Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-152-2016.pdf
PDF · 94.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/152/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., registračné číslo 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO : 47 234 679, proti žalovanej: E. Q., nar. XX. XX. N., bytom Z. XX, XXX XX Q. T., o zaplatenie 416,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/246/2015 - 53 zo dňa 25. 01. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 416,87 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 3,81 eur a úrok z omeškania vo výške 0,05% ročne zo sumy 416,87 eur od 03. 07. 2015 do zaplatenia v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na ustanovenia zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) ohľadne drobného sporu, a to § 200ea ods. 1 O. s. p. Žalobu zamietol z dôvodu neprijateľných podmienok upravených v spotrebiteľských zmluvách, ktoré považoval za neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). Zároveň mal za preukázané, že na strane žalobcu nedošlo k prevodu práva z uvedenej úverovej zmluvy. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) a a) O.s. p. V odôvodnení odvolania odvolateľ (žalobca) uviedol, že žiadnym spôsobom nespôsobil nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami, a to z dôvodu, že žalovanej bola adresovaná listina s názvom „Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“, v ktorej sú uvedené skutočnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky v súlade s ustanovením Občianskeho zákonníka. Predmetná listina bola žalovanej doručená na adresu jej trvalého pobytu. Zároveň boli žalovanej oznámené údaje týkajúce sa uhrádzania pohľadávky. Žalovanej nevzniklo nevýhodné postavenie alebo nerovnováha v jej právach a povinnostiach, skôr naopak, bola dobre informovaná na aké číslo účtu a s akým variabilným symbolom má dlh zaplatiť, nakoľko platobné údaje ostali aj napriek postúpenej pohľadávke nezmenené. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi, je bez ďalšieho založená aj
aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd to akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existencie, resp. platnosť zmluvy o postúpení (poukaz na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/210/01). Žalobca si je vedomý toho, že počas trvania zmluvných vzťahov môže dôjsť k zmene „miesta zdržiavania dlžníka“ a preto predvídavo k žalobe pripojil, ako prílohu, Oznámenie o postúpení pohľadávky, a teda okrem toho, že predmetné „Oznámenie“ je listinný dôkaz, z pohľadu teórie práva, je to aj hmotnoprávny úkon. Podľa názoru žalobcu konajúci súd nemôže urobiť sporným to, že žalobný návrh spolu s prílohami doručí do vlastných rúk žalovanej, a teda nesporne najneskôr týmto okamihom je voči žalovanej účinný aj hmotnoprávny úkon, Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý je prílohou žalobného návrhu. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t. j. stav kedy dlžníkovi nadmieru všetkých pochybností bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobu písomne nevyjadrila.
4. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu, ako súdu prvej inštancie, potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý prechádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie o veci (§ 365 CSP). Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, nakoľko okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery. Odvolací súd nezistil dôvody pre odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v prejednávanej veci. Odvolacie námietky žalobcu nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
8. Pre účely odvolacieho konania z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynul záver, že žalobca nepreukázal, že bola na neho platne postúpená uplatnená pohľadávka voči žalovanej zo spornej úverovej zmluvy uzavretej 14. 01. 2014 medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. Piešťany) a žalovanou č. zmluvy 4401037769.
9. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
10. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
11. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí
plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28. 11. 2007).
12. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11. 06. 2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo vydané uvedené rozhodnutie vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.
13. Neskoršia súdna prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008 ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28. 01. 2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax odobril aj ústavný súd (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012 zo dňa 03. 07. 2012).
14. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu, že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania).
15. Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia návrhu a preukázaná priloženými dôkazmi (ako prílohami návrhu) s tým, že doručením je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.
16. Postúpenie pohľadávky z postupcu (Home Credit Slovakia, a. s. Piešťany) na postupníka, navrhovateľa (AB 1 B.V., Amsterdam, reg. č. 560 07 043) nepreukázal, zmluvu o postúpení pohľadávky okresnému súdu nepredložil.
17. Odvolací súd sa po zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci poukazuje na to, že predložené „Oznámenie o postúpení pohľadávky, ...“ zo dňa 15. 05. 2015 doručované dlžníkovi (žalovanej) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní.
18. Oznámenie o postúpení pohľadávky odkazovalo na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 09. 2012 (ktorým mala byť pohľadávka postúpená obchodnej spoločnosti AB 1 B.V. s registračným číslom 341 86 049), kým žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu tvrdil, že spornú pohľadávku mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 04. 2015 (registračné číslo obchodnej spoločnosti 560 07 043), preto nie je z neho bez ďalšieho zrejmé, či postupníkom pohľadávky bol práve žalobca. Žalobcom tak nebolo preukázané relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, ktoré by bez ďalšieho zakladalo aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobu žalobcu pre nepreukázanie aktívnej legitimácie, jeho rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne. Doručenie žaloby do vlastných rúk žalovanej v procese súdneho konania nenapĺňa atribúty oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v súdnom konaní nemá postavenie „postupcu“ podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale postavenie „postupníka“ z postúpenej pohľadávky.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná, ako úspešná strana v odvolacom konaní, má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).