Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Petra Šama, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, B.. S. Q., C.. XX.X.XXXX a B.. T. Q.I., C.. XX.X.XXXX, L. S. M. B., zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov matky: B.. A. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. H. XXX, zastúpenej JUDr. Dušan Kmec, advokát, M. R. Štefánika 2465, Vranov nad Topľou a otca: Y.. W. Q.I., C.. X.XX.XXXX, S. N. XXX/XX, A., zastúpeného JUDr. Branislav Kahanec, advokát, Vajanského 33, Prešov, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6P/13/2015-232 zo dňa 9.6.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o úprave styku otca s B. S. Q., C.. XX.X.XXXX a B. T. Q., C.. XX.X.XXXX, ktorý rozširuje tak, že otec j e oprávnený sa s oboma maloletými deťmi stýkať, okrem času určeného rozsudkom súdu prvej inštancie, aj každý párny týždeň v roku v pondelok od 15.00 hod. do 18.00 hod..

II. V celom rozsahu p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol takto:

„Z v e r u j e mal. deti S. Q.I., C.. XX.X.XXXX a T. Q., C.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné na B.. S. Q., C.. XX.X.XXXX po 80,- eur mesačne a na B.. T. Q., C.. XX.X.XXXX po 50,- eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom február 2015.

Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2015 do 31.5.2016 na B.. S. Q. v sume 830,- eur a na B.. T.Š. Q. v sume 350,- eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod..

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec maloleté deti počas školského roka vyzdvihne zo školského

a predškolského zariadenia, mimo školského roka deti vydvihne pred domom kde bývajú a maloleté deti vráti matke v určenom čase.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý rok od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do 19.00 hod., každý párny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. a každý nepárny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 1.1. do 16.00 hod., každý párny rok od veľkonočného štvrtka od 9.00 hod. do veľkonočnej soboty do 16.00 hod. a každý nepárny rok od veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do veľkonočného pondelka do 16.00 hod., počas jarných prázdnin každý rok od soboty od 9.00 hod. do utorka do 16.00 hod.

Matka je p o v i n n á maloleté deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať ich pred domom kde býva a otec je p o v i n n ý maloleté deti vrátiť matke v určenom čase.

Každý z rodičov je p o v i n n ý telefonicky oznámiť druhému rodičovi vážny dôvod nemožnosti realizácie styku vždy aspoň štyri hodiny pred určeným stretnutím.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril oboch maloletých synov do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného na B.. S. sumou 170,- eur a na B.. T. sumou 130,- eur mesačne. Styk otca s maloletými synmi navrhla upraviť každý nepárny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod..

3. Otec požadoval zveriť oboch maloletých synov do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviazať platením výživného na B.. S. sumou 160,- a na B.. T. sumou 120,- eur mesačne. Styk matky navrhoval otec upraviť každý nepárny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod..

4. Kolízny opatrovník doporučil zveriť maloleté deti do starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného s prihliadnutím na jeho zárobkové a majetkové pomery. Stretávanie otca s deťmi navrhol upraviť počas víkendov, ako aj počas sviatkov a prázdnin.

5. Aplikujúc ustanovenia §§ 36 ods. 1, 62 ods. 1, 3 a 75 ods. 1 Zákona o rodine, mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, že v danom prípade je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom. Rodičia od februára 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletých synov. Deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje synom všetky ich potreby, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súdom ustanovená znalkyňa konštatovala, že maloleté deti majú vytvorený pozitívny citový vzťah k obom rodičom, ktorí obaja zvládajú dobre svoje rodičovské úlohy. Obaja rodičia spĺňajú požiadavky na potrebnú výchovu detí a ich osobnostné predpoklady sú pomerne rovnaké. Zároveň však poukázala, že matka má lepšie osobnostné predpoklady, vzhľadom na niektoré osobnostné rysy otca (napr. tendencie k citovému chladu, fantazijné produkcie v popredí pri riešení záťažových situácií, výbušnosť). S prihliadnutím na úzku citovú naviazanosť súrodencov odporúčala u oboch maloletých realizovať rovnakú starostlivosť. Nízky vek B. T. podľa odborného názoru psychologičky nie je ešte vhodný pre striedavú osobnú starostlivosť.

6. S poukazom na závery súdneho znalca, ako aj závery prezentované kolíznym opatrovníkom, súd prvej inštancie považoval za vhodné a v záujme maloletých detí ich zverenie do osobnej starostlivosti matky s tým, že upriamil pozornosť účastníkov aj na konfliktnú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá je jednou z prekážok úspešného fungovania striedavej starostlivosti.

7. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal zo zákonných kritérií a zohľadnil vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby a zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča. Predbežným opatrením bol otec zaviazaný na platenie výživného v nevyhnutnej miere, t. j. vo výške 30,- eur mesačne na jedno dieťa. Takto určené výživné však súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočné na uspokojovanie základných životných potrieb maloletých detí a podľa názoru súdu toto nezodpovedá ani zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Okrem bežných výdavkov na zabezpečenie stravy, ošatenia, obuvi a hygienických potrieb, vznikajú matke zvýšené náklady na cestovné. lieky pre deti a

školské potreby. Otec ako povinný rodič je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti R. O..U..L.., A. a v tejto spoločnosti je zároveň aj zamestnaný. Predmetná spoločnosť vykázala v roku 2014 základ dane vo výške 1.766,15 eur a v roku 2015 daňovú stratu 3.742,13 eur. Otec vo výpovedi potvrdil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem dosahuje výšku okolo 200,- eur. Súd pri určovaní výšky výživného nezohľadňuje len zárobok, ktorý je v súdnom konaní preukázaný, ale vychádza z celkových schopností a možností rodiča pracovať, dosahovať príjem, aj z objektívnej situácie na trhu práce. Otec je mladý, schopný pracovať, má vysokoškolské vzdelanie aj pracovné skúsenosti zo zahraničia, ovláda cudzí jazyk, nemá žiadne zdravotné obmedzenia. Ak naozaj obchodná spoločnosť otca v podnikaní nedosahuje príjem, otcovi nič nebráni vykonávať inú prácu, zamestnať sa. Otec si musí byť vedomý jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a k tejto otázke pristúpiť zodpovedne.

8. Súd prvej inštancie zaviazal otca platením výživného na syna S., ktorý je žiakom základnej školy, v sume 80,- eur a na B. T., ktorý navštevuje materskú školu, v čiastke 50,- eur mesačne, počnúc mesiacom február 2015, keď od tohto mesiaca už rodičia spoločne nezabezpečovali výživu svojich detí. Vzhľadom na výšku zameškaného výživného na obe maloleté deti spolu vo výške 1.180,- eur, súd umožnil otcovi tento dlh zaplatiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

9. Podľa súdu prvej inštancie je v záujme zdravého fyzického aj psychického vývoja maloletého dieťaťa, aby udržiavalo a rozvíjalo vzťah aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Pozitívny vzťah maloletých detí k otcovi bol potvrdený v správach kolízneho opatrovníka a vyplýva aj zo záveru znaleckého posudku. Realizácia styku s otcom vplýva na deti pozitívne, poskytuje maloletým možnosť spoznávania iného modelu správania, získavanie iných zážitkov. S poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie upravil styk otca s deťmi každý nepárny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a každý párny týždeň v roku, s prihliadnutím na pracovnú dobu matky, v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že v tento deň otec maloleté deti počas školského roka vyzdvihne zo školského a predškolského zariadenia. Vzhľadom na nízky vek maloletých detí súd toho času upravil stretávanie počas letných prázdnin jeden týždeň v mesiaci júl a jeden týždeň v auguste. Stretávanie počas sviatkov a jarných prázdnin súd prvej inštancie stanovil tak, aby deti sviatočné chvíle a jarné prázdniny mali možnosť stráviť s oboma rodičmi. Súd takúto úpravu stretávania otca so synmi považoval toho času za optimálnu, zohľadňujúcu čo najlepší záujem maloletých. Ak bude stretávanie prebiehať v pokojnej atmosfére, na prospech detí, s pribúdajúcim vekom maloletých bude možné stretávanie rozšíriť, prípadne upraviť iným spôsobom.

10. Keďže komunikácia matky a otca nie je v súčasnosti optimálna, na žiadosť oboch rodičov im súd prvej inštancie uložil povinnosť telefonicky sa informovať o nemožnosti realizácie styku štyri hodiny vopred.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

12. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí, a to proti všetkým jeho výrokom, keď navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby rozsudok zmenil a zveril maloleté deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

13. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, medzi iným aj znaleckým posudkom č. X/XXXX znalkyne M.. O. O.Á., so záverov ktorej znaleckého posudku vyplýva „pozitívna väzba oboch maloletých detí, tak k ich matke, ako aj k otcovi. Predpoklady pre výchovu detí, vzhľadom na citovú náklonnosť a osobnostné predpoklady, sú u obidvoch rodičov pomerne rovnaké a vyrovnané. Striedavá starostlivosť oboch rodičov je vzhľadom k dennému režimu a zdravému fyzickému vývoju maloletých detí primeraná“. Napriek skutočnosti, že u oboch rodičov sú vytvorené vhodné podmienky na zverenie do striedavej starostlivosti, súd rozhodol o ich zverení do osobnej starostlivosti matky, pričom takýto názor je podľa otca v rozpore so záujmami maloletých detí. Z rozsahu upraveného styku vyplýva (rozsah týkajúci sa stretávania v riadne dni, nie v sviatky a prázdniny), že on ako otec maloletých detí, ktorý má rovnaké rodičovské práva a povinností ako matka maloletých detí, ktorý má vytvorené podmienky a predpoklady pre zverenie maloletých do striedavej starostlivosti, sa môže s nimi stretávať 14,88 % mesačného času. Takýto rozsah úpravy vzhľadom na potreby maloletých detí je podľa odvolateľa značne nepostačujúci.

14. Rovnako mal otec za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav týkajúci sa jeho majetkových pomerov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že otec vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník, pričom z výpisu živnostenského registra malo vyplynúť, že jeho podnikateľská činnosť je pozastavená v období od 2.1.2014 do 2.1.2017. Uvedená skutočnosť je podľa otca nepravdivá, nakoľko tento nemal nikdy živnostenské oprávnenie a predmetná činnosť, ktorú spomína súd prvej inštancie, je živnosťou jeho otca. V priebehu konania podľa svojho vyjadrenia, riadne zdokladoval svoje majetkové pomery, pričom výška výživného stanovená v sume 80,- eur a 50,- eur mesačne, nie je podľa otca dôvodná ani vzhľadom k jeho schopnostiam a možnostiam, ani vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletých detí. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nešpecifikoval výšku výdavkov matky súvisiacu so starostlivosťou o maloleté deti a preto absentuje akákoľvek možnosť preskúmateľnosti správnosti takého výroku. V prípade, ak by sa aj matka maloletých detí mala podieľať rovnakou sumou na výžive maloletých detí, ako to otcovi určil súd prvej inštancie, výška odôvodnených potrieb maloletých detí by mala byť v sume minimálne 360,- eur mesačne. Takouto sumou sa však rodičia nikdy na výžive maloletých detí nepodieľali a ani matka v súčasnej dobe nepodieľa.

15. Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie je v tomto konaní starostlivosťou súdu o záujmy maloletých detí, ktorý aj napriek možnosti striedavej starostlivosti preferuje zverenie starostlivosti maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Podľa oficiálnych štatistík rozhodovacej činnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou, tento v roku 2014 rozhodol len v dvoch percentách o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. V 80 % zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a len v 18 % prípadu zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. Z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že aj napriek preukázaniu vhodnosti podmienok na osobnú starostlivosť zo strany odvolateľa, súd stále preferuje zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.

16. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca toto považovala za nedôvodné a účelové, pretože z doterajšieho správania sa otca k maloletým deťom od prerušenia rodinného spolužitia vyplýva, že záujem otca o osobnú starostlivosť detí je len predstieraný. V odvolaní proti rozsudku okresného súdu sa otec maloletých detí dovoláva rovnakej rodičovských práv a povinností ako matka, avšak len v tých právach a povinnostiach, na ktorých má záujem. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že otec pre maloleté deti nechodil a nestretával sa s nimi ani v termínoch určených okresným súdom v uznesení o nariadení predbežného opatrenia a v tomto spôsobe stretávania sa s deťmi pokračuje aj po vyhlásení rozsudku okresným súdom, pričom aj v termínoch, v ktorých sa otec s deťmi stretával, tieto stretnutia vo väčšine prípadov podľa vyjadrení detí prebiehali tak, že otec zaviezol deti k svojim rodičom a sám odišiel preč. O tejto skutočnosti sa matka presvedčila aj sama, keď v čase určenom na stretnutia otca s deťmi videla otca vo A. C. D. bez maloletých detí. Okresný súd správne vyhodnotil vzniknutú situáciu medzi rodičmi a ich deťmi, keď aj v zmysle záverov znaleckého posudku M.. O. O. dospel k záveru, že maloleté deti zveril do starostlivosti matky.

17. Matka zároveň vyslovila názor, že účelom podaného odvolania je oddialiť právoplatnosť rozhodnutia o povinnosti platiť výživné zo strany otca, keď výpočet, ktorý uvádzal otec, považovala matka za zjavne pomýlený a zmätočný, pretože nezohľadňoval každodennú starostlivosť matky o maloleté deti a nebral ohľad na to, že uvedenými výpočtami nie je možné nahradiť domov, lásku a pocit bezpečia v neúplnej rodine, ktoré matka deťom poskytuje. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj schopnosti a možnosti otca platiť vyššie výživné na maloleté deti, ako bolo výživné určené v uznesení o nariadení predbežného opatrenia. Tvrdenie otca, že nie je schopný platiť výživné určené vo výroku rozsudku, nie je dôvodné, pretože stav týkajúci sa jeho podnikateľských aktivít je v danom prípade možné vyhodnotiť ako neprimerané majetkové riziko, či vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, či zárobkovej činnosti, pretože ak otec v rámci podnikania vykazuje stratu, nič mu nebráni zamestnať sa v pracovnom pomere, v ktorom bude mať zabezpečený stály mesačný príjem, tak, ako to konštatuje okresný súd. Do pozornosti odvolaciemu súdu zároveň matka dáva tú skutočnosť, že otec maloletých detí v súčasnej dobe používa osobné motorové vozidlo Š. L., ktoré ponúka na predaj prostredníctvom inzerátu na inzertnej stránke, na ktorej rovnako ponúka na prenájom rodinný dom, ktorý účastníci rekonštruovali počas manželstva a v ktorom bývali do prerušenia manželského spolužitia. Tieto inzeráty podľa názoru matky potvrdzujú, že otec maloletých detí má aj iné príjmy, nielen príjmy zo spoločnosti R., O..U..L... Na základe uvedeného matka maloletých detí navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca rovnako žiadal, aby krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. K námietkam otca uviedol, že striedavú osobnú starostlivosť považuje znalkyňa vzhľadom k zdravotnému, psychickému vývinu detí za primeranú, vzhľadom na vek a citové potreby B. S. by bola primeraná vzhľadom k veku a citovým potrebám B. T. by primeraná ešte nebola. Maloleté deti sú na seba naviazané a ich osobnú starostlivosť a stretávanie sa s druhým rodičom odporúča realizovať u nich rovnako. K otázke styku poukázal kolízny opatrovník na tú skutočnosť, že v súčasnosti je otec oprávnený sa stretávať s deťmi 2krát v týždni a počas každého nepárneho víkendu. Stretávania sa však už dlhšiu dobu nerealizujú pravidelne a teda toto právo otca na stretávanie sa s deťmi nie je plne využité.

19. V otázke určenia výživného kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že určenie jeho výšky vychádza zo skutočností, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že každé má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb, bývania. Druhý z rodičov plní vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia, pričom platí, že ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti nižšia alebo rovnaká, ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume, ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa.

20. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu odporučil kolízny opatrovník odvolaciemu súdu rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť v celom rozsahu ako vene správne.

21. V súlade s § 395 ods. 1 zákona číslo 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok - ďalej len „CMP“), podľa ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, prejednal odvolanie otca odvolací súd podľa uvedenej zákonnej úpravy, nakoľko podľa doterajších predpisov, vrátane procesných, akým bol aj Občiansky súdny poriadok, sa dokončia len konania výslovne uvedené v § 396 s tým, že konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nepatrí medzi konania uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Zároveň sa odvolací súd riadil ustanovením § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie otca (§ 362 ods. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z §§ 379, 380, 381 a 383 bez nariadenia pojednávania, nakoľko na prejednanie odvolania nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem tak, ako je to uvedené v ustanovení § 375 ods. 1 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke súdu a zistil, že odvolanie otca je dôvodné len v časti jeho úpravy styku s maloletými synmi.

23. Podľa § 28 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine, rodičovské práva a povinností majú obaja rodičia až do plnoletosti dieťaťa. Reálne sa môže rodič, ktorému nebolo dieťa zverené súdom do rodičovskej starostlivosti, podieľať na jeho výchove len v čase uskutočnenia stretnutia s dieťaťom.

24. Podľa § 36 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže, aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté detí do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa

povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Zákon nemôže byť natoľko všestranný, aby postrehol všetky rozmanitosti života. Vo svetle tohto princípu prvostupňový súd správne pristupoval k veci, keď zveril oboch maloletých synov do osobnej starostlivosti matky sledujúc ich najlepší záujem, ako aj zohľadňujúc možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj denný režim maloletých, najmä pokiaľ sa týka B. T., a to aj napriek záveru znalkyne, podľa ktorej predpoklady pre výchovu detí sú u obidvoch rodičov pomerne rovnaké a vyrovnané, avšak táto vzhľadom na niektoré osobnostné rysy u otca konštatoval lepšie osobnostné predpoklady na strane matky a preto odporučila zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky zhodne s návrhom kolízneho opatrovníka maloletých detí. Je potrebné konštatovať, že vhodnosť striedavej starostlivosti znalkyňa navrhla, len pokiaľ sa týka B. S., nie však pokiaľ sa týka B. T. s tým, že vzhľadom na naviazanosť maloletých detí na seba, neprichádza do úvahy alternatíva zverenia B. S. do striedavej starostlivosti oboch rodičov a B. T. do osobnej starostlivosti matky. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň konštatuje, s dôrazom na vek maloletých detí, že by bolo nanajvýš náročné prakticky realizovať striedavú starostlivosť u oboch maloletých synov, nakoľko bydliská oboch rodičov sú od seba vzdialené a je zrejmé, že by bolo časovo náročné, aj pokiaľ sa týka maloletých detí, ich presun do školského zariadenia, pokiaľ sa týka B. S. a predškolského zariadenia, pokiaľ sa týka B. T. v čase, kedy ich mal vo svojej starostlivosti ten rodič, ktorého bydlisko sa nenachádza v mieste tohto školského, resp. predškolského zariadenia. Rovnako, už aj vzhľadom na vek, ako aj na potrebu vytvoriť stabilné rodinné zázemie, neprichádza do úvahy alternatíva, že by maloletí synovia menili školské, resp. predškolské zariadenie v závislosti od toho, u ktorého rodiča by boli práve v starostlivosti. Zároveň je potrebné konštatovať, že po opustení spoločnej domácnosti vo februári 2015 až doposiaľ, ostali obaja maloletí synovia v osobnej starostlivosti matky, ktorá ich výchovu po všetkých stránkach riadne zabezpečuje, preto súd prvej inštancie správne akcentujúc dôvod zachovania záujmov B. S. X. T. Q. rozhodol, keď zveril maloletých synov do osobnej starostlivosti matky nielen v súlade so závermi znaleckého posudku a stanoviskom kolízneho opatrovníka, ale zároveň aj v súlade s výpoveďmi samotných účastníkov tohto konania, keď matka poukázala najmä na tú skutočnosť, že v čase, v ktorom má na základe predbežného opatrenia deti vo svojej starostlivosti otec, tieto zverí starým rodičom, t. j. nevenuje sa im po celú dobu osobnej starostlivosti osobne, ale často prostredníctvom tretích osôb, prípadne vôbec nevyužíva svoj styk tak, ako je upravený predbežným opatrením.

28. Súd musí vždy prihliadať predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj to, že v prípade rozhodnutia súdu o zverení detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zákon výslovne určuje, že súd v tomto smere dbá na to, aby bolo rešpektované právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na primeraný styk s týmto maloletým dieťaťom. Správne preto prvoinštančný súd zameral svoje dokazovanie na osobnostné a povahové vlastnosti účastníkov, na existenciu citových väzieb účastníkov k maloletým deťom, vzťah rodičov k deťom, stabilitu prostredia a plnohodnotný všestranný vývoj maloletých detí, pričom je potrebné zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatovať, že aj odvolací súd, ani u jedného rodičov nezistil také osobné, či povahové vlastnosti, ktoré by ich ako rodičov z ďalšej výchovy maloletých detí diskvalifikovali, pričom obe maloleté deti majú k obom účastníkom vytvorený blízky vzťah, avšak bližšiu citovú väzbu majú k matke. Obaja súrodenci sú si vekovo blízki, majú vytvorený blízky emocionálny vzťah, preto je podľa odvolacieho súdu potrebné stabilizovať záťaž zo striedania prostredia a balansovania medzi rodičmi, u ktorých naďalej pretrvávajú výrazné rozpory, preto má aj odvolací súd za to, že doterajší spôsob realizácie starostlivosti o maloletých synov účastníkov je v ich záujme. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie, ako aj s vykonaným dokazovaním a názorom kolízneho opatrovníka, potvrdil výrok súdu prvej inštancie, ktorým zveril B. S. X. T. Q. do osobnej starostlivosti matky. Nepochybne, ako už odvolací súd uviedol vyššie, bola preukázaná veľká citová C. B. T.Š. C. O. S., kde zhodne s názorom súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že záťaž zo striedania prostredia v prípade striedavej starostlivosti a snaha vyhovieť obom rodičom, najmä pokiaľ by títo mali protichodné požiadavky, by oboch maloletých synov nadmerne stresovala. Preto s ohľadom na súrodenecký vzťah, ako aj na pocit životnej istoty, má aj odvolací

súd za to, že je potrebné zveriť oboch synov do osobnej starostlivosti matky. Uvedenú skutočnosť tiež determinuje to, že ako pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, tak aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, otec pomerne výrazne obmedzil svoj styk s oboma maloletými synmi, ktorý tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, tento realizuje len formálne, keď častokrát zverí maloletých synov starým rodičom s tým, že prípravu staršieho syna S. do školy zabezpečuje takmer výlučne matka, nikdy nie však otec maloletého.

29. Odvolací súd však akcentoval námietky otca, pokiaľ sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom úpravy styku maloletých synov s ním, ktorý tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie, považoval za nedostatočný. V tejto súvislosti nielen matka, ale aj kolízny opatrovník maloletých synov v podanom vyjadrení k odvolaniu otca nijako nenamietali prípadné rozšírenie styku vo väčšom rozsahu, než ako o tom rozhodol súd prvej inštancie, keď odvolací súd považuje za potrebné uviesť, pokiaľ matka poukazovala na skutočnosť, že otec svoj styk s maloletými synmi nerealizuje v celom rozsahu tak, ako bol predbežne určený nariadeným predbežným opatrením, že takto určený styk je právom rodiča, ktorý ho môže, ale nemusí využiť. Čiže je len na ňom, či styk realizuje v plnom rozsahu tak, ako bol upravený súdom, ale potom, ako to bolo aj v prejednávanej veci, nemôže sa potom domáhať v prípade, ak nevyužíva v celom rozsahu určený styk, zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, naviac, keď tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, často tento styk prebieha tak, že otec zavezie deti k svojim rodičom a sám odchádza preč.

30. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že obaja rodičia, nielen samotná matka, ale najmä otec, si musia uvedomiť dôležitosť otca v živote ich synov, spoločne strávené chvíle s otcom sú pre maloleté deti prínosom tak po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porovnaj uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II.ÚS 295/06). Rodič, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má právo na čo možno najširší kontakt s maloletým dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, to znamená, výchovou v prítomnosti, či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa, je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná, keď rovnako v prejednávanej veci nedochádza k realizácii styku otca s jeho maloletými synmi tak, ako je to potrebné, t. j. je na otcovi, aby tento svoj styk tak, ako ho rozšíril na jeho odvolanie súd druhej inštancie, realizoval v plnom rozsahu, a to osobne, a nie formálne, ako doteraz, keď maloleté deti nechával v starostlivosti starých rodičov. Nepochybne v tejto súvislosti treba mať na zreteli schopnosť rodičov vzájomne komunikovať, ktorá žiaľ v prejednávanej veci absentuje a ktorá je narušená tak, ako to vyplýva zo zhodných tvrdení matky, aj otca. Negatívny, aj keď nepriamy postoj jedného rodiča k druhému, môže viesť k nezvratným negatívnym následkom vo vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu vývoju maloletého dieťaťa. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že právo styku rodiča s dieťaťom vzniká rodičovi, ktorému dieťa nie je rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti a ide o obojstranné právo rodiča a dieťaťa, ktoré vyplýva z článku 41 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., v zmysle ktorého, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. s nim nežije v spoločnej domácnosti, je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností, a len realizáciou styku s nimi dochádza k ich výkonu, pričom podľa článku 9 bodu 3 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa vzdialeného od jedného, alebo od obidvoch rodičov, udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Poukazujúc na uvedené, preto nič nebráni otcovi maloletých synov po striktnej úprave jeho styku s nimi rozhodnutím odvolacieho súdu plne využívať tieto svoje rodičovské práva. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s oboma maloletými synmi tak, že tento rozšíril o každý pondelok v párnom týždni v popoludňajších hodinách, zhodne so záverom znalkyne M.. O. O., ako aj kolízneho opatrovníka, ktorá okrem striktnej úpravy styku otca s maloletými deťmi navrhla jeho kontakt s deťmi neobmedzený už aj vzhľadom na citové väzby oboch maloletých synov na otca.

31. Správne rozhodol súd prvej inštancie, keď určil otcovi povinnosť prispievať na výživu B. S. sumou 80,- eur a B. T. sumou 50,- eur mesačne, keď otec ako povinný rodič je okrem toho, že je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti R., O..U..L.., v tejto spoločnosti zároveň aj zamestnaný s tým, že sám uvádza výšku čistého príjmu okolo 200,- eur mesačne, keď je nepochybne v schopnostiach a možnostiach otca platiť vyššie výživné s tým, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie boli súdu prvej inštancie predložené ponuky pracovných príležitostí zodpovedajúce vzdelaniu otca. Preto je

možné súhlasiť s názorom matky, že na strane otca dochádza k vzdaniu sa výhodnejšieho zamestnania už aj vzhľadom na predložené ponuky práce a objektívnej situácie na trhu práce, keď otec je schopný pracovať, nemá žiadne zdravotné obmedzenie, má nielen vysokoškolské vzdelanie, ale aj pracovné skúsenosti zo zahraničia, pričom tak, ak je pravdivé jeho tvrdenie, že v podnikaní spočívajúcom v predaji mlieka z automatov, nedosahuje dostatočný príjem, a to už dlhodobo, otcovi nič nebráni vykonávať inú prácu a zamestnať sa. Naviac tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, otec alebo jeho firma je držiteľom viacerých osobných motorových vozidiel, z ktorých časť ponúka na predaj a rovnako je výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý bol zrekonštruovaný zo spoločných prostriedkov oboch manželov a ktorý ponúka na prenájom, čo preukazuje aj iné príjmy otca, ak tie, ktoré má z podnikania v obchodnej spoločnosti R., O..U..L... Je nepochybné, že životná úroveň otca mu umožňuje prispievať na výživu oboch synov spolu sumou 130,- eur mesačne, ktorá výška je primeraná vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti a ktorý neposkytuje vecné plnenia, ako sú napr. strava a bývanie, a ktorého povinnosťou je prispievať na výživu vo vyššej miere, ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa. Zároveň je nepochybné, že odôvodnené potreby tak staršieho S., ako aj mladšieho T. plne odôvodňujú výšku určeného výživného zo strany otca, keď nevyhnutné výdavky na žiaka prvého stupňa školskej dochádzky, len pokiaľ sa týka nákladov na stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, dochádzku do školy a zabezpečenie školských pomôcok, resp. hradenie výdavkov, pokiaľ sa týka mimoškolských aktivít, výrazne presahujú čiastku 80,- eur, a rovnako, aj pokiaľ sa týka výdavkov na maloleté dieťa navštevujúce predškolské zariadenie, ktoré taktiež značne presahujú sumu 50,- eur. Je potrebné konštatovať, že maloleté deti sa majú podieľať svojou životnou úrovňou na životnej úrovni svojho rodiča, pričom životná úroveň otca bezosporu umožňuje prispievať na výživu oboch synov spolu sumou 130,- eur mesačne.

32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok, sledujúc najlepší záujem B. S. X. T., potvrdil postupom podľa § 287 ods. 1 CSP, s výnimkou úpravy styku otca s maloletými synmi, ktorý rozšíril tak, aby bolo plne zachované právo maloletých synov na kontakt s ich otcom ako rodičom, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti a ktorý je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 52 CMP, ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .