 2017. Z dôvodu vyporiadania BSM si zobral pôžičku 4.000 eur a matke vyplatil 12.200 eur. V dedičskom konaní po matke nadobudol do vlastníctva záhradu. Otec v priebehu konania podal návrh na zníženie výživného, ktorý následne zobral späť a konanie žiadal zastaviť. Dôvodil zdravotnými problémami, diagnostikovaním náhlej straty sluchu ľavého ucha, v súvislosti s čím mu bola doporučená liečba v sume 70 eur za jednu expozíciu a vstupný poplatok za vyšetrenie 49 eur.
2.Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo 166 eur na 200 eur majúc za preukázané, že návrh matky bol čiastočne dôvodný, keďže od posledného rozhodnutia nastala zmena pomerov na strane všetkých účastníkov konania. U maloletej, vzhľadom na vyšší vek a návštevu druhého stupňa základnej školy, nepochybne došlo k nárastu odôvodnených potrieb a to v súvislosti s fyzickým rastom, zdravotným stavom a tiež mimoškolskými aktivitami. Matka v čase predchádzajúceho rozhodovania bola nezamestnaná, v čase začatia konania bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú od 01. 02. 2015, následne bola práceneschopná, poberala nemocenské dávky. Dosahovala príjem okolo 380 eur, pracovný pomer ukončila dohodou, ale neskôr znova nastúpila do pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa a uzatvorila pracovný pomer na dobu neurčitú. Nepreukázala výšku nákladov spojených so svojim nepriaznivým zdravotným stavom, na ktorý poukazovala. Za podstatné súd prvej inštancie považoval zistenie, že je spoločníčkou spoločnosti Salapur, z ktorej podľa jej vyjadrenia nemá príjem, pričom toto tvrdenie vyhodnotil súd ako účelové tvrdenie, aj keď matka uviedla, že rieši záležitosti ohľadne ukončenia jej účasti v tejto spoločnosti. Otec je naďalej registrovaný ako SZČO, nedošlo k zmene jeho pomerov a to, že dosiahol nižšie príjmy považoval súd za právne bezvýznamné, keďže v konaní pri rozhodovaní o výživnom, aj keby došlo k zníženiu príjmu, je rodič povinný kompenzovať výdavky tak, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, pričom za podstatné považoval, že mu odpadli vyživovacie povinnosti k dvom deťom. Pri zvýšení výživného súd zohľadnil aj mieru otca na zabezpečení životnej úrovne dieťaťa, keď sa s maloletou pravidelne stretáva, venuje sa jej, takže je nepochybné, že okrem súdom stanoveného výživného aj iným spôsobom zabezpečuje potreby dieťaťa. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a reálne možnosti a schopnosti otca zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na 200 eur mesačne, ktorá zodpovedá potrebám dieťaťa, keďže za významnú skutočnosť považoval aj, že vyživovaciu povinnosť majú obidvaja rodičia, teda aj matka, preto aj ona musí vynaložiť väčšie úsilie zaradiť sa do pracovného pomeru, aby mohla prispievať zo stabilného príjmu na výživu svojej dcéry. U otca zohľadnil aj ním vynaložené finančné prostriedky na aktivitu dieťaťa mimo súdom stanoveného výživného, a preto zo zročného - zameškaného výživného odpočítal sumu 251,48 eura, ktoré otec vynaložil na zakúpenie lyžiarok za 128 eur, rukavíc za 3,99 eura, plaveckých okuliarov za 14,99 eura a úhrady mobilného telefónu. Po odpočítaní uvedenej sumy od celkového zameškaného výživného potom rozdiel predstavuje 203,88 eura na zaplatenie ktorého zaviazal otca v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla rozsudok zmeniť a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na 300 eur mesačne. Poukázala na dôvody podania návrhu, teda že maloletá má 13 rokov, zvýšili sa náklady na jej živobytie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. Jej sa za celé obdobie, čo otec bol zaviazaný platiť výživné, finančné podmienky nezlepšili, býva u svojich rodičov, ktorí vo veľkej miere, hoc sú starí, prispievajú na potreby maloletej. Otcovi sa zlepšili životné podmienky, odpadli mu vyživovacie povinnosti, zakúpil si motorové vozidlo, zlepšila sa mu životná úroveň dedením záhrady a podľa jej vedomostí pracuje pre rôzne spoločnosti na základe mandátnych zmlúv. Zvýšenie výživného o 34,- eur považuje za neprimerané vzhľadom k nákladom na výchovu a starostlivosť o maloletú.
4. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že matka nepreukázala, že vyvinula všetko úsilie, aby dosiahla objektívne možný zárobok s ohľadom na svoje vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti a skúsenosti. Zabezpečuje starostlivosť hlavne za finančnej pomoci rodičov a za pomoci výživného zo strany otca. Otec v konaní predložil faktické príjmy, ktoré dosahoval v čase súdneho konania. K podstatnej zmene pomerov u neho došlo tým, že mu odpadla vyživovacia k dvom dospelým deťom. Otec realizuje styk s dieťaťom pravidelne a preukázal výdavky spojené so zabezpečením starostlivosti v rámci styku. Prispieva navyše vo forme zabezpečenia oblečenia, športových potrieb a iných hmotných vecí.
5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pracuje len pre jednu spoločnosť, matka nie je schopná v rámci pracovných príležitostí zarobiť ani 200 eur, ktoré mu bolo určené platiť ako výživné, preto nech nepoukazuje na jeho zlepšenú životnú úroveň dedením, čo nemá nič spoločné s trvalým príjmom, ale nech použije 12.200 eur, ktoré jej vyplatil v rámci uzatvorenia súdneho zmieru. Ak by bola schopná zarobiť sumu, ktorou prispieva na výživné, spolu s rodinným prídavkom na dieťa 23,50 eura by dieťa dostalo 423,52 eura, čo predstavuje takmer 5-násobok životného mimina. Jediným problém matky je, že sa vyhýba práci a je odkázaná na pomoc iných. Poukázal na to, že ani na žiadosť súdu nepredložila listinné dôkazy preukazujúce podávanie žiadosti do pracovného pomeru, čo svedčí o tom, že nemá záujem o prácu a tejto sa vyhýba.
6. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že práva a záujmy dieťaťa majú byť na prvom mieste. Na to mal prihliadnuť súd aj kolízny opatrovník. Určené výživné považuje za neprimerane nízke pre mal. S.. Otec opakovane neuvádza pravdivé fakty o príjmoch. Podľa jej názoru, jeho príjmy z podnikateľskej činnosti by mali byť odkontrolované kompetenčnými finančnými kontrolnými orgánmi a žiadala preveriť stav finančných prostriedkov na účte, jeho peňažný denník a ďalšie. Peniaze, ktoré otec dieťaťa spomína jej zaplatil až po výzvach exekútorského úradu a tieto mieni použiť na štúdium dcéry v budúcnosti a sú pre ňu istá zábezpeka. Poukázala na to, že si zvýšila vzdelanie, štúdium absolvovala v dobrej viere, že zabezpečí v budúcnosti lepšie seba aj svoju dcéru, nájde si finančne lepšie hodnotenú prácu. Toho času pracuje v OKO centrum Nitra. Tvrdenia otca nie sú pravdivé, je to len osočovanie, pretože po materskej dovolenke nastúpila do pracovného pomeru a stále si hľadala lepšie ohodnotené pracovné miesto. Súdu predložila dôkazy, že si hľadá prácu, nemalo by zmysel, aby študovala na vysokej škole a nemala záujem pracovať. Poukázala na to, že zvýšenie výživného žiadala pred 6 rokmi a o ďalšie až vo veku 12 rokov dieťaťa, pretože by svoj hnev kumuloval cez dieťa. Od posledného rozhodovania nastala zmena pomerov u dieťa, ktoré fyzicky podrástlo v súvislosti s čím sa prirodzene zvýšili aj náklady. Ona sama vynakladá neustále úsilie, aby dcére zlepšila finančnú situáciu, pri jej príjme dokázala nasporiť na nový bicykel, mobil a potrebné veci. Otec dcére neprispel na žiadny hodnotný dar. Od malička jej dával použité veci, kupované v second hande. Zvrat nastal minulý rok účelovo, keď jej kúpil veci, ktoré sú pre jej všestranný vývoj nie až tak podstatné. V závere žiadala, aby odvolací súd prehodnotil aj rozsudok súdu prvej inštancie v časti zročného výživného, z ktorého odpočítal náklady otcom vynaložené na zakúpenie okuliarov, rukavíc a ďalších, čo považuje za absurdné.
