Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3T-133-2016.pdf
PDF · 82.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/133/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom 13. októbra 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Lóšku a prísediacich Dušana Zelenku a Ing. Ladislava Estéfana takto
rozhodol:
1. obžalovaný O.. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bývajúci v X. XXX, D.2. obžalovaný O. N., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bývajúci v G. D.I.3. obžalovaný O. G., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bývajúci v X. XX, S. u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
obžalovaní O. A. F. a O. H. N. 1) po vzájomnej dohode sa 29.02.2016 okolo 18.00 hod. v k. ú. obce X., v lokalite zvanej „D.“, vlámali do rodinného domu 9 slúžiaceho na rekreačné účely tak, že obvinený O. rukou vytlačil sklenenú výplň okna, následne v okne odsunul polystyrénovú výplň a obaja obžalovaní vnikli do domu, ktorý prehľadali a odcudzili z neho zalamovaciu vzduchovku zn. Hatsan, model 125, v. č. 010713092, lovecký nôž v puzdre, kuchynský nôž, holiaci strojček, uťahovačku na klince aj s baterkou a imitáciu kamery, čím odcudzením spôsobili Ľudovítovi Hlavatému škodu vo výške 197,50 Eur,
obžalovaní O. a O.2)
po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase 07.03.2016 v k. ú. obce X. v lokalite zvanej „D., prišli k rodinnému domu X. slúžiacemu na rekreačné účely, následne obžalovaný O. F. pravými kľúčmi, ktoré odcudzil 29.02.2016, otvoril vchodové dvere na dome a vošiel do domu, zatiaľ čo obžalovaný O.. ostal pred domom a dával pozor, z domu odcudzili skokové kožené jazdecké sedlo, čím odcudzením spôsobili majiteľovi H. C. škodu vo výške 150 Eur,
t e d a
obžalovaný O. v bodoch 1) , 2) rozsudku
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,
obžalovaný O. v bode 1)
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
obžalovaný O. v bode 2) rozsudku
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,
t ý m s p á c h a l i
obžalovaný O. v bodoch 1) a 2) rozsudku
- pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. a Tr. zák.,
- pokračovací prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák.,
obžalovaný O. v bode 1) rozsudku
- prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1, 2 písm. a Tr. zák.,
obžalovaný O. v bode 2) rozsudku
- prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák.,
Za to sa
o d s u d z u j ú
obžalovaný O.. F.
podľa § 212 ods. 4, § 117 ods. 1, § 36 písm. j, l, § 38 ods. 2, 3, § 41 ods. 1 Tr. zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
obžalovaný ml. H. N.
podľa § 194 ods. 2, 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.
Podľa § 98 písm. a Tr. zák. súd u obžalovaného O. upúšťa od potrestania.
odôvodnenie:
Po otvorení hlavného pojednávania súd zistil, obžalovaný O. a O. chceli konať o dohode o vine a treste, O. nechcel konať o dohode o vine a treste a prokurátor s konaním o dohode o vine a treste nesúhlasil.
Obžalovaný O. po zákonnom poučení k obidvom skutkom vyhlásil, že sa cíti byť vinný, obžalovaný O. sa cítil byť vinným zo skutku pod bodom 1) rozsudku. Obidvaja kladne odpovedali na otázky položené im v zmysle § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h Tr. por., či rozumejú, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa im kladú za vinu, či boli ako obžalovaní poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, a s obhajcom sa mohli radiť o spôsobe obhajoby, či rozumejú právnej kvalifikácii skutkov, ako trestných činov, či boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy im kladené za vinu, a či sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin. Súd po tom, ako vyhlásenie obžalovaných v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. prijal, s poukazom na ustanovenie § 257 ods. 7 Tr. por. vykonal dokazovanie súvisiace len s výrokom o treste.
Obžalovaný Z. po zákonnom poučení prehlásil, že sa nepriznáva ku skutku, resp. sa necíti byť vinným zo žalovaného skutku, k tomu dodal, že vedel o tom, že A. F. ide kradnúť do obce X., v lokalite zvaná „D. F.“, on však v dome nebol, iba čakal na neho na ceste. Tento pozemok nie je oplotený, on však neprekonal žiadnu bráničku, išiel sa tam pozrieť iba zo zvedavosti.
Zákonní zástupcovia L. O. a I. G. využili svoje právo vo veci nevypovedať.
Súd ako dôkaz ďalej prečítal daktyloskopickú kartu, zápisnicu o vydaní veci, potvrdenie o vrátení veci, zápisnice o prehliadke s fotodokumentáciou, rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/102/2015,
odpisy z RT na obžalovaných, správy z miesta bydliska, správy zo škôl, správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U..
Po takto vykonanom dokazovaní súdu trestná činnosť všetkých troch obžalovaných bola jednoznačne preukázaná, konkrétne od A. F. a H. N. hlavne z ich priznania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, preto súd u nich širšie dokazovanie nekonal, dokazovanie vykonal iba ohľadne výroku o treste. Čo sa týka obžalovaného ml. Z. G., ten na hlavnom pojednávaní stručne uviedol, že sa nepriznáva ku skutku, síce bol na mieste činu, avšak do domu nevošiel, iba čakal na ceste a bol tam iba zo zvedavosti. V prípravnom konaní k tomu dodal, že keď prišiel s A. F. do domu, A. pravým kľúčom otvoril dvere a vošiel dovnútra. Volal aj jeho, on však do domu nevošiel, zostal stáť pri dverách. Taktiež mal vedomosť o tom, že z bytu F. odniesol jazdecké sedlo, mal vedomosť aj o tom, že už predtým F. s N. tento dom predtým vykradli. On však nemal v úmysle vlámať sa do domu. Jeho trestná činnosť bola preukázaná, on síce na svoju obhajobu uviedol, že do domu nevošiel, avšak jednoznačne bolo preukázané, že bol na mieste činu, stál pri dverách, keď jeho spoluobžalovaný z domu vynášal veci. Okrem iného o trestnej činnosti všetkých obžalovaných svedčia aj prečítané listinné dôkazy. Poškodení H. C. na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že nárok na náhradu škody si neuplatňuje.
Súd trestnú činnosť u obžalovaného A. F. právne kvalifikoval ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák., a u obžalovaného ml. H. N. ako prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1, 2 písm. a Tr. zák. a u ml. Z. G. ako prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák.
K osobe obžalovaného ml. A. F. súd zistil, že je nezamestnaný, z miesta bydliska z P. X. je uvedené, že jeho správanie bolo riešené v minulosti na komisii verejného poriadku za výtržnosti a rušenie nočného kľudu, byt, kde bývali rodičia, predali. Keď je v obci, zdržiava sa u svojich kamarátov. Zo strednej odbornej školy hotelových služieb U. bol vylúčený v januári 2016 z dôvodu vysokej neospravedlnenej absencie. Jeho vyučovacie výsledky boli veľmi slabé. Z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. bolo v jeho rodine vykonané šetrenie, podľa vyjadrenia rodičov, rodičia sa snažia zabezpečiť deťom slušný život, v rámci prevedeného pohovoru a podľa vyjadrenia rodičov nemajú so synom vážnejšie problémy, v rodine sa správa slušne a pomáha im so všetkými prácami. Skutok, ktorý spáchal, ho veľmi mrzí a podľa jeho vyjadrenia sa to nebude viackrát opakovať. Počas pohovoru mu vysvetlili, že je potrebné prehodnotiť svoje správanie a dbať o pozitívnu nápravu jeho stavu. Doposiaľ súdne trestaný nebol.
K osobe obžalovaného ml. H. N. súd zistil, že je nezamestnaný, z miesta trvalého bydliska, z obce G. nad F., uviedli, že žije v obci s matkou, na verejnosti má slušné vystupovanie, požíva dobrú povesť. Nebol riešený priestupkovou komisiou. Zo Základnej školy v G. D. F. triedna učiteľka obžalovaného vyhodnotila, že v školskom roku 2012/2013 prestúpil na osemročné gymnázium do C. odkiaľ sa po roku vrátil späť do školy, a t. č. je žiakom X. Ročníka, dosahuje slabé výsledky, neprospel z troch predmetov, podľa jej vyjadrenia by mohol dosahovať aj lepšie výsledky, pretože rozumové schopnosti má na lepšej úrovni, ale nemá záujem o učenie sa. Od druhého polroka školského roka 2015/2016 postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, školu navštevuje tri dni v týždni, pretože jeho prítomnosť bola v triede nezvládnuteľná. Takýto postup vyučovania odporučila aj jeho pedopsychiatrička, a taktiež v roku 2014 bol umiestnený v psychiatrickej liečebni. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 14.07.2015 sp. zn. 22T/102/2015 pre § 171 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní štyri mesiace so skúšobnou dobou v trvaní do 14.07.2016, a taktiež mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
K osobe obžalovaného O. súd zistil, že je t. č. študentom Z., z tej školy bližšie nie je hodnotený, avšak predtým navštevoval Strednú odbornú školu stavebnú v N. N., plnenie školských povinností bolo v súlade so školským poriadkom, učivo zvládol na dobrej úrovni. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo vykonané šetrenie, v čase šetrenia neboli zaznamenané žiadne negatívne skutočnosti, ktoré by zo strany rodičov naznačovali zanedbávanie rodičovskej starostlivosti a výchovu detí, vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi nie sú narušené, sú založené na vzájomnej úcte a porozumení. Rodičov veľmi mrzí, že sa dopustil trestnej činnosti, preto urobia všetko, aby sa správanie synov zmenilo k lepšiemu. Skutočnosti, ktoré sa týkajú krádeže, prisudzujú vplyvu kamarátskej skupiny. Mladistvý počas šetrenia prisľúbil, že sa polepší, bude sa správať slušne. Doposiaľ súdne trestaný nebol.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, u obžalovaného A. F. prevládali poľahčujúce okolnosti, konkrétne, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, súdne trestaný nebol, priznal sa k spáchaniu trestného činu, ktorý úprimne oľutoval, vzhľadom k tomu, že sa dopustil dvoch skutkov, súd v rámci individuálnej a generálnej prevencie je toho názoru, a vzhľadom k tomu, že v čase spáchania skutku bol mladistvý, že na jeho prevýchovu a nápravu postačuje hrozba trestu v trvaní 18 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky. Čo sa týka obžalovaného ml. H. N., vzhľadom k tomu, že trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, z čoho vyplýva, že predchádzajúce odsúdenie na jeho prevýchovu a nápravu nepôsobilo, je potrebné mu uložiť trest nepodmienečný, ktorý uložil na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, a vzhľadom k tomu, že sa jedná o mladistvého páchateľa, zaradil ho do ústavu na výkon trestu pre mladistvých s poukazom na § 117 ods. 4 Tr. zák. U obžalovaného O.zhľadom na jeho doterajší život a vzhľadom na povahu spáchaného činu, súd bol toho názoru, že vychádzal aj z vyjadrenia, ktoré učinil pri šetrení sociálnej pracovníčky, a kedy svoje konanie úprimne oľutoval a prejavil účinnú snahu po náprave, súd u neho preto upustil od potrestania podľa § 98 písm. a Tr. zák..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice.