Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-119-2016.pdf
PDF · 114.76 KB
No categories available
7C/119/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: V.. B. Y., T.. XX.X.XXXX, H. K. R. XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Valéria Janíková - advokátka, so sídlom Zemplínska 2142/12, 058 01 Poprad proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zaplatenie 33 000,00 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 29.779,24 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.779,24 eur od 6. 4. 2016 až do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 3.320,76 eur s prísl. súd konanie zastavuje.
III. Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 8. 4. 2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 33.000,- eur s prísl. titulom nevyplatenia mimoriadneho poistného a náhrady trov konania.
2. Svoj žalobný nárok opieral o Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel s právnym predchodcom žalovanej dňa 20. 7. 2006, a to pre životné poistenie, ako aj poistenie EuroKapitálPlus. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky a Zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus. Žalobca v odôvodnení žaloby poukázal na čl. 4 bod 2, 2.1 s názvom Mimoriadne výbery - Zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus, podľa ktorých poistník môže požiadať o mimoriadny výber z kapitálovej hodnoty tvorenej mimoriadnym poistným kedykoľvek v priebehu poistenia.
3. Žalobca požiadal o mimoriadny výber dňa 7. 12. 2015, kedy žiadal žalovanú o vyplatenie vkladu mimoriadneho poistného na predpísanom tlačive označenom ako „výberový lístok na mimoriadne poistné“, čím požiadal o vyplatenie sumy 33.000,- eur, pričom hodnota jeho vkladu na konci roku 2015 predstavovala sumu 33.891,72 eur.
4. Žalovaná však žalobcovi požadovanú sumu nevyplatila. Na jeho žiadosť zo dňa 3. 2. 2016 nereagovala, nevysvetlila ani dôvody takéhoto postupu. Preto žalobca zaslal žalovanej dňa 24. 2. 2016 predžalobnú výzvu na zaplatenie sumy 33.000,- eur. Žalovaná však ani na túto výzvu nereagovala a žalobcovi požadovanú sumu nevyplatila.
5. Keďže žalovaná nevyplatila žalobcovi mimoriadne poistné v zmysle vyššie popísaného zmluvného dojednania, tento je nútený domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdu s poukazom na ustanovenie § 816 Občianskeho zákonníka.
6. Vzhľadom na to, že žalovaná je s platením peňažného záväzku v omeškaní, žalobca sa domáha aj zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 6. 4. 2016 (od dátumu spísania žaloby) až do zaplatenia v zmysle § 3 Vládneho nariadenia č. 20/2013.
7. S návrhom žalobca predložil dôkazné listiny, a to kópiu Poistnej zmluvy, Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), Zmluvné dojednanie pre EuroKapitálPlus, prehľad vkladov mimoriadneho poistného, výberový lístok na mimoriadne poistné, písomnú žiadosť zo dňa 3. 2. 2016 a predžalobnú upomienku.
8. Súd vo veci vydal dňa 20. 4. 2016 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor. V jeho odôvodnení uviedla, že nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu a najmä čo do výšky. V prípade konkrétnej poistnej zmluvy uzavretej so žalobcom podľa stanoviska žalovanej sa neeviduje mimoriadne poistné v takej výške, ako žalobca požaduje. V závere teda žalovaná v odôvodnení k odporu uviedla, že požiadavka žalobcu nekorešponduje s výškou mimoriadneho poistného, a preto žalovaná nemohla nároku žalobcu vyhovieť. Za predpokladu, že žalobca upraví výšku požadovanej sumy, na akú má právo, bude sa môcť poisťovňa touto požiadavkou zaoberať.
9. Prevedeným dokazovaním, za použitia dôkazných listín predložených žalobcom, vypočutím účastníkov konania, súd zistil tento skutkový stav:
10. Dňa 20. 7. 2006 uzavrel žalobca s právnym predchodcom žalovanej - Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a. s. so sídlom Košice, Garbiarska 2 vyššie popísanú poistnú zmluvu pre životné poistenie, ako aj pre poistenie EuroKapitálPlus.
11. Z predložených dôkazných listín, predovšetkým zo zmluvného dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus súd zistil, že v čl. 4, ods. 2, 2-1 sa uvádza, že poistník môže požiadať o mimoriadny výber z kapitálovej hodnoty tvorenej mimoriadnym poistným kedykoľvek (okrem prvého a posledného poistného roku) v priebehu trvania poistenia. Poistník môže požiadať o výber z kapitálovej hodnoty tvorenej bežným poistným a to po splnení podmienok nároku na odkupovú hodnotu podľa čl. 10 VPP ods. 1, 2 až 4.
