Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-100-2016.pdf
PDF · 65 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/100/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti odsúdenému J. R., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného J. R. proti uzneseniu Okresného súdu Levice sp. zn. 3Pp/38/2016 zo dňa 23.08.2016, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13. októbra 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. R. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného J. R. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T 3/2013 zo dňa 14.11.2013, právoplatným dňa 30.11.2013 v spojení s uznesením o neosvedčení sa v skúšobnej dobe Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T 3/2013 zo dňa 30.04.2015, právoplatným dňa 05.05.2015, v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku výkonom polovice uloženého trestu odňatia slobody, avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok, keď svojím správaním iba čiastočne preukázal polepšenie, nakoľko získal dve disciplinárne odmeny, disciplinárne potrestaný nebol. Ciele programu zaobchádzania plnil len čiastočne, aktivita odsúdeného nedosahuje požadovanú úroveň a aj v individuálnej práci s ním sa podarilo dosiahnuť len čiastočné pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii. Resocializácia u odsúdeného je menej priaznivá z dôvodu opakovane páchanej trestnej činnosti. Jeho prístup k plneniu programu zaobchádzania nepoukazuje na pozitívne zmeny v postojoch k vlastnej resocializácii. S poukazom na záver hodnotenia riaditeľa ústavu, tento neodporučil podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného. Súd I. stupňa mal za to, že odsúdený sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu celkom neprispôsobil, nechce sa napraviť a viesť riadny život. Odsúdený nesplnil ani druhú materiálnu podmienku a to, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pretože sa opakovane dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, za čo mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré neviedli k jeho náprave a prevýchove. Ďalej konštatoval, že odsúdený sa v skúšobnej dobe opätovne dopustil trestného činu krádeže, teda je u neho odôvodnený predpoklad zvýšeného rizika recidívy. Dospel k záveru, že na odsúdeného bude i naďalej potrebné pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia, nakoľko si nevytvoril podmienky na podmienečné prepustenie.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, odsúdený podal sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia písomne nezdôvodnil.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku vykonaním polovice uloženého trestu odňatia slobody. Počas výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním, keď bol 2-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol, preto podľa názoru nadriadeného súdu čiastočne preukázal polepšenie a teda splnil aj jednu z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorá je viazaná na správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.
U odsúdeného však nebolo preukázané splnenie druhej z materiálnych podmienok a to, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti, kde súd posudzoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu.
U odsúdeného sa jedná o 7-krát súdne trestanú osobu (bez odsúdení, v ktorých sa osvedčil a hľadí sa neho, ako keby nebol odsúdený, na ktoré sa neprihliada), ktorý opakovane vykonal nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré naňho nemali dostatočný prevýchovný účinok. Formálny postoj k vlastnej trestnej činnosti preukázal opakovaným páchaním trestnej činnosti majetkového charakteru. Navyše je potrebné dodať, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, odsúdený opätovne spáchal trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený, a preto Okresný súd Nové Zámky, uznesením sp. zn. 4T 3/13 zo dňa 30.04.2015, právoplatným dňa 05.05.2015 vyslovil, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadil mu vykonať trest, za ktorý je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody. Teda očakávania, že výkon trestu mal na odsúdeného dostatočný výchovný charakter a bude sa vyhýbať protiprávnemu konaniu doposiaľ nepreukázal.
Na podklade hore uvedených skutočností a s odkazom na zákonné správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.