7. Otec k duplike k odvolaniu matky uviedol, že jej tvrdenia sú nepodložené a nepravdivé, sú to zúfalé, vymyslené, verbálne tvrdenia tak ako to bolo vo všetkých doterajších súdnych konaniach a exekúciách. Pokiaľ ide o exekúciu, predmetom exekúcie bola suma 200 eur, nie 12.200 eur ako uvádza matka. Všetky jeho tvrdenia sú doložené listinnými dôkazmi a zakladajú na pravde. Niekoľkokrát doložil súdu kompletnú účtovnú agendu za rok 2014 a 2015 so všetkými výpismi z účtov, denníkov, daňových priznaní. Nie je jeho hanbou, že matke pomáhajú jej rodičia. Ako veľakrát uviedol, dcére kupuje oblečenie, za minulú a budúcu sezónu obmieňa žiarsku výstroj, platí mobil 6 rokov, navštevuje s ňou kaderníčku, kozmetičku, zimné a letné aktivity. V čase pobytu dostáva vreckové na drobné výdavky. V septembri jej zriadil vo O. juniorsky účet Start junior, na ktorý jej vkladá peniaze, ktoré bude môcť využívať na spomínané výdavky. Nechodí na drahé exotické dovolenky ako matka, ktorá si užila leto 2016 Turecko a dieťa na dovolenku nezobrala. Opätovne poukázal na to, že ak by bola schopná zarobiť a prispievať mesačne rovnakou sumou ako on, dieťa by malo 423,52 eura, ale to by musela pracovať inde, lebo cestovať za prácou 100 km 3 hod. denne za minimálnu mzdu, z toho platiť výdavky na cestovanie 120 - 150 eur za mesiac je nestotožniteľné so zdravým rozumom alebo je účelový zamestnávateľ, keď je možné z 12 mesiacoch v roku byť práceneschopný 9 mesiacov.
8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. 9. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015 a z ustanovenia § 395 ods.1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (odsek 3). 12. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúcu povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 13. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. 16. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. 17. Odvolací súd po prejednaní vecí dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie zmeny pomerov, t. j., aby spoľahlivo zistil okolnosti rozhodné pre stanovenie výživného, kedy sa rozhoduje o novej úprave, nakoľko zmena pomerov musí byť závažnejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov.
