Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_10C-45-2016.pdf
PDF · 119.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/45/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Mário Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne Y. T., B.. XX. XX. XXXX, X. XXX XX X. XX právne zastúpenej Mgr.. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom v Martine, A. Kmeťa 28, proti žalovanému FIVE, s.r.o. so sídlom v Žiline, ul. Jána Milca 34, IČO: 46 734 945 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová s.r.o. so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača 35, IČO: 36 806 498 v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalobkyňa je žalovanému povinná nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde 11. 02. 2016 žalobkyňa žiadala určiť, že kúpna zmluva uzavretá dňa 21. 01. 2015, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. X., C. O. O., zapísané na LV č. XX, pre k. ú. X. (byt č. X B. O. L. P. P. Č..X X. J., Č.. U.. XX) je neplatná, súčasne žiadala priznať náhradu trov konania.
2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že do 21. 01. 2015 bola výlučnou vlastníčkou sporného bytu a práve 21. 01. 2015 uzavrela so žalovaným napadnutú kúpnu zmluvu. Potvrdila, že túto kúpnu zmluvu síce podpísala ale vtedy nevedela o akú zmluvu sa jedná, nevedela, že predáva svoj byt. Zmluvu podpisovala na notárskom úrade v Turčianskych Tepliciach a to z podnetu jej dcéry, T. Š., s dvoma pánmi (jeden z nich bol B. zo spoločnosti žalovanému a druhého meno nepoznala). Ešte predtým spolu s dcérou podpisovala zmluvy o úvere, ktorý poskytovala jej dcére obchodná spoločnosť Sofitel invest, s.r.o.. Za úvery svojej dcéry ručila bytom. Dcérou nebola informovaná, že je nejaký problém so splácaním úveru, avšak jedného dňa jej povedala, že musí ísť k notárovi spísať nejakú zmluvu inak príde o byt. Samotná žalobkyňa nevedela o akú zmluvu má ísť, avšak bála sa, že príde o byt a tak poslúchla dcéru T. Š. a cestou zobrali aj druhú dcéru žalobkyne J. L., a spolu sa vybrali na Notársky úrad v Turčianskych Tepliciach. Tam sa od nich odpojila dcéra žalobkyne T. Š., ktorá išla do práce a bola informovaná, že pri podpise zmlúv byť nemusí. Na notárskom úrade boli zmluvy otvorené na poslednej strane, ona ich podpísala bez toho, aby ich čítala, bola v strese, verila dcére a tým dvom pánom, že jej pomáhajú. Všetko podpísala 4 až 5-krát. Po podpise ich spomínaný pán odviezol domov do Malého Čepčína. Nespomínala si, či jej zmluvy dali do rúk. Následne prišlo z katastrálneho úradu rozhodnutie, ktorému nerozumela čo to je a založila ho. V byte sa zdržiava teraz na základe nájomnej zmluvy zo dňa 21. 01. 2015, nájomnú zmluvu ani nevie kedy podpísala ale museli jej ju dať podpísať v ten deň, keď podpisovala kúpnu zmluvu. Poukázala na ustanovenie § 37 ods. 1 a § 39 Obč. zák., a konštatovala, že zo strany žalovaného došlo ku konaniu, ktoré sa prieči dobrým mravom, nakoľko zneužil tieseň a strach žalobkyne, ktorá sa bála, že príde o svoj byt. Okamžitým využitím tejto situácie žalobkyňa pod vplyvom strachu a tiesne podpísala čo jej bolo predložené. Žalovaný si kúpnu cenu určil podľa výšky dlžnej sumy úveru a so žalobkyňou vôbec nebola kúpna cena prejednaná, keďže ani nevedela, že podpisuje kúpnu zmluvu.
