Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-143-2016.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/143/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - W. zastúpená advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, so sídlom 29.augusta 5, Bratislava a otec - X. zastúpený advokátkou Mgr. Martinou Krišťákovou, so sídlom Moyzesova 3, Bratislava, o návrhu matky na schválenie rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletý G. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou tohto výroku.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým G. každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí v čase Vianočných a Veľkonočných sviatkov a v mesiacoch júl a august.
Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým nasledovne:
- každý párny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod.,
- každý nepárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod.,
- každý párny rok vo Veľkonočný pondelok v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod.,
- každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok v čase od 12.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý rok od prvej soboty v mesiaci júl od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod.,
- každý rok v týždni bezprostredne nasledujúcom po tretej júlovej sobote v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý rok v týždni bezprostredne nasledujúcom po štvrtej júlovej sobote v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý rok od prvej augustovej soboty od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod.,
- každý rok v týždni bezprostredne nasledujúcom po tretej augustovej sobote v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý rok v týždni bezprostredne nasledujúcom po štvrtej augustovej sobote v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod.
Otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je p o v i n n á maloletého k styku riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 17.6.2016 žiadala matka o schválenie rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Návrh odôvodnila tým, že rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti, pričom sa o pravidlách vykonávania ich rodičovských práv a povinností dohodli. Neskôr na pojednávaní dňa 14.9.2016 uviedla, že po podaní návrhu na schválenie rodičovskej dohody došlo k zmene pomerov v tom, že otec sa zamestnal na plný úväzok a teda má vyšší príjem. Následne na ďalšom pojednávaní dňa 13.10.2016 napokon žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok boja rodičia a určiť výživné zo strany otca na sumu XXX,-€ mesačne od rozhodnutia súdu, keďže o takejto výške výživného už Krajský súd v Bratislave rozhodol v rámci konania o neodkladnom opatrení a výživné otec platí. Tiež žiadala, aby bol upravený styk otca s maloletým každý párny týždeň v stredu v čase od 12.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. ako aj počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov. Na úprave styku počas letných prázdnin netrvala, keďže maloletý ešte nenavštevuje predškolské zariadenie.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril a na pojednávaní súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke súhlasí, ako aj s tým, aby ho zastupovali a spravovali jeho majetok obaja rodičia. Navrhol určiť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,-€ mesačne, ktorá suma vychádza z jeho reálneho príjmu, ako aj z jeho nákladov. Úpravu styku navrhol rozdielne a to tak, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a pokiaľ ide o stretnutia počas Veľkej noci a Vianoc, súhlasil s tým, čo navrhla matka. Zároveň však žiadal, aby súd rozhodol o úprave styku aj počas letných prázdnin, keďže rodičia nie sú schopní vzájomnej komunikácie a letné obdobie navrhol upraviť presne v takom znení, ako sa pôvodne dohodli v rodičovskej dohode, podľa ktorej sa aj riadili.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 99/2015 a 25P 43/2016, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
5. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 43/2016-51 zo dňa 21.3.2016 bol predbežne upravený styk otca s maloletým ako aj vyživovacia povinnosť otca s tým, že vo zvyšku boli návrhy rodičov zamietnuté. Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 20CoP 33/2016-73 zo dňa 27.5.2016 zmenil Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 43/2016-51 zo dňa 21.3.2016 a nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, upravil styk otca s maloletým tak, že otec sa bude s maloletým stretávať každý týždeň v kalendárnom roku v utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom v určenom čase v mieste jej bydliska riadne pripraviť a otcovi odovzdať a otec je povinný maloletého v určenom čase matke v mieste jej bydliska vrátiť. Zároveň rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou XXX,-€ mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2016 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislava.
6. Matka vo výpovedi uviedla, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2016, kedy sa on odsťahoval. Prvé dva mesiace otec prispieval na syna po XX,-€ mesačne a neskôr začali riešiť rodičovskú dohodu, ktorú napokon uzatvorili s tým, že otec bude na syna prispievať XXX,-€ mesačne a keď sa zamestná na celý pracovný úväzok, bude prispievať viac, pričom vtedy hovorili o sume XXX,- € mesačne. Potvrdila, že v júni 2016 uzavreli rodičovskú dohodu o výživnom v sume XXX,-€ mesačne. Ďalej uviedla, že za adekvátnu sumu výživného ona považuje XXX,-€ a tiež si myslí, že by bol otec touto sumou aj schopný prispievať, avšak v záujme skorého ukončenia sporu, súhlasí s výživným vo výške XXX,-€ mesačne tak, ako už rozhodol aj Krajský súd. Potvrdila, že počas leta sa otec s maloletým stretával v zmysle uzatvorenej rodičovskej dohody a syn u otca aj prespával cez víkendy, pričom trávili spoločne aj jeden týždeň v júli a jeden v auguste. Po pojednávaní, ktoré bolo v septembri 2016, sa otec so synom stretáva iba v takom rozsahu, aký bol upravený v predbežnom opatrení na Krajskom súde.
To znamená každý utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý druhý týždeň v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že iba jeden krát cez víkend maloletý u otca prespal. Tiež uviedla, že sa začiatkom augusta 2016 s maloletým presťahovala na adresu F. a má záujem na tejto adrese bývať trvalo. Čiastočne sa zamestnala vo firme svojej mamy a odtiaľ poberá príjem XXX,-€ mesačne netto s tým, že počet odpracovaných hodín je individuálny, pracuje napr. cez víkendy, keď je maloletý u otca. Zároveň je študentkou 1.ročníka vysokej školy, ktorú študuje dennou formou a svoj čas si vie nastaviť tak, že je schopná zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Poberá aj rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Jej rodičia jej pomáhajú napríklad takým spôsobom, že maloletému zaplatia plávanie, alebo niečo nakúpia.
7. Otec vo výpovedi potvrdil, že od januára 2016 nežijú s matkou v spoločnej domácnosti a tiež to, že prvé dva mesiace prispieval na syna po XX,-€. Neskôr sa s matkou dohodli na výživnom vo výške XXX,- € mesačne, ktorú sumu aj platil až doteraz a vyslovene sa matky pýtal, či sa chce riadiť rozhodnutím Krajského súdu, alebo ich vzájomnou dohodou, na čo ona povedala, že podľa ich dohody. Potom mu ale prišla výzva na doplatenie výživného v zmysle rozhodnutia Krajského súdu, tak dňa 7.10.2016 doplatil dlžné výživné ako aj úrok z omeškania. V mesiaci október 2016 zatiaľ výživné nezaplatil, ale zaplatí už plnú sumu, to znamená XXX,-€. V súčasnosti sa so synom stretáva tak, ako rozhodol Krajský súd v predbežnom opatrení okrem víkendov, na ktorých sa s matkou dohodli, že maloletý u neho prespí. Po rozchode s matkou sa so synom nestretával príliš často, pretože mu to matka nechcela dovoliť a stretol sa s ním iba vtedy, keď ona rozhodla. Stávalo sa aj to, že syna nevidel dva týždne. Neskôr asi marci 2016 sa na nejakom stretávaní dohodli. Počas posledného letného obdobia sa so synom stretával podľa rodičovskej dohody, ktorú uzavreli v júni 2016. Z jeho strany nie je možné súhlasiť s návrhom matky v tom, aby sa so synom stretával v bežnom týždni v stredu od 12.00 hod. do 18.00 hod. a to jednak z pracovných dôvodov, ale aj z toho dôvodu, že chce so synom tráviť čas aktívne a pokiaľ by s ním bol tak, ako navrhuje matka, maloletý zhruba od 12.00 hod. do 16.00 hod. chodí spávať, čiže reálne by s maloletým aktívne vôbec nebol. Ďalej uviedol, že je riadne zamestnaný, pracoval na polovičný pracovný úväzok a od septembra 2016 už pracuje na pracovný úväzok 35 hodín týždenne a má dohodnutú mzdu XXX,-€ mesačne brutto, čo je asi XXX,-€ mesačne. Na otázku právnej zástupkyne matky, prečo sa nezamestná na celý pracovný úväzok uviedol, že stále existuje možnosť stretávať sa s maloletým synom a teda kvôli tomu pracuje na skrátený pracovný úväzok.
8. Kolízny opatrovník uviedol, že otec ich úrad navštívil, pretože sa snažili dopomôcť rodičom k dohode s tým, že kontaktovali za týmto účelom aj matku, ale obaja rodičia trvali na svojich stanoviskách. Obom rodičom teda odporučili návštevu mediátora, s čím otec súhlasil a matka nie. Vzhľadom k tomu, že rodičia nedospeli k dohode a to najmä v otázke styku, odporučil súdu rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého. Pri úprave vyživovacej povinnosti otca konkrétnu sumu nenavrhol, avšak žiadal, aby súd prihliadol na príjmy oboch rodičov ako aj na výdavky maloletého.
9. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške XXX,XX € mesačne a je aj zamestnaná na základe Dohody o brigádnickej práci študentov s čistým príjmom XXX,-€ mesačne.
10. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec pracoval na skrátený pracovný úväzok v období od septembra 2015 do júla 2016 a jeho príjem bol XXX,XX € priemerne mesačne netto. Podľa pracovnej zmluvy, ktorú otec spolu s dodatkami založil, má od septembra 2016 základnú mzdu vo výške XXX,-€ mesačne brutto s tým, že pracovnú dobu má 35 hodín týždenne.
11. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 18. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému sa napokon nevedeli dohodnúť, preto súd považoval návrh za dôvodný. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že rodičia uzavreli dňa 3.6.2016 rodičovskú dohodu, ktorou sa v časti úpravy styku otca s maloletým aj v nasledujúcich mesiacoch po uzavretí rodičovskej dohody riadili. Matka však v konaní žiadala určiť vyššie výživné, ako bolo pôvodne v rodičovskej dohode dohodnuté a otec s určitým zvýšením súhlasil, avšak nie v takom rozsahu, ako navrhovala matka. Súd preto vyhodnotiac príjmy oboch rodičov a zohľadniac vek a potreby maloletého dospel k záveru, že výživné vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré určil je dostatočné a primerané všetkým zisteným okolnostiam. Takto určené výživné zodpovedá teda veku maloletého, ktorý má iba 1,5 roka, zodpovedá jeho potrebám a výdavkom a zároveň zodpovedá aj príjmu oboch rodičov, resp. otca. Nezhoda medzi rodičmi bola aj v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým a keďže sa rodičia napokon nedohodli, súd považoval za potrebné autoritatívnym rozhodnutím rozhodnúť aj o tejto časti, vrátane úpravy styku počas letných mesiacov, ktoré matka bez relevantného dôvodu nežiadala upraviť. Podľa názoru súdu bolo potrebné komplexne upraviť rozsah úpravy styku otca s maloletým a to z dôvodu zabezpečenia režimu stretávania sa otca s dieťaťom tak, aby v tomto smere medzi rodičmi v budúcnosti nedochádzalo k sporom. V bežnom týždni súd upravil styk otca s maloletým v zmysle jeho návrhu a vychádzajúc aj z pôvodne uzatvorenej rodičovskej dohody a má za to, že takto upravený styk otca s maloletým lepšie korešponduje s potrebami maloletého dieťaťa a zohľadňuje aj pracovné povinnosti otca. Návrh matky na úpravu styku v stredu v čase od 12.00 hod. do 18.00 hod. súd nepovažoval za vhodný práve z dôvodov, ktoré uvádzal otec, že väčšiu časť takto upraveného styku by maloletý prespal, ako aj z jeho pracovných dôvodov. Pokiaľ ide o hodinu návratu maloletého k matke, súd je toho názoru, že určený čas o 19.00 hod. je plne vyhovujúci dieťaťu a nemôže dôjsť k narušeniu jeho spánkovému režimu ako tvrdila matka. V časti úpravy styku počas Vianočného a Veľkonočného obdobia bola medzi rodičmi zhoda, ktorú súd zahrnul do rozhodnutia. Čo sa týka letných prázdnin, súd je toho názoru, že aj napriek tomu, že maloletý zatiaľ žiadne predškolské zariadenie nenavštevuje, bolo potrebné upraviť aj toto obdobie, keďže z celého priebehu konania bolo zrejmé, že rodičia sa nebudú vedieť dohodnúť. Pri konkrétnej úprave styku otca s maloletým počas letných prázdnin súd vychádzal z rodičovskej dohody uzavretej pred podaním návrhu, keďže v následnom letnom období sa rodičia touto dohodou aj riadili, resp. z nej vychádzali. Pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa, jeho zastupovanie a správu majetku, v týchto častiach, rodičia prezentovali rovnaké stanoviská, preto súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Záverom súd poznamenáva, že nositeľmi rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu sú obaja rodičia a toto by mali mať v prvom rade na zreteli. Súd odporúča rodičom, aby sa v budúcnosti snažili o veciach týkajúcich sa ich maloletého dieťaťa dohodnúť v jeho najlepšom záujme, čo bude nesporne na prospech všetkým.
19. Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil právoplatnosťou rozhodnutia, nakoľko predošlé obdobie bolo upravené predbežným opatrením, podľa ktorého sa rodičia riadili.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.