Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/111/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu N. W., štátneho občana U. republiky, nar. X.X.XXXX, bytom I., L. XX, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Zvolen, Dukelských hrdinov 16 proti odporcovi Y. P., štátnemu občanovi U. republiky, nar. XX.X.XXXX, bytom I., V. XXX, zastúpenému JUDr. Luciou Podrackou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Lipová 30, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 4C/5/2013-146 zo dňa 03. novembra 2015, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že odstúpenie žalovaného zo dňa 29. 11. 2012 od zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.08.2012, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. 7 nachádzajúceho sa na 3. poschodí, vo vchode č. 23 bytového domu s. č. 1942, na ulici T. v V. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve patriacim k bytu v podiele 5506/734034, zapísaného na LV č. 5178 pre k. ú. Handlová, je neplatné. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.133,83 eur, ostatné trovy konania vo výške 99,50 eur a sumu 100 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd uviedol, že v poradí prvým rozsudkom v predmetnom spore súd rozsudkom č.k. 4C/5/2013-61 dňa 20.03.2014 rozhodol rovnako, teda určil, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej medzi ním a žalobcom je neplatné. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č.k. 5Co/614/2014-73 tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne, bez dostatočne zisteného skutkového stavu, s poukazom na to, že v spore malo prísť k započítaniu pohľadávok jednostranným úkonom zo strany žalobcu, pričom okrem podmienok započítania, že pohľadávky sú vzájomné a že sú rovnakého druhu, musí byť splnená aj podmienka, že započítanie pohľadávok je prípustné, teda že započítanie Občiansky zákonník nevylučuje. Občiansky zákonník v § 581 výslovne vylučuje započítanie nesplatnej pohľadávky voči splatnej pohľadávke jednostranným úkonom. V tomto prípade žalobca jednostranným úkonom započítal na pohľadávku žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny 14.000,- eur svoju pohľadávku na zaplatenie 14.000,- eur, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonom stanovená splatnosť pohľadávky a doba plnenia je tak viazaná na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Až deň nasledujúci po výzve na plnenie sa stáva dlh z bezdôvodného obohatenia splatným, resp. z pohľadu veriteľa až deň nasledujúci po jeho výzve

na plnenie sa stáva jeho pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia splatnou. Jednostranný úkon žalobcu smerujúci k započítaniu jeho pohľadávky z bezdôvodného obohatenia na pohľadávku žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny tak mohol byť účinný len v tom prípade, ak žalobca ešte pred týmto úkonom vyzval žalovaného na splnenie jeho dlhu z bezdôvodného obohatenia, a teda pohľadávka žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia už bola v čase započítacieho prejavu žalobcu splatná. Bez zistenia skutočnosti, či pohľadávka žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bola splatná, nemožno uzavrieť, že jednostranné započítanie pohľadávky zo strany žalobcu bolo účinné, a teda odstúpenie žalovaného od zmluvy bolo neplatné. Úlohou súdu prvej inštancie preto malo byť vykonať dokazovanie ohľadom splatnosti pohľadávky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie z vykonaného a po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku odvolacím súdom doplneného dokazovania zistil, že byt č. 7 nachádzajúci sa na treťom poschodí vo vchode č. 23 bytového domu, súpisné č. 1942 na ul. Mostná v Handlovej a k nemu prislúchajúci príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zapísaný na LV č. 5178 pre k.ú. Handlová, nadobudol žalovaný do vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva a bytu zo dňa 06.06.2012, ktorú uzatvoril s predávajúcim Petrom P.. Kúpnu cenu 14.000,- eur dojednanú v tejto zmluve zaplatil za žalovaného ako kupujúceho L. P. ako predávajúcemu preukázane žalobca. Následne dňa 08.08.2012 uzatvorili strany sporu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bola tá istá nehnuteľnosť, a v ktorej sa žalobca ako kupujúci zaviazal zaplatiť žalovanému ako predávajúcemu za prevod nehnuteľností kúpnu cenu 14.000,- eur. Preukázané bolo i to, že žalovaný písomne vyzval žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny podľa zmluvy zo dňa 08.08.2012 v dodatočnej poskytnutej lehote, a že táto písomná výzva bola