Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/51/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcov: 1/ A.. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, X., 2/ H.. K. L., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, X., zastúpení: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra proti žalovaným: 1/ K.. V. H., J.., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, L., zastúpený: JUDr. Ivan Spišiak, advokát so sídlom Nad plážou 7, Banská Bystrica, 2/ D. D., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, X., 3/ C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Na P. XX/X, X., prechodne bytom M. dolina XX, X., 4/ F. Y., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, žalované v 2., 3. a 4. rade zastúpení žalovaným v 1.rade K..r. V. H., J., bytom R., L. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vrátení časti kúpnej ceny, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom takto

rozhodol:

Súd určuje, že žalovaní v 1., 2., 3. a 4.rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitre, v Obci Nitra, katastrálnom území Zobor, zapísaných vo výkaze výmer ku geometrickému plánu č. 8/2013 vyhotovenému Ing. R. E. R. dňa 18.02.2013 a úradne overený Ing. K. R. dňa 25.02.2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku ako novovytvorené parcely, a to parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 38 m2 a parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 66 m2 a to žalovaný v 1.rade v podiele 1/3-tina k celku, žalovaná v 2.rade v podiele 1/3-tina k celku, žalovaná v 3.rade v podiele 1/6-iny k celku, žalovaná v 4.rade v podiele 1/6-iny k celku.

Žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne sumu 3.659,06 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 2.rade je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne sumu 3.659,06 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 3.rade je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne sumu 1.829,53 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 4.rade je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne sumu 1.829,53 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1., 2., 3., a 4.rade sú povinní zaplatiť trovy štátu Okresnému súdu Nitra v sume 323,12 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcom v 1. a 2.rade súd priznáva plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia sa voči žalovaným návrhom zo dňa 21.03.2014 domáhali určenia vlastníctva a vrátenia časti kúpnej ceny. Na základe dojednaní strán uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou žalobcovia od žalovaných

nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie Zobor. V kúpnej zmluve z 31.10.2012 žalovaní ako predávajúci prehlásili, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, záložné práva. Žalobcovia na základe geometrického plánu z 18.02.2013 zistili, že časť parciel sa nachádza za oplotením pozemku a je na nich vybudovaná ulica. Tieto časti nehnuteľností v rozsahu 104 m2 nemôžu užívať, pričom na tieto nehnuteľnosti viazne aj vecné bremeno v prospech Mesta Nitra. Z uvedených dôvodov v tejto časti kúpnej zmluvy žalobcovia odstúpili od zmluvy, a žiadali vrátiť časť kúpnej ceny. Žalovaní s mimosúdnou dohodou nesúhlasili. Z tohto dôvodu podali žalobcovia návrh na súd, kde žiadajú určiť, že žalovaní sú vlastníkmi časti pôvodných parciel, na ktorých viazne vecné bremeno, a nie je možné ich užívať tak ako sú vyznačené v priloženom geometrickom pláne. Zároveň žiadali o vrátenie alikvótnej čiastky kúpenej ceny, ktorá bola v celkovej výške 150.000 eur, keď 34.000 eur bola hodnota domovej nehnuteľnosti a zvyšok hodnota pozemkov.

2.Súd vo veci pojednával a rozhodol v zmysle § 180 v neprítomnosti žalobkyne v 2.rade a žalovaných v 2., 3. a 4. rade.