3. V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala, vo svojej výpovedi na pojednávaní konštatovala rovnaké skutočnosti ako v žalobe. Uviedla, že ju dcéra neinformovala, čo je potrebné podpísať, aby neprišla o byt. Kúpnu zmluvu dostala len do rúk na notárskom úrade JUDr. Vrlíkovej v Turčianskych Tepliciach a potom, čo jej súdom bola predložená kópia kúpnej zmluvy konštatovala, že túto zmluvu vôbec nečítala, pretože aj pán Novotný zo strany žalovanej aj ďalšie osoby na ňu tlačili, že sa musí ponáhľať, že to potrebuje rýchlo podpísať a to jej tvrdila aj jej dcéra J. L., ktorá s ňou bola na notárskom úrade, a preto zmluvu podpísala, avšak ani jej dcéra pani L. zmluvu nečítala. Za byt nedostala žiadne peniaze. O tom, čo sa stalo a čo podpísala sa dozvedela až s časovým odstupom, pretože papiere, ktoré jej prišli z katastra niekde založila a až následne sa od svojej dcéry pani Š. a zaťa - jej manžela dozvedela, že vlastne byt predala a spísala nájomnú zmluvu, nakoľko jej zať našiel úverovú zmluvu aj nájomnú zmluvu na byt, a vysvetlil jej, že podľa nájomnej zmluvy mala dokonca 600 € doplatiť nájomné za svoj vlastný byt. Potom korigovala svoju výpoveď a konštatovala, že na základe úverových zmlúv jej bolo na účet zložených okolo 9 700 €, hneď ako peniaze vybrala si 700 € zobral pán z úverovej spoločnosti z Bystrice a 9 000 € dal jej dcére pani Š.. Druhý úver mal byť v sume 4 000 €, z tohto nedostala žiadne peniaze. Na otázku právneho zástupcu žalovaného dokonca tvrdila, že nevie čo je kúpna zmluva ani čo je úverová zmluva a dokonca záložná zmluva. Tvrdila však, že vie, že ak by chcela predať byt, musela byť niečo podpisovať. Následne však žalobkyňa uviedla, že má ukončené základné vzdelanie a stredné odborné učilište poľnohospodárske s výučným listom bez maturity. Návrhy kúpnych zmlúv priniesol pán Novotný, ktorý ich predložil pracovníčkam notárskeho úradu s tým, že tieto listiny sa budú podpisovať. Pracovníčky notárskeho úradu ich začali zväzovať a predkladali ich žalobkyni na podpis. Nikto sa žalobkyne nespýtal, či rozumie tomu, čo podpisuje a či to dobrovoľne podpisuje. Časti zmluvy však pred žalobkyňou nikto nezakrýval ale pracovníčky jej ich predkladali na tej strane, kde bola kolónka pre jej podpis. Žalobkyňa tvrdila, že údaje, ktoré sa nachádzajú pri jej mene vedľa podpisu nevedela prečítať. Potvrdila však, že v januári 2015 dostala na účet sumu 1 176 € ako časť kúpnej ceny, tieto peniaze dala dcére T. Š.. Potvrdila však, že konateľa žalovanej obchodnej spoločnosti N. T. videla prvýkrát na pojednávaní v prejednávanej veci.
4. Žalovaná strana sa prvýkrát vyjadrila k žalobe prednesom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 08. 06. 2016, kde žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že tvrdenia žalujúcej strany sú účelové, urobené v snahe vyhnúť sa právnym následkom odpredaja sporného bytu. Žalobkyňa nebola uvedená do omylu žalovaným ale jednou so svojich dcér a vec bola preverovaná aj Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Martine a konanie vedené pod ČVS: ORP-209/3-VYS-MT-2016 bolo ukončené uznesením zo dňa 06. 05. 2016, ktorým bol podnet pre podozrenie z trestného činu podvodu odmietnutý, nakoľko nebol dôvod pre začatie trestného stíhania. Policajné orgány vykonali vo veci dokazovanie, ktoré je zhrnuté v odôvodnení predmetného uznesenia a toto uznesenie žalovaná strana pripojila do súdneho spisu. Konateľ žalovanej firmy a žalobkyňa sa prvýkrát videli na pojednávaní dňa 08. 06. 2016, a preto je absurdné tvrdenie, žeby žalobkyňa bola uvedená do omylu niektorým z predstaviteľov žalovanej firmy. Za žalovanú obchodnú spoločnosť sprostredkoval činnosti okolo uzavretia kúpnej zmluvy pán I. B., ktorého navrhli vypočuť ako svedka. Nešlo o zamestnanca alebo osobu, s ktorou by bol žalovaný v zmluvnom vzťahu, bol to realitný maklér, ktorý spojil ponuku žalobkyne na odpredaj bytu so záujmom o kúpu takéhoto bytu. V prípade úspechu vo veci, žiadala žalovaná strana priznať právo na náhradu trov konania.
5. Konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti potom vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 29. 09. 2016 uviedol, že v roku 2015 bol oslovený I. B., realitným maklérom, s ktorým jeho obchodná spoločnosť aj v minulosti spolupracovala, ohľadne tej skutočnosti, že má vedomosť o voľnom byte v k. ú. X. za pomerne dobrú sumu a keďže potreboval kupca, ktorý by mal hotovosť, lebo na predmetnom byte viazla ťarcha, oslovil žalovanú obchodnú spoločnosť. Navrhovaná kúpna cena bola stanovená okolo 14 000 € a žalovanému sa zdala výhodná. Za sprostredkovanie obchodu pánu B. vyplatili ešte nejakú províziu. Návrh zmluvy na základe podkladov, ktoré poskytol Lukáš Novotný a, ktoré získal od žalobkyne vypracovával právnik žalovanej obchodnej spoločnosti JUDr. Ľubomír Hagara. V článku VIII predmetnej kúpnej zmluvy bolo zriadené predkúpne právo v prospech pani J. L., dcéry žalobkyne, a to z toho dôvodu, že pán Novotný informoval žalovanú obchodnú spoločnosť, že dcéra vlastníčky bytu by rada tento byt v budúcnosti kúpila, avšak v tejto chvíli si vybavuje financovanie spätného odkúpenia bytu, keďže nedisponuje hotovosťou a naviac na byte viazne ťarcha vo forme záložného práva. Žalovaná obchodná spoločnosť kupovala predmetný byt za účelom podnikateľskej činnosti, teda na ďalší odpredaj. Zmluvu na podpis dostal od JUDr. Hagaru po tom, čo on podpísal ako konateľ obchodnej spoločnosti, ktorá byt kupovala, návrh zmluvy, boli tieto návrhy odovzdané pánu B., ktorý už ďalej konal so žalobkyňou, s
katastrom a pod.. Cenu, za ktorú mal byť v budúcnosti byť odpredaný pani L., teda 23 000 €, navrhol on, túto skutočnosť oznámil realitnému maklérovi a podľa jeho vedomostí pani L.Č. s tým súhlasila. On sám však do styku ani so žalobkyňou ani s pani L. nedošiel, nebol pri podpisovaní zmluvy u notára a po tom, čo sporná kúpna zmluva bola podpísaná a približne uplynulo 8 mesiacov, v rámci ktorých malo byť realizované predkúpne právo pani L. sa on sám informoval u pána B., či bývalý predávajúci, resp. rodinný príslušníci majú záujem odkúpiť naspäť tento byt alebo, či má žalovaná obchodná spoločnosť sama hľadať iného kupca. Pán B. sprostredkoval odkaz rodinným príslušníkom žalobkyne a potom žalovaná obchodná spoločnosť emailom dostala návrh kúpnej zmluvy, ktorá znela na strane kujúceho v prospech rodinného príslušníka žalobkyne. Návrh prišiel emailom, šlo o koncept kúpnej zmluvy, ktorý dal konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti skontrolovať svojmu právneho zástupcovi a voči, ktorému nemali námietky. K podpisu samotnej kúpnej zmluvy, ktorou by bol byt spätne odpredaný už nedošlo, nakoľko zrazu došlo oznámenie zo súdu, že žalobkyňa podala na žalovaného žalobu. Návrh zmluvy, ktorý došiel emailom zo strany žalobkyne, bol tým návrhom, ktorý žalujúca strana pripojila k návrhu na vydanie predbežného opatrenia ako dôkaz snahy majiteľa bytu predať byt tretej osobe.
6. Z vyjadrenia žalobkyne potom súd zistil, že skutočný návrh kúpnej zmluvy, ktorý žalobkyňa pripojila do súdneho spisu spolu s podanou žalobou a s návrhom na vydanie predbežného opatrenia (návrh na č. l. 24-26 spisu) spracovávala jej rodina a kupujúci mal byť pán J. H., ktorý je v príbuzenskom pomere so zaťom žalobkyne.
7. Okrem výsluchu strán súd vykonal dokazovanie aj čítaním listín pripojených stranami do spisu, oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine ORP-209/3-VYS-MT-2016 a na návrh strán vypočul svedkov T. Š., J. L., Y. Š. H. I. B..
