Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/733/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Kooperatívy poisťovne a.s. Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, proti žalovanému U. U., o zaplatenie 2.209,85 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.7.2015 č.k. 1C 151/2011-262 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v prevyšujúcom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.983,-eur a na trovách konania sumu 118,50 eura, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu na trovách konania sumu 21,67 eura a vyslovil, že vo vzťahu k žalovanému štát nemá právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom náhrady poistného plnenia. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný dňa 1.8.2008 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej nákladným motorovým vozidlom značky Avia pri cúvaní zachytil zaparkované osobné motorové vozidlo značky Citroen Xara. V dôsledku tejto škodovej udalosti žalobkyňa vyplatila poškodenému G.. U. O. poistné plnenie v sume 2.209,85 eura dňa 27.8.2008. Žalovaný po dopravnej nehode nezastavil a z miesta nehody odišiel a následne bol zastavený hliadkou polície a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo bezdôvodne odmietol.

2. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobkyne je čiastočne dôvodný. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 12 ods. 2 písm. h/ zákona č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého poisťovateľ má proti poistenému ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. Súd ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci sú splnené predpoklady pre vznik nároku žalobkyne ako poisťovateľa na náhradu poistného plnenia voči žalovanému ako poistenému, ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Pri určení rozsahu výšky škody vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Onderuša, ktorý vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla pri dopravnej nehode stanovil škodu vo výške 1.983,-eur vrátane DPH. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku do výšky 2.209,85 eura súd žalobu zamietol. Rovnako zamietol aj žalobu v časti ohľadom príslušenstva, ktorý požadovala žalobkyňa z dôvodu omeškania žalovaného s platením peňažného záväzku vo výške 8,5% z dlžnej sumy od 10.10.2008 do zaplatenia. V tejto časti súd zamietajúcu časť výroku odôvodnil tým, že žalobkyni nepriznal úroky z omeškania, pretože výška náhrady škody bola ustálená až v tomto konaní (podaným znaleckým posudkom).

3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku zmenil a priznal jej požadovaný úrok z omeškania a trovy konania v plnej výške. V odvolaní uviedla, že znaleckým dokazovaním sa v priebehu konania iba upresnila výška žalovaného nároku a teda žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku v rozsahu 1.983,-eur už od momentu, ako je uvedené v samotnom žalobnom návrhu (od 10.10.2008 ) a nie až od momentu vyhotovenia, resp. doručenia súdnoznaleckého posudku. Vo vzťahu k trovám konania uviedla, že súd o trovách konania mal rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p..

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie v plnom rozsahu zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa jeho názoru nie je dôvod na podané odvolanie, pretože súd vec správne právne posúdil a taktiež ohľadom trov konania správne postupoval, keď vzal do úvahy všetky vykonané dôkazy i právne postavenie žalovaného.

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ak pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky vychádzal z názoru, že žalobkyňa nemá právo na úroky z omeškania „pretože výška náhrady škody bola ustálená až v tomto konaní (podaným znaleckým posudkom )“.

8. Podľa § 517 ods. 1 Obč. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní, ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote.

9. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa § 559 ods. 2 Obč. zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

11. Podľa § 563 Obč. zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

12. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlh musí byť splnený riadne a včas a vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Preto ak sa dlžník ocitne s plnením peňažného dlhu v omeškaní, je veriteľ oprávnený požadovať od neho úroky z omeškania resp. poplatok z omeškania.

13. Z uvedeného je teda zrejmé, že úroky z omeškania možno veriteľovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Ustálenie výšky náhrady škody nemá vplyv na počiatok resp. dĺžku omeškania veriteľa.

14. Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobkyne ohľadom príslušenstva pohľadávky - úroku z omeškania vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru, keď nepriznanie úroku z omeškania odôvodnil tým, že výška náhrady škody bola ustálená až v samotnom konaní - podaným znaleckým posudkom. Uvedený právny názor súdu prvej inštancie nemožno považovať za správny, preto za predčasné, a teda aj nesprávne treba považovať jeho rozhodnutie v zamietajúcom výroku ohľadom nepriznania príslušenstva pohľadávky.

15. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 2 písm. c/ C.s.p. napadnuté rozhodnutie v zamietajúcom výroku zrušil, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho názoru nevykonal dôkazy na posúdenie nároku žalobkyne ohľadom príslušenstva pohľadávky.

16. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok žalobkyne ohľadom príslušenstva a zamerať dokazovanie na zistenie či a kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

18. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).