3.Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Nesúhlasí s právnym názorom žalovaného v 1.rade, že vecné bremeno nemôže vzniknúť zo zákona bez zápisu do katastra nehnuteľností. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bola skutočnosť, že časť parcely, ktorú žalovaní žalobcom predali, je mestskou komunikáciou. Opätovne robila dopyt na mesto a bola jej daná odpoveď, že mestu vzniklo len právo vecného bremena zo zákona č. 66/2009 Z.z. a nepotrebujú zápis v katastri. Predávaná vec mala teda vady, keďže na časti nehnuteľnosti bolo vecné bremeno, pričom predávajúci má objektívnu zodpovednosť za vady, teda aj v prípade, že by žalovaní o vecnom bremene nevedeli, nesú za túto vadu zodpovednosť a odstúpenie čiastočné od kúpnej zmluvy bolo dôvodné. Občiansky zákonník nevylučuje aj čiastočné odstúpenie od zmluvy a teda, čo nie je zakázané, je dovolené. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanom návrhu, keďže samotným odstúpením od zmluvy ešte nenastávajú vecno-právne účinky následkom odstúpenia, teda v tomto prípade, keďže nedošlo k uzavretiu dohody o vrátenie časti nehnuteľnosti žalovaným, musia sa žalobcovia tohto nároku domáhať súdnou cestou, pretože až na základe rozsudku súdu kataster upraví právne vzťahy účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam. Ak by sa súd po vykonaní dokazovania nestotožnil s názorom žalobcov, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, časť petitu, kde sa domáhajú vrátenia kúpnej ceny by bolo potom z titulu nároku na zľavu z kúpnej ceny v žalovanom rozsahu. Zodpovednosť za vady je objektívna, nie je podstatné, či žalovaní vedeli alebo nevedeli o vecnom bremene. Žalovaný v 1. rade vo výpovedi a žalovaní v zmluve uvádzali, že predávajú 10 árov, čo reálne sa nestalo. Vecné bremeno vzniklo v súlade so zákonom. Právna zást. žalobcov v záverečnom návrhu uviedla, že mám za to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že časť nehnuteľností zameraných GP, ktoré moji klienti kúpili od žalovaných má právnu vadu a to, viaznuce zákonné vecné bremeno v prospech Mesta Nitra. Uvedené vecné bremeno viazne na nehnuteľnostiach napriek tomu, že moji klienti boli v kúpnej zmluve ubezpečení, že nadobúdajú nehnuteľnosti bez akýchkoľvek vád s tým, že toto ubezpečenie sa ukázalo ako nepravdivé. Z uvedeného je zrejmé, že moji klienti odstúpili od zmluvy v súlade so zákonom. Odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu, čím vznikla účastníkom konania vzájomná povinnosť vrátiť časť nehnuteľností, ktorých sa vecné bremeno týka a tomu prislúchajúcu kúpnu cenu. Tak ako som už v konaní uvádzala, navrhujem, aby súd v prípade, ak bude mať iný právny názor ohľadne odstúpenia a platnosti odstúpenia od zmluvy mojimi klientmi, v zmysle rozhodnutia NS ČSSR uverejneného v Zborníku stanovísk a správ o rozhodnutí súdov a iných súdnych rozhodnutí, posúdil náš nárok ako nárok na zľavu z kúpnej ceny. Tiež opakujem, že zodpovednosť žalovaných za vady predanej veci je objektívnou zodpovednosťou, to znamená, že úplne bez právneho významu, či o takejto vade žalovaní mali vedomosť. Pridržiavam sa všetkých doterajších vyjadrení a stanovísk a z dôvodov tam uvedených navrhuje, aby súd nášmu návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené v návrhu zo dňa 21.03.2014. v prípade úspechu si uplatňujeme náhradu trov konania a to zaplateného SP ako i trov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o výšku sumy, ktorú požadujeme túto som neupravoval z nasledovného dôvodu, moji klienti zaplatili za prevádzané nehnuteľnosti za ako celok 150.000 eur s tým, že podľa bola hodnota stavieb 37.744,29 eura. Z uvedeného je zrejmé, že moji klienti za pozemky zaplatili 112.256 eur. Ak by súd určoval sumu, ktorú sú žalovaní povinní vrátiť mojim klientom z tejto sumy 112.256 eur od ktorej by odrátal hodnotu pozemkov nezaťažených vecným bremenom, ktoré znalec určil na sumu 100.431,49 eura, rozdiel medzi týmito dvoma sumami by bol 11.824,51 eura, t.j. ešte viac ako samotným návrhom požadujeme. Ak súd pri výpočte tejto sumy zvolí inú metódu, môže to vyjsť o máličko menej ako

navrhujeme, ale vzhľadom k tomu že nevieme, ktorú z týchto dvoch rôznych variant si súd prípadne zvolí, neupravujem výšku žalovanej sumy.

