Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Cbi-7-2010.pdf
PDF · 69.13 KB
No categories available
5Cbi/7/2010
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v právnej veci žalobkyne: doc. Ing. Alexandra Chapčáková, PhD., so sídlom Holubyho 12, Košice, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Pražská 2, Košice, IČO: 31 338 429, zastúpená JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: Bratislavské tlačiarne, akciová spoločnosť, so sídlom Mlynské nivy 54, Bratislava, IČO: 17 336 414, právne zastúpený JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, so sídlom Timonova 13, Košice, o zaplatenie 2 638 445,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.12.2010 podala žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r.o. v konkurze voči žalovanému žalobu o zaplatenie 2 638 445,69 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať neakceptovaním výpovede nájomnej zmluvy zo strany žalobkyne a nevrátením zaplateného (nespotrebovaného) nájomného.
2. Súd uznesením zo dňa 26.09.2014, č. k. 5Cbi/7/2010-109 konanie prerušil až do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Cbi/6/2010, v ktorom mala byť vyriešená otázka existencie nájomného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.
3. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 11.05.2016, sp. zn. 5Cbi/6/2010 určil, že právny vzťah založený zmluvou o nájme pozemku zo dňa 29.01.1998 uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom naďalej trvá. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2019, sp. zn. 2ObdoV/11/2019.
4. Dňa 24.06.2022 doručil právny zástupca žalobkyne súdu elektronické podanie (podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom), v ktorom uviedol, že žalobkyňa berie svoju žalobu späť a navrhuje, aby súd konanie zastavil a žiadnej z procesných strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Toto právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Nevyhnutným procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania, ktoré sa viedlo na podklade tejto žaloby.
9. V spore žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 24.06.2022 vzala podanú žalobu späť. Keďže z dôvodu prerušenia konania vo veci nedošlo k začatiu pojednávania, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný (§ 146 ods. 1 CSP). V súlade s ust. § 145 ods. 1 CSP preto súd konanie v predmetnej veci zastavil.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd videl zavinenie žalobkyne v tom, že táto podala žalobu vo veci a následne, bez bližšie určeného dôvodu, resp. bez toho, aby jej žalovaný na to dal podnet (napr. úhradou žalovanej sumy po začatí konania), vzala podanú žalobu v celom rozsahu späť.
11. Súd zároveň dospel k záveru, že pri rozhodovaní o trovách konania nie je daná ani aplikácia ustanovenia § 257 CSP, keďže nezistil a žalobkyňa ani netvrdila, v čom by spočívala prípadná nespravodlivosť v podobe existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, majúca taký závažný charakter, aby úspešná strana konania bola napokon povinná znášať svoje trovy sama, bez uspokojenia sa na neúspešnej strane konania, resp. strane ktorá zavinila zastavenie konania v typicky kontradiktórnom procese, teda aby súd neprihliadal na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Podľa súdu takýmto dôvodom nie je ani skutočnosť, že žalobkyňa je správkyňou konkurznej podstaty.
12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote 15 dní podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V zmysle ust. § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V zmysle ust. § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.