8. Z výpovede svedkyne T. Š., dcéry žalobkyne, súd mal potvrdenú skutočnosť, že dcéra žalobkyne si požičala z obchodnej spoločnosti Sofitel invest, s.r.o. p so sídlom v Banskej Bystrici peniaze a úvery jej za veriteľskú obchodnú spoločnosť vybavoval N. W.. Postupne si požičala 9 750 € a potom 4 500 €. Za úver ručila bytom matky, teda žalobkyne, na ktorý bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa. Úvery niekoľko mesiacov splácala, potom sa však dostala do finančných problémov a z podnetu pána W.Í. bola kontaktovaná pánom B., ktorý jej prisľúbil, že za ňu dlhy vyplatí. Malo ísť o krátku dobu 8 mesiacov, pričom podľa jej vyjadrenia malo sa stále ručiť bytom. S pánom Novotným sa stretla v januári 2015 v prítomnosti pána W. a spolu ohliadli byt jej matky. Obaja páni ju ubezpečovali, že ona a matka sa nemusia ničoho báť, peniaze vrátia a bude to vyriešené. Tvrdili, že pripravia zmluvy, ktoré sú k tomu potrebné. Kúpnu zmluvu však vôbec nespomínali. Následne bola kontaktovaná pánom W.Í., ktorý žiadal, aby sa stretli, mala zobrať matku aj sestru J. L.. Čakali v Turčianskych Tepliciach na pána B. H. W., ktorý keď prišli, tak ju už nepotrebovali a ona sa vrátila do práce. Jej matka - žalobkyňa so sestrou - pani L. šli potom k notárovi a neskôr sa dozvedela, že prvú pôžičku vyplatila firma FIVE s.r.o. firme Sofitel invest, s.r.o.. Matka so sestrou jej povedali, že u notárky niečo podpísali ale čo to bolo nevedela ani ona, ani ony. V apríli 2015 ju kontaktoval pán B., že jej pomôže vybaviť pôžičku, chcela si zobrať dlhodobú, z ktorej chcela vyplatiť firmu FIVE s.r.o.. Keďže ale pôžičku nezískala po približne 8 mesiacoch ju kontaktoval pán Novotný, čo bolo po dobe splatnosti 8 mesiacov, na ktorú jej peniaze požičala firma FIVE s.r.o., avšak chceli už sumu 23 000 €. O všetkých transakciách sa nakoniec dozvedel jej manžel, ktorý ponúkol, že dlhy vyplatí. Malo byť platené 26 500 €, avšak oni s prepisom bytu na zaťa švagrinej nesúhlasili. Po podpise v januári 2015 prišli jej matke nejaké papiere, bola to kúpna zmluva a nájomná zmluva s nájmom 600 € na mesiac ale až po uplynutí 8 mesiacov. Keďže matka s tým nič nerobila začali vec riešiť ona a jej manžel. Matka nie je zbavená spôsobilosti na právne úkony a nikdy byt predať nechcela.
9. Na pojednávaní výpoveď skonkretizovala tým, že po tom, čo prišli jej matke papiere z katastra ohľadne predaja bytu, tak ich strčila pod koberec, aby ich nikto nečítal. Vtedy vôbec nevedela, čo na tých papieroch bolo. Svedkyňa stále tvrdila, že je nebolo známe prečo jej matka musela navštíviť notára a prečo tam mala byť prítomná jej sestra J. L.. Domnievala sa, že tam má ísť ako svedok. Listiny, ktoré došli jej matke strčila pod koberec, lebo nechcela, aby ich našli manžel a deti, bála sa aby jej nevyčítali, že sa až takto zaúverovala ale nakoniec to manžel našiel a začal veci riešiť. Tvrdila, že na pôžičke vo výške 14 000 € sa dohodla s pánom B. za asistencie pána W., ktoré ale by mala vrátiť vo vyššej sume dokonca až do 20 000 € do 8 mesiacov a vďaka tejto pôžičke bude zrušené záložné právo viaznuce na byte jej matky.
10. Svedkyňa J. L., druhá dcéra žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že buď na výzvu matky alebo sestry pani Š. sa dostavila v januári 2015 pred notársky úrad JUDr. Vrlíkovej s tým, že má ísť niečo podpisovať ako svedok. Jej to bolo vysvetľované tak, že má ísť svedčiť v tom, že matka bude ručiť svojim bytom sestre za pôžičku. Pred notársky úrad prišli aj pán B. aj pán W., s ktorými sa ona a jej matka vybrali na notársky úrad, a boli oboma mužmi ubezpečované, že sa ničoho nemusia báť, že ona sama ručením pomôže sestre, aby dostala pôžičku a ukazovali jej kde má čo podpísať. Aj ona podpisovala nejaký papier, ktorý ani nečítala, pretože nemala okuliare, stále ju ubezpečovali, že sa nemá čoho báť, že to podpísať môže. Tvrdila, že jednu z listín, ktorú jej dal na podpis pán B. jej bola predložená na podpis tak, že jej len bolo ukázané, kde má listinu podpísať, pričom pán B. dlaňou zakrýval text. Tvrdila, že nikdy nemala záujem o kúpu matkinho bytu, nakoľko mala svoj byt.