4.Žalobca v 1.rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia právnej zástupkyne. K veci dodáva, že niekedy v auguste 2012 videl na plote predmetnej nehnuteľnosti inzerát na predaj. Kontaktoval žalovaného v 1.rade, s týmto sa potom aj stretol. Žalovaný v 1.rade ho informoval, že predmetná nehnuteľnosť sa predáva za 150.000 eur. Na to bola jeho ďalšia otázka, že akú to má výmeru, na čo povedal žalovaný, že 10 árov + jeden ár v podielovom spoluvlastníctve ako prístupová cesta + na nehnuteľnosti sa nachádzal starý dom. On mal záujem o kúpu minimálne 10 árového pozemku z dôvodu o predstavy o budúcej výstavbe. Z internetu si stiahol LV, videl aj tento, zvažoval kúpu, keď podľa neho uvedená suma za predmetné nehnuteľnosti bola vyššia ako primeraná, avšak ju akceptoval, i keď sa pôvodne snažil o zľavu. K predmetnej nehnuteľnosti prikúpil aj ďalšie pozemky, preto aj keď niekedy na prelome r. 202 , 2013 keď geodetka zistila, že pozemok nemá tú výmeru, ako je uvedená na LV, od celej zmluvy neodstúpil. Potom ako túto skutočnosť zistil, kontaktoval žalovaného, ktorý sa vyjadroval, že o tejto skutočnosti nevedel. Pri jednaniach o cene bol prítomný aj jeho otec, keďže je stavbár, už vtedy odhadoval cenu domu okolo 30 - 35 tisíc eur. Tento dom je už zbúraný. O cene debatoval len so žalovaným v 1.rade. So žalovanými v 2. až 4.rade o nehnuteľnosti nejednal. Na otázky súdu žalovaný v 1.rade uviedol, že so žalovanými sa nebavili v tom zmysle, akú hodnotu má konkrétne dom a akú pozemok. Ani za koľko sa predával m2, ale hneď po tom ako mu bola povedaná cena sa pýtal na výmeru a bolo mu povedané, že to je na 10 árov + ár príjazdová cesta. Taktiež žalobkyňa v 2. rade - manželka nehnuteľnosť videla, pred uzavretím zmluvy. Ona sa na jednaní o kúpnej cene nezúčastňovala. Potom ako sa so žalovanými bavil o tom, že reálna výmera neni v rozsahu predanej výmery a chcel vrátiť časť kúpnej ceny, mu sám žalovaný v 1.rade uviedol, že predmetom predaja bol aj dom a aj žalovaný uviedol vtedy cenu domu. Na otázku práv. zástupcu žalovaných žalobca v 1.rade uvádza, že žalovaní mu o žiadnych ťarchách na pozemku nepovedali, teda okrem prístupovej cesty a taktiež do kúpnej zmluvy bolo zakomponované prehlásenie, že žiadne ťarchy na nehnuteľnosti nie sú. Okrem tej, čo je na LV uvedená. Ak by vedel, že pozemok má 9 árov, nesúhlasil by s kúpnou cenou.

5.Právny zástupca žalovaného v 1.rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia. Navrhuje návrh zamietnuť. Žalobcovia sa nemôžu domáhať určenia vlastníctva, pretože sú sami vlastníkmi. Má za to, že nemajú naliehavý právny záujem. S predmetnou nehnuteľnosťou boli oboznámení, poukazuje na čl. III kúpnej zmluvy. Čo sa týka skutočnosti, že bola predávaná menšia výmera, o tomto žalovaní nemali vedomosť. žalobcovia si mohli preveriť, čo kupujú. Nepochybili žalovaní, ale Mesto Nitra. Výmera, ktorá bola uvedená v LV bola ja skutočne predávaná. Cena bola dohodnutá un block za celú nehnuteľnosť. Žalobcovia uvádzali, že uhradia cenu až keď bude všetko v poriadku. Zmluvu vypracovával ich právny zástupca. A stav, ktorý bol evidovaný na žalovaných v celom rozsahu vlastnícky prešiel na žalobcov. Znalecký posudok považujú za nadbytočný. Kúpna cena za nehnuteľnosť bola dohodnutá un block, teda neboli dojednaná cena za 1m2. Predávané bolo presne to, čo bolo na LV, pričom žalovaní nemali vedomosť o vecnom bremene, ktoré bolo zriadené podľa zákona č. 66/2009 Z.z.. Navrhuje prerušiť konanie za účelom podania na Ústavný súd ohľadne vyslovenia rozporu zákona č. 66/2009 s ústavou SR, keď žalovaným bolo odňaté vlastníctvo bez náhrady, čím boli porušené ich ústavné práva a výsledok takéhoto rozhodnutia by mal vplyv na toto konanie v tom, že ak predávajúci majú byť postihnutí z titulu odstúpenia od dotknutej kúpnej zmluvy, riešené v tomto konaní, budú tak postihnutí len z toho dôvodu, že niekto obmedzil ich vlastnícke právo bez toho, aby sa s ním finančne alebo inak vyrovnal. Právny zástupca žalovaného v 1.rade v záverečnom návrhu uviedol, že podľa kúpnej zmluvy na základe ktorej došlo k prevodu medzi predávajúcimi a kupujúcimi je zrejmé, že kupujúci nadobúdajú predmetné nehnuteľnosti v stave v akom sa nachádzali v čase podpísania zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé taktiež že cena za predmetné nehnuteľnosti bola dohodnutá un block, t.j. nie je podstatné aká je hodnota domových nehnuteľností a hodnota pozemkov. Predávajúci - žalovaní predali nehnuteľnosť v takom stave ako boli vedené na dotknutom LV. O existencii akýchkoľvek tiarch nemali vedomosť. Z dôvodu, že kúpna cena za nehnuteľnosti bola stanovená dohodou oboch zmluvných strán sme od počiatku považovali ustanovenie znalca a stanovenie znaleckej hodnoty nehnuteľnosti za rozporuplné, z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania. Čo sa týka činnosti znalca naše stanoviská sú zadokumentované v samotnom súdnom spise. Máme za to, že dôsledkom konania samotného, je rozpor zákona č. 66/2009 a Ústavy SR, nakoľko zákon č. 66/2009 rieši vznik vecného bremena, resp. obmedzenie vlastníckeho práva ale v konečnom dôsledku nerieši spôsob, akým má byť takto obmedzené vlastnícke právo v tomto prípade žalovaných nahradené iným pozemkom, resp. finančnou náhradou. V zmysle uvedeného

