Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_23C-39-2016.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/39/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou, v právnej veci povinného: J.. N. X., G.., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. 7, XXX XX U., zastúpeného: JUDr. Samuel Baránik, advokát so sídlom AK Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti oprávnenému: Y. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. 3, XXX XX U., o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1P 162/2011 zo dňa 01.02.2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1P 162/2011 zo dňa 11.10.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn, 11CoP 547/2012 zo dňa 15.01.2013, a to s účinnosťou od 01.09.2015. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
. Povinný sa návrhom doručeným súdu dňa 04.04.2016 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu voči oprávnenému. Svoj návrh odôvodnil tým, že oprávnený v júni 2015 ukončil štúdium na strednej škole úspešnou maturitnou skúškou. Uviedol, že oprávnený je schopný sa sám živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nemu zanikla. Vyživovacia povinnosť bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1P 162/2011 zo dňa 01.02.2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1P 162/2011 zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn, 11CoP 547/2012/2012 zo dňa 15.01.2013. Výživné na oprávneného platil do konca augusta 2015, odvtedy vypomáha oprávnenému podľa potreby. Oprávnený pracuje toho času v stolárskej dielni a je schopný sa sám živiť. 2. Oprávnený v písomnom vyjadrení sa k návrhu uviedol, že so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasí, ale až ku dňu 01.04.2016, kedy bol prijatý do zamestnania. Dôvodil, že v júni 2015 skočil strednú školu úspešnou maturitnou skúškou a chcel pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení, kam napriek úspešnému absolvovaniu prijímacích pohovorov nebol prijatý. Poukázal na to, že nebolo jednoduché nájsť si zamestnanie v jeho odbore- kameňosochár, preto sa prihlásil na úrade práce. Keďže práca s drevom bola najbližšie odboru, ktorý vyštudoval, začal si hľadať prácu v stolárstve. Dal si žiadosť o zamestnanie na portál "profesia.sk", absolvoval niekoľko pohovorov, ale nebol nikde prijatý. Poukázal na pomery medzi povinným- jeho otcom a jeho matkou, ktoré existovali v čase ich manželstva ako aj na priebeh výkonu práv a povinností jeho rodičov k nemu po rozvode manželstva jeho rodičov. Dodal, že v budúcom roku by sa chcel prihlásiť na štúdium na vysokej škole. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesmi zástupcov účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to súdnym spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1P 162/2011 a zistil nasledovný skutkový stav veci: 4. Povinný zotrval na písomne podanom návrhu. Mal za to, že oprávnený sa mal možnosť zamestnať po skončení školy hoc aj v inom odbore, nebránili mu v tom žiadne okolnosti, bol schopný vykonávať pracovnú činnosť, nebránili mu v tom žiadne zdravotné ťažkosti. Vo vzťahu k vyjadreniam zástupcu žalobcu poukázal na to, že sa jedná o jej vzťah k povinnému. Uviedol, že oprávnenému pomáha podľa
jeho možností aj naďalej, nemateriálne aj materiálne, napriek vyživovacej povinnosti, ktorú má voči svojmu ďalšiemu maloletému dieťaťu. 5. Oprávnený mal za to, že vyživovacia povinnosť povinného voči nemu zanikla až dňom 01.04.2016, kedy sa mu podarilo zamestnať. Považoval za nespravodlivé po ňom chcieť, aby začal od 01.09.2015 pracovať. Argumentoval tým, že mal nárok po skončení strednej školy na dva mesiace prázdnin a vzhľadom na osobitosti jeho povahy a jeho zvláštnosti nebol schopný živiť sa sám od 01.09.2015, nakoľko počítal s tým, že pôjde na vysokú školu. Mal za to, že keďže ani povinný nešiel hneď po skončení školy robiť akúkoľvek právu, ale nechal sa živiť matkou oprávneného, tak z uvedených dôvodov má rovnaké povinnosti jeho otec aj voči nemu. 6. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1P 162/2012 súd zistil, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom 1P 162/2011 zo dňa 01.02.2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1P 162/2011 zo dňa 11.10.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn, 11CoP 547/2012 zo dňa 15.01.2013 ostatne určil vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému. 7. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že oprávnený ukončil stredoškolské štúdium v mesiaci jún 2015 a že po skončení štúdia v ďalšej príprave na povolanie nepokračoval. Sporným bol moment od kedy sa je oprávnený možný na účely skončenia vyživovacej povinnosti rodiča (otca) voči dieťaťu ( synovi) sám živiť. Oprávnený mal za to, že týmto dňom nie je moment ukončenia štúdia, ale vzhľadom na jeho "osobitosti" až deň, keď si našiel prácu. 8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. /§ 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine/ 9. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. /§ 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine/. 10. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. /§ 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine/. 11. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. /§ 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. 12. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. / § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine / 13. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh povinného je dôvodný. Súd zistil, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 1P 162/2011 zo dňa 01.02.2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1P 162/2011 zo dňa 11.10.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn, 11CoP 547/2012 zo dňa 15.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2013 bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného sumou 230 eur mesačne od 01.09.2011. Oprávnený ukončil štúdium na strednej škole v mesiaci jún 2015 a v štúdiu a vysokej škole ďalej nepokračoval. Táto skutočnosť nebola sporná, preto ju súd nepreukazoval. Súd konštatuje, že oprávnený je schopný samostatne sa živiť. Zákonná povinnosť povinného vyživovať oprávneného s poukazom na ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine skončila. Vzhľadom k tejto skutočnosti, súd vyživovaciu povinnosť povinného k oprávnenému zrušil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že vyživovacia povinnosť povinného voči nemu trvala až dokým si nenašiel prácu vzhľadom na jeho "osobitosti", súd udáva, že túto skutočnosť nijako ani po výzve súdu na pojednávaní nepreukázal. Ostatné námietky oprávneného vo vzťahu k trvaniu vyživovacej povinnosti jeho otca voči nemu až do 01.04.2016 z dôvodu, že aj v prípade jeho otca bolo tomu tak, sú právne irelevantné. Trvanie vyživovacej povinnosti jeho otca voči nemu nezávisí od toho dokedy "bol jeho otec kým živený". Vyživovacia povinnosť z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese( prvá ukončená univerzita alebo vysoká škola). Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v danom prípade nepokračoval na vysokoškolskom štúdiu nezakladá povinnosť povinného ho živiť dokým si reálne nájde také zamestnanie, ktoré mu bude vyhovovať, nakoľko túto skutočnosť podľa názoru súdu nie je možné pričítať na ťarchu povinného, keďže oprávnený spĺňal všetky predpoklady, aby sa dokázal uplatniť na trhu práce aj v čase od 01.09.2015. 14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko ustanovenia týkajúce sa vyživovacej povinnosti voči plnoletým deťom neobsahujú špeciálne ustanovenia o náhrade trov konania platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
v Bratislave dňa 13.10.2016 Mgr. Jana Janics Bajánková sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia