Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11P/142/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. U. XXXX/ X a L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, t.č. bytom P., X. D. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ - otec podal dňa 11.07.2016 na tunajší súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, ktorý odôvodnil tým, že sa nemôže zaradiť do normálnej práce, robí len pár hodín týždenne, má veľký problém zaplatiť podnájom a vyžiť. Pracoval na stavbe dva mesiace, pričom ich tam vôbec nezaplatili, dali im po 150 eur, ktoré použil na nájom. Svoj návrh na zníženie odôvodňuje aj tým, že matka mu vôbec neumožňuje stretávať sa so synom už viac ako dva roky. Preto žiada znížiť vyživovaciu povinnosti zo sumy 100 eur na sumu 30 eur mesačne. 2. Na pojednávaní dňa 06.09.2016 otec uviedol, že aktuálne čo sa týka osobného stavu je rozvedený, žije sám, pričom žil v manželskom zväzku s C. U. a rozsudok o rozvode sa ešte právoplatným nestal, mal byť právoplatný asi tento týždeň. Rozvod prebehol na Okresnom súdu Partizánske, ktorý vyhovel návrhu manželky a ich manželstvo bolo rozvedené, toto manželstvo bolo bezdetné. S manželkou žil v spoločnej domácnosti do januára 2016, odvtedy s ňou nežije v spoločnej domácnosti, býva na adrese X. D. XXXX/ XX, P. a to v nájomnej garsónke, za ktorú mesačne platí 200 eur, kde sú započítané aj energie a všetky ostatné náklady. Nájomnú zmluvu má uzatvorenú s prenajímateľom - fyzickou osobou, je uzatvorená na dobu neurčitú. On tam však už bývať nebude, nakoľko sa zajtra sťahuje do Českej republiky za prácou, kde má prisľúbenú prácu u zamestnávateľa Nubea s.r.o., Prostějov, Dolní 3137/100, 796 01 Prostějov. Aktuálne je nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce. Nepracuje ani vo firme Taxim, kde ukončil dohodu o pracovnej činnosti minulý mesiac - august 2016. Tu dosahoval príjem cca 80 eur. On má dlhy, ktoré spočívajú v dlhoch voči nebankovým spoločnostiam, kde sa vedie exekučné konanie a to v troch prípadoch, ktoré spláca po 5 eur mesačne, kde zvyšky dlhov v jednotlivých prípadoch sú 7.000 eur - tieto exekučné konania sú celkove u troch exekútorov. Iné dlhy a pôžičky nemá. Nemá ani náklady na telefón, nie je vlastníkom motorového vozidla, ani nehnuteľného majetku. Vyživovaciu povinnosť má len k mal. W. v sume 100 eur mesačne. Neplatí žiadne odvody do sociálnej ani zdravotnej poisťovne. Je vedený na ÚPSVaR Topoľčany, kde sa chodí pravidelne hlásiť. On čo sa týka hradenia jeho nákladov na domácnosť a celkove aj platenia dlhu, ktorý má, vzhľadom na príjem, ktorý mesačne dosahoval 80 eur si platí tak, že si požičal peniaze od fyzických osôb, ktoré mená označiť vie, ale nebude ich uvádzať a z ktorých súm si hradí tieto podlžnosti. Z týchto požičaných súm nemohol hradiť výživné v sume 100

eur mesačne. Na výživné neposiela však žiadnu sumu, ani sumu minimálneho výživného, ani sumu 30 eur, z dôvodu, že nemá na to peniaze. V čase poslednej úpravy výživného - na okolnosti určenia sumy 100 eur si nepamätá, nevie či pracoval alebo u ktorého zamestnávateľa, alebo či bol nezamestnaný. On odchádza do Českej republiky zajtra za prácou, t.j. dňa 07.09.2016, žiada odročiť pojednávanie aspoň na dobu jedného mesiaca pokiaľ by tam začal pracovať, k budúcemu pojednávaniu predloží rozsudok Okresného súdu Partizánske o rozvode manželstva. 3. Matka na pojednávaní dňa 06.09.2016 uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, aktuálne je zamestnaná u zamestnávateľa Y. F., Obchodný dom Jednota ako predavačka, kde má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, kde dosahuje príjem mesačne cca 170 eur aj s daňovým bonusom, kde robí na menší počet hodín, nakoľko je poberateľkou 165 eur čiastočného invalidného dôchodku. Aktuálne býva na adrese J. U. XXXX/X, Z., čo je 3 izbový byt, kde býva s maloletým a jej rodičmi - E. a R. Y., kde hradia náklady na domácnosť spoločne, ona platí 170 eur mesačne, kde je zahrnutá suma za nájom a energie. Rodičia sú starobní dôchodcovia, pričom nevie v akej výške presne poberajú dôchodok, mama cca 300 eur a otec približne rovnako. Ona platí po 9 eur mesačne maloletému telefón, tablet 11 eur mesačne, čo bolo v rámci akcie z O2. Platí spoločnú pôžičku, ktorú mala s navrhovateľom po 5 eur mesačne, čo je exekúcia, kde zvyšok pôžičky nevie, exekútorka je JUDr. Stodolová z Nitry a Ing. Strieška, kde platí druhú pôžičku takisto po 5 eur. Maloletý navštevuje 6. ročník ZŠ Škultétyho v Z., je zdravý, nemá zvýšené náklady s jeho zdravotným stavom. Maloletý má obedy v školskej jedálni cca 20 eur, ZRPŠ 10 eur jednorázovo, maloletý má náklady na hokej mesačne 40 eur, pričom tento náklad sa platí 120 eur štvrťročne - čo je poplatok hokejovému klubu. Ona poberá náhradné výživné v sume 100 eur vyplácané úradom práce, nakoľko navrhovateľ si neplatí žiadne výživné, náhradné výživné poberá cca od roku 2012. Maloletý chodí na hokejbalový krúžok, kde platí 6 eur mesačne, pričom má náklady v spojitosti so zakupovaním hokejovej výstroje. V čase posledného určenia výživného pracovala určite, avšak už bola osobou čiastočne invalidnou a poberala čiastočný invalidný dôchodok cca 140 eur mesačne. Ona dáva maloletému vreckové 1,50 - 2 eur denne, nakoľko chodí až večer domov. 4. Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že sa pridržiava písomne podanej správy zo dňa 05.09.2016. Vzhľadom k tomu, že zníženie vyživovacej povinnosti nie je v záujme maloletého dieťaťa, doporučuje ho zamietnuť. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8C/197/2006 zo dňa 30.11.2006 bolo manželstvo rodičov mal. W. rozvedené a mal. W., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné v sume 1.500 Sk. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/485/2010 zo dňa 09.02.2011 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné otcovi na mal. W. zo sumy 50 eur na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2011. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. z. 9P/161/2013 zo dňa 29.11.2013 bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2014. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11P/98/2015 zo dňa 18.02.2016 bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnutý, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2016. Z odôvodnenia tohto rozsudku okrem iného vyplýva, že súd nezistil na strane otca takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti, a to preto, že v čase poslednej úpravy výživného bol dobrovoľne nezamestnaný, resp. vzhľadom na deklarované výdavky otca mal súd za preukázané, že vzhľadom k jeho príjmu musí dosahovať aj príjem z iného zdroja aby tieto výdavky a pohľadávky kryl. Okrem toho otec nepreukázal sa dôkazmi, ktoré by preukázali, že si hľadá riadne zamestnanie, resp. je aktívny pri hľadaní zamestnania na trhu práce. V čase poslednej úpravy výživného bol otec maloletého dieťaťa nezamestnaný už štyri roky, nepoberal žiadne sociálne dávky a jediným zdrojom jeho príjmu bol príjem ako pomocníka na stavbách. Žil v spoločnej domácnosti s priateľkou v podnájme a v spoločnej domácnosti žili aj ďalšie dve deti z jej manželstva, pričom vyživovaciu povinnosť mal len k mal. W.. Aktuálne otec je naďalej nezamestnaný, pričom jeho manželstvo s C. U. bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3C/19/2016 zo dňa 25.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2016. Ako sám uviedol naposledy bol príležitostne brigádne zamestnaný ako robotník na stavbe, resp. u zamestnávateľa Taxim s.r.o., kde v mesiaci apríl dosiahol mzdu 40,34 eur, v mesiaci máj a jún 88,74 eur a v mesiaci júl mzdu 84,70 eur, býva v garsónke, za ktorú mesačne platí sumu 200 eur vrátane energií. V čase poslednej úpravy výživného matka bola od 15.10.2010 dlhodobo práceneschopná keďže utrpela pracovný úraz a vyživovaciu povinnosť mala len k mal. W..

Aktuálne matka je naďalej poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 163,30 eur, čo preukázala listinným dôkazom na č.l. 14-15, naďalej býva s mal. W. v 3 izb. byte u starých rodičov R. a E. Y., ktorí sú dôchodcovia, pričom v spoločnej domácnosti býva aj syn z prvého manželstva matky E. K.. Matka platí svojim rodičom na energie a nájom sumu 170 eur mesačne a je naďalej zamestnaná u zamestnávateľa Y. F. ako predavačka na dobu neurčitú, kde má príjem 170 eur aj s daňovým bonusom, kde robí na menší počet hodín, nakoľko je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku. V čase poslednej úpravy výživného mal. W. navštevoval MŠ v Z. na Tríbečskej ulici a v tom čase aktívne športoval - hral hokej. Aktuálne mal. W. navštevuje 6. ročník ZŠ Škultétyho, kde navštevuje hokejovú triedu, pričom má hokejové tréningy 4x do týždňa. Zároveň sa stravuje v škole, kde mu matka za obedy platí cca 20 eur, pričom otec maloletého nekontaktuje, nenavštevuje, ani neobdaruváva a matka poberá náhradné výživné z ÚPSVaR Topoľčany od 01.02.2012, pričom matka maloletému platí štvrťročne sumu 120 eur ako poplatok hokejovému klubu, čo preukázala listinným dôkazom na č.l. 27 a zároveň mu platí poistku v poisťovni Allianz vo výške 25,50 eur mesačne. 6. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

7. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

8. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,

odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).

9. Neprimerané majetkové riziká sú determinované pomerom medzi možnosťou získať majetkový prospech určitej hodnoty a rizikom straty v prípade neúspechu. Neprimeranosť sa však môže vzťahovať aj na hodnotu potencionálneho neúspechu v porovnaní s majetkom povinného ako celkom. Za neprimerané majetkové riziko môže súd považovať aj inak bežné záväzky pokiaľ presahujú svojou výškou dokladované možnosti povinného a to aj napr. hypotekárny úver na zabezpečenie bývania s poukazom na výšku splátky. V takomto prípade má súd možnosť ich zohľadniť v celkovej životnej úrovni povinného alebo na ne môže prihliadať ako na neprimerané majetkové riziko.

10. Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Súd zistil, že došlo k zmene pomerov na strane účastníkov a to najmä na strane mal. W., ktorý v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval MŠ. Aktuálne navštevuje 6. ročník ZŠ, čo je závažná zmena, za ktorú sa vždy v praxi považuje prechod na iný stupeň školskej dochádzky, v tomto prípade z predškoláka na prvý stupeň, s čím sú bezprostredne vždy spojené zvýšené náklady, jednak jednorazové, ako aj ďalšie povinné platby a tak isto ako aj zvýšené náklady na zakupovanie školských pomôcok, najmä pred začiatkom školského roka, ktoré matka preukázala písomnými dokladmi na č.l. 24,25,27. Tak isto aj na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že sa u tejto znížila pracovná schopnosť, čo preukázali listinné dôkazy na čl. 78 pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11P/134/2014, z čoho je zrejmé, že matka má obmedzenú pracovnú schopnosť aj uplatniť sa na trhu práce. Otec ako základný dôvod návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti uviedol skutočnosť, že aktuálne je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a pracuje iba na dohodu s mesačným zárobkom aktuálne vo výške cca 80 eur. Tu však poukazuje súd na skutočnosť, že navrhovateľ v čase poslednej úpravy výživného bol dobrovoľne nezamestnaný a to až po dobu 4 rokov a jediným jeho zdrojom bol príjem ako pomocníka na stavbách. Súd aktuálne skúmal aj to, čo povinný, resp. navrhovateľ skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce, pričom má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby dosahoval vyšší príjem, než aktuálne dosahuje, t.j. 80 eur mesačne, nehľadiac na to, že príjem ktorý dosahuje otec nepostačuje ani na to, aby pokrýval základné výdavky, ktoré otec deklaroval pri svojom výsluchu a je teda zrejmé, že na strane otca musia byť aj iné príjmy, ktoré dosahuje, aby nimi kryl svoje výdavky a pohľadávky. Len platba na nájomnom spoločne s platbami do spoločností, kde je otec dlžníkom sú úhrnne mesačne vo výške 229 eur, pričom jeho mesačný príjem je okolo 80 eur. Okrem toho písomné dôkazy na čl. 42, 46, 58, 67 zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11P/98/2015 preukazujú, že otec doposiaľ hľadanie zamestnania riadne nepreukázal, resp. nebol aktívny pri jeho hľadaní, nakoľko predložil súdu iba 4 potvrdenia o hľadaní si práce, z čoho aj súd usudzuje, že toto nemožno považovať za dostatočný záujem o prácu a hľadanie si zamestnania, na čom nemení nič ani skutočnosť, že otec doložil doklad na čl. 29, z ktorého vyplýva, že v štyroch prípadoch sa o zamestnanie u pracovných subjektov zaujímal. Aj pri výsluchu otec uviedol, že bola mu poskytnutá práca v Českej republike, avšak túto odmietol, nakoľko platby za ubytovanie by presahovali príjem, ktorý by mal dosiahnuť. Avšak o tejto skutočnosti nepredložil žiadne písomné dôkazy. S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 376 ods. 1,2 ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.