11. Svedok I. B. vypovedal na pojednávaní takmer zhodne ako pri svojom výsluchu pred políciou vo vyššie uvedenom vyšetrovacom spise, kde uviedol, že je realitný maklér a jediný konateľ spoločnosti ENEL Holding s.r.o. so sídlom v Žiline, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním obchodu a služieb v oblasti realít. Spolupracuje s viacerými obchodnými spoločnosťami, medzi inými aj so spoločnosťou FIVE s.r.o. ako aj s viacerými tipérmi, ktorí odporúčajú rôzne nehnuteľnosti na výkup, a to buď nehnuteľnosti, ktoré sú v exekúciách alebo nehnuteľnosťami, kde je začatý výkon záložného práva, alebo nehnuteľnosti kde ľudia potrebujú peniaze a sú ochotní predať svoju nehnuteľnosť s prípadnou možnosťou odkúpiť si nehnuteľnosť späť. Takto ho v roku 2015 kontaktoval jeden z tipérov - N. W. s možnosťou kúpiť nehnuteľnosť v obci Bodorová. Po osobnom stretnutí so žalobkyňou a jej dcérou pani Š. mu bolo oznámené, že sú ochotné nehnuteľnosti predať s podmienkou, že dcéra pani T. - L. L. - získa predkúpne právo na 8 mesiacov na danú nehnuteľnosť. Pani Š. mu povedala, že jej sestra pani L. túto nehnuteľnosť potom kúpi. Tohto stretnutia sa zúčastňovali žalobkyňa, pani Š. a pán W., všetci boli uzrozumení s podmienkami a súhlasili s nimi. S ponukou oslovil potom žalovanú obchodnú spoločnosť, ktorá s kúpou bytu súhlasila. Následne obchodná spoločnosť FIVE s.r.o. nechala vypracovať zmluvnú dokumentáciu, čestné prehlásenie na predkúpne právo a nájomnú zmluvu. Pri podpise daných zmlúv boli prítomné žalobkyňa, pani L. a na začiatku aj pani Š., ktorá potom odišla do práce. Svedok tvrdil, že pred podpisom im určite ukázal zmluvnú dokumentáciu, aby si ju v kľude pozreli a pred samotným podpisom aj pracovník notára upozornil žalobkyňu, že podpisuje kúpne zmluvy, či si to uvedomuje, čo jeho samého prekvapilo, keďže to u notára ešte nezažil a nie je to jeho náplňou. Reakciu pani žalobkyne si už nepamätal. U notára podpísala aj čestné prehlásenie J. L.. Iniciatíva uzatvorenia kúpnej zmluvy bola zo strany predávajúcich, ktorí neboli pod nátlakom ani neboli do ničoho nútení a kúpna cena bola stanovená dohodou pri prvom stretnutí, a tak bola aj vyplatená. Žalobkyňa chcela po dobu predkúpneho práva nájomnú zmluvu, aby bola krytá, že môže v nehnuteľnosti bývať. Nájomnú zmluvu aj podpísala a bola jej odovzdaná so zvyšnou zmluvnou dokumentáciou. Na 8 mesiacov predkúpneho práva mala zvýhodnenú výšku nájomného vo výške 1 € mesačne, po uplynutí predkúpneho práva sa nájomné zvyšovalo na štandardnú výšku. Žalobkyňa súhlasila, aby vo veci ďalšieho postupu komunikoval s pani Š., ktorou začala po podpise kúpnej zmluvy komunikácia viaznuť, on mal snahu pomôcť pani Š. vybaviť úver, avšak následne zistil, že pani Š. neplatí úvery v banke, preto nespĺňala podmienky v zmysle úverového registra na získanie nového úveru. Potom bola z jeho strany snaha pomôcť vybaviť úver pani L., ktorá však rovnako bola evidovaná ako neplatič úverov. Približne 10 mesiacov od kúpy sa ozval pánu B. manžel pani Š., ktorý ho informoval, že on o ničom nevedel, chce sa stretnúť a vyriešiť daný problém s bytom. Žalovaná obchodná spoločnosť bola ochotná byt predať do rodiny žalobkyne, pričom návrh kúpnej zmluvy vytvorila rodina žalobkyne. Po tom, čo mu bola zaslaná, už k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo, nakoľko žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť pôvodnej kúpnej zmluvy, požiadala o vydanie predbežného opatrenia, ktorý podložila návrhom kúpnej zmluvy, ktorá bola vytvorená zo strany žalobkyne s tým, že rodina žalobkyne tvrdila, že vytvorila kúpnu zmluvu spoločnosť FIVE s.r.o. a nehnuteľnosť chce predať.
12. Svedok Y. Š., zať žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedol, že nevedel čo jeho svokra, žalobkyňa, podpísala a dozvedel sa to približne až 8 mesiacov od podpisu spornej kúpnej zmluvy, keď ona zrazu začala vyťahovať skryté zmluvy. Od svojej ženy a švagrinej aj svokry sa dozvedel, že nevedeli, čo vlastne podpisovali. Po porade s právnikom sa rozhodol, že by bolo najlepšie dohodnúť sa na spätnej kúpe bytu, avšak peniaze nemali, preto požiadal jedného svojho rodinného príslušníka, aby byt znova odkúpil, avšak jemu sa na formulácii návrhu kúpnej zmluvy niečo nepáčilo a preto ku kúpe bytu nedošlo. Uviedol, že ženy, čiže jeho manželka, švagriná aj žalobkyňa mu povedali, že podpisovali nejakú zmluvu o záložnom práve, čo ho neprekvapovalo lebo byt už raz založený bol. Pán H., ktorý mal byť kupujúci, ktorý by byt spätne odkúpil je jeho príbuzný.