žalobcovi doručená dňa 10.12.2012. Následne po márnom uplynutí dodatočnej poskytnutej lehoty na zaplatenie kúpnej ceny žalovaný listom zo dňa 29.11.2012 od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.08.2012 odstúpil. Ešte predtým, ako bolo žalobcovi doručené toto odstúpenie žalovaného od zmluvy, bol žalovanému doručený písomný úkon žalobcu, ktorým jednostranne započítava na pohľadávku žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny 14.000,- eur svoju pohľadávku na zaplatenie 14.000,- eur, ktorá mu vznikla tým titulom, že za žalovaného zaplatil L. P. kúpnu cenu podľa zmluvy o prevode vlastníctva a bytu zo dňa 06.06.2012. Správa katastra Prievidza vkladové konanie vedené pod č. V5085/2012 na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.08.2012 rozhodnutím zo dňa 21.01.2013 prerušila až do právoplatnosti skončenia konania v predmetnom spore, keď sa o platnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.08.2012 vedie súdne konanie. Žalobca pri doplnenom výsluchu tvrdil, že žalovaného vyzýval nie raz na vrátenie sumy 14.000 eur. Konkrétne uviedol, že prvou výzvou bola výzva priamo na OSBD v Prievidzi pri prepise bytu dňa 06.06.2012 za prítomnosti jeho osoby, žalovaného a pána L. z realitnej kancelárie. Dohadovali si termín, kedy žalovaný prepíše na neho byt tak ako sa pôvodne dohodli, na čo žalovaný zareagoval tak, že byt je jeho a čo žalobca chce, na čo žalobca povedal, že žalovaný buď byt na neho prepíše, alebo mu hneď vráti peniaze. Nepovedal mu sumu, ale tá medzi účastníkmi bola jasná, teda 14.000,- eur. Žalovaný na jeho slová reagoval uštipačným smiechom. Ďalšou výzvou bola výzva, ktorá sa uskutočnila v čase, keď bol za žalovaným v I., v jeho bydlisku aj so svojim synom G. W. v septembri 2012. Vtedy žalovanému povedal, aby konečne peniaze vrátil, že čo ho naťahuje, alebo nech prepíše na neho byt. Žalovaný sa vyjadril tak, že potvrdenie na OSBD mu pôjde zobrať, že nemá peniaze, že vyplatí P., a že byt prepíše na žalobcu. Rozhovor mohol počuť i syn žalobcu, ktorý sedel v aute so stiahnutým oknom. Ďalšou výzvou bola výzva, ktorá sa uskutočnila v Motoreste Ladomer v Ladomerskej Vieske niekedy v auguste alebo septembri 2012. Opäť vyzval žalovaného, aby byt na neho prepísal, alebo nech mu vráti peniaze. So žalovaným sa rozprávali vonku pred kanceláriou, pričom v kancelárii sedel s N. V., ktorý rozhovor mohol počuť, pretože na kancelárii bolo otvorené okno. Žalobca potvrdil, že žalovaného nevyzval písomne na vrátenie kúpnej ceny 14.000,- eur, čo odôvodnil tým, že žalovaný ho naťahoval, zakaždým sľuboval, že pôjde zobrať z OSBD Prievidza papier. V auguste a septembri 2012 chcel od žalovaného už 25.000,- eur, pretože byt už bol kompletne zrekonštruovaný. K otázke, prečo vyzýval žalovaného na vrátenie sumy 14.000,- eur, keď po 06.06.2012 sa podľa vlastného tvrdenia správal tak, že vykonával rekonštrukciu v predmetnom byte v Handlovej, uviedol, že rekonštrukcia v čase výzvy už bola ukončená, nenapadlo ho, že žalovaný sa bude takto správať, očakával, že byt na neho prepíše. Výzvy adresované žalovanému neboli len v tom zmysle, aby byt na neho prepísal, ale v tom zmysle, že buď - alebo, t.j. buď dôjde k prepisu bytu alebo k vráteniu kúpnej ceny. Tieto výzvy adresoval žalovanému koncom júla 2012, kedy sa dozvedel, že žalovaný má početné dlžoby a pretrvávali až do októbra 2012. Okrem vyššie uvedených výziev žalobca tvrdil, že vyzýval žalovaného aj v inom čase a inokedy, a to výzvami rovnakého obsahu ako v prípade horeuvedených výziev. Vyzýval ho aj telefonicky. Žalovanému nedával žiadne lehoty na vyplatenie sumy za byt, žiadal túto výplatu vykonať okamžite. Má za to, že žalovanému mohlo byť známe, že ide o sumu 14.000,- eur, a to s poukazom na výšku kúpnej ceny podľa zmluvy o prevode vlastníctva

bytu zo 06.06.2012, a z toho, že v tom čase nemali medzi sebou žiadne iné podlžnosti, takže nemohlo ísť o iné peniaze ako o peniaze týkajúce sa kúpnej ceny za byt. Žalobca si nepamätal, či pri výzvach povedal konkrétnu sumu, ale vie, že ju žalovanému viac povedal ako nepovedal, a že hovoril o sume 25.000,- eur, pretože rekonštrukcia bytu ho stála 11.000,- eur. Žalovaný tvrdil, že neexistuje ani písomná, ani ústna výzva žalobcu adresovaná jeho osobe na vrátenie sumy 14.000,- eur. Žalovaný teda poprel, že by zo strany žalobcu dochádzalo k výzvam na vrátenie 14.000,- eur, poprel výzvy žalobcu na stretnutiach tak ako ich žalobca popísal. Dodal, že po 06.06.2012 sa so žalobcom stretávali denne aj v júli, v auguste, tiež v septembri, 2012 až do októbra 2012, kedy sa ich vzťah narušil. Na žiadnom stretnutí ho však žalobca nevyzýval na vrátenie 14.000,- eur. Ich vzťah sa narušil vtedy, keď povedal žalobcovi v októbri 2012, kedy mu vráti peniaze, teda 14.000,- eur v súvislosti s kúpnou zmluvou z 08.08.2012. Tvrdil, že v auguste 2012 dal žalobcovi potvrdenie z OSBD, žalobca mu povedal v októbri 2012, že mu nedá žiadne peniaze, a že si potvrdenie na OSBD vybaví sám. Žalobca oponoval, že keby potvrdenie od OSBD mal, nepýtal by ho od žalovaného. Svedok Mgr. T. L. bez pomeru a záujmu k stranám sporu potvrdil, že spolu so stranami sa stretol aj mimo realitnej kancelárie, a to na bytovom družstve, pretože v súvislosti so zmluvou o prevode vlastníctva bytu sa vykonáva prepis energií, vyúčtovanie energií, vybavuje sa potvrdenie bytového družstva, či na byte je alebo nie je dlh. Svoju prítomnosť na OSBD Prievidza vysvetlil tým, že nejde o povinnú účasť zamestnanca realitnej kancelárie na OSBD, je to služba navyše. Spolu so stranami išiel na bytové družstvo OSBD v Prievidzi, on bol iniciátorom toho, aby sa vybavilo potvrdenie od OSBD. Na OSBD boli 06.06.2012 po podpise predmetnej kúpnej zmluvy. Stretnutie popísal tak, že medzi stranami bola na OSBD kamarátska, uvoľnená nálada. Vo vtipnom duchu sa žalovaný vyjadril tak, že byt je už jeho, na čo žalobca povedal, že keď mu vráti 14.000,- eur, byt môže byť jeho, vzápätí sa vyjadrovali v tom zmysle, že ide o srandu. Z toho vyrozumel, že veci sa majú tak, ako to vnímal od počiatku, t.j. že v skutočnosti bol kupujúcim vo vzťahu k predmetnému bytu žalobca. Po slovách žalobcu, že byt bude žalovaného, keď mu žalovaný vráti 14.000,- eur, žalovaný reagoval tak, že to myslel v takom duchu, ako sa bavili dosiaľ, snažil sa zmierniť situáciu. Svedok nevnímal celú situáciu ako dramatickú, ale vnímal ju tak, že si strany vyjasnili, ako sa veci majú. Na presnú formuláciu slov žalobcu na vrátenie 14.000,- eur si nespomína. Svedok N. V. /bez príbuzenského pomeru k stranám sporu a ich kamarát/ uviedol, že cez otvorené okno kancelárie počul, keď žalobca zvýšeným hlasom žiadal žalovaného vrátiť byt alebo peniaze. Stalo sa to na motoreste. Žalovaný vtedy prisľúbil, že byt prepíše, lebo že peniaze nemá. Stretnutie sa uskutočnilo pred troma rokmi, niekedy koncom augusta, pričom svedok vychádzal z toho, že v tom čase sa vrátil z dovolenky. Sedel v kancelárii, ktorá sa nachádza v motoreste, strany stáli vonku pred cestou pri kancelárii, ktorá mala otvorené okno, a v ktorej on sedel. Mohli byť od neho asi 1,5 m - 2 m, nevidel ich, ale počul ich, rozoznal zreteľne hlasy jedného i druhého. Rozhovor začal krikom, keď žalobca kričal na žalovaného, aby mu vrátil peniaze alebo byt, nevie, či žalobca povedal sumu peňazí, aká sa má vrátiť, nepočul a nevie, že by žalobca povedal, dokedy má vrátiť žalovaný peniaze alebo prepísať byt. Žalovaný reagoval normálne, bežným hlasom, že peniaze nemá, že prepíše na žalobcu byt. Následne prišiel žalobca do kancelárie a svedok sa ho spýtal, čo sa deje, na čo mu žalobca povedal, že žalovaný ho oklamal o byt. Svedok G. W., syn žalobcu, bývalý kamarát žalovaného potvrdil, že bol svedkom toho, keď žalobca spolu s ním išiel navštíviť žalovaného domov. Počul rozhovor oboch. Obaja sa rozprávali pri aute pred domom pri bráne, svedok bol v aute. Obaja sa rozprávali o vrátení bytu. Rozhovor začal žalobca, povedal niečo v tom zmysle, nech žalovaný vráti byt alebo peniaze. Za byt chcel 25.000,- eur, slová povedal zvýšeným hlasom. Žalovaný povedal, že pôjde na bytové družstvo a že to ten týždeň vybaví. Stretnutie sa udialo cez víkend v septembri 2012, presný dátum uviesť nevedel. Začiatkom októbra 2012 odchádzal do zahraničia. Slovám žalobcu ohľadom peňazí alebo bytu žalovaný neoponoval, povedal len, že cez týždeň tie papiere vybaví. Nevedel povedať, či žalobca povedal žalovanému, dokedy má vrátiť peniaze alebo byt. Tieto slová vyslovil žalobca vážne. Svedkyňa I. P. /bez pomeru a záujmu k žalobcovi, bývalá manželka žalovaného, majúca k nemu pozitívny vzťah/ potvrdila, že po rozvode manželstva sa so žalovaným stretávali, v roku 2012 boli na chate na Zelenej vode. Žalovaný sa vrátil z Chorvátska spolu s deťmi 26.08.2012 a v ten istý deň odchádzali spolu na Zelenú vodu na chatu. Počas celého týždňa boli ona, žalovaný a ich spoločné deti spolu, za celý čas žalovaný neopustil na dlhšiu dobu chatu, zo Zelenej vody sa nevzdialil. Podľa svedkyne žalovaný prišiel z Chorvátska ráno 26.08.2012 a v ten istý deň odchádzala s ním a s deťmi na Zelenú vodu. Podľa výpisu z účtov predložených žalovaným žalovaný vykonával platby kartou v Chorvátsku a v Maďarsku dňa 17.08.2012, 18.08.2012, 20.08.2012, 22.08.2012, 24.08.2012, 25.08.2012, z čoho možno vyvodiť, že v čase od 17.08.2012 do 25.08.2012 sa žalovaný zdržiaval mimo územia Slovenska. Žalovaný doloženými fotografiami s jeho podobizňou, na ktorých je uvedený dátum 17.08.2012, resp. 22.08.2012 preukazoval, že v danom čase bol pri mori v Chorvátsku. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu ohľadom stretnutia na OSBD potvrdil, že 06.06.2012 bol na OSBD so žalobcom, že viedol s ním rozhovor, na rozhovor si