12. Podľa čl. 4 bodu 2.2 mimoriadny výber je možné vykonať maximálne dvakrát za poistný rok, pričom jeho minimálna výška je stanovená v Prehľade poplatkov a maximálna výška je stanovená poisťovateľom na základe poistno-matematických zásad. Mimoriadny výber je realizovaný najprv z kapitálovej hodnoty poistenia tvorenej mimoriadnym poistným, a potom z kapitálovej hodnoty tvorenej bežným poistným. V závere tohto článku sa uvádza, že poisťovateľ má právo žiadosť o mimoriadny výber zamietnuť.
13. Žalobca v účastníckej výpovedi uviedol, že predmetnú poistnú zmluvu uzavrel s pracovníčkou právneho predchodcu žalovanej pani Z.T.S. v Levoči. Od okamihu uzavretia zmluvy si riadne plnil svoje povinnosti z nej vyplývajúce, teda uhrádzal pravidelné mesačné splátky a titulom dojednaného mimoriadneho poistného platil vyššie poistné. Ešte v roku 2008 dňa 9. 9. požiadal o mimoriadny výber poistného. Vtedy išlo o sumu 6.638,78 eur a túto sumu v lehote 10 dní mu poisťovňa aj bez problémov vyplatila. Teraz žiadal výplatu mimoriadneho poistného po uplynutí 10 rokov potom, čo on pravidelne uhrádzal mesačné platby a poisťovňa mu odmieta vyplatiť ním požadovanú sumu. Cíti sa tým byť poškodený a poisťovňou dokonca oklamaný. Za nekorektný považuje postup poisťovne, ktorá mu na jeho opakované žiadosti ani neodpovedala. Dodal, že ešte 7. 12. 2015 zaslal poisťovni tzv. „výberový list“, kde žiadal o výplatu peňazí do Vianoc, k čomu však nedošlo ani po telefonických kontaktoch s pracovníčkou pobočky v Košiciach. Nepochodil ani žiadosťami adresovanými na predstavenstvo poisťovne, a preto sa písomne obrátil na Národnú banku Slovenska, ktorá vykonáva zákonný dohľad nad správou a činnosťou poisťovníctva. Táto mu doporučila vzhľadom na to, že žalovaná na jeho výzvy vôbec nereaguje, domáhať sa svojho nároku podaním žaloby na súd, k čomu predložil písomnú odpoveď NBS zo dňa 28. 4. 2016.
14. Z písomného vyjadrenia NBS - Eurosystém so sídlom I. Karvaša 1, Bratislava 1 súd zistil, že samotná banka už z predošlých sťažností a písomných dotazov zistila, že žalovaná poisťovňa nereaguje na žiadosti o vybavenie podaní finančných spotrebiteľov, preto si banka ani v konkrétnom prípade pána Y.Á. nevyžiadala od nej písomné stanovisko. Doporučila mu, aby za účelom vyplatenia mimoriadneho
poistného sa čo najskôr obrátil na súd ako spotrebiteľ, s čím je spojené aj jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. NBS nie je oprávnená poisťovni nariadiť výplatu mimoriadneho poistného. Poisťovňa podľa názoru NBS nemá právny dôvod na nevyplatenie mimoriadneho poistného. V závere NBS uviedla, že v súlade s jej oprávneniami vykonáva sériu krokov a opatrení voči poisťovni, o ktorých však žalobcu ako tretiu osobu z dôvodu mlčanlivosti nemôže informovať.
15. Žalovaná bola v konaní zastúpená povereným zástupcom N.. Ľ. R., ktorý zotrvával na stanovisku, že je potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú s poukazom na čl. 4 ods. 2.2 zmluvného dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus, kde sa uvádza, že poisťovateľ má právo žiadosť o mimoriadny výber zamietnuť. Žalovaná v konkrétnom prípade toto právo využila, preto je nárok žalobcu nedôvodný. K tejto výpovedi však dodal, že ako poverený zástupca žalovanej tlmočí žalobcovi, že žalovaná pristúpi k vyplateniu mimoriadneho výberu poistného, teda vyhovie jeho žiadosti, avšak nie v takej sume, akej sa žalobca domáha, teda vo výške 33.000,- eur. Táto bude znížená o vypočítaný poplatok v zmysle zmluvných dojednaní, na ktoré má žalovaná nárok a o príslušnú daň. Z uvedených dôvodov ako aj z dôvodu konkrétneho výpočtu žalobcom nárokovanej sumy žiadal pojednávanie odročiť. V konaní žiadne dôkazy nenavrhoval.