13. Z výpisu LV č. XX pre k. ú. X. súd mal nepochybne preukázané, že v čase rozhodovania súdu vlastní byt č. X na O. L. vo vchode č. X bytového domu č. súp. XX stojacieho na KN-C parc. č. XX/X žalovaná obchodná spoločnosť, ktorá ho nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 44/2015 dňa 26. 01. 2015.
14. Po oboznámení sa s kópiou spisu Okresného úradu v Turčianskych Tepliciach, katastrálneho odboru V 44/2015 súd zistil, že návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podpísaný žalobkyňou ako predávajúcou ako aj obchodnou spoločnosťou FIVE s.r.o., na druhej strane návrhu na vklad sú slova „predávajúci“ aj „kupujúci“ zvýraznené. Pôvodná kúpna zmluva mala 9 článkov a podpísaná bola dňa 21. 01. 2015 na Notárskom úrade JUDr. Alexandry Vrlíkovej v Turčianskych Tepliciach, podpis žalobkyne je úradne overený. Aj v tomto prípade sa podpis žalobkyne nachádza pri kolónke „predávajúci“, ktoré slovo je vytlačené výraznejším písmom. Z tejto kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa ako vlastníčka predmetného bytu odpredáva svoj byt vyššie uvedený žalovanej obchodnej spoločnosti. Z článku VIII je však dohodnuté predkúpne právo a vyplýva z neho, že účastníci zmluvy sa dohodli, že v prípade, ak kupujúci podľa tejto zmluvy sa rozhodne v lehote 8 mesiacov nasledujúcich po uzavretí zmluvy odplatne previesť svoje vlastnícke právo k predmetu prevodu, je povinný ponúknuť na predaj celý predmet prevodu oprávnenému z predkúpneho práva, ktorým je J. L., G.. T., B.. XX. XX. XXXX, G. Č. XXXXXX/ XXXX, O. X. Č. H. XXXX/X, XXX XX O. O., a to za kúpnu cenu vo výške 23 000 €, ktorej splatnosť musí následne pre prípad využitia predkúpneho práva predávajúcim podľa tejto zmluvy nastať najneskôr do 8 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Turčianske Teplice, katastrálnym odborom z 26. 01. 2015 a toto rozhodnutie bolo doručené podľa podpísanej doručenky žalobkyni dňa 30. 01. 2015. K zmluve bol spísaný aj dodatok č 1. kde žalobkyňu už zastupoval T. T., konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti a to z toho dôvodu, že do dodatku bolo zakomponované aj príslušenstvo bytu, ktorým bola garáž č. 3 a tá v pôvodnej kúpnej zmluve uvedená nebola.
15. Súd zo spisu Okresného úradu v Turčianskych Tepliciach, katastrálneho odboru V 484/2014 zistil, že v konaní pod rovnakou spisovou značkou bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k predmetnému bytu, a to v prospech obchodnej spoločnosti Sofitel invest s.r.o., IČO: 47 752 149, Ľuda Ondrejova 7, Banská Bystrica na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobkyňou a s touto obchodnou spoločnosťou. Táto zmluva je súčasťou predmetného spisu, uzavretá bola 14. 07. 2014 a je z nej zrejmé, že záložným právom sa zabezpečuje pohľadávka obchodnej spoločnosti Sofitel invest s.r.o. vo výške 14 000 €, ktorá bola poskytnutá žalobkyni na základe úverovej zmluvy zo dňa 02. 07. 2014 a 14. 07. 2014.
16. Tieto dve úverové zmluvy pripojila do spisu už samotná žalobkyňa spolu s podanou žalobou a sú pripojené v spise na č. l. 19 a 20. Z týchto zmlúv bolo zrejmé, že boli uzavreté medzi obchodnou spoločnosťou Sofitel invest s.r.o. a žalobkyňou, a jej dcérou T. Š., pričom žalobkyňa a jej dcéra boli v pozícii spoločných dlžníkov (žalobkyňa pripojila len návrhy týchto úverových zmlúv, nakoľko žalobkyňou predložené návrhy týchto úverových zmlúv neboli podpísané zo strany dlžníkov). Zmluvou z 02. 07. 2014 bola žalobkyni a jej dcére požičaná suma 4 250 €, a druhou zmluvou zo dňa 14. 07. 2014 bola požičaná suma 9 750 €. Obe pôžičky boli zročné 15. 01. 2015.
17. Žalobkyňa do spisu pripojila aj zmluvu o prevode vlastníctva bytu, resp. jej návrh, ktorou mala žalovaná obchodná spoločnosť odpredať byt žalobkyne J. H., X. L. (č. l. 24-26 spisu). Z jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia a zo žaloby vyplynulo, že žalobkyňa sa návrhom tejto zmluvy snažila preukázať v žalobe tvrdené skutočnosti, čiže totiž žalovaný ponúkol byt na predaj tretím osobám a teda je dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť zmarený. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania tento návrh bol vytvorený v súvislosti so snahou rodiny žalobkyne byt spätne odkúpiť a nejednalo sa teda o iniciatívu zo strany žalovaného.
