Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_1P-47-2016.pdf
PDF · 100.78 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. Y., E.. XX.X.XXXX W. W. Y., E.. XX.X.XXXX, obe deti bydlisko Šaštín-Stráže, Metodova 1684/8, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: A. J.F., E.. XX.X.XXXX, I. A. S. O. XXX, právne zastúpená: JUDr. Beáta Beďatšová, advokátka so sídlom Senica, Hviezdoslavova 2556/63, a A. Y., E.. XX.X.XXXX, I. Š.-S., A. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Darina Tomčová, advokátka so sídlom Šenkvice, Záhradná 58, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté deti A. Y.D., E.. XX.X.XXXX W. W. Y., E.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 1.6.2016.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. sumou 120,- € mesačne a na výživu maloletej W. sumou 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí, s účinnosťou od 1.6.2016.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.6.2016 do 30.9.2016 v sume 222,40 € povoľuje súd matke zaplatiť v splátkach po 20,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
Matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi párny víkend v roku v čase od piatka od 18.00 h do nedele do 16.00 h s tým, že otec je povinný deti pripraviť na styk s matkou, odovzdať deti matke riadne a včas v mieste bydliska detí a matka je povinná deti vrátiť otcovi riadne a včas v mieste bydliska detí, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 20.5.2008 a rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 27.1.2014 v časti zverenia maloletých detí, v časti vyživovacej povinnosti na maloleté deti a v časti úpravy styku rodičov s maloletými deťmi.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 1.6.2016 domáhal, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 20.5.2008 a rozsudok tunajšieho súdu č. k. 8P/60/2013-47 zo dňa 27.1.2014 v časti zverenia maloletých detí a v časti vyživovacej povinnosti na maloleté deti tak, že maloleté deti A. Y., E.. XX.X.XXXX W. W. Y., E.. XX.X.XXXX budú zverené do jeho osobnej starostlivosti a matka bude zaviazaná prispievať na ich výživu sumou 110,- € mesačne na maloletého A. a sumou 100,- € mesačne na maloletú W., počnúc od 25.4.2016. Otec v návrhu poukázal
na to, že dňa 25.4.2016 matka bez prechádzajúcej dohody priviedla obe maloleté deti k nemu spolu s osobnými vecami a potrebami detí a oznámila mu, že nastal čas, kedy sa bude o deti starať on. Od tohto času sú obe maloleté deti v jeho domácnosti a sú tu spokojné, pričom on sám má záujem sa o maloleté deti aj naďalej starať.
2. Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť, prípadne zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Uviedla, že pri odovzdaní detí otcovi nebolo jej úmyslom prestať sa osobne o maloleté deti starať, ale išlo len o výchovnú metódu, ktorou sa snažila primäť deti k akceptovaniu domácich pravidiel, ktoré deti nedodržiavali, svoje postavenie zneužívali, a v tej súvislosti sa viackrát vyjadrili, že chcú ísť k otcovi, čo im matka napokon umožnila. Nemalo sa však jednať o trvalé, ale len o dočasné opatrenie, na základe ktorého si mali deti vyskúšať aj starostlivosť zo strany otca.
3. Kolízny opatrovník sa v konaní priklonil k návrhu otca a žiadal zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazať prispievať na výživu maloletého A. sumou 120,- € mesačne a na výživu maloletej W. sumou 100,- € mesačne, a zároveň upraviť styk matky s maloletými deťmi.
4. Súd vykonal dokazovanie spismi Okresného súdu Senica sp. zn. XC/XX/XXXX, sp. zn. XP/XX/XXXX W. S.. Y.. XP/XX/XXXX, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, správou Obce A. S. O. W. S. A. Š.-S., správou Sociálnej poisťovne, potvrdeniami a dokladmi o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, výsluchom matky a výsluchom otca maloletých detí, a tiež osobným pohovorom s oboma maloletými deťmi, a zistil tento stav veci:
5. Zo spisov Okresného súdu Senica sp. zn. XC/XX/XXXX, S.. Y.. XP/XX/XXXX W. S.. Y.. XP/XX/ XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 20.5.2008, právoplatným dňa 26.5.2008, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti Y. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu na maloletého A. sumou 1.700,- Sk = 56,43 € mesačne a na maloletú W. sumou 1.500,- Sk = 49,79 € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 19.9.2011, právoplatným dňa 29.10.2011, bola vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti zvýšená, a to u maloletého A. na sumu 80,- € mesačne a u maloletej W. na sumu 70,- € mesačne, a ďalším rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 27.1.2014, právoplatným dňa 26.2.2014, bola vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti opätovne zvýšená - u maloletého A. na sumu 110,- € mesačne a u maloletej W. na sumu 100,- € mesačne, počnúc od 1.10.2013.
6. Ďalej mal súd v konaní preukázané, že matka maloletých detí je v súčasnosti zamestnaná vo K. Ú. D. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 877,59 € mesačne, a je tiež poberateľkou prídavkov na tri deti v sume spolu 70,56 € mesačne. Býva v rodinnom dome v jej osobnom vlastníctve v spoločnej domácnosti so svojím terajším manželom A. J., s ktorým dňa 16.6.2016 uzatvorila manželstvo. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému Š. A., E.. XX.X.XXXX, na ktorého poberá výživné vo výške 100,- € mesačne. Manžel matky pracuje v Rakúsku a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.384,48 €, pričom má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k šesťročnej dcére. Výdavky matky predstavujú: elektrina 50,- € mesačne, plyn 70,- € mesačne, vodné a stočné 32,50 € mesačne, internet a telefón 71,- € mesačne, splátka hypotéky 442,- € mesačne, splátka úveru 51,- € mesačne, nákup PHM do práce 150,- € mesačne, poistka pre všetky jej tri maloleté deti 95,- € štvrťročne, poistka na dom 33,- € polročne, poistka matky 50,- € polročne, poplatok za odpad 80,- € ročne.
7. Otec maloletých detí je toho času zamestnaný ako spojovací mechanik vo K. J. W. S. Ú. Y. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 522,46 € mesačne. Žije v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s družkou A. D., ktorá je taktiež zamestnaná a to ako D. Q. D. A., S..X..F.. G. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 477,93 € mesačne. V spoločnej domácnosti s nimi žije ešte dcéra družky - študentka vysokej školy. Náklady na domácnosť predstavujú: plyn 33,- € mesačne, elektrina 40,- € mesačne, vodné a stočné 15,- € mesačne, internet 20,- € mesačne, odpad 50,- € ročne. Od 25.4.2016 sa v spoločnej domácnosti nachádzajú tiež maloleté deti Y.. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého A. W. A. W. otec nemá.
8. Maloletý A. je žiakom 1. ročníka Strednej odbornej školy strojníckej K. S. a maloletá W. je žiačkou 7. ročníka základnej školy K. S.. Obe deti sa stravujú v škole s poplatkom cca 23,- € mesačne každý. Deti sú
zdravé. Maloletý A. sa venuje futbalu s poplatkom za krúžok 8,- € a taktiež sa venuje rybárstvu, maloletá W. hráva školskú ligu vo florbale. Otec s deťmi výchovné problémy nemá, matka na ich výživu mesačne prispieva sumou 210,- € (05-07/2016), resp. 118,80 € mesačne (08-09/2016). S deťmi sa matka stretáva podľa dohody a podľa záujmu oboch maloletých detí.
9. Z vykonaného pohovoru s obomi maloletými deťmi súd zistil, že deti chcú zostať bývať s otcom, majú ho rady a cítia sa u neho lepšie. S mamou majú taký normálny vzťah a stačí im, aby sa s ňou vídali len každé dva týždne, od piatka do nedele. Obe deti zhodne poukázali na to, že zle vychádzajú najmä s terajším manželom matky, nesadol im, nemajú ho rady a považujú ho za hlavný problém vo veci, lebo mama vždy urobila to, čo on povedal a vždy bola na jeho strane, v dôsledku čoho sa vzťahy medzi nimi narušili. U mamy sa navyše museli starať o mladšieho nevlastného brata, ktorého museli brávať zo škôlky a strážiť ho, kým sa mama nevrátila domov z práce, čo ich niekedy obmedzovalo. Na druhej strane s otcovou partnerkou vychádzajú veľmi dobre. Povinnosti v domácnosti mali u mamy a majú ich aj u otca, avšak u mamy to bolo prísnejšie - nútila ich k upratovaniu každý deň. U otca musia povysávať, umyť riad či upratať si izbu, no väčšinou raz do týždňa, keď sa robia veľké poriadky, alebo podľa potreby, keď treba niečo spraviť. Potreby do školy, obuv a oblečenie im kupuje otec, ktorý im pomáha aj s prípravou na vyučovanie, mama sa s nimi veľmi neučievala. Obe deti sa jednoznačne vyjadrili, že k mame sa už vrátiť nechcú a chcú zostať bývať u otca.