sme preto žiadali súd o výklad zákona prostredníctvom Ústavného súdu. Na základe našich súčasných podaní, vyjadrení, doterajších vyjadrení, žiadame žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6.Žalovaný v 1.rade, zároveň ako zástupca žalovaných v 2., 3., a 4.rade uviedol, že on na nehnuteľnosti býval do r. 1973. Čo vie, cesta sa budovala niekedy v r. 1987. Nikdy neevidoval, či pri budovaní cesty prišlo k nejakému zabratiu ich pozemku alebo nie. V minulosti boli v spodnej časti kríky, krušpán, pričom neevidoval, či tento patril ešte k ich pozemku alebo nie. Kedysi bol rodičovský pozemok podstatne väčší, tento s a v r. 1983 rozdelil na 4 časti. bola na predaj iná časť a na základe telefónneho čísla žalobcovia prejavili záujem o kúpu predmetnej časti. Cena bola dohodou, keď za pozemok po plot aj s domom bola cena 150.000 eur. I keď žalobca v 1.rade žiadal zľavu. Keď obhliadali pozemok a informovali sa o jeho stave, povedal žalobcovi, že bez dvoch metrov má 10 árov a príjazdovú cestu, keď v rámci tejto sa v r. 1995 zriaďovalo vecné bremeno. Od r. 2007 nikto v nehnuteľnosti nebýval. Nehnuteľnosť predával pri plnom vedomí, že reálny stav je totožný so stavom na LV. O tomto nemal dôvod pochybovať. So žalovanými sa nikdy nebavil v tom zmysle, že pozemok musí mať 10 árov. Vie, že žalovaní plánovali stavať bungalov a predmetný pozemok im vyhovoval. Keď bol so žalovaným v 1.rade aj na pozemku obhliadli ho, pozemok bol oplotený, čie videli rozsah pozemku. Raz sa stretol aj pravdepodobne so strýkom žalobcu, nemal však vedomosť, že by sa stretol s jeho otcom. O tom, že časť pozemku je zastavaná cestou sa dozvedel od žalobcu v 1.rade telefónom. Reagoval prekvapene, vec preskúmal. Keď od neho žalobca žiadal zľavu k pozemku, neberúc do úvahy dom, reagoval troška podráždene, keďže oni predávali pozemok, dom a šopu, pričom mali približne rok starý a na tento poukazoval. Dom bol postavený v r. 1956. Z hornej časti pozemok nebol oplotený, keď tam bola záhrada, avšak navrhovateľovi sa ukázalo, kde konkrétne je hranica predávaného pozemku, keď tam bol kôl, ktorý určoval hranicu s vedľajším pozemkom. Aj keby tam plot bol, nie je možné voľným okom zistiť či je to 9 alebo 10 árov. O šírke a dĺžke pozemku sa žalobcovia nikdy neinformovali. Tak ako oni aj iní vlastníci nehnuteľností na Zobore, či na Hornozoborskej alebo Chmeľovej doline nemajú vysporiadané pozemky, ktoré boli v ich vlastníctve a stále sú evidované na nich, pričom vecné bremeno k nim má Mesto Nitra. A majú z toho morálnu aj materiálnu ujmu. Chce teda, aby sa pred Ústavným súdom vyriešila otázka zodpovednosti mesta za vniknutú situáciu a mesto má potom niesť následky voči súčasnému vlastníkovi, prípadne bývalým vlastníkom. Žalovaný v 1.rade a zástupca žalovaných v 2.až 4.rade v záverečnom návrhu uviedol, že žalobcovia vedeli čo kupujú predmetnou kúpnou zmluvou, pričom žalovaný o existencii vecného bremena nevedeli. Má za to, že žalobcami predložený GP nezodpovedá skutočnosti. Vecné bremeno mesta v ňom neni správne zapísané, taktiež nemožno akceptovať v spise založený Ing. R. z dôvodov, ktoré písomne uvádzali, preto na základe takýchto nekompletných dôkazov nie je možné vo veci rozhodnúť, a nie je jasné ani na základe akého zákona by sa tomu tak mohlo stať.