už nepamätá, poprel, že by zo strany žalobcu tu bola výzva voči nemu na zaplatenie 14.000,- eur, a ak áno, tak vo forme srandy. Možno k výzve došlo, ale neprikladal tomu žiadnu vážnosť. K tvrdeniu svedka Hudeca uviedol, že ním opísaná situácia, skutočnosť nenastala. Tvrdil, že v čase od 17.08.2012 do 25.08.2012 bol v Chorvátsku a následne od 26.08.2012 do 01.09.2012 bol pri Novom Meste nad Váhom. Ešte 25.08.2012 vykonával platbu v zahraničí, z Chorvátska prišiel v ranných hodinách do miesta svojho bydliska 26.08.2012. Pripustil možný príchod na Slovensko z Chorvátska 25.08.2012 v ranných hodinách. Poprel, že by žalobca spolu so svojim synom G. prišiel do jeho bydliska pred jeho dom, takýto skutok sa nestal. Do motorestu chodil denne do októbra 2012. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 39, § 563, § 580, § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v dôvodná. Započítanie /kompenzácia/ je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Započítanie možno uskutočniť jednostranným právnym úkonom alebo dohodou. Stretnutie vzájomných pohľadávok nemá samo o sebe právne účinky, tie nastávajú až kompenzačným prejavom a to ex tunc, t.j. ku dňu stretnutia pohľadávok, právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Na to, aby nastali právne účinky započítania, musia byť splnené predpoklady pre započítanie, a to vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie, prejavy smerujúce k započítaniu. Z pohľadu vyhodnotenia týchto predpokladov súd zopakoval, že tieto predpoklady v danom prípade pre započítanie boli splnené. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci doplnil dokazovanie na zistenie, či pohľadávka žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bola v čase jeho započítacieho prejavu splatná. V danom prípade malo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok strán sporu listom žalobcu zo dňa 23.11.2012, ktorý sa dostal do dispozície žalovaného nesporne dňa 06.12.2012. Odstúpenie žalovaného /od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.08.2012/ zo dňa 29.11.2012 bolo doručené žalobcovi dňa 18.12.2012. Na základe vykonaného dokazovania a doplneného dokazovania súd dospel k záveru, jednostranný úkon žalobcu smerujúci k započítaniu jeho pohľadávky z bezdôvodného obohatenia na pohľadávku žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny, bol účinný, keď žalobca pred svojím jednostranným úkonom smerujúcim k započítaniu svojej pohľadávky vyzval žalovaného na splnenie jeho dlhu z bezdôvodného obohatenia, a teda jeho pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému bola v čase jeho započítacieho prejavu splatná. Rovnako splatnou bola i pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie kúpnej ceny. Žalobca sa nebránil tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého tvrdenia ho žalovaný pred písomnou výzvou zo dňa 30.10.2012 doručenou žalobcovi dňa 10.12.2012 ústne vyzýval na jej zaplatenie. Je nesporné, že pohľadávka žalobcu proti žalovanému je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia. Pri nároku na bezdôvodné obohatenie nie je zákonom stanovený čas splnenia. Doba plnenia je tak viazaná na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka. V danom prípade z dokazovania nevyplynulo, že by v čase vzniku bezdôvodného obohatenia, t.j. pri výplate kúpnej ceny 14.000,- eur žalobcom za žalovaného, bol dohodnutý čas plnenia, tento čas plnenia pri nároku na bezdôvodné obohatenie nie je ustanovený právnym predpisom a ani určený v rozhodnutí. Dlžník, t.j. v tomto prípade odporca je potom povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V takom prípade až deň nasledujúci po výzve na plnenie sa stáva dlh z bezdôvodného obohatenia splatným, teda až deň nasledujúci po výzve žalobcu na plnenie sa stáva jeho pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia splatnou. Skutkové tvrdenia strán sporu o existencie výzvy žalobcu adresovanej žalovanému na vrátenie kúpnej ceny 14.000,- eur titulom jeho