10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A., E.. XX.X.XXXX W. W., E.. XX.X.XXXX bol podaný dôvodne. V konaní mal súd preukázané, že maloleté deti, hoci rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti matky, sa od 25.4.2016 nachádzajú v domácnosti otca, a keďže podľa vyjadrenia otca i samotných maloletých detí sa tu deti mienia a chcú zdržiavať aj naďalej, došlo u účastníkov konania k takej významnej a trvalej zmene osobných pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na to, aby sa o obe deti dokázali riadne a kvalitne postarať, pričom je nepochybné, že obaja rodičia svoje deti veľmi milujú a majú záujem sa aktívne podieľať na ich výchove a výžive. Vzhľadom na vek detí - 15 rokov a 12 rokov - tu však pri rozhodovaní súdu o tom, u koho maloleté deti zostanú bývať a žiť, t. j. komu budú zverené do osobnej starostlivosti, zavážil najmä názor a vôľa samotných maloletých detí, ktoré sa bez pochybností zhodne vyjadrili, že chcú zostať bývať u otca. Podľa matky majú deti u otca voľnejší režim a preto sa im u neho viac páči, zatiaľ čo v jej domácnosti sa deti museli správať zodpovednejšie a dodržiavať stanovené domáce pravidlá. Uvedené je zaiste pravdou, nakoľko je len prirodzené, že ak rodičia spolu nežijú, v domácnosti každého z nich budú prevládať zrejme iné výchovné metódy a postupy. Súd je však toho názoru, že hoci sa výchovné metódy otca od tých matkiných líšia, tieto vo svojej odlišnosti tak, ako boli zistené, nepredstavujú pre deti žiadne ohrozenie či zanedbanie ich riadnej
výchovy, a preto - pokiaľ deti samé chcú zostať bývať u otca - neexistuje tu žiadna relevantná prekážka, pre ktorú by sa tak nemohlo stať. Zároveň súd poukazuje na to, že dôvodom, pre ktorý sa vzťah matky s deťmi v poslednom období narušil je to, že deti nevychádzajú dobre so súčasným manželom matky, a bude preto predovšetkým na matke a jej manželovi, aby sa pokúsili naštrbené vzťahy s deťmi upraviť a zlepšiť, aby sa tak zlepšil tiež spôsob, akým deti vnímajú domácnosť matky a prostredie, v ktorom žije, čo by nepochybne viedlo k väčšiemu záujmu detí tráviť so svojou matkou viac času. Na základe uvedených skutočností tak súd rozhodol, že je dôvodné zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať prispievať na ich výživu pravidelnou sumou výživného.
29. Pokiaľ ide o výšku výživného, otec túto žiadal na pojednávaní priznať vo výške až 160,- € mesačne na maloletého A. a 140,- € mesačne na maloletú W., spolu 300,- € mesačne, ktorú sumu však súd vzhľadom na výšku príjmu matky (877,59 €) a na to, že matka má okrem maloletých A. W. W. ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nepovažoval za primeranú. Je ustálenou praxou, že pokiaľ sa maloleté dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je tu povinnosť druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm určeného výživného, pričom výška jeho vyživovacej povinnosti určenej súdom sa pohybuje v rozmedzí od 20 % do 30 % čistého mesačného príjmu zamestnaného rodiča, s ohľadom na konkrétne okolnosti. Rozpätie súm 175,52 € až 263,28 € (20 % - 30 % čistého mesačného príjmu matky) tak bolo základným spektrom, v ktorom bolo možné sa pohybovať pri určení hornej hranice výšky výživného na maloleté deti, pričom súd určil, že primeraná výška výživného na maloleté deti je v sume spolu 220,- € mesačne na obe deti, z toho 120,- € mesačne výživné na maloletého A. a 100,- € mesačne výživné na maloletú W.. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil jednak príjmy obidvoch rodičov a ich prípadné ďalšie vyživovacie povinnosti, jednak osobnú starostlivosť otca o deti a na druhej strane snahu matky aj naďalej sa na výchove detí podieľať, a zároveň zohľadnil i tú skutočnosť, že maloletý A. nastúpil na štúdium na strednú školu, v dôsledku čoho výživné na neho určil vo výške vyššej, než je tomu u maloletej W.. Vzniknutý nedoplatok na takto určenom výživnom za čas od 1.6.2016 do 30.9.2016 v sume celkom 222,40 € súd povolil matke zaplatiť v splátkach po 20,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
30. Súd súčasne upravil tiež styk matky s maloletými deťmi, a to najmä s prihliadnutím k ich veku a názoru v danej veci, ktorý názor maloleté deti výslovne vyjadrili v osobnom pohovore na súde.
31. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (v skratke „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Senica, Nám. oslobodenia č. 1, 905 30 Senica, v troch vyhotoveniach (§ 362 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /v skratke „CSP“/). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., a ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).