7.Žalovaná v 3.rade uviedla, že ona predmetnú časť pozemku zdedila po matke V. Y. sestre žalovaného v 1.rade. kedysi ešte chodievala na pozemok k babke na prázdniny. Ona nevedela o tom, že časť pozemku zabrala cesta. So žalovanými nejednala, nemienila nikoho oklamať. Nemala na to dôvod.

8.Žalovaná v 4.rade uviedla, že taktiež je dcérou nebohej V. Y., na pozemok chodievala len na prázdniny, nevedela o tom, že časť pozemku zabrala cesta. Kupujúcich nikdy nevidela.

9.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to: LV č. XXXX, XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.2012, GP č. 8/2013, vyjadrením Mesta Nitra zo dňa 01.07.2013, návrhom na uzavretie dohody zo dňa 18.04.2013, uplatnením vád zo dňa 02.04.2013, výzvou na mimosúdne riešenie zo dňa 12.07.2013, listom žalovaného v 1.rade zo dňa 18.07.2013, vyjadrením žalovaného v 1.rade zo dňa 08.04.2014, zákonom č. 66/2009, § 597 O.z., katastrálnym bulletinom č. 2/2010, rozsudkom NS SR sp. zn. 8 Sžo 4/2008, stanoviskom mesta k žiadosti zo dňa 21.05.2014, č. 31/2010, vyjadrením žalovaného v 1.rade zo dňa 15.10.2014, GP, kópiu katastrálnej mapy, vyjadrením žalobcov zo dňa 03.11.2014, stanoviskom mesta zo dňa 18.11.2014, fotkami, vyjadrením mesta o dňa 26.01.2015, vyjadrením a námietkami žalovaných zo dňa 04.03.2015, odvolaním žalovaných zo dňa 04.03.2015, návrhom na vstup ďalšieho účastníka zo dňa 04.03.2015, č. 233/2015, vyjadrením žalobcov k zo dňa 23.10.2015, vyjadrením žalovaného v 1.rade k zo dňa 11.11.2015, vyjadrením žalobcov zo dňa 24.11.2015, odvolaním žalovaného v 1.rade zo dňa 24.11.2015, vyjadrením žalobcov zo dňa 14.12.2015, uznesením KS č.k. 9Co/1/2016, 9Co/2/2016, 9Co/3/2016-265 zo dňa 29.02.2016, žiadosťou žalovaných o odročenie zo dňa 28.04.2016, sťažnosťou

proti zo dňa 26.04.2016, stanoviskami Ministerstva spravodlivosti SR k sťažnosti na postup znalca zo dňa 07.07.2016, návrhom na zrušenie zo dňa 05.10.2016 a zistil tento skutkový a právny stav:

