Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4Pd/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. XXX/XX a G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J., C. XX, o úpravu styku otca s maloletým, takto

rozhodol:

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Brezno vydaný v konaní 8P/126/2014-155 zo dňa 23.10.2014 vo výroku IV. tak, že súd upravuje styk otca s maloletým tak, že otec je o p r á v n e n ý s maloletým sa stýkať :

1) v piatok nepárny kalendárny týždeň od 15:00 hod. do 19:00 hod. okrem piatkov osobitne upravených 2) v sobotu nepárny kalendárny týždeň od 15:00 hod. do 19:00 hod. okrem sobôt osobitne upravených 3) párny rok Veľkonočný piatok od 15:00 hod. do 19:00 hod. 4) nepárny rok Veľkonočnú nedeľu od 15:00 hod. do 19:00 hod. 5) párny rok Vianoce 24.12. od 8:00 hod. do 12:00 hod. 6) nepárny rok Vianoce 25.12. od 8:00 hod. do 12:00 hod.

tak, že v určený čas otec maloletého prevezme pred bytom, v ktorom matka s maloletým býva a po zrealizovanom styku v určený čas matke maloletého na tom istom mieste odovzdá.

II. Matka je p o v i n n á maloletého na styk s jeho otcom pripraviť a otcovi styk s maloletým umožniť.

III. Vo zvyšku sa návrh otca z a m i e t a.

IV. Otec je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania a to 236,11 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 23.06.2015 sa otec maloletého domáha úpravy styku s ním tak, aby bol oprávnený s maloletým sa stýkať každý nepárny víkend od štvrtku od 11:00 hod. do nedele do 15:00 hod., každý párny rok počas veľkonočného piatku od 9:00 hod. do veľkonočnej nedele do 14:00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočného pondelku od 9:00 hod. do 17:00 hod., každý rok v dňoch od 01.07. od 08:00 hod. do 15.07. do 14:00 hod. a od 16.08. od 8:00 hod. do 31.08. do 14:00 hod., každý párny rok 22.12. od 12:00 hod. do 25.12. do 12:00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 12:00 hod. do 27.12. do 14:00 hod.

2. Svoj návrh odôvodňuje tým, že maloletého navštevuje pravidelne každý štvrtok v poobedňajších hodinách približne na jednu hodinu, pretože matka maloletého býva u rodičov a jej otec nie je s jeho návštevou stotožnený. S vlastným synom nemôže zotrvať dlhšie, čo by veľmi chcel. Jeden štvrtok navštevuje maloletého syna sám a druhý štvrtok s dcérou D., s ktorou má maloletý veľmi dobrý súrodenecký vzťah. Niekoľkokrát navrhol matke maloletého, aby si ho mohol zobrať do Banskej Bystrice, kde býva so svojou matkou, avšak tá mu syna vôbec nechce dať, tvrdí, že až keď bude mať 3 roky. Jeho rodina sa neustále informuje o maloletom a má veľmi veľký záujem o stretávanie sa s ním v pravidelnom čase tak ako je to u jeho dcéry D.. Jeho rodina už rok maloletého L. nevidela, pretože matka mu ani raz neumožnila vziať si ho do miesta jeho trvalého bydliska. Okresný súd v Banskej Bystrici rozhodol o úprave styku s jeho dcérou D. a to v tom čase keď bola v takom veku ako je v súčasnosti L.. Odvtedy sa s ním dcéra pravidelne stretáva a taktiež aj s jeho rodinou. Nevidí dôvod prečo by sa takto nemohol stretávať aj s maloletým L., aby takto nemohol svoj voľný čas venovať obidvom svojim deťom.

3. Dňa 06.08.2015 matka maloletého doručila tunajšiemu súdu písomné vyjadrenie k návrhu otca, v ktorom uviedla, že s týmto návrhom nesúhlasí. Tvrdenia otca maloletého, že nemôže zotrvať s maloletým dlhšie ako hodinu sa nezakladajú na pravde. Otec maloletého ju jeden jediný raz požiadal, že celá rodina chce prísť maloletého pozrieť a ona bez akýchkoľvek výhrad súhlasila, avšak toto stretnutie sa z ich strany nikdy neuskutočnilo. Otec maloletého má upravený styk so svojou dcérou D. už od útleho veku tak ako uvádza v návrhu, ale neuvedomuje si, že je rozdiel keď žil so D. matkou a D. v spoločnej domácnosti do jej 9 mesiacov. Pre maloletú D. sa rozchodom jej rodičov v podstate nič nezmenilo, vyrastala so svojou matkou a pri otcovi sa pohybovala v prostredí, v ktorom bola od narodenia. Maloletý L. je veľmi citlivé dieťa, naviazaný na ňu a často si vyžaduje jej prítomnosť aj pri zaspávaní. Ťažko sa adaptuje v cudzom prostredí a veľmi zle znáša prítomnosť cudzích rečí. Už podľa plaču vie kedy je syn hladný, kedy chce spať, alebo kedy ho niečo bolí. Jeho otec si myslí, že 4 hodiny strávené do mesiaca so svojim synom mu stačia na to, aby toto všetko vedel. Nechce brániť otcovi v styku s maloletým. Netrvá na tom, aby návštevy otca vždy prebiehali za jej prítomnosti, chce len aby syn bol spokojný a postupom času sa u obidvoch svojich rodičov cítil dobre, aby chodil ku svojmu otcovi s radosťou. Navrhuje, aby súd určil styk otca s maloletým každý utorok a štvrtok v čase od 8:00 hod. do 11:00 hod.

4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica bol prešetriť pomery na strane otca maloletého a skonštatoval, že otec má vytvorené vhodné podmienky na pobyt maloletého v jeho domácnosti.

5. Na pojednávaní dňa 24.09.2015 otec maloletého zotrval na svojom návrhu, s protinávrhom matky maloletého nesúhlasil odôvodniac to tým, že by musel stále cestovať on chce mať maloletého doma. Na tomto pojednávaní matka maloletého uviedla, že pri úprave rodičovských práv a povinností k maloletému nebol upravený styk otca s maloletým, tento styk bol ponechaný na dohodu rodičov. Dohodli sa, že otec bude maloletého navštevovať vo štvrtok medzi 12:00 hod. a 14:00 hod., on aj počká pokiaľ sa maloletý zobudí. Hovorila mu, aby chodieval ráno, aby bol dlhšie s maloletým, ale on viac chodí medzi 12:00 hod. a 14:00 hod. Na uvedenom pojednávaní súd odporúčal obidvom rodičom maloletého zúčastniť sa poradenstva u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno doručenej tunajšiemu súdu 24.11.2015 vyplýva, že rodičia maloletého sa podrobili poradensko-psychologickému procesu na referáte poradensko-psychologických služieb, prejavili záujem o spoluprácu so psychológom. Na stretnutia sa dostavili podľa dohody, aj keď stretnutia bolo náročné realizovať vzhľadom na vzdialenosť trvalého bydliska otca. V rámci poradenského procesu boli realizované individuálne a spoločné stretnutia s obidvoma rodičmi. Rodičia boli oboznámení s vývinovými charakteristikami špecifickými pre aktuálne vývinové obdobie, v ktorom sa maloletý nachádza a taktiež s potrebou postupného budovania individuálneho kontaktu s otcom. Rodičia sa pokúsili o nastavenie systému stretávania sa s otcom aj v otcovej domácnosti. Komunikácia rodičov bola bezproblémová, obaja sa pokúšali o utvorenie kompromisu. Po prvom pobyte maloletého v domácnosti otca bez prítomnosti matky sa však ich komunikácia zmenila. Podľa matky maloletý výrazne zmenil svoje správanie, bol nervózny, plačlivý, odmietal prítomnosť iných ľudí. Túto zmenu pripisuje otcovej starostlivosti a ďalej odmieta realizovať dohodu. Individuálny kontakt otca má podľa matky na maloletého výrazne negatívny vplyv. Otec naďalej pravidelne navštevuje maloletého v domácnosti matky približne jeden krát týždenne počas jednej až dvoch hodín. Aktuálne situácia je ovplyvnená rigidným prístupom rodičov. Matka aktuálne žiada

preukázanie spôsobilosti otca na starostlivosť aj prostredníctvom znaleckého dokazovania. Po dohode s rodičmi bol poradenský proces ukončený. Širšia psychologická intervencia nebola rozvinutá.

7. Zo správy MUDr. Ľubice Jurigovej, pediatra súd zistil, že maloletý trpí častými ochoreniami dýchacích ciest, opakovane bol hospitalizovaný v nemocnici pre recidivujúcu spasickú bronchitídu. Matka je plne zaučená v starostlivosti o maloletého pre prípad akútneho stavu náhlej dušnosti.

8. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti súd uznesením č. k. 8P/132/2015-37 zo dňa 17.12.2015 ustanovil do konania znalkyňu z odboru psychológie, z odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých Mgr. Ivetu Snitkovú.

9. Ustanovená znalkyňa dňa 09.05.2016 prostredníctvom Okresného súdu Revúca tunajšiemu súdu doručila znalecký posudok č. XX/XXXX. Zo záveru znaleckého posudku súd zistil, že obidvaja rodičia majú k maloletému dobrý vzťah, obidvaja ho majú radi. U každého sa to prejavuje inak. Matka má tendenciu pristupovať k maloletému zvýšene ochraniteľsky až protektívne, čo je možno vystupňované v dôsledku zdravotných ťažkostí maloletého. Otec je vo vzťahu k maloletému pokojnejší, necháva mu väčšiu slobodu, je menej zviazaný obavami a strachom o neho. Jeho neistota hlavne v prítomnosti matky pravdepodobne súvisí aj s jej zvýšenou kritičnosťou voči jeho konaniu, na čo reaguje pasívne, ustúpi. Výsledok takýchto reakcií však môže byť negatívny, pretože pri jej zvýšenom tlaku sa znižuje jeho záujem vyjsť jej v ústrety a zvyšuje neistotu v kontakte s maloletým. Pomohla by vecná komunikácia medzi rodičmi. Prístup oboch rodičov k maloletému je vo svojej podstate protikladný - matka je úzkostná, otec až príliš benevolentný (k čomu majú vzájomné výhrady). Tento odlišný prístup by nebol na škodu keby nešiel do extrémov, ktoré matku a otca vzďaľujú a komplikujú im vzájomný dohovor. V podstate obidva názory reprezentujú viac-menej typické ženské a mužské postoje, chýba však vzájomná ústretovosť, ktorá by pri výchove bola prínosom. Namiesto kritickosti a súperivosti by bola vhodnejšia spolupráca a dôvera. Maloletý reaguje pozitívne na obidvoch rodičov, rovnako vie byť spokojný s matkou, aj s otcom. Je možné, že podľa údajov matky sa maloletému menia nálady a občas odmieta aj svojich blízkych, je to prirodzená reakcia v jeho veku. Dôvera voči druhému rodičovi a pozitívne očakávania by pomohli maloletému a uľahčili to, že sa vo svojom útlom veku musí prispôsobovať situáciám emočne náročným

- striedaniu prítomnosti rodičov. Keďže rodičia pripravili dieťaťu takúto situáciu, že nežijú spolu, musia niesť aj dôsledky toho, že to je pre všetkých náročnejšie a teda prináša im to aj bolesť z odlúčenia s dieťaťom a prirodzené obavy oň. Napriek tejto zložitej situácii maloletý reaguje na matku aj na otca dobre. Obaja majú k nemu láskavý prístup, učia ho, majú radosť z jeho napredovania.

10. Podľa záveru znaleckého posudku vzhľadom na to, že doterajšie kontakty otca s maloletým boli pomerne krátke a nie príliš časté je vhodné, aby sa v rozširovaní styku maloletého s otcom postupovalo pomalšie. Spočiatku by mohli stretnutia otca s maloletým trvať niekoľko hodín, postupne sa môžu rozšíriť aj na víkendy, prípadne predĺžený víkend. Treba postupovať citlivo, podľa reakcií maloletého. Veľmi dôležitá je reakcia druhého rodiča, ktorá má byť pozitívna, nie kritická a to hlavne nie pred maloletým. Ťažké je predpokladať, aké obdobie bude potrebné, aby mohol maloletý s otcom tráviť každý druhý víkend a dlhšie obdobia prázdnin alebo sviatkov. Čím bude maloletý starší tým viac bude pre neho styk s otcom dôležitejší, kvôli mužskému vzoru. Styk otca s maloletým bez prítomnosti matky je možný, avšak tiež je potrebné postupovať postupne, citlivo. Obidvaja rodičia majú určité rezervy v kvalite svojho fungovania, obidvaja sú do istej miery emočne nezrelí, s rezervami v samostatnosti a v utváraní si zdravých vzťahov. U každého z nich sa to prejavuje trochu inak. Vcelku sú však obidvaja spôsobilí postarať sa o maloletého a podieľať sa na jeho výchove. U otca maloletého sa nepreukázali žiadne vážnejšie psychické nedostatky, prípadne patologické mechanizmy, ktoré by narúšali jeho spôsobilosť postarať sa o maloletého.

11. Za vypracovaný písomný znalecký posudok súd uznesením č. k. 8P/132/2015-81 zo dňa 19.05.2016 priznal znalkyni odmenu a náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 415,68 Eur.

12. Na pojednávaní dňa 06.09.2016 otec maloletého zotrval na svojom návrhu. Matka maloletého s návrhom prejavila nesúhlas. Uviedla, že denný režim maloletého je taký, že vstáva o 7:30 hod., raňajkuje

o 8:00 hod., desiatuje o 11:00 hod., spať ide od 12:00 hod., spí do 14:30 hod., resp. do 15:00 hod., potom sa naobeduje, olovrantuje o 17:00 hod., alebo o 18:00 hod., večeria o 19:30 hod. a spať ho ukladá o 20:30 hod.

13. Na uvedenom pojednávaní otec maloletého súdu predložil rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 9P/77/2014-38 zo dňa 26.08.2015 vo veci starostlivosti o jeho dcéru D. D., nar. XX.XX.XXXX o úpravu jeho styku s touto maloletou. Otec maloletého L. má so svojou dcérou D. upravený styk tak, že je oprávnený s ňou sa stýkať každý nepárny týždeň v roku od štvrtka od 8:00 hod. do nedele do 19:00 hod., každý párny rok od veľkonočného piatka od 9:00 hod. do veľkonočnej nedele do 19:00 hod., každý nepárny rok od veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do veľkonočného pondelka do 19:00 hod., každý rok v dňoch letných prázdnin od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od 15.08. od 9:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod., každý párny rok 21.12. od 9:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 19:00 hod. Dcéru D. si otec na styk vyzdvihuje u jej matky v Stupave.

14. Na pojednávaní dňa 06.09.2016 vypovedala znalkyňa Mgr. Iveta Snitková, ktorá v plnom rozsahu zotrvala na záveroch svojho písomného znaleckého posudku. Na otázku, či je možné aby dieťa vo veku 2 a pol roka bolo u otca aj niekoľko dní uviedla, že dlhodobejší pobyt u otca nie je vhodný pre dieťa v tomto veku a keby aj k nemu došlo mohlo by to pôsobiť narušenie vnútornej rovnováhy maloletého, mohol by sa stať úzkostným, neurotickým. Maloletý v tomto veku nebol zvyknutý na spoločné fungovanie rodičov a preto je situácia zložitejšia. Je potrebné, aby sa predlžoval styk otca s maloletým od dvoch hodín postupne tak, aby neskôr maloletý dokázal s otcom stráviť celý deň. Až bude maloletý viac zvyknutý na otca mohli by byť dlhšie spolu. Je však potrebné, aby otec mal pravidelný kontakt s maloletým, nakoľko maloleté dieťa v takom útlom veku keď nevidí otca jeden alebo dva mesiace znova si musí na neho zvykať. Podľa znalkyne maloletý je málo zvyknutý na príbuzných zo strany otca. Ak by otec zobral maloletého do svojej rodiny na niekoľko dní, možnože by maloletý mohol reagovať aj tak, že by sa zhoršila jeho astma, ekzém, ak by to boli pre neho záťažové situácie. Záleží aj od toho ako sa otec správa k maloletému, či je k nemu citlivý. Je veľmi pravdepodobné, že maloleté dieťa v takom útlom veku sa bude dožadovať matky, keby mu nebolo vyhovené mohlo by to mať aj trvalejšie následky do neskoršieho veku. Zdôraznila, že vo všeobecnosti matka je do troch rokov veku dieťaťa veľmi dôležitou osobou v jeho živote, otec sa dostáva do dominantnej roli keď má dieťa 6 rokov. Ak vie otec plniť aj emočné potreby maloletého L. nie je vylúčené, aby s ním strávil aj v útlejšom veku viac času. Myslí si, že v tomto prípade by bolo príliš náročné pre maloletého keby mal byť u otca od štvrtka do nedele a potom 2 týždne cez prázdniny. Zdôraznila aj, že je dôležité pre maloletého, aby sa stretával s otcom, stretával sa s jeho rodinou, pretože prirodzeným prostredím je tak rodina jedného rodiča ako aj rodina druhého rodiča. Takto sa maloletý naučí sociálne fungovať, bude mať širšie kontakty. Správanie otca maloletého nepovažuje za ľahkovážne, skôr za typicky mužský postoj, že si nepripúšťa, že by sa niečo mohlo stať. A práve toto u matky maloletého viac vystupňúva jej ochranársky prístup. Obidvaja rodičia idú v tomto do extrémov. Preto maloletý potrebuje obidvoch rodičov, matku, aj otca, aby sa v tomto smere tie ich pôsobenia vyrovnali. Upozornila, že keď sa rodičia maloletého nevedia porozprávať nech si píšu potreby maloletého - nech sa písomne informujú. Bude ich to stáť menej energie ako už potom následne keď vzniknú nejaké konflikty. Bolo by dobré aby sa matka aj uistila, že keď je maloletý s otcom, je o neho postarané.

15. Za znalecký výkon na pojednávaní dňa 06.09.2016 súd uznesením č. k. 8P/132/2015-153 zo dňa 13.09.2016 priznal znalkyni Mgr. Ivete Snitkovej odmenu a náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 56,53 Eur.

16. Na pojednávaní dňa 13.10.2016 otec maloletej zmenil svoj návrh tak, aby jeho styk s maloletým L. bol upravený rovnako ako s dcérou D., po ktorú chodí do Stupavy, čo je 235 km od jeho bydliska. S maloletým sa chce stretávať v nepárny týždeň od štvrtka od 12:00 hod. do nedele do 15:00 hod., párny rok od veľkonočného piatku od 12:00 hod. do veľkonočnej nedele do 15:00 hod., nepárny rok od veľkonočnej nedele od 12:00 hod. do veľkonočného pondelka do 15:00 hod., cez leto od 01.07. od 12:00 hod. do 15.07. do 15:00 hod., od 15.08. od 12:00 hod. do 31.08. do 15:00 hod., párny rok cez Vianoce od 21.12. od 12:00 hod. do 25.12. do 15:00 hod., nepárny rok cez Vianoce od 25.12. od 12:00 hod. do 30.12. do 15:00 hod. Matka maloletého so zmeneným návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že je za postupné zvykanie si maloletého na otca. Súhlasila s tým, aby maloletý každý nepárny týždeň keď má otec u seba aj maloletú D., bol v styku so svojím otcom a to v piatok od 15:00 hod. do 19:00 hod., na druhý deň v sobotu takisto

od 15:00 hod. do 19:00 hod. Počíta aj s tým, že v tom čase by otec s maloletým išiel do Banskej Bystrici a myslí si, že takto popri maloletej D. by si maloletý ľahšie zvykol na otca. Párny rok cez veľkonočný piatok by sa otec mohol s maloletým stretávať od 15:00 hod. do 19:00 hod., nepárny rok veľkonočnú nedeľu od 15:00 hod. do 19:00 hod., párny rok na Vianoce 24.12. od 8:00 hod. do 12:00 hod., nepárny rok cez Vianoce 25.12. buď od 8:00 hod. do 12:00 hod. alebo od 15:00 hod. do 19:00 hod. podľa toho ako to otcovi maloletého viac vyhovuje.

17. Otec maloletého súdu uviedol, že s takou úpravou jeho styku s maloletým ako navrhla matka maloletého môže súhlasiť tak na 2 mesiace. Podľa neho lepšie by bolo, keby sa s maloletým aj 25.12. v nepárny rok stýkal od 8:00 hod. do 12:00 hod.

18. Kolízny opatrovník ponechal úpravu styku otca s maloletým na úvahu súdu.

19. V priebehu konania došlo k zmene procesných predpisov. Od 01.07.2016 namiesto Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok platí Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. V zmysle ustanovenia § 395 tento nový procesný poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

20. Podľa § 121 rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmom dieťaťa.

23. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

24. Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru, Dohovor je uverejnený pod č. 104/1991 Zb.

25. Podľa čl. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťa sa zohľadňuje najmä :

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

26. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu. Ak sa rodičia nedohodnú, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí, ktorým sa upravuje výkon rodičovských práv a povinností.

27. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

28. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

29. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

30. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

31. Maloletý L. je narodený mimo manželstva. Má 2 roky a 8 mesiacov. Trpí častými ochoreniami dýchacích ciest, opakovane bol hospitalizovaný pre recidivujúcu spastickú bronchitídu, ktorá je v štádiu vyšetrovania ako súsp. Astma bronchiále. Je u neho potvrdený aj atopický ekzém - je sledovaný kožnou ambulanciou. V poslednom období sa opakujú ataky akútnej laringitídy s nutnosťou hospitalizácie. Matka s ním absolvovala všetky preventívne vyšetrenia, má všetky povinné očkovania. Rodičia maloletého nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 8P/126/2014-155 zo dňa 23.10.2014, právoplatným 20.11.2014 upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, jeho otca zaviazal prispievať na neho výživným 90,- Eur mesačne, styk otca s maloletým neupravil, ponechal ho na dohodu rodičov. Otec sa s maloletým stýkal na základe dohody s matkou maloletého, tento styk bol sporadický, za obdobie od vykonania znaleckého vyšetrenia v apríli 2016 do pojednávania 06.09.2016 otec bol s maloletým po spočítaní spolu 7 hodín. Pred uvedeným pojednávaním otec bol za maloletým v piatok 02.09., matka umožnila otcovi styk s maloletým od 9:00 hod. do 11:00 hod. Na pojednávaní uviedla, že maloletý zvládne byť 2 hodiny iba so svojím otcom bez nej. Na pojednávaní 13.10.2016 otec maloletého uviedol, že od pojednávania, ktoré sa konalo 06.09.2016 snažil sa ísť za maloletým každý piatok, ak mu piatok nevyšiel dohodol sa s matkou maloletého na náhradnom termíne. Každý druhý týždeň sa stretnutia s maloletým zúčastnila aj jeho dcéra D.. Medzi ňou a maloletým je dobrý, súrodenecký vzťah. Na uvedenom pojednávaní matka maloletého uviedla, že pri styku otca s maloletým počíta s tým, že otec s maloletým odíde do Banskej Bystrice, nemala k tomu výhrady.

32. Vzhľadom na zmenený návrh otca maloletého súd tomuto návrhu sčasti vyhovel a jeho styk s maloletým upravil na ten čas kedy bude mať otec maloletého u seba aj maloletú D., aby sa tým upevnili aj súrodenecké väzby a pravdepodobne popri maloletej D. maloletý si ľahšie zvykne na pobyt u otca bez svojej matky. Vzhľadom na útly vek maloletého, ktorý ešte nemá ani 3 roky a vzhľadom na doterajšie kontakty jeho otca s ním súd upravil styk otca s maloletým tak, aby bol rešpektovaný aj denný režim maloletého a to tak, aby otec bol oprávnený s maloletým sa stýkať 4 hodiny, bez prítomnosti matky maloletého. Pri tomto rozhodovaní súd sa priklonil k záverom znaleckého posudku, podľa ktorého maloletý si musí na svojho otca postupne zvykať. Vzhľadom k tomu, že zákon ukladá súdu rozhodovať podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania, súd vzhľadom na zistené skutočnosti nemohol upraviť styk otca s maloletým širšie. Je potrebné, aby maloletý si postupne na svojho otca zvykal, pretože vo veku cca 3 rokov je pre maloletého významnejšou osobou jeho matka. Čím bude maloletý starší tým viac bude pre neho styk s otcom dôležitejší. Je potrebné, aby obidvaja rodičia k styku otca s maloletým pristupovali veľmi citlivo, prihliadali najmä na záujmy maloletého. Súd sa pri tomto stotožňuje s konštatovaním znalkyne v znaleckom posudku "keďže rodičia pripravili dieťaťu takúto situáciu, že nežijú spolu, musia niesť aj dôsledky toho, že to je pre všetkých náročnejšie...."

33. Vzhľadom k tomu, že otec maloletého sa domáhal širšieho styku s maloletým súd vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené jeho návrh vo zvyšku zamietol.

34. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

37. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh.

38. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. V konaní vznikli trovy štátu, a to za vypracovaný písomný znalecký posudok vo výške 415,68 Eur a za účasť znalkyne na pojednávaní dňa 06.09.2016 vo výške 56,53 Eur; spolu 472,21 Eur.

40. Z vykonaného dokazovania súd zistil okrem iného, že matka maloletého je nemajetná, t. č. na rodičovskej dovolenke, otec maloletého vlastní osobný automobil, podniká v oblasti dopravy - robí taxikára. Matka maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť, otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej D. D., nar. XX.XX.XXXX.

41. Na základe zistených pomerov rodičov maloletého, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o tom, že otec maloletého uhradí štátu trovy konania v ? - ici, to je 236,11 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet tunajšieho súdu. Vlastné trovy konania si každý z rodičov znáša sám, ani jeden z rodičov nedožadoval sa náhrady svojich trov konania a ani súd nezistil vo veci také okolnosti, že by priznanie náhrady trov niektorému z rodičov bolo spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Brezno.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.