18. Žalovaná strana do spisu pripojila vyčíslenie zostatku úveru pre žalobkyňu obchodnou spoločnosťou Sofitel invest s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15. 01. 2015, z ktorého vyplynulo, že k 18. 09. 2014 predstavoval zostatok úveru 12 300 €. Žalovaná strana tvrdila, že o vystavení vyčíslenia požiadala žalobkyňa v časovom predstihu pred uzavretím kúpnej zmluvy, k čomu ona musela mať motív, ktorý však ona popiera.
19. Pripojila tiež spolnomocnenie udelené žalobkyňou z 21. 01. 2015, ktoré bolo udelené pre I. B. a súviselo jednak s úhradou individuálnych záväzkov žalobkyne voči obchodnej spoločnosti Sofitel invest s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici a jednak s konaním I. B., ktorý bol spolnomocnený na všetky úkony súvisiace so zmenou odberateľa plynu, elektrickej energie, vody, telefónu, káblovej televízie atď., na prepis zmluvy vrátane uzavretia dodatku k zmluve o výkone správy domu a úkony súvisiace s vydaním potvrdenia správcom domu, ktorým je spoločenstvo bytovka X., v ktorom sa nachádzal byt žalobkyne. Súčasne do spisu pripojil čestné prehlásenie vystavené J. L., G.. T. z 21. 01. 2015 a ňou aj podpísané (svedkyňa L. potvrdila pravosť svojho podpisu na tejto listine), ktorým J. L.Č. berie na vedomie a súhlasí s predkúpnym právom na 8 mesiacov od podpisu tohto čestného prehlásenia k predmetnému bytu za kúpnu cenu 23 000 €, ktorej splatnosť musí následne pre prípad využitia predkúpneho práva nastať najneskôr do 8 mesiacov od podpisu tohto čestného prehlásenia.
20. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je a tvrdenia jej samotnej tak v žalobe, ako aj v jej výpovedi, ako aj svedkýň pani L. a pani Š. spočívajúce najmä v tvrdení, že ani jednej z nich nebolo zrejmé, že podpisujú kúpnu zmluvu, resp. žalobkyňa predáva byt žalovanej obchodnej spoločnosti, súd považoval za účelové.
21. V zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
22. Žalobkyňa tvrdila, že právny úkon, teda uzatvorená kúpna zmluva trpí nedostatkom jej vážnej vôle, nakoľko ona nevedela čo podpisuje a čo robí. Toto tvrdenie súd považoval za účelové. Predovšetkým žalobkyňa sama priznala, že má stredné odborné vzdelanie, nebola preukázaná u nej duševná porucha alebo choroba, ktorá by ju robila nespôsobilou na uzavretie takejto zmluvy a navyše súd, ktorý požiadal žalobkyňu, aby prečítala niektoré časti listín, ktoré jej predložil na čítanie na pojednávaní, nezistil, že by žalobkyňa, ktorá tvrdila, že nevidela čo podpisuje a nevidela, že sa podpisuje pri kolónke „predávajúci“ pri podpise kúpnej zmluvy, trpela takou vadou zraku, žeby si musela skutočne nevšimnúť čo vlastne podpisuje a to vzhľadom na skutočnosť, že podpísala naraz viacero listín, ktoré evidentne súviseli s odpredajom bytu. Preto je možné u žalobkyne predpokladať (a opak preukázaný nebol) priemerné rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť jazykové vyjadrenie úkonu, ktorého sa žalobkyňa zúčastňovala. Naviac bolo preukázané, že žalobkyňa účelovo klamala pri návrhu na vydanie predbežného opatrenia v snahe žalovaného odpredať byt.
23. Naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osoba, ktorá pre žalovanú obchodnú spoločnosť sprostredkovávala kúpu bytu žalobkyne - svedok B. nikdy pred podpisom kúpnej zmluvy nebola v styku s ďalšou dcérou žalobkyne, a to J. L.. Evidentné však je, že na základe podkladov, ktoré poskytla strana žalobkyne aj keď to samotná žalobkyňa nepriznala, bol vypracovávaný návrh kúpnej zmluvy, kde v článku VIII bolo dohodnuté predkúpne právo pre J. L. a naviac pre ňu bolo spísané čestné prehlásenie, ktoré ona v deň podpisu spornej kúpnej zmluvy podpísala. Je nemysliteľné, aby bez spolupráce so žalobkyňou a jej dcérou T. Š., prípadne aj svedkyňou L., mala žalovaná strana, ktorá zmluvu vypracovávala na podklade údajov poskytnutých žalobkyňou, vedomosť o generáliách svedkyne L. a aby takéto ustanovenie zakomponovala do návrhu zmluvy bez tohto, aby si to žalujúca strana, teda strana predávajúca, predovšetkým žalobkyňa a jej dcéra T. Š., (ktorá aktívne pôsobila pri jednaniach medzi pánom W., B. a žalobkyňou) v kúpnej zmluve vyhradila. Preto žalobkyňa v januári 2015, keď spornú kúpnu zmluvu podpisovala musela si byť vedomá tohto, čo podpisuje a preto jej vôľu nemožno považovať za nevážnu ale ani za neslobodnú.
