Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6Sd-38-2016.pdf
PDF · 90.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/38/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľky X. Q., bytom P. Q. XX, B. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29.augusta č. 8 - 10 o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.marca 2016.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.03.2016 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) priznala navrhovateľke od 15.10.2015 invalidný dôchodok v sume 114,30 Eur mesačne, ktorý následne podľa § 82 zákona a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia suma dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 01.01.2016 zvýšila na sumu 115,30 Eur mesačne.
Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 70 ods. 1 zákona a dôvodila, že za invalidnú bola navrhovateľka uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka W. a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 28.01.2016.
Ďalej uviedla, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 15.10.2015 získala navrhovateľka 7 831 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona považujú). Podľa § 60 ods. 9 zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získala navrhovateľka 21 rokov a 166 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona dňa 15.10.2015.
Ďalej citovala ustanovenie § 73 ods. 2 zákona, ktorý upravuje, že suma invalidného dôchodku je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Konštatovala, že úhrn osobných mzdových bodov u navrhovateľky za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 9,0110. V rozhodujúcom období úhrnom získala 5639 dní dôchodkového poistenia, to znamená 15,4494 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,5833. Podľa § 63 ods. 4 písm. c) zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2015 19% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným ustanovením je hodnota priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľky 0,6625. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 15.10.2015 získala navrhovateľka 7 831 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Navrhovateľka dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona dosiahne dovŕšením 62 rokov veku dňa XX.XX.XXXX. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získala 3 670 dní spolu s obdobím dôchodkového poistenia 11 501 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 31,5096 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia.
Ďalej konštatovala, že aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods. 6 zákona dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2015 stanovila odporkyňa v súlade s § 64 ods. 3 zákona tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v r. 2014, ktorá je 10,2524 Eur upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2014, t.j. 837,00 Eur a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2013, t.j. 803,00 Eur a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta nahor. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. g) tretieho bodu zákona zverejniť na svojom webovom sídle. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 15.10.2015 je 10,6865 Eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 Eur a indexu 1,04234122 zaokrúhlené na štyri desatinné miesta nahor.
Ďalej konštatovala, že suma invalidného dôchodku je 111,60 Eur mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,6625, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím 31,5096 rokov obdobia dôchodkového poistenia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,6865 a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 50% = 111,60 Eur mesačne. Ďalej podľa § 82 zákona zvýšila odporkyňa navrhovateľke odo dňa priznania dôchodku sumu invalidného dôchodku o 2,70 Eur mesačne t.j. o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. na 114,30 Eur mesačne a od 01.01.2016 zvýšila sumu invalidného dôchodku podľa § 82 zákona a § 1 písm. g) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. na sumu 115,30 Eur mesačne.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne, v ktorom dôvodila, že svoj zdravotný stav považuje za oveľa vážnejší ako bol ohodnotený posudkovým lekárom pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, ktorá sa jej zdá veľmi nízka. Priznaná suma dôchodku 115,30 Eur mesačne sa jej taktiež zdá veľmi nízka v porovnaní s jej odpracovanými rokmi a žiada o prepočítanie tejto sumy. Žiada aj o vyplatenie dôchodku za celý rok 2015 nie iba od mesiaca október, pretože bola ochotná ísť na všetky vyšetrenia ihneď, ale čakacia doba na vyšetrenie citlivosti nôh bola niekoľko mesiacov. Nebola to jej chyba a preto sa jej zdá, že suma by mala byť oprávnene vyplatená už od októbra, keďže poškodenie nervov v nohách sa nevyskytlo v októbri, ale bolo dlhodobo prítomné a zapríčinené cukrovkou.
K opravnému prostriedku navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 17.06.2016, v ktorom popísala doterajší priebeh konania a poukázala na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých žiadala aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil.
Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ktorý v prechodných ustanoveniach v § 492 ods. 1 upravuje, že konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Opravný prostriedok navrhovateľky bol odporkyni doručený dňa 29.04.2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle prechodných ustanovení § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku krajský súd v konaní ďalej pokračoval podľa doterajších predpisov, t.j. Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a konanie, ktoré mu prechádzalo, vypočul povereného zástupcu odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky, ktorej predvolanie na nariadené pojednávanie bolo riadne a včas doručené dňa 15.08.2016. Navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 28.01.2016 požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 01.05.2015. Na základe tejto žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka W., výsledkom ktorého je Lekárska správa a odborný posudok o invalidite zo dňa 28.01.2016. V odbornom posudku o invalidite posudkový lekár sociálneho poistenia popísal predložené odborné nálezy a ich diagnostické závery, vrátane komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, na základe ktorých určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie E. zaradené do kapitoly IV, položka 1, písm. c) prílohy č. 4 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Ako iné zdravotné postihnutia uviedol F. pre ktoré percentuálnu mieru nezvýšil. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľka je niekoľko rokov sledovaná pre E. nedostatočne kontrolovaná pre pobyt v cudzine. Hospitalizovaná v NEDÚ, kde jej bola zistená W., N... Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil 50% od 15.10.2015 kedy boli popísané chronické komplikácie E..
Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol opätovne posudzovaný zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko W., výsledkom ktorého je Lekárska správa a odborný lekársky posudok zo dňa 02.06.2016, v ktorom posudkový lekár sociálneho poistenia popísal odborné lekárske vyšetrenia a ich diagnostické závery vrátane komplexných funkčných vyšetrení, na základe ktorých určil rozhodujúce zdravotné postihnutie E. zaradené do kapitoly IV, položka 1, písm. c) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Ako iné zdravotné postihnutie uviedol F.. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľka je niekoľko rokov sledovaná pre E., intermitentne kontrolovaná pre pobyt v cudzine. Hospitalizovaná v NEDÚ C. opakovane v roku 2011 a 2015, kde bola jednoznačne diagnostikovaná W. až v závere roku 2015. Vyšetrenia vykonané pred touto hospitalizáciou W. nedokumentovali (F. ambulancia zo dňa 04.09.2015
- EMG vyšetrenie nesvedčí pre W.). Okrem W. pri hospitalizácii v NEDÚ C. v roku 2015 sú popisované aj J., N.. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj novo doložené vyšetrenia pri aktuálnom posudzovaní zdravotného stavu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo navrhovateľke vysvetlené stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom 50% je hodnotené pri E. s dokázanou Q.. Nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti s W. je jednoznačne popisovaný až počas hospitalizácie v NEDÚ C., t.j. od 05.10.2015. Z uvedeného dôvodu k tomuto dátumu aj stanovil invaliditu.
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 71 zákona vyplýva, že jednou z podmienok pre posúdenie nároku poistenca na invalidný dôchodok je posudzovanie jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zákona. Táto posudková činnosť je vykonávaná posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne podľa § 153 zákona. V tomto prípade posudkoví lekári sociálneho poistenia v rámci posudkovej činnosti pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok vychádzali z lekárskych odborných vyšetrení a ich diagnostických záverov ako aj z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, ktoré predložila navrhovateľka v konaní na preukázanie vzniku nároku na invalidný dôchodok.
Z odborných posudkov o invalidite vypracovaných posudkovými lekármi sociálneho poistenia súd zistil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím v danom prípade bolo určené zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly IV, položka 1, písm. c) prílohy č. 4 zákona upravujúcej Z. Pod položkou 1 písm. c) je zaradená E. O.), kde je percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozsahu od 50% do 75%.
Ako vyplýva z vyššie citovaných odborných posudkov o invalidite u navrhovateľky bola percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia 50% a to z dôvodu, že u navrhovateľky sa v súčasnosti vyskytuje jedna závažnejšia chronická komplikácia a to diabetická polyneuropatia. Z obsahu lekárskych vyšetrení hodnotených posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ktoré sú aj obsahom posudkového spisu odporkyne a to z prepúšťacej správy z hospitalizácie v NEDÚ C. zo dňa 15.10.2015 nesporne vyplýva, pri tomto odbornom vyšetrení je konštatovaná chronická komplikácia - diabetická polyneuropatia. Z uvedeného dôvodu až od tohto dátumu, 15.10.2015 posudkoví lekári sociálneho poistenia stanovili dátum vzniku invalidity podľa príslušnej kapitoly.
Posudkovú činnosť v rámci rozhodovania o vzniku nároku na invalidný dôchodok sú oprávnení vykonávať podľa ustanovenia § 153 zákona iba posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Súd vzhľadom k obsahu predložených odborných lekárskych posudkov a ich záverov, ako aj so zohľadnením obsahu posudkového spisu, v ktorom sa nachádzajú odborné lekárske vyšetrenia nemá dôvod pochybovať o záveroch v týchto odborných posudkoch uvedených. Hodnotenie posudkových lekárov sociálneho poistenia v tomto prípade zodpovedá zákonným medziam, ktoré sú stanovené v prílohe č. 4 zákona a ktoré posudkoví lekári sociálneho poistenia aj dostatočne a presvedčivo odôvodnili.
Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Odborný posudok o invalidite tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Z tohto hľadiska súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne a jeho odôvodnenie spĺňa všetky požadované kritéria uvedené v § 209 ods. 4 zákona a sú z neho zrejmé všetky skutočnosti, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie ako aj úvaha, na základe ktorej odporkyňa vo veci rozhodovala.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyňa aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.