10.Žalobcovia ako kupujúci so žalovanými ako predávajúcimi dňa 31.10.2012 uzavreli kúpnu zmluvu. Žalovaní boli podieloví spoluvlastníci parcely č. XXXX -záhrady o výmere 432 m2, parcely č. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 528 m2, parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, domu súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX, zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Zobor a čiastočný podieloví spoluvlastníci parcely č. XXXX/X - vinice o výmere 329 m2 zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Zobor. Dohodnutá kúpna cena bola 150.000 eur, pričom nebolo špecifikované aká je hodnota domovej nehnuteľnosti, aká je hodnota m2 pôdy. Žalobcovi prehlásili, že im je stav nehnuteľnosti z vykonanej ohliadky známy, a že nehnuteľnosti kupujú v takom stave, v akom sa nachádzajú v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Ako ťarcha bola v kúpnej zmluve konštatované vecné bremeno - chôdza pešo a prejazd motorovým vozidlom cez parcelu č. XXXX/X. Predávajúci v kúpnej zmluve vyhlásili, že okrem uvedenej ťarchy na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, záložné práva a iné právne povinnosti a záväzky, na ktoré by bolo treba kupujúcich upozorniť. Predávajúci prehlásili, že nemajú vedomosť, že by v čase podpisu zmluvy viazli na nehnuteľnosti iné ťarchy, okrem tých, ktoré boli uvedené v zmluve. Pred podpisom kúpnej zmluvy žalobcovia predmetné pozemky videli, žalobca v 1.rade komunikoval so žalovaným v 1.rade, ktorý ho informoval, že cena je 150.000 eur, pričom mu potvrdil, že nehnuteľnosť má 10 árov + 1 ár v podielovom spoluvlastníctve ako prístupová cesta. Žalobcovia kúpili aj iné nehnuteľnosti a dali si pozemky zamerať na prelome rokov 2012, 2013. Po vypracovaní geometrického plánu zistili, že časť parciel č. XXXX a XXXX kat. úz. Zobor sa nachádza za plotom, a ide o cestu. Tieto časti uvedených parciel boli geometrickým plánom č. 8/2013 overené aj Správou katastra Nitra, vytvorené ako nové parcely č. XXXX/X o výmere 66 m2 a parcely č. XXXX/ X o výmere 38 m2 kat. úz. Zobor. Žalobca v 1.rade žiadal žalovaného v 1.rade o vrátenie časti kúpnej ceny, aj keď pôvodne nebola určená konkrétna hodnota m2 a hodnota domovej nehnuteľnosti, on ju odhadoval na 30.000 až 35.000 eur a aj žalovaný v 1.rade uviedol hodnotu domovej nehnuteľnosti. Žalobca v 1.rade uviedol, že ak by mal pozemok výmeru len 9 árov s kúpnou cenou by nesúhlasil. Listom zo dňa 02.04.2013 si žalobcovia voči žalovaným uplatnili právo za zodpovednosti za závady a odstúpili v časti novovytvorených parciel od časti kúpnej zmluvy a žiadali vrátenie časti kúpnej ceny. V žalobe vyčíslili túto časť kúpnej ceny na 10.977,18 eura. V rámci dokazovania bolo zistené, že na predmetných novovytvorených parcelách je vecné bremeno v prospech Mesta Nitra, keď na týchto novovytvorených parcelách je vybudovaná miestna komunikácia, teda sú zastavané, pričom v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. a zák. č. 138/1991 Zb. miestne komunikácie prešli do vlastníctva mesta a podľa zákona č. 66/2009 Z.z. Mesto Nitra vzniklo vecné bremeno k pozemku pod uvedenou stavbou. Vlastník pozemku pod takouto stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu bez toho, aby bolo potrebné s vlastníkom pozemku uzatvárať zmluvu. Podľa vyjadrenia mesta z 26.01.2015 oporný múr medzi cestou a pozemkom, nie je súčasťou komunikácie, a mesto nemá podklady, ktoré by preukazovalo vlastníctvo oporného muru mestom. Žalovaní s podaným návrhom nesúhlasili. Mali za to, že nie je možné, aby nadobudli vlastníctvo k časti nehnuteľnostiam, ak to nie je prejav ich vôle. Žalobcovia sa oboznámili s predmetom predaja, boli taktiež oboznámení s hranicami pozemkov, pričom cena bola dohodnutá un block, keď nebola špecifikovaná hodnota m2. Žalovaný v 1.rade žalobcom uviedol, že bez dvoch metrov má nehnuteľnosť výmeru 10 árov a príjazdovú cestu. Nikto zo žalovaných nevedel, že reálny stav nie je totožný so stavom na LV, teda, že časť predávaného pozemku je zastavaná verejnou komunikáciou. Žalovaní mali za to, že žalobcovia sa nemôžu domáhať určenia vlastníctva, pretože sú sami vlastníkmi predmetných nehnuteľností, nemajú teda naliehavý právny záujem na podanom návrhu. Žalovaní spochybňovali predmetný geometrický plán, a to, že nezodpovedá skutočnosti, konkrétne dôvody neuviedli. Listom zo dňa 18.04.2013 žalovaní reagovali na odstúpenie od zmluvy, že predávajúci stanovili cenu domovej nehnuteľnosti - rodinného domu s drobnou stavbou na sumu 34.000 eur. Vo veci bol ustanovený znalec za účelom zistenia hodnoty nehnuteľností v čase ich predaja. Ing. S. R. vypracoval č. 233/2015, v ktorom určil všeobecnú hodnotu predávaných nehnuteľností na sumu 148.676,66 eura. Z toho stavby tvorili sumu 37.744,29 eura a pozemky 110.932,37 eura. Bez novovytvorených dvoch parciel, bola všeobecná hodnota pozemkov 100.431,49 eura. Žalobcovia nemali námietky voči znaleckému posudku, zotrvali na žalovanej sume, keď podľa by mali nárok na vyššiu sumu. Mali za to, že odstúpili od zmluvy v časti, čím vznikla stranám vzájomná povinnosť vrátiť časť nehnuteľností, resp. vrátiť časť kúpnej ceny. Ak by nebolo odstúpenie platné, mali by žalobcovia nárok na zľavu z kúpnej ceny. Zodpovednosť žalovaných za právne vady je objektívna, teda je bez právneho významu, či o vade mali vedomosť, alebo nie. Žalovaní s predmetným znaleckým posudkom nesúhlasili, voči znaleckému posudku podávali sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR, keď táto sťažnosť bola

