Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-129-2013.pdf
PDF · 105.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/129/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
S. súd v Trenčíne v trestnej veci proti obžalovanému C. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., P. č. XXX/XX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.10.2016 samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. C. C. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., P. XXX/XX, sa uznáva za vinného, že
hoci ako otec mal. P. C., nar. XX.XX.XXXX, mal. R. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. X. C., nar. XX.XX.XXXX je povinný v zmysle § 62 a nás. Zákona o rodine ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/96/2011 zo dňa 28.05.2012, právoplatným dňa 25.09.2012 a vykonateľným dňa 22.06.2012 povinný prispievať na výživu svojho syna P. sumou 120 €, na svoju dcéru R. sumou 100 € a svoju dcéru X. sumou 80 € mesačne vždy do 15. dňa vopred k rukám matky R. Y., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom V. - B., L. XXX/ X, si svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne neplní od mesiaca júl 2012 vrátane až doposiaľ, pričom za sledované obdobie uhradil na výživnom v mesiaci júl 2012 sumu 150 €, v auguste 2012 sumu 150 €, v septembri 2012 sumu 150 €, v októbri 2012 sumu 150 €, v novembri 2012 sumu 150 €, v decembri 2012 sumu 150 €, v januári 2013 sumu 150 €, vo februári 2013 sumu 90 €, v auguste 2013 sumu 630 € a v septembri 2013 sumu 270 €, čím mu za sledované obdobie doteraz, vrátane mesiaca november 2016 vznikol dlh na výživnom vo výške 13.860 €, pričom v sledovanom období nebol zamestnaný, bol v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vedený ako uchádzač o zamestnanie dňom 06.11.2013, pričom za mesiac november 2013 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a skutku sa dopustil závažnejším spôsobom konania, na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa 207 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a § 36 písmeno j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Po podaní obžaloby súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného C. C. C., svedkyne a poškodenej R. Y., za súhlasu prokurátora a obžalovaného v zmysle § § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná výpoveď Ing. E. F. a boli oboznámené listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli.
Obžalovaný C. C. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa necíti byť vinný zo spáchania žalovaného skutku, matke detí za žalované obdobie v roku 2012 uhradil sumu 900,- €, v roku 2013 v mesiaci január 2013 sumu 150,- €, vo februári 2013 sumu 90,- €, v auguste sumu 630,- €, v septembri sumu 270,- € (spolu 1.140,-€). Odvtedy výživné prestal matke detí platiť. Celkovo jej za žalované obdobie uhradil sumu 2.040,- €. Domnieva sa, že jej na výživnom nič nedlhuje z dôvodu, že matke detí dal osobné motorové vozidlá, aby ich predala a peniaze použila na výživu detí. Zároveň dal matke detí dňa 11.03.2012 sumu 14.500,- €. Dohodol sa s ňou, že peniaze využije v prospech detí ako výživné do budúcnosti a nebude od neho nejaký čas výživné uplatňovať. V novembri 2013 zrušil živnosť a bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, bola mu priznaná dávka v novembri 2013 v hmotnej núdzi vo výške 118,- €, ktorá mu bola vyplatená asi len jedenkrát z dôvodu, že bol z evidencie uchádzač vyradený v januári 2014, kedy odcestoval do Z.. Tu sa zdržal asi 6 mesiacov. Inak býva v dvojizbovom byte vo Y., ktorý je písaný na matku detí a táto naposledy uhrádzala poplatky spojené s bývaním. Cez Z. ambasádu v SR si hľadá zamestnanie, žije s príspevkov, ktoré niekedy dostane od ambasády. Iný príjem nemá.
Svedkyňa a poškodená R. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania uviedla, že obžalovaný platil výživné na tri deti na základe predbežného opatrenia vo výške 150,- € mesačne, hoci už podľa právoplatného rozsudku mal platiť na deti spolu 300,- €. Poslednú platbu od obžalovaného obdržala v septembri roku 2013, a to vo výške 270,- €, v auguste 2013 sumu 630,- €, vo februári 2013 sumu 90,- €, v januári 2013 sumu 150,- €, v decembri 2012 sumu 150,- € a v mesiacoch júl 2012 až november 2012 vrátane jej vyplácal po 150,- €. V júni 2012 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P 96/2011 na základe ktorého mal obžalovaný na tri deti spolu platiť 300,- €, čo obžalovaný nerešpektoval. Čo sa týka sumy 14.500,- €, ktoré na základe dohody mala od neho prevziať, to jednoznačne popiera, naviac na písomnej dohode nie je uvedený jej podpis a ona od obžalovaného takúto sumu nikdy neprevzala. Čo sa týka jednotlivých áut, čo jej mal obžalovaný darovať, tieto kupoval na jej meno a následne ich ďalej predával so ziskom. Svedkyňa pracuje ako pomocná sila vo firme D. od novembra 2013 pričom zarába asi 190,- € mesačne v čistom. Takisto poberá náhradné výživné od roku 2013 vo výške 288,- € mesačne. Deti napriek tomu netrpia núdzou, v rámci svojich možností zabezpečuje všetky ich potreby. Obžalovaný sa s deťmi už rok nestretol, účelovo im teraz poslal balík s ovocím, keď sa s nimi stretával, darčeky im nosil.