24. Žalobkyňa totiž neprodukovala dôkazy preukazujúce, že by zo strany žalovanej alebo aj strany inej, tretej osoby, na žalobkyňu bol vyvíjaný nejaký fyzický alebo psychický nátlak, že by voči nej bol začatý výkon záložného práva k spornému bytu a pod.. Teda, že by bol vyvíjaný nátlak silnejší než je bežný tlak pôsobiaci na človeka, ktorý zabezpečuje svoje úvery nehnuteľnosťou tak, ako to bolo v prípade žalobkyne.
25. Nebolo ani preukázané, že by zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré by odporovali ust. § 39 Obč. zák., teda, že by svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala alebo sa priečila dobrým mravom.
26. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný zneužil tieseň a strach žalobkyne, ktorá sa bála, že príde o svoj byt a okamžitým využitím tejto situácie žalobkyňa pod vplyvom strachu a tiesne podpísala čo jej bolo predložené. Podľa presvedčenia súdu nič také preukázané zo strany žalujúcej nebolo. Je zrejmé, že žalobkyňa musela o obsahu kúpnej zmluvy rokovať, nakoľko inak tak, ako súd vyššie uvádza by nemohlo možné vyjednať bez impulzu z jej strany predkúpne právo pre jej dcéru J. L.Ú..
27. Súd je toho názoru, že žalobkyňa pod vplyvom svojej dcéry T. Š. možno ľahkovážne pristúpila k riešeniu situácie, v ktorej sa ocitla a súd je hlbokého vnútorného presvedčenia, že z podnetu T. Š. v snahe riešiť jej finančnú situáciu jednak sa popri dcére T. Š. zadlžila, jednak ručila za tieto úvery vlastným bytom a následne pod jej vplyvom pristúpila k rokovaniam o predaji bytu s pánom Novotným veriac, že sa byt podarí odkúpiť jej druhej dcére J. L. v prijateľnom časovom horizonte 8 mesiacov. Je totiž nesporné, že žalobkyňa v deň, keď podpísala kúpnu zmluvu, podpísala aj nájomnú zmluvu, ktorou je bol predmetný byt daný do užívania, bol zverený do nájmu s dohodnutým nájomným 600 € mesačne, avšak so zľavou na nájomnom vo výške 599 € na prvých 8 mesiacov nájmu bytu. Len táto zľava za 8 mesiacov predstavovala 4 792 €, preto ak žalobkyňa dôvodila v priebehu konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne aj nízkou cenou, ktorá bola dohodnutá za predmetný byt, žalovaná strana to vysvetlila pomerne zrozumiteľne, že pre ňu kupovaný byt bol obchodom, to znamená snahou žalovanej strany bol predať byt so ziskom a po zaplatení kúpnej ceny 14 000 € v podstate, vzhľadom na vyjednanie predkúpneho práva pre J. L. žalovaná strana s bytom nemohla po dohodnutú dobu obchodovať, naviac z jeho užívania žalobkyňou nemala príjem, nakoľko po dobu 8 mesiacov žalobkyňa nemusela platiť takmer žiadne nájomné mimo nájomného vo výške 1 € mesačne, ako to vyplýva z podpísanej nájomnej zmluvy.
28. Je pre súd nemysliteľné, žeby žalobkyňa v jeden deň v prítomnosti svojej dcéry J. L. a predtým aj v prítomnosti T. Š., podpísala také množstvo listín ako bolo niekoľko vyhotovení kúpnej zmluvy, návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, splnomocnenia pre svedka B., podpísanie nájomnej zmluvy v zodpovedajúcom počte rovnopisov bez toho, aby žalobkyni skutočne nebolo zrejmé o čo ide a rovnako, žeby to nebolo zrejmé jej prítomnej dcére J. L.. Žalobkyňa a obe jej dcéry pôsobili ako osoby priemerne rozumovo vyspelé s prihliadnutím na ich vek a vzdelanie, a preto súd obranu žalobkyne podporovanú výpoveďami jej dcér - svedkýň L. H. Š., považoval za účelovú.
29. Žalobu žalobkyne súd preto v celom rozsahu zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C. s. p.. Žalovaná strana bola v konaní plne úspešná a preto má vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania, o ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.