ministerstvom odložená, keď MS SR nemá právomoc vybavovať sťažnosti na postup znalcov v súdnom konaní. Žalovaní navrhovali aj zrušiť znalecký posudok z dôvodu, že znalec vychádzal aj so Ing. L. č. 31/2010, porušil tak ústavou chránené vlastnícke právo a autorské právo zhotoviteľa. Namietali, že znalec oceňoval domovú nehnuteľnosť, ktorá už neexistovala, pričom použil kompletnú metodiku výpočtu znalca Ing. L., len prepísal všetky základné koeficienty. Pre žalovaných bol predmetný znalecký posudok neprijateľný. Žalovaní navrhovali taktiež prerušiť konanie, pre rozor zákona č. 66/2009 s Ústavou SR, keď predmetný zákon nerieši spôsob náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Toto by malo vplyv na konanie v tom, že žalovaným bolo odňaté vlastnícke právo bez náhrady, čím boli porušené ich ústavné práva, a výsledok takéhoto konania na Ústavnom súde by mal vplyv na toto konanie v tom, že ak predávajúci majú byť postihnutí z titulu odstúpenia od dotknutej kúpnej zmluvy, budú tak postihnutí len z dôvodu, že niekto obmedzil ich vlastnícke právo bez toho, aby sa s ním finančne alebo inak vyrovnal. Chceli, aby sa pred Ústavným súdom vyriešila otázka zodpovednosti mesta za vzniknutú situáciu.

11.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12.Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

13.Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

14.Podľa § 101 ods. Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15.Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

16.Podľa§ 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17.Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

18.Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. (), na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7)

19.Vzhľadom na vykonané dokazovanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd návrhu vyhovel a určil, že žalovaní sú podieloví spoluvlastníci novovytvorených parciel č. XXXX/X a XXXX/X. kat. úz. Zobor podľa geometrického plánu č. 8/2013 v podieloch ako boli pôvodne spoluvlastníci parciel č. XXXX a XXXX kat. úz. Zobor. Z vykonaného dokazovania najmä z vyjadrenia sporných strán, geometrického plánu č. 8/2013 ako aj oboznámených vyjadrení Mesta Nitra bolo preukázané, že predmetné novovytvorené parcely sú zastavané plochy verejnou komunikáciou vo vlastníctve Mesta Nitra. Žalovaní sa s predmetným geometrickým plánom nestotožňovali, k týmto tvrdeniam však neuviedli žiadne objektívne skutočnosti podporujúce ich tvrdenia, na základe čoho súd vychádzal z

predmetného dokazovania majúc za to, že geometrický plán č. 8/2013 bol určený rozsah pôdy, ktorá bola súčasťou parciel č. XXXX a XXXX kat. úz. Zobor, ktoré žalovaní predali žalobcom, a ktorá je zastavaná verejnou komunikáciou. Žalobcovia o tejto skutočnosti pri uzatváraní zmluvy nevedeli, a podľa vyjadrení žalovaných ani oni o tejto skutočnosti nevedeli. Súd mal za to, že bolo irelevantné skúmať, či mali alebo nemali vedomosť o tom, že Mesto Nitra, resp. jeho právny predchodca v minulosti čiastočne zabral ich parcely. Na novovytvorených parcelách viazne vecné bremeno v prospech Mesta Nitry. Podstatnou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal bolo to, čo konkrétne žalovaní žalobcom predávali. Obsahom predmetu kúpnej zmluvy boli parcely č. XXXX a XXX.7 kat. úz. Zobor aj so zastavanou plochou - verejnou komunikáciou. Žalovaní nedostatočne tvrdili, že dohodnutá kúpna cena 150.000 eur bola za pozemok, ktorý bol ohraničený plotmi, kolmi, resp. múrom, a teda že i keď išlo o nižšiu výmeru, žalobcovia zaplatili dojednanú sumu a túto nižšiu výmeru. K takémuto konštatovaniu mohlo nasvedčovať jedine bod 3 zmluvy, podľa ktorej sa žalobcovia ako kupujúci so stavom nehnuteľnosti oboznámili obhliadkou. V rozpore s týmto konštatovaním bol predmet kúpy v bode 1 kúpnej zmluvy, kde ako už súd konštatoval, predmetom kúpy bola väčšia výmera ako oplotené nehnuteľnosti. Aj žalobca v 1.rade prezentoval pri kontakte so žalovaným v 1.rade, že nehnuteľnosti majú bez prístupovej cesty 10 árov bez dvoch metrov a žalobcovia mali záujem o 10 árový pozemok. Nesprávne bolo aj v zmluve konštatované vyhlásenie predávajúcich v bode 8.1, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy a vecné bremená. Potom ako si po kúpnej zmluve dali žalobcovia nehnuteľnosti zamerať a zistili rozpor medzi reálnym stavom a stavom na LV v časti rozdielu odstúpili od zmluvy. Súd mal za to, že postupovali v súlade so zákonom, čo bolo potvrdené aj rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sžo/4/2008 zo dňa 24.04.2008, teda že mali právo odstúpiť od zmluvy, a domáhať sa aby pôvodní predávajúci boli opätovne vlastníkmi časti nehnuteľností ku ktorým sa viaže vecné bremeno Mesta Nitra, a ktoré nemajú reálnu možnosť užívať, keďže ide o verejnú komunikáciu. Žalobcovia teda mali naliehavý právny záujem na podanom návrhu a dôvodnosť čiastočného odstúpenia od zmluvy preukázali. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo ďalším predmetom konania vyriešenie otázky, či majú nárok na vrátenie kúpnej ceny a v akom rozsahu. Medzi účastníkmi nebola dohodnutá cena za 1 m2 pôdy, preto ju bolo potrebné zistiť ďalším dokazovaním a to i napriek tomu, že žalovaní sa vyjadrili, že domová nehnuteľnosť, ktorá bola tiež predmetom celkovej kúpnej ceny 150.000 eur má hodnotu 34.000 eur. Hodnota pôdy potom predstavovala 116.000 eur. Medzi účastníkmi však v priebehu konania nedošlo k zhode na ocenení pôdy, preto bol nutný znalecký posudok, ktorý vypracoval Ing. S. R.. Znalec pri vypracovaní posudku vychádzal z obsahu spisu, ktorého súčasťou bol aj znalecký posudok Ing. L. z r. 2010, kedy ešte domová nehnuteľnosť existovala. Je bežné, že znalci oceňujú aj veci, ktoré už neexistujú, pričom takýto postup nie je v rozpore so zákonom a v prípade, že existujú k takýmto neexistujúcim veciam podklady, je práve správny postup znalca, ak tieto podklady zoberie do úvahy. Znalec z podkladov vypracoval vlastný znalecký posudok, aj keď s ním žalovaní nesúhlasili, žiadnym objektívnym spôsobom tento nespochybnili, preto súd úplne legálne z tohto posudku vychádzal pri svojich záveroch v časti kúpnej ceny, ktorú mali žalovaní vrátiť. Žalobcovia sa domáhali od žalovaných podľa ich podielov o vrátenie kúpnej ceny v sume 10.977,18 eura. Znalec ohodnotil cenu stavby na sumu 37.744,29 eura, čo je viac ako bola hodnota stavieb podľa žalovaných. Hodnota pozemkov tak prestavovala sumu 110.932,37 eura. Z celkovej ceny určenej znalcom v sume 148.676,66 eura predstavovala hodnota stavieb 25,39 % a hodnota pozemkov 74,61 %. Žalobcovia zaplatili za predmetné nehnuteľnosti o 1.323,34 eura viac. Z tejto sumy hodnota pozemkov vychádzajúc zo 74,61 % z celkovej ceny potom k cene pozemku treba prirátať 987,34 eura. Hodnota pozemkov tak celkovo predstavoval 111.919,71 eura. V prípade odrátania novovytvorených parciel č. XXXX/X a XXXX/X hodnota pozemkov predstavovala sumu 100.431,49 eura, a rozdiel medzi cenami pôvodných parciel a parciel bez novovytvorených parciel predstavoval sumu 11.488,22 eura, čo je vyššia suma ako žalovaná. Teda ktorú mali podľa svojich pôvodných nehnuteľnostiach žalovaní zaplatiť. Žalovaní chceli aby Okresný súd Nitra predložil Ústavnému súdu vyriešenie otázky rozporu medzi Ústavou a zákonom č. 66/2009 Z.z., teda či bolo alebo nebolo porušené ústavné právo žalovaných, keď im bola bezodplatne odňatá pôda. Súd mal za to, že nie je dôvod pre prerušenie konania, keď takáto otázka by neriešila spor medzi sporovými stranami, resp. výsledok či je alebo nie je zákon č. 66/2009 v rozpore s Ústavou SR by nemalo žiadne vplyv na výsledok tohto konania, kde sa riešila otázka, či predali žalovaní žalobcom nehnuteľnosti bez právnych vád alebo nie a výsledok čoho bolo, že súd mal za to, že na časti nehnuteľnostiach boli právne vady, pre ktoré žalobcovia oprávnene čiastočne odstúpili od zmluvy a mali nárok na vrátenie alikvótnej časti kúpnej ceny.

20.Podľa § 259 súd zaviazal žalovaných zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu za vypracovaný znalecký posudok v sume 323,12 eura.

21.Úspešným žalobcom súd podľa § 255 ods. 1 priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.