nároku z bezdôvodného obohatenia boli odlišné. Žalobca tvrdil, že okrem troch konkrétne uvedených výziev vyzýval žalovaného niekoľkokrát ústne na vrátenie sumy 14.000,- eur, žalovaný naproti tomu tvrdil, že k žiadnej takejto výzve na zaplatenie 14.000,- eur nedošlo. K stretnutiu účastníkov na OSBD v Prievidzi za prítomnosti pána L. však žalovaný uviedol, že ak tu takáto výzva zo strany žalobcu bola, tak vo forme srandy, pripustil, že táto skutočnosť sa udiala, ale neprikladal tomu žiadnu vážnosť. Svedok Mgr. T. L. síce uviedol, že žalobca sa po poznámke žalovaného, že byt je už jeho, vyjadril tak, že keď mu vráti 14.000,- eur, byt môže byť jeho, a že rozhovor sa neniesol v dramatickom duchu, na druhej strane však z rozhovoru vyrozumel, že je tu situácia, v ktorej si majú strany vyjasniť, ako sa veci majú. S poukazom na svedkom vnímané správanie účastníkov a na obsah vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k žalovanému v súvislosti s vrátením 14.000,- eur, resp. bytom, nemožno uzavrieť, že by žalobcov právny úkon - výzva trpela nedostatkom vážnosti. Právny úkon nie je urobený vážne /skutočne/ vtedy, ak konajúci /vôľu prejavujúci/ nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali, napr. za účelom hry, žartu. Zo vzťahu, ktorý bol medzi účastníkmi konania po 06.06.2012, nemožno vyvodiť, že by žalobca danú výzvu nepovažoval za výzvu urobenú vážne. Keďže tvrdenia účastníkov boli ohľadom výziev na vrátenie 14.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia rozporné, súd vychádzal aj z dôkazov vykonaných v

tomto konaní, a to z výsluchu svedkov Mgr. T. L., N. V., G. W., I. P. a z listinných dôkazov. Pri hodnotení dôkazov, ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu o existencii takýchto výziev je pravdivé. Súd dodal, že pri výzve podľa § 563 Občianskeho zákonníka nie je predpísaná forma tejto výzvy, t.j. táto výzva môže byť uskutočnená i ústne. Podľa názoru súdu výzvu žalobcu nemožno spochybniť, i keď prípadne bola vykonaná v alternácii s iným plnením, teda s „prepisom bytu“. Je pravdou, že žalobca opísal výzvy, ktorých svedkami boli Ivan V. a G. W., a ktoré sa mali udiať po 08.08.2012, t.j. po uzatvorení zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi navrhovateľom a odporcom, existenciu týchto výziev však bez ďalšieho nemožno spochybniť z časového hľadiska len preto, že sa udiali po 08.08.2012. Žalobca totiž vyzýval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v čase, kedy síce bola medzi ním a žalovaným uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva a bytu zo dňa 08.08.2012, ale nebol ešte podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v súvislosti s ňou. Zo spisu sp. zn. V 5085/12 Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správy katastra Prievidza totiž vyplýva, že žalobca podal návrh na vklad vlastníckeho práva v súvislosti s touto kúpnou zmluvou dňa 13.11.2012. Navyše medzi prílohami tohto návrhu sa okrem iného uvádza aj potvrdenie správcu bytového domu. V spise je založené vyhlásenie OSBD Prievidza zo dňa 05.11.2012, na ňom je podacia pečiatka Správy katastra Prievidza, že vyhlásenie jej došlo 14.11.2012, vo vyhlásení sa uvádza, že OSBD Prievidza vyhlasuje, že pán Y. P., nar. XX.XX.XXXX, vlastník bytu č. XX/X na ul. T. v V., súp. č. XXXX k.ú. V., na LV č. XXXX, nemá k 31.10.2012 žiadne nedoplatky voči OSBD za služby spojené s užívaním bytu. Toto vyhlásenie podľa jeho obsahu bolo vyhotovené jednak pre OSBD Prievidza a jednak pre katastrálny úrad, pri slovách „vyhlásenie prevzal“ nie je uvedený žiaden podpis. Táto skutočnosť nasvedčuje skôr tvrdeniu žalobcu, že žalobca nemal k dispozícii od žalovaného vyhlásenie OSBD k nedoplatkom resp. dlhom žalovaného voči OSBD, a teda skôr pravdivé sa javí jeho tvrdenie, že v čase aj po 08.08.2012 vyzýval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny 14.000,- eur. Skutočnosť, že žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny za byt a prípadne uviedol vyššiu sumu ako 14.000,- eur, je podľa názoru súdu irelevantná, takáto výzva žalobcu nespôsobuje jej neurčitosť a nemožno z nej vyvodiť, že by nesúvisela s predmetným nárokom žalobcu z bezdôvodného obohatenia, už aj preto, že medzi stranami /žalovaný to nepopieral/ neboli iné podlžnosti s výnimkou predmetnej sumy 14.000,- eur. Tvrdenie žalobcu o výzve v septembri 2012 bolo potvrdené svedkom G. W.. Výpoveď tohto svedka bola dôveryhodná a v zásade si nerozporovala s tvrdením žalobcu. Rovnako tomu bolo i v prípade svedka N. V.. Z. rozhovor medzi ním a žalovaným, ktorý si mal vypočuť svedok N. V., určil do obdobia august