Svedok Ing. E. F. v prípravnom konaní dňa 09.09.2013 vypovedal, že matka detí R. Y. sústavne vypytovala od obžalovaného peniaze, bol svedkom toho, ako na Z. ambasáde jej dal obžalovaný 14.500,- € a dňa 09.09.2013 jej poslal 270,- €. Tiež jej dal obžalovaný minimálnej dve autá, bolo to v roku 2011, alebo roku 2012, mala ich užívať a v prípade predaja peniaze použiť pre deti.
Na základe takto vykonaného dokazovania Okresný súd v Trenčíne dňa 17.02.2015 rozhodol rozsudkom pod sp.zn. 3T/129/2013 tak, že uznal obžalovaného C. C. C. za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku za čo mu Okresný súd podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a § 36 písmeno j) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona mu
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení odvolaním napadol obžalovaný.
Krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného bolo dôvodné, i keď z väčšej časti z iných dôvodov než obžalovaný sám udával. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s tvrdením svedka Ing. E. F., ktorý uviedol, že bol svedkom toho, ako obžalovaný dal matke maloletých detí na Z. ambasáde sumu 14.500 Eur a umožnil jej užívať v rokoch 2011-2012 dve vozidlá. Súd prvého stupňa len veľmi paušálne poukázal na hodnotenie týchto skutočností v konaní pred Okresným súdom Trenčín vo veci sp.zn. 31P/406/2012. Vôbec však neuviedol konkrétne skutočnosti, na ktorých založil svoje tvrdenie o nevierihodnosti výpovede svedka Ing. E. F., respektíve i tvrdenia obžalovaného, že poškodenej uvedenú sumu uhradil. Krajský súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa pochybil aj pri ukladaní trestu, keď uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov bez toho, aby mu výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 51 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu.
V zmysle pokynu Krajského súdu, súd prvého stupňa opätovne vypočul obžalovaného C. C. C. k otázke vyplatenia sumy 14.500 Eur poškodenej a iných bonusov, vypočul poškodenú R. Y. a svedkov, ktorí mali byť prítomní pri vyplatení predmetnej sumy v Obchodnom dome H. v V. dňa 11.03.2012, a to pána J. K. a pani H. L.. Návrh obžalovaného na výsluch ďalších svedkov súd ako nadbytočný zamietol v zmysle § 272 odsek 3 Trestného poriadku.
Na hlavnom pojednávaní dňa 30.08.2016 doplnil obžalovaný svoju výpoveď v tom smere, že v súčasnosti stále nemá žiadnu prácu, nepoberá žiadne sociálne ani iné dávky od štátu, pričom mu finančne pomáha jeho rodina. Matke detí poukázal naposledy dňa 01.08.2013 sumu 630 Eur a odvtedy jej výživné na deti neplatí, pretože dňa 11.03.2012 jej v hotovosti vyplatil 14.500 Eur. K vyplateniu tejto sumy došlo v kaviarni obchodného domu H., kde prišiel na dvoch autách ešte so známym E. Y., ktorý bol prítomný pri podpise dohody, ako aj pri odovzdaní peňazí matke detí v kaviarni. Okrem tohto svedka sa v kaviarni nachádzali aj tzv. „tajní svedkovia“, o ktorých matka detí nevedela, pričom títo videli ako podpisovala dohodu a prevzala si od neho peniaze. Písomnú dohodu pani Y. podpísala, pričom táto dohoda bola podpísaná svedkom Y. a obžalovaným a ich podpisy boli overené u notára. U susedného stola v kaviarni sedeli svedkovia J. K. a H. L., ktorí to môžu potvrdiť. Svedok A. C. a E. F. neboli prítomní pri preberaní peňazí, ale obaja majú vedomosť o tejto skutočnosti. V kaviarni boli prítomné aj deti obžalovaného, pretože v tento deň bolo súdom určené stretnutie obžalovaného s nimi a matka ich sem priviedla. Ďalej obžalovaný uviedol, že peniaze vo výške 14.500 Eur mal požičané od kamaráta H., ktorý je Egypťan a cestuje po celom svete. Tomuto povedal, že peniaze potrebuje pre deti a následne za tri mesiace mu peniaze vrátil po tom, ako mu Z. ambasáda vyplatila 15.766 Eur.
