Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/89/2016

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: FELBERMAYR SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Galvaniho 24, Bratislava, IČO: 35 801 328, právne zast.: IURISTICO, s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, Košice, IČO: 36 588 041 proti žalovanému: DOM + K, s.r.o., so sídlom Uherova 2911/45, Poprad, IČO: 46 095 985, v konaní o zaplatenie 1.892 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.892,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne:

- zo sumy 1.095,- eur od 17.3.2015 do 21.12.2015,

- zo sumy 395,- eur od 22.12.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.497,- eur od 24.3.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.03.2016 sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy 1.892,- eur s prísl. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 25.02.2015 mu poskytol v dňoch 26.02.2015, 28.02.2015 a 02. 03. 2015 služby spočívajúce vo výkone autožeriavu LTM 1040-2.1 - WE 440 DP. Po riadnom a včasnom splnení záväzku žalovanému vyúčtoval cenu za výkon autožeriavu a za jeho dopravu na miesto plnenia, a to faktúrou č. 201510917 zo dňa 02.03.2015 na sumu vo výške 1.395 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 16.03.2015 a faktúrou č. 201511018 zo dňa 09.03.2015 na sumu vo výške 1.497 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 23.03.2015. Žalovaný za poskytnuté služby zaplatil dňa 26.02.2015 k faktúre č. 201510917 preddavok vo výške 300,- eur. Keďže žalovaný za poskytnuté služby nezaplatil riadne a včas, vyzval žalobca žalovaného na splnenie svojich záväzkov dňa 08.12.2015. Žalovaný dňa 22.12.2015 zaplatil k faktúre č. 201510917 sumu vo výške 700,- eur. Žalovaný čiastočným zaplatením vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby uznal v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka svoje záväzky voči žalobcovi.

2. Súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k. 16Cb/89/2016-28 dňa 11.04.2016, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz uznesením zo dňa 13.05.2016 zrušený.

3. Dňa 16.08.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý poukázal na ťažkú ekonomickú situáciu spoločnosti, nakoľko táto nedisponuje hotovostnými finančnými prostriedkami, má viacero veriteľov a preto nemohla uhrádzať svoje záväzky, ktoré mala voči žalobcovi. Žalovaný uviedol, že do ťažkej finančnej situácie sa dostal vinou druhotnej platobnej neschopnosti, z dôvodov, že veritelia mu neuhradili pohľadávky. Žalovaný ďalej namietal výšku sumy, ktorú žiadal zaplatiť žalobca, nakoľko

túto po telefonickom dohovore s konateľom žalobcu spláca v splátkach a teda časť z tejto sumy už uhradil.

4. Dňa 05.09.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, ktorý poukázal na uznanie opodstatnenosti uplatneného nároku žalovaným. Argument nedostatku finančných prostriedkov považoval z hľadiska procesnej obrany irelevantný a z hľadiska prejednávanej veci právne bezvýznamný. Žalobca poprel dohodu o plnení v splátkach a poukázal na skutočnosť, že žalovaný neposkytol o svojom tvrdení žiadny dôkaz. Výšku nárokovanej sumy považoval za opodstatnenú a preukázanú.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 13.10.2016, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, neprítomní bol žalobca a žalovaný. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu plnenia pracovných povinností, pričom tento súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 180 pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, nakoľko u žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie riadne preukázané.

6. Súd z pripojených listinných dôkazov - objednávka, kópie záznamov o prevádzke vozidla, faktúry, doručenky o prevzatí faktúr, príjmový pokladničný blok, výzva na zaplatenie a potvrdenie o zaplatení, zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca na základe objednávky č. 4/2015 zo dňa 25.02.2015 poskytol žalovanému v dňoch 26.02.2015, 28.02.2015 a 02. 03. 2015 služby spočívajúce vo výkone autožeriavu LTM 1040-2.1 - WE 440 DP. Žalobca riadne a včas splnil svoj záväzok, a preto žalovanému vyúčtoval cenu za výkon autožeriavu a za jeho dopravu na miesto plnenia faktúrou č. 201510917 zo dňa 02.03.2015 na sumu vo výške 1.395,- eur, splatnou dňa 16.03.2015 a faktúrou č. 201511018 zo dňa 09.03.2015 na sumu vo výške 1.497,- eur, splatnou dňa 23.03.2015. Doručenie faktúr žalovanému žalobca preukázal doručenkami. Žalovaný za poskytnuté služby zaplatil dňa 26.02.2015 k faktúre č. 201510917 preddavok vo výške 300,- eur. Žalovaný za poskytnuté služby nezaplatil riadne a včas. Žalobca vyzval žalovaného na splnenie svojich záväzkov v sume 2.592 eur dňa 08.12.2015. Žalovaný dňa 22.12.2015 zaplatil k faktúre č. 201510917 sumu vo výške 700,- eur, čo žalobca preukázal výpisom z účtu.

Podľa § 269 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.

7. Záväzkový (obligačný) právny vzťah ustanovenie § 488 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523488'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka definuje ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Ide o legálnu definíciu. Záväzkový právny vzťah je základným inštitútom záväzkového práva. Z toho vychádza tak Občiansky zákonník, ako aj , ktorý obchodné záväzkové vzťahy považuje za jednu z hlavných súčastí predmetu úpravy. Právna úprava obchodných záväzkových vzťahov poskytuje ich účastníkom širokú zmluvnú voľnosť. Hospodársky život reálne nemôže byť viazaný možnosťou použiť len zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku alebo v inom zákone (napr. v zákone o cenných papieroch). Preto zákon v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv umožňuje uzavierať aj zmluvy nepomenované, t.j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom.

8. Predmetom tohto sporu je povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi pohľadávku, ktorá mu vznikla za poskytnutie služieb spočívajúcich vo výkone autožeriavu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nesplnil povinnosť dohodnutú v zmluve a to riadne a včas platiť jednotlivé faktúry, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.892 eur. Súd nemal za preukázanú dohodu o plnení v splátkach, rovnako ani skutočnosť, že žalovaný plnil žalobcovi ďalšie sumy.

9. Keďže žalovaný záväzky v lehote splatnosti uvedenej vo faktúrach neuhradil, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).

Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. 10. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to § 1 ods. 2, keďže výška úrokov z omeškania nebola účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške.

11. Súd vychádzal pri rozhodovaní z faktúry č. 201510917 zo dňa 02.03.2015 na sumu vo výške 1.395,- eur, splatnej dňa 16.03.2015 a faktúry č. 201511018 zo dňa 09.03.2015 na sumu vo výške 1.497,- eur, splatnej dňa 23.03.2015, predloženej žalobcom, vzal do úvahy, že žalovaný čiastočne plnil sumu vo výške 1.000 eur a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.892,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.095,- eur od 17.3.2015 do 21.12.2015, zo sumy 395,- eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.497,- eur od 24.3.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v zmysle nižšie citovaného zák. ustanovenia § 369c ods. 1 Obch. zák.. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160318> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, nakoľko bol v celom rozsahu žaloby úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.