18. Z obsahu odvolania matky vyplýva, že požaduje výživné vo vyššom rozsahu, v sume 300 eur mesačne dôvodiac množstvom výdavkov na mal. dieťa vzhľadom na vyšší vek, záujmové krúžky, zdravotný stav - fixný zubný aparát, nákup ortopedických vložiek do topánok, sedenia u kineziológa 15 eur za jedno sedenie, pričom zároveň poukazovala na nárast životnej úrovne u otca, ktorému odpadla vyživovacia povinnosť na dve deti, zakúpil si motorové vozidlo a zdedil záhradu. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy výživného, ktorá bola na mal. S. rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 10P/199/2008-113, z 28. 04. 2009 došlo k nárastu životných nákladov na maloletú, ktorá je staršia, čo bezpochyby znamená zvýšenie výdavkov. Je nesporné, že vyživovaciu povinnosť k maloletej majú obidvaja rodičia matka aj otec, pričom matka, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti časť vyživovacej povinnosti nahrádza osobou starostlivosťou o dieťa, preto vo finančnom vyjadrení vyživovacia povinnosť vo väčšom rozsahu zaťažuje toho rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, v posudzovanej veci otca. Rozsah vyživovacej povinnosti u každého z rodičov závisí od ich schopností, možností ako aj majetkových pomerov. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za podstatné, že zmena na strane matky oproti predchádzajúcej úprave výživného nastala v tom, že je zamestnaná a má príjem, aj keď len v rozsahu minimálneho príjmu, ale dosahuje príjem 380 eur mesačne, resp. počas práceneschopnosti nemocenské dávky počítané z tohto príjmu. V čase predchádzajúcej úpravy bola nezamestnaná, a teda nemala žiadny príjem. Uvedená skutočnosť znamená, že sa zvýšila aj životná úroveň matky, nielen otca, ako poukazuje v odvolaní. Z tohto pohľadu bolo potrebné posúdiť aj dôvodnosť zvýšenia vyživovacej povinnosti otca. I keď sa zvýšenie výživného o 34 eur matke javí ako nízke, v celkovom kontexte životná úroveň matky sa zvýšila, čo znamená, že aj ona má možnosť vo vyššej miere ako v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom prispievať na výživu mal. S.. Otec z preukázaného príjmu za rok 2015 napriek tomu, že mu odpadla vyživovacia povinnosť, podľa názoru odvolacieho súdu nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v matkou požadovanom rozsahu a súdom určené výživné v rozsahu 200 eur vzhľadom na vek dieťaťa, možnosti a schopnosti rodičov, považuje odvolací súd za správne. Iné príjmy otca v konaní preukázané neboli a tvrdenia matky, že otec pracuje pre viaceré osoby zostali iba v rovine tvrdenia, bez označenia dôkazov, preto na ne odvolací súd nemohol prihliadnuť. Výdavky otca na splátky motorového vozidla odvolací súd považuje v súčasnosti za nevyhnutné, pretože vozidlo používa na výkon povolania
- živnosti, z ktorých príjmov zabezpečuje aj vyživovaciu povinnosť mal. S.. Zmena pomerov na strane otca vo zvýšení príjmov, napr. aj z dôvodu zníženia výdavkov na splátky vozidla, môže byť dôvodom na úpravu jeho vyživovacej povinnosti na mal. S. v budúcnosti. Skutočnosť, že otec zdedil záhradu v dedičskom konaní po neb. matke síce na jednej strane znamená, že sa zvýšili jeho majetkové pomery ale k rozmnoženiu majetkových hodnôt neprišlo pričinením otca, teda v dôsledku jeho schopností a možností, a preto rozmnoženie majetku takýmto spôsobom neodôvodňuje záver, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na dieťa vyšším výživným len z dôvodu, že nadobudol nehnuteľnosť.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti zročného výživného, keď z celkovej sumy zročného výživného za obdobie od 18. 02. 2015 do 05. 04. 2016 v sume 455,36 eura odpočítal hodnotu vecí zakúpených otcom maloletej v celkovej sume 251,48 eura. Odvolací súd má za to, že pokiaľ otec kúpil dieťaťu veci nad rámec určeného výživného, pričom nešlo o veci mimoriadne vysokej hodnoty, tieto je potrebné posúdiť ako dar, keď navyše aj otec v konaní poukazoval na to, že dieťaťu okrem bežného výživného kupuje aj ďalšie veci, čím napokon odôvodňoval aj nesúhlas so zvýšením výživného, resp. stanovením počiatku vyživovacej povinnosti.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).