Na tomto hlavnom pojednávaní bola opätovne vypočutá aj matka detí, pani R. Y., ktorá doplnila svoju predchádzajúcu výpoveď v tom smere, že syn P. nastupuje v tomto školskom roku do prvého ročníka na Strednej združenej škole priemyselnej, dcéra R. nastupuje do tretieho ročníka osemročného gymnázia a dcéra X. nastupuje do tretieho ročníka na základnej škole. Vzhľadom na vek detí výdavky na ich výživu a výchovu od určenia poslednej vyživovacej povinnosti podstatne vzrástli. Čo sa týka stretnutia s obžalovaným v Obchodnom dome H. dňa 11.03.2012, k stretnutiu skutočne došlo za prítomnosti ich detí, pretože v tento deň mali súdom určené stretnutie obžalovaného s deťmi v Obchodnom dome H.. Obžalovaný prišiel na dvoch osobných motorových vozidlách, druhé vozidlo riadila neznáma osoba - muž, ktorý sa nezúčastnil ich rozhovorov. Jedno z áut bolo Peugeot 406, ktorý bol písaný na dopravnom inšpektoráte na poškodenú s tým, že obžalovaný na stretnutie doniesol písomnú dohodu o tom, že jej odovzdáva toto vozidlo a že on bude ďalej v súvislosti s vozidlom platiť všetky povinné platby a starať sa o servis auta. Túto dohodu popísala, avšak táto dohoda končila slovami „STK a EK.“ Ďalší text na dohode uvedený nebol. Svedkyňa dohodu popísala, pričom nepreberala od obžalovaného žiadne peniaze. V kaviarni nesedeli žiadni iní ľudia, okrem jej detí, pri tejto dohode nebol ani E. Y.. Svedka K. J. v živote nikdy nevidela. Dňa 28.05.2012, teda po podpise tejto dohody mali pojednávanie ohľadne výživného, kde obžalovaný nespomínal, že by jej mal vyplatiť 11.03.2012 sumu 14.500 Eur.
Na tomto hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok J. K., ktorý uviedol, že je dlhoročný priateľ s obžalovaným, pričom bol svedkom ako sa dňa 11.03.2012 okolo 15,00 - 16,00 hod. stretol obžalovaný s matkou detí v kaviarni v Obchodnom dome H., neboli tam prítomné žiadne deti a svedok
sedel v kaviarni asi dva stoly od nich. Obžalovaný sa rozprával s pani Y., odovzdal jej obálku, v ktorej sa nachádzali samé 500 - eurovky, menovaná ich vytiahla, prepočítavala a potom ich vložila naspäť do obálky. Po ich rozhovore odišli preč na parkovisko, kde išiel svedok za nimi, rozprávali sa pri aute a obžalovaný ukazoval matke detí množstvo potravín v aute, pričom ona na tomto aute odišla preč. Nevšimol si v kaviarni žiadne ďalšie osoby.
Na hlavnom pojednávaní dňa 13.10.2016 bola vypočutá svedkyňa H. L., ktorá vypovedala, že dňa 11.03.2012 sa stretla náhodne s obžalovaným v Obchodnom dome H.. Auto mal zaparkované pred obchodným domom, pričom spolu s ním na druhom aute prišiel ďalší muž, ktorý sa tam prechádzal. Obžalovaný jej povedal, že sa tu má stretnúť s bývalou družkou, pani Y., ktorej chce dopredu vyplatiť peniaze, aby mal pokoj, lebo chce ísť do Z. a tiež povedal, že jej chce vydať auto, ktoré je zaparkované pred obchodným domom. Svedkyňa videla, že v kufri vozidla mal obžalovaný potraviny. Išla sa pozrieť na stretnutie obžalovaného s pani Y. v kaviarni R. v obchodnom dome aj s dvojročnou dcérkou. Sadli si k ďalšiemu stolu, asi 4m od stola, kde sedel obžalovaný s pani Y.. Nikto iný pri nich nesedel a neboli tam ani deti obžalovaného. Na stole pred nimi boli položené kľúče od vozidla. Videla ako si pani Y. prevzala od obžalovaného obálku, do ktorej sa pozrela, peniaze nevyťahovala z obálky, ale svedkyňa videla, že v obálke sú 500 eurové bankovky. Ich počet nevidela. Žiadne písomnosti obžalovaný nedával podpisovať pani Šebákovej a za jej prítomnosti sa obžalovaný s inou osobou nestretol.