16. Ďalšieho pojednávania sa poverený zástupca žalovanej nezúčastnil, k veci sa vyjadril písomne a svoju neúčasť písomne ospravedlnil, preto súd pojednával za jeho neprítomnosti v zmysle ustanovení § 180 C.s.p.. V písomnom vyjadrení uviedol, že naďalej navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú najmä z dôvodu výšky mimoriadneho poistného plnenia s odôvodnením, že v zmysle dojednaní v poistnej zmluve mimoriadne poistné plnenie podlieha dani z príjmov a poplatkom patriacim žalovanej. Navyše v danom prípade poistenie nerovná sa sporeniu. Mimoriadne poistné nie je vkladom v banke, a teda nárok na jeho výplatu nevzniká doručením písomnej žiadosti poistníka. Ďalej uviedol, že výplata mimoriadneho poistného podlieha ustanoveniam § 797 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Navyše v procese vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť má poisťovateľ s poistníkom dohodnuté právo žiadosť o výplatu mimoriadneho poistného zamietnuť. Uvedené však nemá vplyv na zhodnocovanie mimoriadneho poistného a ani na opätovne podanú žiadosť poistníka o výplatu poistného plnenia. V závere uviedol, že skutočne nárokovateľná poistná suma sa rovná výške 31.920,- eur, pričom z uvedenej sumy musí byť zrazená daň v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. S poukazom na vyššie uvedené navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
17. Právna zástupkyňa žalobcu nesúhlasila s argumentáciou žalovanej, stotožnila sa s ním iba v časti ňou vyčíslenej sumy mimoriadneho poistného. Od sumy 31.923,- eur odpočítala 19 % zrážkovú daň vo výške 3.320,76 eur podľa § 7 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. zákona o dani, takže výsledná suma, ktorej sa žalobca v závere domáha je vo výške 29.779,24 eur s prísl.. V prevyšujúcej časti, teda vo výške 3.320,76 eur s prísl. zobrala návrh späť a v tejto časti žiadala, aby súd konanie zastavil. Pri spôsobe výpočtu postupovala podľa prehľadu plnenia poistných zmlúv, ktorý si zadovážila z internetovej stránky žalovanej, z ktorého vyplýva, že ku koncu roku 2015 mal žalobca nárok na plnenie vo výške 33.891,72 eur, v konaní sa však domáhala pôvodne len zaplatenia sumy 33.000,- eur. Jeho úhrady z toho predstavujú sumu 16.048,62 eur. V zmysle § 43 ods. 6 a § 3 ods. 5 Zákona o dani, základom pre daň vyberanú zrážkou je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné. V danom prípade teda zo sumy 33.000,- eur odpočítala vklad žalobcu 16.048,62 eur, takže rozdiel predstavuje sumu 16.951,38 eur. Z tejto sumy pri uplatnení 19 % sadzby zrážkovej dane je daň vo výške 3.320,76 eur, ktorú je povinná odviesť poisťovňa. Po takto vyšpecifikovanom výpočte sa teda žalobca, ako je už vyššie uvedené v závere domáhal zaplatenia sumy 29.779,24 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 6. 4. 2016 (deň vypracovania žaloby).
18. Podľa § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
19. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
20. Prevedeným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobcu čo do sumy 29.779,24 eur s prísl. je v celom rozsahu opodstatnený a dôvodný. Z dokazovania vyplynulo, že na základe poistnej zmluvy a k tomu pripojených VPP a Zmluvného dojednania pre EuroKapitálPlus žalobca má nárok na výplatu mimoriadneho poistného, pričom k jeho výplate, resp. výbere má právo na základe písomnej žiadosti. V danom prípade teda k výplate mimoriadneho poistného žalovaná nepristupuje po preskúmaní poistnej udalosti. Jedná sa o osobitý, špecifický spôsob poistného plnenia. Súd sa teda nestotožňuje s názorom, alebo s výkladom právneho zástupcu žalovaného, že nárok na výplatu nevzniká doručením písomnej žiadosti. Práve naopak výsledkom konkrétnych zmluvných dojednaní je, že poistník má právo na výplatu mimoriadneho poistného, ak oňho požiada. V danom prípade žalobca opakovane žiadal o výplatu mimoriadneho poistného a žalovaný na jeho žiadosti absolútne nereagoval. Teda z dokazovania nevyplynulo, žeby žalovaná zaslala žalobcovi písomnú odpoveď, v ktorej by jeho žiadosť bola zamietnutá. Pokiaľ sa žalovaná bráni, že má právo žiadosť zamietnuť, avšak v danom prípade takto neurobila, to neznamená, že žalobca nemá právo na výplatu mimoriadneho poistného a že je to dôvod na zamietnutie žaloby. Práve naopak, žalobca preukázal, že sa opakovanými písomnými žiadosťami domáhal svojho práva, tento skutkový stav naďalej trvá, a preto z daného stavu logicky vyplýva, že žalovaná, pokiaľ žiadosť žalobcu neodmietla, je povinná pristúpiť k plneniu, resp. k plneniu mimoriadneho výberu poistného.
21. Rozporné a zmätočné je stanovisko žalovanej, v ktorom táto na jednej strane navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a na druhej strane v závere konštatuje, že skutočne nárokovateľná poistná suma je vo výške 31.923,- eur, ktorá má byť znížená o daň v zmysle Zákona o dani z príjmov. Žalovaná vlastne takýmto vyjadrením k žalobe vyjadrila akceptáciu nároku žalobcu. Na druhej strane však opakovane tvrdí, že na mimoriadny výber nie sú v danej chvíli splnené zúčastnenými stranami dohodnuté zmluvné podmienky. Súd sa ani s takýmto tvrdením žalovanej nestotožňuje a takýto postoj a prístup k žiadosti žalovaného považuje za účelový a tendenčný s konečným cieľom vyhnúť sa povinnosti plniť si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvného dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus.
22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Z dokazovania vzal súd za preukázané, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou na základe poistnej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 7. 2006 je vzťahom spotrebiteľsko-právnym, a teda že uvedená zmluva má spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícií, a to § 52 a § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy.
28. Z predloženej poistnej zmluvy nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.
29. Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.
30. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na to, že žalobca je v tomto konaní spotrebiteľom, súd má zato, že akceptáciou argumentácie žalovanej, že poisťovateľ má právo žiadosť o mimoriadny výber zamietnuť, by sa žalobca ako spotrebiteľ dostal do značnej nerovnováhy k žalovanej a bol by teda ukrátený vo svojich právach. Vzhľadom na to, že žalobca si pravidelne plnil povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy, a teda pravidelne bez akéhokoľvek omeškania a dlhu platil povinné mesačné poistné, má právo na mimoriadny výber poistného. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná ani len nezačala vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu mimoriadneho poistného (resp. nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktorými by takýto postup preukázala), a teda nebolo možné konštatovať, že žaloba je podaná predčasne. Podľa § 797 ods. 2 vyšetrenie musí byť vykonané bez zbytočného odkladu. Ak sa neskončí do jedného mesiaca, je povinný poistiteľ poskytnúť poistenému aspoň primeraný preddavok. V danom prípade tak neurobil, a preto súd žalobe v rozsahu zákonne požadovanej sumy s príslušenstvom v zmysle ustanovení § 816 Občianskeho zákonníka vyhovel.
31. Podľa § 7 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/595/20160318>, sú plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia.
32. Podľa § 43 ods. 3 písm. f/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku.
33. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených a) v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné; v prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná
daň z predchádzajúcich výplat sa započíta na úhradu celkovej dane; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať, b) v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu, c) v odseku 3 písm. i) a l) je úhrn týchto výnosov (príjmov) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku podľa osobitného predpisu v príslušnom zdaňovacom období a poplatky súvisiace s ich obstaraním.
34. Podľa § 43 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, ak bola vybraná z a) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/595/20160318>u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, b) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/595/20160318>a štvrtého bodu <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/595/20160318>, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa osobitného predpisu a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, c) príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/595/20160318>okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20160318>) a Národnej banky Slovenska.
35. Podľa § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je podielový fond, zrážka dane sa nevykoná a ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.
36. Právna zástupkyňa žalobcu pri výpočte výslednej nárokovateľnej sumy použila vyššie uvedené zákonné ustanovenia. S takýmto výpočtom sa súd v celom rozsahu stotožňuje a výslednú sumu vo výške 29.779,24 eur považuje za správnu a zákonnú.
37. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
38. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
39. Nakoľko žalobca zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 3.320,76 eur s prísl. späť (odpočet 19 % sadzby zrážkovej dane), súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia konanie zastavil. K takémuto čiastočnému späťvzatiu návrhu pristúpil potom, čo žalovaná v konečnom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 10. 2016 vyčíslila skutočne nárokovateľnú poistnú sumu a doplnila, že z uvedenej sumy musí byť zrazená daň z príjmov podľa § 595/2003 Z. z.. Takéto čiastočné späťvzatie návrhu nemá teda vplyv na plnú úspešnosť nároku žalobcu v tomto konaní.
40. Podľa § 517 ods. 1, 2 Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 20/2013 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
42. Nakoľko žalovaná sa svojou nečinnosťou dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal ním požadovaný zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy od požadovaného dňa 6. 4. 2016. K uvedenému dátumu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 %, preto má žalobca nárok na 5,00 % ročný úrok z omeškania. Žalobca žiadal výplatu mimoriadneho poistného ešte v decembri 2015. Opakovane sa domáhal žiadosťou zo dňa 3. 2. 2016, takže od uvedených dátumov uplynula viac ako jednomesačná lehota na plnenie, preto súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania od dátumu vypracovania žaloby, teda od 6. 4. 2016.
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.