- september 2012, podľa svedka sa tak udialo niekedy koncom augusta 2012. Listiny - výpisy z účtu žalovaného síce nasvedčujú tomu, že žalovaný bol v čase od 17.08.2012 do 25.08.2012 v zahraničí, a teda nebol na území Slovenska, ale súčasne žalovaný potvrdil, že z Chorvátska sa vrátil v ranných hodinách dňa 25.08.2012 a až na druhý deň, teda 26.08.2012 odchádzal na Zelenú vodu spolu s bývalou manželkou a deťmi. Stretnutie účastníkov popísané žalobcom a svedkom N. V. a predmetný rozhovor vrátane výzvy na vrátenie kúpnej ceny sa tak mohol udiať do 17.08.2012 prípadne dňa 25.08.2012, resp. 26.08.2012 medzi návratom žalovaného z Chorvátska a jeho odchodom na Zelenú vodu. Súd potom uzavrel, že obe pohľadávky, t.j. žalobcu voči žalovanému a žalovaného voči žalobcovi boli ku dňu započítacieho úkonu žalobcu splatné. Ku dňu 18.12.2012 /deň doručenia odstúpenia žalovaného od zmluvy zo dňa 08.08.2012/ žalobca nebol v omeškaní s plnením, pretože pred týmto dňom došlo k zániku vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného započítaním, a preto pokiaľ žalovaný od zmluvy o prevode vlastníctva a bytu zo dňa 08.08.2012 odstúpil, jeho právny úkon je absolútne neplatný, pretože odporuje zákonu. Žalovaný totiž nemal právo od zmluvy o prevode vlastníctva a bytu zo dňa 08.08.2012 odstúpiť a pokiaľ tak urobil, je jeho právny úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech navrhovateľa vo veci. Priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 99,50 eur /ostatné trovy konania/ a z trov právneho zastúpenia , ktoré pozostávajú z odmeny a režijného paušálu za úkony právnej služby tam špecifikované a náhrad za cestovné a za stratu času a DPH, všetko vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Súd priznal žalobcovi tiež sumu 100 eur v súvislosti s pojednávaním odročeným dňa 7.7.2015 za situácie, keď žalobca zastúpený advokátom i jeho advokát sa na pojednávanie dostavili, a keď pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci na základe žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti jeho splnomocneného zástupcu - advokáta na danom pojednávaní, s poukazom na § 147a ods. 2 O.s.p.. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie v rámci doplnenia dokazovania žalobca nepredložil žiadny písomný doklad, listinný dôkaz, ktorým by preukázal, že žalovaného písomne vyzýval na vrátenie údajného bezdôvodného obohatenia. Takáto výzva neexistovala, žalovaný ju neobdržal a naďalej zotrváva na tom,

že k bezdôvodnému obohateniu z jeho strany nedošlo. Žalobca pritom až do zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sa v spore vôbec nezaoberal skutočnosťou, či a kedy vyzýval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol žalobca vypočuť svedkov, ktorí sú mu blízky a ktorých dokázal zmanipulovať a ovplyvniť. Skutkové závery súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel na základe doplneného dokazovania považuje žalovaný za nesprávne. Pritom ani samotný súd prvej inštancie nedokázal vyhodnotiť a určiť, kedy konkrétne malo k výzve žalobcu dôjsť. Záver súdu o tom, že k tomu došlo je z hľadiska jeho dôležitosti pre rozhodnutie vo veci nedostatočný. Zákon predpokladá pre unesenie dôkazného bremena doručenie písomnej výzvy veriteľa dlžníkovi na vydanie bezdôvodného obohatenia. Až po doručení takejto výzvy sa stáva pohľadávka splatnou. Takýto písomnú výzvu žalovaný od žalobcu neobdržal. Žalobca mal pritom možnosť takúto písomnú výzvu adresovať žalovanému pred uzatvorením zmluvy zo dňa 08.08.2012, pri jej uzatvorení alebo po jej uzatvorení, tak aby jeho prípadné započítanie, keď už vedel, že kúpnu cenu nechce žalovanému zaplatiť, bolo účinné. Úkon započítania pohľadávok žalobcu považuje žalovaný za účelový, s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za byt, prípadne právnym účinkom odstúpenia od zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa výpovedí žalobcu a jeho svedkov, mal žalobca vyzývať žalovaného na zaplatenie sumy 25.000,- eur, prípadne presne neuvedenej sumy, a v započítacom prejave žalobca uviedol, že si započítava pohľadávku vo výške 14.000,- eur. Nemožno preto brať do úvahy, že nastala splatnosť pohľadávky spôsobilej na započítanie vo výške 14.000,- eur, pretože žalobca vyzýval na zaplatenie úplne inej sumy. Výzvy žalobcu nespĺňali náležitosti určitosti kvalifikovaného právneho úkonu, na základe ktorého možno určiť splatnosť pohľadávky presne nešpecifikovanej a bez uvedenia právneho dôvodu vzniku. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa svedkov N. V. a G. W. mal ho žalobca niekedy koncom augusta, resp. v septembri vyzývať na vrátenie peňazí alebo prepis bytu, pritom zmluva o prevode vlastníctva bytu na žalobcu bola uzatvorená už 08.08.2012. Neexistuje preto logický dôvod, aby následne žalobca žiadal od žalovaného vrátiť peniaze alebo prepísať byt. Navyše žalovaný preukázal, že koncom augusta bol odcestovaný zo Slovenska a bezprostredne po návrate odišiel s deťmi a bývalou manželkou na Zelenú vodu, a preto je vylúčené, aby sa v tom čase stretol so žalobcom. Tiež podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu, že byt chcel kúpiť ako prekvapenie pre syna, keď ten bol rok a pol v zahraničí, vrátil sa v júli 2012 a v októbri 2012 opäť odchádzal na dlhšiu dobu do zahraničia. Podľa výpovede svedka Mgr. L. zasa žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie peňazí zo žartu, v uvoľnenej nálade, teda takýto úkon nemožno považovať za vážny. Žalovaný mal právo odstúpiť od zmluvy so žalobcom, keď tento nezaplatil kúpnu cenu v dojednanej dobe, dostal sa do omeškania a ani v dodatočne stanovenej lehote kúpnu cenu žalovanému neuhradil. Následné konanie žalobcu žalovaný považuje za špekulatívne, jeho započítací prejav za vykonštruovaný, neúčinný a neplatný. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. 3. Žalobca k odvolaniu žalovaného písomne uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné, s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie sa plne stotožňuje a jeho odôvodnenie považuje za riadne, správne a úplné. S odvolacími námietkami žalovaného sa už vyporiadal v konaní súd prvej inštancie. Je nepochybné, že právne predpisy nestanovujú pre právny úkon výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia písomnú formu ani presný obsah. Pokiaľ ide o sumu, na vrátenie ktorej žalobca žalovaného vyzýval, toto je irelevantné, pretože v konaní bolo preukázané, že iná dlžná suma okrem sumu 14.000,- eur medzi stranami nebola. Suma by bola podstatná len vtedy, ak by bolo preukázané, že žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie nižšej sumy ako 14.000,- eur, teda nižšej sumy ako bola suma pohľadávky, ktorú si jednostranne proti pohľadávke žalovaného započítal. Tvrdenia žalovaného o tendenčnosti výpovedí v spore vypočutých svedkov považuje žalobca len za procesnú obranu žalovaného, keď v konaní pred súdom prvej inštancie zaujatosť svedkov žalovaný nenamietal. Samotný žalovaný nakoniec v spore nepopieral to, že ho žalobca na vrátenie dlhu vyzýval. Pokiaľ ide o prvú preukazovanú výzvu žalovanému na vrátenie peňazí, táto nebola prednesená v uvoľnenej atmosfére, zo žartu. Toto nebolo preukázané. Žalobca myslel svoju výzvu vážne, o čom svedčí aj to, že žalovaného aj neskôr na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzýval. Čo sa týka toho, že výzvu na vrátenie peňazí žalobca sprevádzal slovami „alebo mi prepíš byt“, čo malo byť nelogické v situácii, keď už žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o prevode vlastníctva bytu, tak žalobca je laik, a mal za to, že pokiaľ žalovaný prevod neuzná, je prevod sporný, čo sa následne aj potvrdilo odstúpením žalovaného od zmluvy. Súd prvej inštancie vykonal v spore dostatočné dokazovanie a odôvodnenie jeho rozhodnutia je dostatočné. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uplatnil si k náhrade trovy odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné: 6. Žalovaný svojím odvolaním urobil predmetom skúmania odvolacieho súdu otázku výzvy žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému. Len po takejto výzve mohla byť pohľadávka žalobcu voči žalovanému splatná podľa § 563 Občianskeho zákonníka a následne tak mohla byť predmetom jednostranného započítania na pohľadávku žalovaného proti žalobcovi na zaplatenie kúpnej ceny predmetného bytu. Platný a účinný jednostranný zápočet pohľadávky zo strany žalobcu potom znamená, že žalovaný nemal v čase svojho odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.08.2012 voči žalobcovi neuspokojenú pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny bytu a teda nemal dôvod na odstúpenie od zmluvy, ktoré odstúpenie od zmluvy je preto pre rozpor so zákonom neplatné. 7. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k skutkovému záveru, že žalobca pred úkonom jednostranného započítania svojej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzýval. S takýmto skutkovým záverom sa súd prvej inštancie v plnej miere stotožňuje. Z výpovedí svedkov Mgr. T. L., N. V. a G. W. vyplynulo, že žalobca žalovaného opakovane na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzýval. Už prvú, takto preukázanú výzvu žalobcu, ktorá sa udiala na bytovom družstve pri vybavovaní potvrdenia o nedoplatkoch vlastníka bytu možno hodnotiť ako dostatočne vážnu a určitú, a teda účinnú. Aj keď svedok Mgr. L. uviedol, že výzva bol žalobcom prednesená v uvoľnenej nálade, v zmysle srandy, tak svedok zároveň uviedol, že žalovaný sa po výzve snažil zmierniť situáciu a dostať ju do stavu ako sa bavili predtým. Z toho možno usudzovať, že žalobca svoju výzvu adresovanú žalovanému myslel vážne a konanie žalovaného, ktorý sa následne snažil situáciu medzi stranami zmierniť svedčí o tom, že aj on vážnosť výzvy žalobcu chápal. Menovaný svedok ďalej uviedol, že výzva žalobcu žalovanému sa týkala sumy 14.000,- eur, teda sumy, ktorú žalobca preukázane za žalovaného zaplatil za prevod vlastníctva bytu od pána P.. 8. Hoci už samotná uvedená výzva žalobcu žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia prednesená za prítomnosti svedka Mgr. L. postačuje k záveru o splatnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému pred jej jednostranným započítaním, podľa odvolacieho súdu aj výpovede svedkov N. V. a G. W. preukazujú ďalšie účinné výzvy žalobcu žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa uskutočnili pred jednostranným započítaním pohľadávok zo strany žalobcu. K otázke časového hľadiska prednesenia týchto výziev, či ich logiky /s ohľadom na skutočnosť, že v čase ich uskutočnenia už bola medzi stranami uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu/ sa dostatočne vyjadril súd prvej inštancie. Jeho závery sú logické a presvedčivé a v ich zmysle považuje odvolací súd aj výzvy žalobcu žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorých výzvach menovaný svedkovia svedčili, za preukázané. 9. K samotným výzvam žalobcu je potrebné ešte uviesť, že tieto nemuseli mať písomnú formu ako to tvrdí žalovaný. Občiansky zákonník v § 563 ani v inom ustanovení nestanovuje pre výzvu veriteľa na zaplatenie dlhu dlžníkovi písomnú formu. Takáto výzva teda môže byť aj ústna, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Pokiaľ ide o určitosť výziev žalobcu žalovanému z hľadiska sumy dlhu z bezdôvodného obohatenia, ktoré žiadal vydať, je tiež celkom nerozhodné, že vo výzve žalobcu, o ktorej svedčil svedok G. W., žiadal žalobca od žalovaného vydať celkom 25.000,- eur. Jednak v predcházajúcej preukázanej výzve, o ktorej svedčil Mgr. L., žalobca žiadal vydať sumu XX.XXX,- eur, a s ohľadom na záver odvolacieho súdu o účinnosti už tejto prvej preukázanej výzvy, nastala už splatnosť pohľadávky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, na ktorej by nič nemohla zmeniť žiadna ďalšia výzva žalobcu, ani jej prípadná neurčitosť. Okrem toho, aj keby sa odhliadlo od preukázanej výzvy žalobcu, o ktorej svedčil Mgr. L., z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca v sume 25.000,- eur, ktorú žiadal žalobca od žalovaného je aj vrátenie sumy 14.000,- eur, ktorú žalobca za žalovaného zaplatil pri kúpe bytu od pána Ščípa. Nakoniec odvolací súd uvádza, že pre posúdenie platnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 08.08.2012 nie je dôležité určenie presného dátumu, kedy nastala splatnosť pohľadávky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Rozhodné je, že sa tak stalo pred jednostranným úkonom žalobcu o započítaní pohľadávok a teda v čase započítania už pohľadávka žalobcu bola splatná. Kedy konkrétne, nie je pre tento spor dôležité.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené, že odstúpenie žalovaného zo dňa 29.11.2012 od zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.08.2012, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. 7 nachádzajúceho sa na 3. poschodí, vo vchode č. 23 bytového domu s. č. 1942, na ulici Mostná v Handlovej a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve patriacim k bytu v podiele 5506/734034, zapísaného na LV č. 5178 pre k. ú. Handlová, je neplatné, je vecne správne. 11. Za rovnako správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku. Žalobca bol v spore plne úspešný a patrí mu preto náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie výšku náhrady trov konania žalobcu určil správne ako ostatné trovy za zaplatený súdny poplatok zo žaloby a trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Tiež priznanie sumy 100,- eur žalobcovi v súvislosti s pojednávaním odročeným dňa 7.7.2015 podľa § 147a ods. 2 O.s.p. bolo vecne správne. 12. Na základe týchto záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .