Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-235-2016.pdf
PDF · 72.33 KB
No categories available
10C/235/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s. so sídlom Bratislava, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o., so sídlom Bratislava, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881 proti žalovanej P. I., V.. XX. XX. XXXX, P. R., Q. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 708,59 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 708,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
II. Žalovaná je žalobcovi povinná nahradiť trovy konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29. 06. 2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 708,59 €, ktorá bola tvorená zvyškom nezaplateného úveru vo výške 625,63 €, vyčísleným zmluvným úrokom z úveru vo výške 60,85 €, poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 4,48 € a dlžného poistného úveru vo výške 17,63 €, rovnako požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že 08. 08. 2008 uzavrel na predtlačenom formulári so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. 70187032. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu obsahujúce všetky podstatné náležitosti zmluvy. Žalovanej bol schválený úverový limit vo výške 996 €. Keďže šlo o spotrebiteľský revolvingový úver žalovaná bola oprávnená opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky disponibilného úverového limitu dohodnutého v zmluve. Žalovaná bola povinná splácať úver riadne a včas minimálnou mesačnou splátkou zročnou k 15.dňu v mesiaci pri dohodnutí riadneho úroku vo výške 2,15 % mesačne a poistenia schopnosti splácať úver vo výške 0,65 %. Podľa článku 1.3.8 všeobecných obchodných podmienok žalovaná mala splácať minimálnu splátku úveru, čo však nerobila, v dôsledku čoho žalobca žiadal splatiť dlh, ktorý celkovo predstavoval 708,59 €. Žalovaná bola totiž povinná platiť aj poplatok z omeškania (zmluvnú pokutu) vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitla v omeškaní viac ako 15 dní v zmysle článku 2.2 všeobecných podmienok žalobcu.
3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca predložil výpis z obratov na úverovom účte od augusta 2008 do decembra 2015. Rovnako predložil úverovú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok žalobcu a výpoveď z úverovej zmluvy.
4. Tieto listiny spolu so žalobou a poučením boli žalovanej doručené do vlastných rúk, žalovaná sa však v lehote určenej súdom ale ani ku dňu vyhlásenia rozsudku k žalobe nevyjadrila. Vzhľadom na jej nečinnosť súd považoval, preto žalobcom tvrdené skutočnosti v žalobe za nesporné.
5. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 13. 10. 2016 súd verejne vyhlásil vo veci samej bez nariadenia pojednávania, pričom pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzal z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.
6. Súd mal takto preukázané, že strany uzavreli dňa 08. 08. 2008 zmluvu o revolvingovom úvere čísla uvedeného v žalobe, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový limit 30 000 Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré obsahovali aj ďalšie obligatórne náležitosti zmluvy, a to sadzobník poplatkov, údaje o úrokovej sadzbe 2,14 % mesačne, dohodnutého poisteného 0,65 % z celkovej dlžnej sumy mesačne, zmluvnú pokutu pre prípad omeškania so splácaním úveru 8 % z každej mesačnej splátky (nazvaná ako poplatok z omeškania so splácaním úveru), pričom minimálna splátka pri výške úverového rámca 30 000 Sk bola 1 199 Sk, počet splátok 36, posledná splátka 300,86 Sk, RPMN 29 % ročne a výška odplaty, resp. celkové náklady spotrebiteľa 13 464,85 Sk.
7. Z výpisu úverového účtu vyplynulo, že žalovaná poslednú splátku úveru urobila 12. 07. 2015 vo výške 42 €, od tejto chvíle už úver nesplácala a jej dlh k 10. 12. 2015 predstavoval sumu 708,59 € a bol tvorený položkami, ktoré žalobca uviedol v žalobe.
8. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a mohla byť ukončená výpoveďou, ktorú následne aj žaloba žalovanej zaslal, a to listom zo dňa 02. 11. 2015, ktorým súčasne žalovanú požiadal o zaplatenie sumy 708,59 €.
9. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaná bola tento dlh žalobcovi zaplatila, či už v lehote, ktorú jej žalobca určil alebo ku dňu vyhlásenia rozsudku.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca so žalovanou uzavrel platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa vtedy platného zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Základný právny rámec pre úverovú zmluvu však poskytuje Obchodný zákonník v ustanoveniach § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb..
11. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny a vyčíslených úrokov nachádza právnu oporu vo vyššie citovaných ustanoveniach Obchodného zákonníka.
14. Pokiaľ ide o poplatky z omeškania, ktoré žalobca vyčíslil a, ktoré súd považoval za zmluvnú pokutu uzavretú v zmysle ust. § 544 a nasl. Obč. zák., táto bola dohodnutá v zmluve a súd k platnosti tohto inštitútu dojednaného stranami nemal námietky. Rovnako v ustanoveniach zmluvy nachádza oporu aj nároku žalobcu na dlžné poistné poistenia schopnosti splácať úver.
15. Súd preto žalobu považoval za dôvodnú v celom rozsahu a vyhovel jej.
16. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu proti žalovanej úspešný priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.