Na hlavné pojednávanie súd predvolala aj svedka Ing. E. F., avšak súdu bolo oznámené, že tento svedok zomrel, na základe zaslaného úmrtného listu.
Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P 96/2011 zo dňa 28.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.09.2012 súd zistil, že maloleté deti P., R. a X. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec detí - obžalovaný je povinný platiť pre maloletého P. výživné po 120,- € mesačne, pre maloletú Sofiu výživné 100,- € mesačne a pre maloletú Najmu výživné 80,- € mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od 01.11.2010. S pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P 406/2012 najmä z rozsudku zo dňa 04.07.2013 súd zistil, že obžalovaný podal návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu sp. zn. 31P 406/2012 zo dňa 04.07.2013 zamietnutý, rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.08.2013. Z obsahu predmetného rozhodnutia súd zistil, že obžalovaný podával návrh v čase, keď už reálne nepodnikal a chcel živnosť zrušiť, mal pozastavené prevádzkovanie živnosti. Od 03.10.2012 do konca apríla 2013 bol práceneschopný, ktorá práceneschopnosť mu bola spôsobená napadnutím inou osobou. Podľa jeho vyjadrenia v tomto konaní, v roku 2000 predal penzión K. v V. za sumu 77.630,29 €, z predaja penziónu kúpil na P. ul. v V. zariadenie bytu vo výške 23.235,- €, za sumu 9.958,18 € autá a to Favorit, Mazdu 323, Opel Omega, Nisan Terano, Peugeot 406, pričom tieto autá kúpil matke detí, ktorá s nimi disponovala. Momentálne sa dostal do finančných problémov, je bez príjmu, pretože jeho pracovný pomer v obch. spol. C. s.r.o. so sídlom v Z., kde pracoval ako manažér a dosahoval priemerný mesačný zárobok 420,- € ukončil dohodou ku dňu 28.02.2013. Zo správy Z. ambasády v Bratislave bolo súdu oznámené, že otcovi detí bol poskytnutý príspevok vo výške 15.776,- € ako pomoc v ťažkej situácii, problémoch, ktoré v danej dobe mal. Ďalej bolo súdu oznámené, že Z. štát ani Z. veľvyslanectvo neposkytlo žiadne finančné prostriedky na deti a ich matku, ani neposkytuje a v budúcnosti poskytovať nebude. Súd preto v rozhodnutí konštatoval, že neuveril tvrdeniam otca, že matke odovzdal 14.500,-€, ktoré by využívala na pokrytie potrieb detí. Zároveň sa v rozhodnutí konštatuje, že zníženie výživného by bolo absolútne v rozpore so záujmami mal. detí, naopak zmena pomerov na strane detí P. a R. by odôvodňovali zvýšenie výživného.
K osobe obžalovaného súd zistil, že tento bol jedenkrát súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T 232/00 zo dňa 30.05.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.02.2007, pre trestný čin vydierania a iné a bol mu uložený nepodmienečný trest vo výmere troch rokov so zaradením do I. NVS, z výkonu ktorého bol dňa 24.04.2007 podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe z podmienečného prepustenia sa osvedčil 18.12.2010.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom jeho dlh na výživnom vrátane mesiaca november 2016 predstavuje čiastku 13.860 Eur. Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčený výpoveďou matky detí R. Y. a zároveň listinnými dôkazmi, najmä rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P 406/2012 zo dňa 04.07.2013, ako aj jeho vlastnou výpoveďou, z ktorej
vyplýva, že doteraz za žalované obdobie uhradil matke detí celkom sumu 2.040,- €. Súd neuveril jeho tvrdeniu, že matke detí z titulu výživného mal dňa 11.03.2012 vyplatiť sumu 14.500,- €. Jeho výpoveď v tomto smere nekorešponduje výpovediam svedkov, ktorý mali byť podľa jeho tvrdenia dňa 11.03.2012 prítomní v Obchodnom dome H., kde podľa neho, za prítomnosti jeho detí nielenže vyplatil poškodenej sumu 14.500 Eur, ale zároveň matka detí mala podpísať „dohodu“ za prítomnosti svedka E. Y., ktorého podpis a následne aj podpis obžalovaného bol overený na notárskom úrade dňa 15.03.2012, pričom podpis poškodenej overený nebol. Obžalovaný jednoznačne uviedol, že svedok Ing. E. F. nebol prítomný pri vyplatení tejto sumy. Z výpovede samotného svedka toho času nebohého Ing. F., ktorú súd vyhodnotil ako nevierihodnú vyplývalo, že sumu 14.500 Eur mala poškodená prebrať od obžalovaného na Z. ambasáde. Svedkyňa a poškodená pani Y. potvrdila, že uvedeného dňa došlo za prítomnosti detí k stretnutiu s obžalovaný, pričom podpisovala „dohodu“ ohľadne darovania osobného motorového vozidla Peugeot 406, avšak dohoda končila slovami „STK a EK“, pričom text za týmito slovami musel byť následne dopisovaný. Pri podpise tejto „dohody“ nebol prítomný žiadny pán Y.. Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jej výpovede, na rozdiel od výpovedí tzv. „tajných svedkov“ podľa obžalovaného, a to svedka K. J. a H. L., ktorí mali byť prítomní podľa vyjadrenia obžalovaného jeho stretnutia s poškodenou v kaviarni R., kde mali vidieť ako obžalovaný odovzdal poškodenej jednak peniaze, a ako mala podpísať aj predmetnú dohodu. Z výpovede týchto svedkov vyplýva, že obaja vypovedali účelovo v snahe pomôcť obžalovanému, avšak ich výpovede sa nezhodujú s výpoveďou obžalovaného. Ani jeden z týchto svedkov nevidel, že by pani Y. podpisovala nejakú písomnosť, navzájom o sebe nevedeli a zhodne tvrdili, že deti obžalovaného v kaviarni neboli prítomné, hoci obžalovaný potvrdil, že jeho deti sa tam nachádzali. Svedkyňa L. videla, ako sa poškodená pozerala do obálky s peniazmi, ktoré nevyberala a hoci sama sedela pri inom stole, asi vo vzdialenosti štyroch metrov videla, že sa v obálke jednalo o 500 - eurové bankovky. Naproti tomu svedok K. J. mal vidieť, ako poškodená vybrala peniaze z obálky a tieto prepočítavala. Zároveň z čestného prehlásenia, ktoré podpísala svedkyňa L. na č.l. 50 vyplýva, že táto mala vidieť aj odovzdanie vozidla auta Peugeot 406 poškodenej, pričom z výpovede tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní len vyplynulo, že videla na stole v kaviarni položené kľúče od auta. Touto skutočnosťou sa zaoberal v konaní 31P 406/2012 tiež Okresný súd Trenčín. Obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní, bol jeden mesiac vedený na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bola mu jedenkrát vyplatená dávka v hmotnej núdzi vo výške 118,- €. Následne bol pre nespoluprácu vyradený z evidencie. Obžalovaný si neplnil riadne a v plnej výške vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom, hoci mu táto bola určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P 96/2011 zo dňa 28.05.2012, právoplatným dňa 25.09.2012 a vykonateľným 22.06.2012, vo výške 120,- € pre mal. P., 100,- €, pre mal. R. a 80,- € pre mal. X. mesačne. Návrh obžalovaného na zníženie výživného mu bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P 406/2012 zo dňa 04.07.2013 zamietnutý.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené pomery oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a maj. Pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez ďalšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí, v záujme ich náležitého a duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. Obžalovaný ukončil pracovný pomer u obch. spol. C. s.r.o. Z. dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.11.2012 a jeho pracovný pomer skončil ku dňu 28.02.2013. Súd má za to, že obžalovaný sa vzdal výhodnejšieho zamestnania v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dobrovoľne sa zriekol pravidelného mesačného príjmu a zapríčinil svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný bol povinný plniť si naďalej vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom tak, ako mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P 96/2010. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky žalovaného prečinu v zmysle § 207 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. pretože najmenej tri mesiace v období troch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti a skutku sa dopustil závažnejším spôsobom konania, a to na viacerých osobách.
Pri rozhodovaní o výške trestu súd okrem iného prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti prihliadol na jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 psím. j) Tr. zák., teda že pred spáchaním tr. činu viedol riadny život. Z prevedeného dokazovania je však zrejmé, že obžalovaný dlhodobo viac ako tri roky si účelovo neplní svoju vyživovaciu povinnosť k svojim trom maloletým deťom, hoci najmä u syna P. a dcéry R. došlo k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného, a preto súd konštatuje, že účel trestu by v tomto prípade nebol vzhľadom na postoj obžalovaného splnený uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, ale je potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý trest zodpovedá individuálnej aj generálnej prevencii.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin súd ho zaradil v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh obžalovaného na výživnom nemá z hľadiska trestnoprávneho vyplývajúceho z tr. zákona povahu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.