Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-208-2016.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/208/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: Y. A., N.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V.. D. A., N.. XX.XX.XXXX, A. Š.P. XX, A. a otec - J.. M. A.T., N.. XX.XX.XXXX, A. Ľ. X, B., zastúpený Q.. M.T. S., AK B. B. F. S. X, V., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého Y. A., N.. XX.XX.XXXX zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Malacky dňa 19.01.2016 sa matka maloletého Y. domáhala zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletému, a to zo sumy 300 € mesačne na sumu 500 € mesačne, počnúc dňom 08.10.2015. Počas konania svoj návrh upravila a žiadala, aby bola vyživovacia povinnosť upravená na sumu 400 mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravovaná rozsudkom o rozvode manželstva rodičov zo dňa 08.10.2015, kedy rodičia navrhli schváliť rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého vo výške 300 € mesačne. V tom čase mala matka len predbežnú znalosť o nákladoch maloletého v súvislosti s návštevou materskej škôlky a s aktivitami. Matka pritom zabezpečuje všetky potreby maloletého Y. ako je ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod. Maloletý prejavil záujem hrať futbal, s čím sú spojené zvýšené zvýšené výdavky, ktoré je pre matku, vzhľadom k jej príjmu, obtiažne uhrádzať. Otec pritom nerealizuje styk s maloletým v dostatočnom rozsahu a nezabezpečuje mu kultúrne či iné aktívne vyžitie, čím by si svoju vyživovaciu povinnosť aj takýmto spôsobom plnil. Maloletý má záujem sa neustále učiť nové veci a vzdelávať sa, od troch rokov číta a počíta, z ktorého dôvodu má matka záujem rozvíjať u neho vlohy a schopnosti a umiestniť ho do programu pre nadané deti, s čím budú taktiež spojené výdavky. Z dôvodu, že celú starostlivosť o maloletého zabezpečuje sama, nemá možnosť sa v súčasnosti venovať rozvoju v práci, ktorým by si zabezpečila zvýšenie príjmu. Na rozvoj záujmovej činnosti maloletého vynaložila finančné prostriedky vo výške cca 300 €, pričom celkové mesačné náklady na výživu a výchovu maloletého sa pohybujú zhruba v rovnakej výške. Poukázala na to, že k sume výživného určenej pri rozvode manželstva dospeli rodičia kompromisom, z ktorého dôvodu žiadala o prehodnotenie výživného tak, aby sa maloletý podieľal na životnej úrovni svojho otca.
3. Otec maloletého s návrhom matky nesúhlasil a tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko od rozhodnutia súdu nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletému. Matka podala návrh na zvýšenie výživného len niekoľko dní po právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva, pričom svojim návrhom sa domáha prehodnotenia určenej výšky výživného, čo je podľa zákona neprípustné. Pokiaľ ide o náklady na výživu a výchovu maloletého, tieto boli matke z väčšej časti známe aj v čase posledného rozhodovania súdu. Výnimkou je športová činnosť - futbal, ktorý je na strane maloletého novou aktivitou a je otázke, ako dlho sa jej bude venovať, avšak otec pristúpil k uhrádzaniu poplatkov za túto činnosť na strane maloletého a mieni tak robiť aj v budúcnosti. Taktiež nie je pravdou, že by sa s maloletým stretával v nedostatočnom rozsahu, je s maloletým v pravidelnom kontakte, počas ktorého sa mu aktívne venuje a zabezpečuje mu kultúrne a iné vyžitie. Rovnako maloletého 1x do týždňa sprevádza na futbalové tréningy a plní si svoju vyživovaciu povinnosť aj formou vecných plnení, vrátane zakupovania ošatenia či hračiek. V prípade ochorenia maloletého sa s matkou v starostlivosti o maloletého striedajú. Vzhľadom k matkou preukazovaným nákladom na odôvodnené potreby a záujmy v pomere k otcom hradenému výživnému možno uviesť, že suma, ktorou otec prispieva na výživu maloletého je schopná pokryť všetky náklady na odôvodnené potreby maloletého, resp. len s minimálnou finančnou účasťou matky.
4. Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že maloletý navštevoval MŠ aj v čase posledného rozhodovania súdu, matka teda náklady s tým spojené poznala. Rovnako tak nemôže byť dôvodom zvýšenia výživného zo strany otca presťahovanie sa matky do A., keďže tu býva už od 08/2015. Jedinou zmenou pomerov je športová činnosť u maloletého - futbal, na ktorého finančnom zabezpečení otec participuje. Mala za to, že ani zo zákona ani zo skutkového stavu nie je daný dôvod na zvýšenie výživného.
5. Kolízny opatrovník poukázal na to, že pri poslednom rozhodovaní súdu sa rodičia na výške výživného dohodli a toto výživné odzrkadľuje potreby maloletého Y.. Otec maloletého pritom prispieva na jeho výživu i nad rámec súdom stanoveného výživného, z ktorého dôvodu doporučil súdu návrh zamietnuť.
6. Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 19.01.2016, potvrdením o príjme matky maloletého, potvrdeniami o výške nákladov spojených s bývaním na strane matky maloletého, potvrdením o poplatkoch v materskej škôlke, vyjadrením otca k návrhu matky zo dňa 16.09.2016, potvrdením o výške a úhrade poplatkov za športovú činnosť maloletého, dohodou o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov, rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 08.10.2015, č. k. 8P/232/2015 - 25, rodným listom maloletého a potvrdením o príjme otca maloletého. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
7. Maloletý Y. sa narodil z manželstva, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 08.10.2015, č. k. 8P/232/2015 - 25 rozvedené, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode bola schválená uzatvorená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300 € mesačne. Styk otca s maloletým zostal neurčený.
8. Maloletý Y. navštevuje V. na Š. L. M. A., kde matka uhrádza mesačný poplatok vo výške 35 €, ročný poplatok ZRPŠ vo výške 100 € a stravné vo výške 30 € mesačne. Okrem toho sa maloletý zúčastňuje krúžkov výtvarnej výchovy a anglického jazyka, kde poplatok predstavoval 100 €. Zdravotný stav maloletého je dobrý, venuje sa športovej činnosti, navštevuje H. T., kde poplatok predstavuje 35 € mesačne. Matka zakupuje maloletému veci na ošatenie a obuv a uhrádza náklady na všetky jeho ostatné potreby.
9. Matka maloletého od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Naďalej je zamestnaná v B. W. ako exekučný referent s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 550 €, na maloletého poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Spolu s maloletým obýva byt na Š. L. M. A., ktorý je v jej osobnom vlastníctve s tým, že je zaťažený hypotekárnym úverom, ktorý pri vyporiadaný BSM prevzal na seba otec maloletého. Náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku cca cca 194 € mesačne. Býva sama s nikým nevedie spoločnú domácnosť.
10. Otec maloletého od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Naďalej je zamestnaný v E. B., B..T..Y.. ako consulting director s priemerným mesačný netto príjmom cca 2 600 €, iné príjmy nemá. Býva v rodinnom dome v B., ktorý je
po vyporiadaní BSM v jeho vlastníctve. Spláca úvery poskytnuté vo výškach 92 000 € + 35 000 € + 100 000 €, kde celkové mesačné splátky predstavujú čiastku 1 205 €.
11. Podľa § 26 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
17. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
21. Podľa § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
22. Súd mal z obsahu spisového materiálu a po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletému bol v plnom rozsahu nedôvodný, nakoľko od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo na strane maloletého Y. ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti. Rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine sa pritom rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. K zmene pomerov môže prísť tak na strane oprávneného dieťaťa, a to jednak v dôsledku jeho fyzického
dospievania, zvýšenia nákladov v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia či školy, zmene zdravotného stavu a pod., ale aj na strane povinného rodiča, v dôsledku zvýšenia či zníženia zárobku, ktoré ovplyvňuje jeho celkovú situáciu, a to nielen na krátky čas a pod. Pri zmene rozhodnutí o výživnom je vždy povinnosťou súdu skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od rozhodnutia, ktorého zmena sa navrhuje. V žiadnom prípade súdu neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo neprimerané, nakoľko by v takomto prípade dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného, už právoplatného rozhodnutia. Uvedeného sa pritom matka maloletého domáhala, čo je zrejmé aj z jej návrhu, kde žiadala o prehodnotenie určeného výživného a zároveň žiadala, aby bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému zvýšená počnúc dňom 08.10.2015, t. j. odo dňa vyhlásenia rozsudku, ktorým súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a schválil dohodu rodičov ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Výživné určené v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode sa určuje počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku do budúcnosti, neurčuje sa spätne. Napriek tomu matka žiadala, aby v tomto konaní súd priznal zvýšené výživné počnúc dňom vyhlásenia pôvodného rozhodnutia, ktoré žiadala zmeniť, teda od času, kedy tento rozsudok ešte nenadobudol ani právoplatnosť, keďže táto nastala až dňom 07.12.2015. Takéto rozhodnutie súdu by však nemalo žiadnu oporu v zákonnej úprave a bolo by z hľadiska právnej istoty neudržateľné.
23. Pokiaľ ide o samotné zdôvodnenie návrhu súd konštatuje, že matka nepreukázala na strane maloletého Y. takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany otca. Samotná matka uviedla, že jej celkové náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého predstavujú sumu cca 300 € mesačne, pričom nad rámec stanoveného výživného sa otec podieľa na nákladoch spojených so športovou činnosťou maloletého a s maloletým je v kontakte. Z uvedeného je zrejmé, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní v prevažnej miere osobnou starostlivosťou o maloletého, ktorá je v zmysle zákona spôsobilým ekvivalentom k plneniu si vyživovacej povinnosti vo forme platenia výživného. Takéto rozvrhnutie plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany rodičov maloletého Y. je spravodlivé a rovnomerné, keďže odzrkadľuje výraznú disproporciu v príjmoch rodičov, ktorá sa v zmysle zákona musí premietnuť do výšky výživného zo strany povinného rodiča. Výživné, ktoré je otec povinný hradiť k rukám matky, plnenia poskytované nad rámec súdom stanoveného výživného a osobná starostlivosť o maloletého zo strany matky za súčasného stavu zabezpečujú maloletému uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a záujmov v dostatočnom a riadnom rozsahu, s čím sa napokon stotožnila i matka maloletého Y..
24. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa účastníci konania tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
V Bratislave, dňa 12. októbra 2016